Oravskou Skorušinou na bežkách

Ideálne terény na lyžiarsku turistiku ponúkajú mierne zvlnené chrbty v regióne Oravy. Jedným z takýchto oravských pohorí sú Skorušinské vrchy.
Hojnosť snehu a lesnatý hrebeň horstva s mnohými výhľadmi priam lákajú k lyžiarskemu prechodu z populárnych Oravíc cez najvyšší bod pohoria do známej oravskej obce Nižná. Šesť hodín trvajúci prejazd na bežkách patrí k najkrajším zimným hrebeňovkám na Slovensku.

Trasa
Oravice – vysielač Blatná – Skorušina – Mikulovka – Javorková – Oslí vrch (Osly) – sedlo Biedna pod Oslím vrchom (rázcestie Nad Studienkami) – Biedna – Košariská – Stará mať – Prasatín – lyžiarske stredisko Uhliská – Nižná

Oravice
Výhodným východiskom na vrchol Skorušiny je turistické stredisko Oravice, známe geotermálnymi prameňmi. Rekreačná osada, mestská časť Tvrdošína, sa rozprestiera v ma-lebnom otvorenom údolí riečky Oravica
s bralnatou siluetou vrchu Osobitá. Medzi zimné lákadlá patria nenáročné bežecké terény v Tichej a Bobroveckej doline, zimný výstup na vrchol Skorušiny a nedávno vybudované, slnkom zaliate lyžiarske stredisko so sedačkovou lanovkou na svahu Krúpovej. Celoročnou turistickou atrakciou sú bazény
s 57 °C termálnou vodou, v nedávnej minulosti „preslávené“ majetkovými spormi. Už z diaľky sú nápadné kvôli stúpajúcej vodnej pare. Najstaršou stavbou Oravíc je klasicistická Kaplnka sv. Anny z r. 1820, ktorá svojou belobou ladí s okolitou zimnou krajinou. Od polovice 20. storočia sú v Oraviciach neustále budované nové chaty a chatky. Patrí k nim aj veľký štýlový zrubový objekt
z r. 1947 – turistická chata Oravice, ktorú postavil Klub slovenských turistov a lyžiarov (predchodca dnešného KST).
Od turistickej chaty Oravice vedie úvodná časť túry cez nenáročnú zjazdovku. Spätný pohľad ponúka panorámu Oravíc s vápencovým masívom Osobitej, ďalej Maguru
a majestátne vrcholy Tatier. Na vrchole zjazdovky výstupová trasa vchádza do lesa a prichádza na príkru lesnú cestu. V sprievode červenej značky strmo vystupuje na asfaltku, ktorá pretína našu trasu. Tu sa končí najhor-ší „zaberák“. Ďalej miernejšie smrekovou horou okolo štíhleho stožiara vysielača na hrebeni Blatnej. Na úzkej poľane s pohľa-dom na Roháče nasleduje krátky strmý úsek na okraj rozsiahlej predvrcholovej lysiny. Otvára sa nádherný výhľad na oravský kraj
s Pilskom a Babou horou na horizonte. Na východe sú na dosah ruky vŕšky Oravickej Magury, ktorá zakrýva poľské mesto Zakopane. Nad ním každý Poliak identifikuje národný vrch Giewont, výrazne vysunutý
z hlavného tatranského hrebeňa. Hradbu Tatier ukončujú na juhu Roháče a úplne na juhozápade krasový masív Sivého vrchu.

