Prečo je Krížna Krížnou?

Pretože sa na jej hrebeni stretávajú, či lepšie povedané, križujú cesty (presnejšie turistické chodníky) z liptovskej, turčianskej a banskobystrickej strany.
Keď k tomu prirátame blízke hrebene Starohorských vrchov, raz–dva pochopíme názvoslovie tohto dominantného vrcholu v Národnom parku Veľká Fatra.

Okrem toho, že Krížna je významným turistickým uzlom, je to aj kopec, ktorý si vás okamžite získa. Hoci už pri pohľade na jej hrebeň z hociktorej doliny, ktorá si pod jej hoľami začína predierať cestu do známeho – neznámeho sveta. S mikrofónom Rádiovíkendu, ktorý som si pribalil do batoha, som sa na vrchol tohto 1574 metrov vysokého kopca vybral z Tureckej. Fučiac strmým svahom hore som si spomenul na mojich rozhlasových predchodcov a najmä na veľkú
a ťažkú nahrávaciu techniku, ktorú so sebou vliekli. Nemali mp3 prehrávače či nahrávacie minidisky (veľké asi ako škatuľka cigariet). Napriek tomu si nejeden z mojich kolegov, ktorých už nepoznám ani po mene, vyšliapal nejeden slovenský kopec. Na začiatku tretieho tisícročia som sa – za mierne modifikovaných technických okolností – vybral po ich stopách. A vybral som sa aj po stopách mnohých turistov, pre ktorých je Krížna častým turistickým cieľom.

Začíname v Tureckej

Pod chatovou osadou nedávno vybudovali umelú nádrž či jazierko. V lete osvieži posedenie pri ňom či kúpanie sa. V zime sa na ňom bude dať možno aj korčuľovať. Spolu so skupinkou turistov teda prechádzame spomínanou osadou, triafame na chatárov, ktorí využívajú nedeľu na stavebné úpravy, a bez problémov nám ukazujú cestu hore na hrebeň. Nezabudnú nám zaželať veľa síl. Vedia, že ich budeme potrebovať…
Túra z Tureckej na Krížnu nie je náročná na čas. A nepatrí ani medzi turistické „maratóny“. Zato vyjsť na sedlo Pod Líškou nám trvá asi hodinku. Je síce pravda, že sme zvolili miernejšie tempo, no priemerne zdatný (a civilizáciou aspoň trošku zhýčkaný) turista by ju mal zvládnuť za približne rovnaký čas. Strmo stúpame, prechádzame lesmi, ktorým kraľujú červenajúce sa buky, križujeme trasu lyžiarskej zjazdovky a nechávame sa unášať panorámou hôr, ktorá sa pred nami otvára. Škoda, že zohriaty vzduch zabraňuje lepším výhľadom. Napriek tomu rozoznávame hrebene Slovenského rudohoria na čele s Poľanou či Ľubietovským Veprom, neďaleko sú vrcholky Nízkych Tatier. Prašivá je jednoducho svojím vzhľadom nezameniteľná. Z druhej strany sa na nás usmieva televízny vysielač z Kremnických vrchov. Keď sa dostávame na hrebeň, naše pohľady sa razom prehupnú na druhú stranu veľkofatranských hôľ. Dolný Liptov či Turiec ako na dlani. Po pravej strane Donovaly, na druhej strane sa vypína horský hotel Kráľova studňa. A dole pod nami učupené strechy domov v Tureckej, no oveľa lepší výhľad je na Staré Hory. Najmä ak odbočíte doprava a po hrebeni sa vyštveráte na Majerovu skalu. Výhľady, ktoré ponúka, sú úchvatné. Nič na tom nezmení ani stále sa zhoršujúca viditeľnosť. Ste radi, že ste sa dostali až sem hore a nič vám nemôže pokaziť dobrý pocit z toho, že ste urobili niečo pre svoje zdravie a navyše spoznáte ďalší krásny kút vlasti.
Križovatka chodníkov
Na vrchole Krížnej sa končí Veľkofatranská ma-gistrála a pripája sa na Cestu hrdinov SNP. Keď potom pokračujeme po turistickom chodníku, vedúcom po hlavnom hrebeni, dostávame sa na samotný vrchol Krížnej. Stretávame ďalších turistov. Zisťujem, že Krížna je obľúbeným výletníckym miestom Banskobystričanov. Jednoznačne prevažujú. Prišli pešo, no sú tam i malé skupinky cyklistov so zablatenými horskými bicyklami. Vyznávajú sa mi z lásky ku Krížnej, z toho, že majú tento kopec radi najmä pre jeho výhľady, no
i preto, že je v podstate za humnami Banskej Bystrice. Prichádzajú však aj turisti z turčianskeho smeru. Aj pre nich je Krížna častým turistickým cieľom. Okrem spomínaných výhľadov potvrdzujú to, čo som sa dočítal v bedekroch. Že vraj ozdobou Krížnej sú krásne kvetnaté vysokobylinné lúky s veternicou narcisokvetou, lazerníkom širokolistým a prasatníkom karpatským. Pôvod tohto názvoslovia mi ostal záhadný. Možno preto, že nie je taký prvoplánový, ako v prípade samotného kopca.
Veľká stavba, ktorá sa nachádza na vrchole Krížnej, patrí Ozbrojeným silám SR. Žiadna tabuľa vám neprezradí, na čo vlastne slúži. Len zorientovaní turisti vám povedia, že by malo ísť o – dnes už automatickú – navigačnú stanicu pre letectvo. Ešte pred pár rokmi v nej slúžili vojaci. A vraj im tam hore nebolo zle…
Naša túra sa pomaly chýli ku koncu. Po turistickom chodníku sa malým okruhom vraciame späť do Tureckej. Bola to pekná celodenná túra s viacerými zastávkami na oddych i poučenie. No predovšetkým na rozprávanie sa s ľuďmi, ktorým tento kopec počaril.
Z tohto článku by ste sa však ešte mali dozvedieť aj to, že cez Krížnu prechádzali v zime rokov 1944/45 partizánske jednotky. Boli to vraj na-máhavé presuny bez lyží. Pri presune cez Krížnu zahynuli desiatky partizánov. Na udalosti späté
s protifašistickým odbojom je tento región veľmi bohatý, čo dokumentujú aj viaceré pamätníky, pri ktorých sa pozorný turista nezabudne zastaviť.
A ešte niečo, čo som sa tiež len dočítal. Z Kríž-nej je nádherný kruhový výhľad siahajúci na sever po poľskú, na juh po maďarskú a na západ po moravskú hranicu. Z hodiny na hodinu sa zhoršujúca viditeľnosť nám neumožnila tieto údaje overiť v praxi. Nikto ma však nemusí presviedčať o tom, že výhľad z Krížnej stojí naozaj za to. Ani nabudúce ma zlá či zhoršená viditeľnosť neodradí.
A nemala by ani vás.

• < Predch.
• Nasl. >