Náučným chodníkom k Čertovej skale

Ktovie, koľkí z desiatok vodičov, ktorí denno-denne na svojich oceľových tátošoch prejdú po ceste medzi Zvolenom a Hronskou Dúbravou, si uvedomia, že neďaleko tejto frekventovanej hradskej, na južných svahoch Kremnického pohoria, sa nachádza rozlohou neveľká, no napriek tomu zaujímavá prírodná rezervácia.
S mnohými atraktívnymi prírodnými výtvormi.

Národná prírodná rezervácia Boky, lebo práve o nej je reč, predstavuje jednu z najsevernejších lokalít rozšírenia lesostepnej flóry na území Slovenska. Rezerváciou vedie päť kilometrov dlhý náučný chodník, ktorý na trinástich zastávkach a paneloch zoznamuje návštevníkov rezervácie s flórou, faunou a geologickými zvláštnosťami tohto chráneného územia. Značkovaný náučný chodník sa začína v ústí doliny Sietno, západne od obce Budča, do ktorej sa dostaneme autobusovým spojom zo Zvolena. K úvodnej tabuli náučného chodníka prídeme pešo po starej ceste, približne za dvadsať minút od zastávky autobusov
v Budči. Chodník zo začiatku vedie takmer súbežne so štátnou cestou, len niekoľko metrov ponad ňu lesnatým terénom, ktorému dominuje dubovo-bukový porast. Už tu, v početných bočných dolinkách si môžeme všimnúť pozoruhodné kamenné moria, vytvorené nahromadením kamennej sutiny. Tá sa pôsobením prívalových vôd a gravitácie posúva čím ďalej tým viac nadol, kamenné bloky sa postupne obrusujú a odierajú a ich pôvodne ostré hrany sa zaobľujú. Lesný chodník postupne stúpa stále vyššie a vyššie, až sa z pásma lesa dostaneme na strmé skalnaté svahy so zaujímavým teplomilným rastlinstvom. Na slnečných stráňach nájdeme napríklad kuričku chlpatú, kukučku vencovú alebo rozchodník prudký či skalnicu, ktoré rastú hlavne na kamenistej a piesočnatej pôde. Svahy sú pokryté aj riedkym krovinatým porastom – stretneme tu napríklad mahalebku, svíb alebo kríky drieňa, v jeseni obsypané peknými červenými plodmi. Keď vystúpime až na najvyššie body náučného chodníka, dostaneme sa k zaujímavým skalným útvarom, ktoré vznikli zvetrávaním andezitových aglomerátov. Tie vytvorili na svahoch prírodnej rezervácie roztrúsené skalné mestá, kamenné sutinoviská i osamote stojace skalné ihly, vežičky či hríbovité útvary. Najatraktívnejším z týchto prírodných výtvorov je mohutný andezitový balvan typu skalného hríba o rozmeroch 2×1,4×1,7 m, pomenovaný Čertova skala. K jeho vzniku prispelo časovo nerovnomerné zvetrávanie vrchnej andezitovej
a spodnej, mäkšej, tufovej časti skalného bloku. Od Čertovej skaly je pekný výhľad smerom na juh k údoliu Hrona a ďalej za ním sa rozprestierajúce Štiavnické vrchy. Pokiaľ máme viac času a chuti, môžeme tu náučný chodník opustiť a vydať sa po zelenej turistickej značke strmo do kopca pekným lesným, neskôr lúčnatým terénom, cez samotu Hrabiny a obec Budička až do Tŕnia, kam dôjdeme asi za dve hodinky pohodlnej pešej chôdze. Ak však zostaneme verní nášmu náučnému chodníku, pokračujeme ním ďalej, klesajúc stále nižšie nadol listnatým lesom, až zídeme na asfaltku, ktorá vedie zo Železnej Breznice do Hronskej Dúbravy. Po ceste dôjdeme za pár minút až k budove železničnej stanice v obci Hronská Dúbrava, odkiaľ sa vlakom alebo autobusom vrátime späť do Zvolena. Celá prechádzka náučným chodníkom nám potrvá podľa orientačnej tabule na jeho začiatku 2 hodiny 45 minút.

• < Predch.
• Nasl. >