Skorušina
Nasleduje úsek vetrami bičovaného vr-cholového lesa a stojíme na najvyššom bode Skorušinských vrchov – Skorušina, s výškou 1314 m. Nachádzame sa na neveľkej vrcholovej poľane, obkolesenej mohutnými smrekmi, ktoré zabraňujú rozhľadu. Uprostred rastie jeden osamotený exemplár smreka a vedľa, sťaby jeho neprírodná kópia – kovová rozhľadňa. Dvojúrovňová konštrukcia, tak zriedkavá pre slovenské zalesnené vrcholy, ukrývajúce krásne panorámy. Treba odopnúť lyže a vyliezť na hornú plošinu konštrukcie. Stupeň po stupni vrcholky stromov ustupujú a odkrývajú očakávanú nádheru. Na severovýchode trčia Oravské Beskydy, západne stojí vysielač Magurka nad Námestovom a vidno i Kubínsku hoľu nad Dolným Kubínom. Na juhozápad vidieť krivánsku časť Malej Fatry a južnejšie sa týči Veľký Choč. Viditeľnú časť poľských a slovenských Tatier rovno pred nosom ani nespomínam. Po nasýtení sa ďalekosiahlych výhľadov je vhodné občerstviť sa, lebo nás ešte čaká dlhý pochod. Hneď vedľa vyhliadkovej veže stojí veľký prístrešok. Vrchol Skorušiny je tradičným miestom stretnutia farníkov z Brezovice. Pod dreveným krížom slúžia výročnú svätú omšu. Krucifix tu stojí od r. 1995, keď Brezovica oslavovala 415 rokov od svojho založenia. Od kovového rázcestníka vedie priamo z vrcholu Skorušiny zelená značka do hornooravského mesta Trstená. Ďalej je možné zísť do Brezovice od vrchu Javorinky, kde od zelenej značky vedie do dediny žltá.
Lyžiarsky prechod hrebeňom pokračuje ďalej červenou značkou. Vychutnávame si priamy dlhý zjazd hustou horou až po zníženinu pred vrcholom Mikulovky. Po zdolaní nenápadného vrcholu pokračujeme v miernom zjazde. Z rúbanísk a polian medzi vrcholmi Mikulovky a Javorkovej sa núkajú pohľady na Oravskú kotlinu s vodnou nádržou. Na chvíľu spomaľujeme pri nevýraznom vrchole Javorkovej, odkiaľ je obmedzený výhľad na Roháče a Zubereckú brázdu. Súvislým zjazdom sa dostávame von
z lesa na okraj lúčiny Oslieho vrchu
(v mapách Osly). V Studenej doline priamo dole vidieť obec Oravský Biely Potok a vpravo hrebeň, ktorým budeme pokračovať.

Biedna
Otvoreným priestranstvom lúky sa púšťame dolu svahom. Konečne poriadny zjazd voľným terénom. Bielu pláň zdobia mnohé dvojstopy. Každý lyžiar si vychutnáva svoju jazdu v čerstvom prašane. Brzdíme až na križovaní s modrou značkou, ktorá prechádza z Habovky okolo prícestnej kaplnky cez sedlo Biedna do Zábiedova. Sedlo pod Oslím vrchom miestni volajú „Nad Studienkami“, čo čierne na bielom uvádza nová tabuľka tu-ristického rázcestníka.

Zo širokého sedla nenasleduje žiadny náročný výstup. Lyžiarska stopa nepatrne stúpa, obchádza hlavný hrebeň pohoria najprv sprava a neskôr zľava. Pred vr-cholom Biednej sa otvára posled-ný rozhľad na „rohatý“ hrebeň Západných Tatier. Pri neustálych zjazdoch míňame rázcestie Košariská, kde schádza žltá značka do Tvrdošína. Svätý obrázok, zavesený na blízkom smreku, usmerňuje k ďalšiemu rázcestiu s názvom Stará mať. Tesne pred ním je krátky prudký úsek, kde je lepšie ísť pár metrov pešo. Definitívne sa lúčime s celodennou sprievodkyňou – červenou značkou a meníme ju za žltú. V jej sprievode klesáme cez smrekovo-borovicový les okolo studničky so svätým obrázkom.

Nižná – Prasatín
Pred vrcholom Prasatína, kde žltá opúšťa lesnú cestu, sa roz-deľujú i bežecké stopy. Zvolíme si širšiu zvážnicu pred hrebeňovým chodníkom a zo severu ob-chádzame vrchol Prasatína. Zváž-nica ústí na lyžiarsku zjazdovku
v jej hornej tretine modernizovaného strediska Uhliská na južnom okraji Nižnej. Zjazdová trať je kvalitne upravená, preto nie je problém zlyžovať rozšíreným sva-hom. Pri údolnej stanici vleku stojí nový bufet, kde útulnú at-mosféru vytvára kozub. Rušný po-hyb lyžiarov v stredisku možno pozorovať z vykúrenej jedálne cez vysoké okná i živé vysielanie tu-najších kamier na veľkej obrazovke. Nižná je tiež na dohľad. Do intravilánu mestečka, presláveného výrobou televízorov, prichádzame z pravej strany záhrad-kárskej osady. Po vychodenom chodníku cez závesný lanový most ponad rieku Orava.

• < Predch.
• Nasl. >