Splavovanie na pltiach

Za siedmimi horami a za siedmimi dolinami… Nie, nezačínate čítať rozprávku, len mi napadlo toto prirovnanie pri popise kraja, ktorým preteká rieka Dunajec.
Tečie totiž na severe Slovenska schovaná za masívom Spišskej Magury, takže keď sa chceme k nej dostať, celkom určite musíme prekonať nejaké horské sedlo (napríklad Magurské – 969 m n.m.), no a keď cestujeme z južného Slovenska, tak ich musíme prekonať niekoľko.

Rieka Dunajec k nám priteká z Poľska severne od Spišskej Starej Vsi a v dĺžke 16 kilometrov tvorí poľsko-slovenskú hranicu. Severne od obce Lesnica sa vracia späť do Poľska. Prerazila si cestu cez bralá pohoria Pieniny. Vznikol tak nevšedný, asi sedem kilometrov dlhý kaňon – Prielom Du-najca. Celý hraničný úsek rieky je splavný so stup-ňom obťažnosti II. Vodáci ho splavujú na kajakoch či kanoe, no a bežní návštevníci hlavne na pltiach.
Splav na pltiach vykonávajú viaceré pltnícke spoločnosti v čase od 1. mája do 30. októbra. Na slovenskej strane sú nástupištia v Spišskej Starej Vsi, v Majeroch a v Červenom Kláštore. Plavba v dĺžke 10 až 14 kilometrov stojí 200 až 250 korún (rok 2005). Lístky máme kúpené, takže sa môžeme nalodiť. Plť pozostáva z piatich navzájom zviazaných „člnov”. V minulosti to boli zviazané brvná, ktoré sa splavovali po rieke do miesta ďalšieho spracovania a niekedy až do Baltického mora. Dnes, keď túto vodnú dopravu nahradili nákladné autá, ostali plte len ako atrakcia. Nesmelo nastupujeme do hojdajúceho sa korábu, sadáme si na lavice. Za asistencie pltníkov sa plť zapĺňa. Vedľa nás prepláva poľská plť. Poliaci sa plavia na dlhšom úseku (asi 21 kilometrov) začínajúcom sa a končiacom v Poľsku. Na každej plti je jeden pltník vpredu a jeden vzadu. Odpútavame sa od brehu a odteraz nás bude unášať riečny prúd. Sme radi, že sme sa nalodili vyššie proti prúdu, aspoň máme čas oboznámiť sa s riekou, kým priplávame k samotnému prielomu. Našimi spolucestujúcimi sú Belgičania. Súčasťou plavby je aj výklad o okolí, takže pltník sa snažil pre nich hovoriť po nemecky, pre nás po slovensky. Cudzinci sa, myslím, toho veľa nedozvedeli, bolo vidieť, že v cudzích jazykoch sme na Slovensku za Európou pozadu. Plavíme sa cez Červený Kláštor a už pred nami vidíme dominantu Pienin – Trzy Korony (Tri koruny) 982 m n.m., zoskupenie piatich skalných veží (na jednej z nich je vyhliadka). Nachádzajú sa na území Poľska a sú charakteristickým vrchom Pienińskiego Parku Narodowego. Odteraz je plavba zaujímavejšia, prekonávame prvé pereje a plavíme sa cez najužšie miesto plavby – Jánošíkov skok (Zbojnícky skok). Podľa legendy tu Jánošík prijímal nových hôrnych chlapcov. Stal sa ním len ten, kto preskočil Dunajec. Je tu široký 10 metrov. Skokan, ktorý by ho preskočil, by sa dnes stal svetovým rekordérom. Na niektorých miestach rieka spomalí tok. Tu pltníci spestrujú plavbu tým, že jeden požičia tyč, ktorú používa na od-rážanie sa od dna, niektorému z turistov. Ten s ňou nevie zachádzať ako treba a tak plť urobí „hodiny”. Samozrejme, celé to má pod kontrolou druhý pltník vzadu. Kocháme sa scenériou kaňonu, pozorujeme čajky a kačky plávajúce alebo sediace na brehu. Sme nadšení, keď uvidíme vzácneho bociana čierneho, ako pokojne loví v rieke potravu. Vidíme aj volavku, ktorá pristála na jedli v strmom svahu. Po jeden a pol hodinovej plavbe sa blíži koniec splavu. Čakajú nás posledné pereje na sútoku Dunajca a Lesnického potoka. Tu sa ukáže zručnosť pltníkov. Tí naši nie sú veľmi skúsení, takže na pravoboku vzadu, kde sedím, ma zasiahne spŕška vody. Možno to nie je ani chyba vedenia plte, ale proste pri prejazde perejami s tým treba počítať. Je ale pravda, že voda ošpliecha len tých, čo sedia na pravej strane. Takže rada – nesadajte si na pravú stranu plte v smere jazdy! Pred štátnou hranicou sa naša plavba končí, kotvíme. Vychádzame na breh. Na Belgičanov čakajú furmani s kočmi, ktorí ich odvezú na piknik a k autobusu. Pltnícke spoločnosti ponúkajú aj požičiavanie bicyklov, ktoré dovezú do výstupišťa nákladným autom na odvoz pltí. My sa vydávame na spiatočnú cestu pešo. Pohodlný náučný chodník, ktorý vedie popri Dunajci, nás za dve hodiny dovedie do Červeného Kláštora a tak si môžeme rieku ešte raz prezrieť z brehu. Trochu nás vystraší búrka, ale našťastie sme práve pri jednom z vybudovaných prístreškov, kde sa schováme.
Prielom Dunajca je jednou z národných prírodných rezervácií na území Národného parku Pieniny, ktorého severnú hranicu tvorí rieka Dunajec. V obci Červený Kláštor sa nachádza chránený areál Pieninské lipy. Rastie tu 18 mohutných líp, z ktorých najväčšie dosahujú obvod okolo 600 cm. Tiež sa tu nachádza národná kultúrna pamiatka kartuziánsky kláštor zo začiatku 14. storočia. Ďalej je v obci hotel, kemping, dá sa tu ubytovať v súkromí a je tu aj štýlová Goralská reštaurácia. No a okrem splavu Dunajca je tu pomerne hustá sieť turistických chodníkov, tak na slovenskej, ale hlavne na poľskej strane Pienin. Všetko uvedené predurčuje oblasť Zamaguria na strávenie vodácko-turistickej dovolenky. Spomínané územie je zobrazené v turistickej mape VKÚ, a. s., Harmanec – č. 7 Pieninský národný park a č.103 Spišská Magura.

• < Predch.
• Nasl. >