Slovenské tisícovky

Štart: obec Muráň. Ideme po žltej turistickej značke. Náš cieľ: sedlo Nižná Kľaková, ktoré leží vo výške 1180 metrov nad morom.
Sme tam za 2 hodiny a 20 minút. Neskôr mierne klesáme, aby sme sa vyštverali na Skalnú bránu, ktorá je vo výške 1112 metrov. Celá cesta nám trvala asi 2 hodiny a 40 minút. Prekonali sme 712-metrové prevýšenie, kilometrov sme napočítali 12.

Asi takto vyzeralo v reči faktov nahrávanie prvej časti nášho nového seriálu. Dali sme mu názov Slovenské tisícovky a premiérovo sme odštartovali na území Národného parku Muránska planina. Ale nemali sme to až také jednoduché. Keď hovorím nemali, mám na mysli mojich dvoch spoločníkov pri zdolávaní vrcholu Skalnej brány. Spolu so mnou sa naň vybrala aj kolegyňa Marcela Čížová. Naším spoločným sprievodcom bol Zdenek Pochop zo Správy národného parku Muránska planina. Najskôr sme sa zastavili pri veľkom kameni, ktorý na začiatok doliny Hrdzavá doviezli vtedy, keď územie v roku 1997 vyhlásili za národný park. Po krátkom zastavení nad turistickom mapou sme vstúpili do doliny. Cestu nám okrem zelenajúcich sa stromov robilo aj zurčanie potoka Hrdzavá. Územie, ktorým sme prechádzali hory, má charakter pôvodných prírodných lesov. V 18. storočí v tejto oblasti ťažili železnú rudu, aj preto bola voda hrdzavá. Odpoveď, týkajúcu sa miestneho názvoslovia, už teda poznáte.

Kvet, hrad a kôň
Národný park Muránska planina má tri symboly. Prvým je rastlina lykovec muránsky, nasleduje Muránsky hrad a tretím symbolom sú kone, ktoré sa na Muránsku planinu dostali v 50. rokoch minulého storočia. Muránskeho norika môžete na potulkách planinou stretnúť aj dnes. Ďalšou zaujímavosťou, pri ktorej sa môžete zastaviť prechádzaním dolinou, je v jej najužšom mieste prameň – studnička. Voda steká po penovcovom podklade a vytvára tichý vodopádik. Na odporúčanie nášho sprievodcu sa prameňom osviežime. Vraj ide o najchutnej-šiu vodu v doline. Tečie v zime v lete stále s rovnakou teplotou asi 7 °C, a má jemne sladkastú chuť. Vápence urobili svoje, preto je voda číra a čistá.
Neskôr sa zastavujeme v polovici strmého stúpania. Pred nami sa objaví rozštiepená skala, ktorá sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii. Skalolezcov však pri pohľade na ňu pálili ruky i peňaženky, aj preto ochranári ustúpili
a na skale možno vykonávať skalolezecký výcvik.
Po trištvrte hodinke sa zastavujeme pred maštaľami, kde sú niekedy ubytovaní lesní robotníci. Blízko stavby sa nachádza jedna z od-vodňovacích štôlní. Dnes je už, ako väčšina ostatných, zavalená. Opúšťame asfaltovú cestu a začína sa stúpanie. Nie je však veľmi strmé. Čo nám trochu znepríjemňuje výstup, to je citeľná zmena počasia. Očividne sa ocitávame vo vyšších polohách. Zafukuje severný vietor s dažďom i snehom. Jar prichádza do tohto kraja neskoršie. Ak sa však nenecháte odradiť a vystúpite na vrchol, dostanete sa na priestrannú lúku a tam môžete natrafiť na drevenú útul-ňu. Nebýva nikdy zamknutá a má kapacitu asi 10 miest. Niekedy sa tam spí skutočne po sediačky. Lúka je najkrajšia na začiatku júna. Vtedy hrá všetkými farbami. Tu sa však náš výlet nekončí.

Ideálny výhľad na planinu
Sledujeme turistické smerovníky, ktoré nás spolu so strážcom prírody dovedú na skutočný vrchol výletu. Je ním vrchol Skalnej brány, vypínajúci sa do výšky 1112 metrov nad morom. Nechávame sa unášať krásnym výhľadom, ktorému zvláštnu atmosféru dodáva blížiaca sa jarná búrka. Smerom na sever vidíme Národnú prírodnú rezerváciu Stožka. Obdivujeme aj lúky so zaujímavými názvami Birčáreň či Randavica. Ale sledujeme aj najvyšší vrchol Národného parku Muránska planina – Fabovu hoľu. Z nej by ste však dobrý výhľad nemali. Celý hrebeň je zarastený smrekmi.
Zostupujeme. Búrka sa ozýva stále hlasnejšie, no ešte predsa jedna zastávka. Zišli sme asi 40 metrov a pod nami obdivujeme skalnú bránu. Ide o veľký portál, možno tam niekedy bola jaskyňa, ktorá sa zvetrávaním zrútila. Súčasný vchod predstavuje Skalnú bránu, ktorá je skutočným cieľom našej cesty. Búrka nás síce nakoniec minula, no zopár kvapiek dažďa na našich hlavách predsa len skončilo. Výlet na Skalnú bránu však stál za to. Predovšetkým vďaka Zdenkovi Pochopovi zo Správy NP Muránska planina.

• < Predch.
• Nasl. >