Prečo je Váh Váhom a Hron Hronom?

Tiché rieky či potôčiky ukryté pod vrstvou snehu a ľadu sa opäť hlásia k slovu. Niektoré už stihli narobiť aj škody… V Rádiovíkende sme však hovorili o potokoch a riekach trochu inak.
Spolu s jazykovedcom Jaromírom Krškom z Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela sme zisťovali, prečo je Váh Váhom a Hron Hronom. No nielen to. V nasledujúcich riadkoch sa vyberieme za tajomstvami názvoslovia niektorých slovenských vodstiev.

Náš malý výlet popri slovenských potokoch
a riekach sa začína v Turci. Tam by sme okrem iného mohli natrafiť napríklad aj na Zlámaný potok. Prečo ten názov?
Svojím tvarom pripomína niečo dolámané. Keďže voda preteká cez viaceré prekážky, tvar potoka je „zlámaný“. Niekedy sa objavujú aj expre-sívnejšie pomenovania tokov, napríklad Sviňacia – to je potok v Belianskej doline. Motiváciou bol výskyt diviaka – teda svine divej. Niekedy však dochádza k mylnej interpretácii. Máme napríklad Medvedí potok. Nejde pritom o fakt, že by sa pri ňom nachádzali medvedie brlohy. Motivácia býva jednoduchšia. Práve v okolí čistej vody sa vyskytuje zaujímavá rastlina medvedí cesnak. Aj preto Medvedí potok.
A čo samotný Turiec? Ako vznikol názov tejto rieky?
Názvy veľkých tokov sú väčšinou veľmi staré. Vo všeobecnosti prijímame názor z Vodopisu starého Slovenska, že názov Turiec bol motivovaný vyhynutým párnokopytníkom – turom. Viedli sa diskusie o tom, či išlo o divo žijúce zviera alebo to už bol domestikovaný tur. Ak bol domestikovaný, tak názov mu muselo dať obyvateľstvo, ktoré už bolo usídlené v okolí spomínanej rieky. Mô-žeme teda hovoriť, že pomenovanie Turca súvisí s divokosťou tura i krásnej turčianskej rieky. Je pritom zaujímavosťou, že Turiec sa nenachádza len v Turci pri Martine, ale rieka Turiec sa nachádza aj na Gemeri.
Čiže Turiec nemá nič spoločné s Turkami?
Nie. Ale napríklad Plínius už v roku 23 až 79 nášho letopočtu povedal, že ide o zdrobnelinu antického mena Dúria, ktoré pomenúvalo horný tok Váhu. Aj Ptolemaios sa vyjadril k názvu Turiec. Hovoril, že pochádza z kmeňa Tevriskov, ktorí obývali tieto oblasti. No a Matej Bel vo svojich Notíciach tvrdil, že Turiec bol pomenovaný podľa povestí o sarmatskom kráľovi Turanovi, ktorý dal vysušiť jazero. Podľa povestí sa hovorilo, že Turiec bol voľakedy veľkým jazerom. No a ešte sa zachovala aj etymológia, ktorá tvrdí, že názov vzišiel
z ľudového názvu Tu riečka, teda: tu sa nachádza riečka. Z toho vzniklo Turiečka od ktorej je už k Turcu veľmi blízko.
Ako prišla k svojmu menu najdlhšia slovenská rieka?
Váh svojím povodím zaberá takmer štvrtinu Slovenska. Keby sme spočítali všetky plochy vôd, ktoré sa doň vlievajú, vyšlo by vám číslo presahujúce 19 tisíc štvorcových kilometrov. Od prameňa až po sútok do Dunaja, voda Váhu prekoná vzdialenosť 435 kilometrov.
V starých listinách sa uvádzal aj jeho názov Rapax, čo znamenalo vlastne dravý alebo lupus – vlk. Súvislosť s vlkom je často typická pre pomenovanie dravej vody. V starých listinách sa napríklad nachádza aj prvotný názov Váhu – Kusus, to znamená Kysuca. Naši predkovia sa mylne domnievali, že prameň Kysuce bol vlastne prameňom Váhu. A teda ľavá časť by bola iba prítokom Váhu. Ale skutočnosť je opačná – Váh pramení vo forme dvoch prameňov – Biely Váh
a Čierny Váh v Liptove. Kysuca je pritom jeho pravostranným prítokom. Čo sa týka etymológie – boli rôzne názory. Väčšinou sa odvodzovala od nemeckého názvu Vag vo význame búrlivá, nepokojná rieka, teda veľtok. Tak o tom hovoril napríklad nemecký slavista Schwarz. Slovenskí slavisti sa prikláňajú skôr k slovanskému pôvodu – napríklad Šimon Ondruš hovorí, že je to z praslovanského Veg – svetlý tok. To znamená svetlá rieka, respektíve rieka, ktorá smeruje na juh – za svetlom. Tohto názoru sa pridŕžal aj ďalší slovakista
a historik Branislav Varsik. Podľa neho je názov odvodený od váhy alebo váhan, v praslovanskom význame priehlbina alebo priehlbeň. Podľa koryta rieky by sme sa mohli prikloniť aj k slovanskému pôvodu.
To sú naozaj veľmi zaujímavé teórie. Čo ho-voria o pôvode názvu rieky Hron?
Hron je v podstate tiež veľmi starý názov, pretože prvé zápisy tohto stredoslovenského toku sú z roku 166 až 180 vo forme Granova. V roku 1075 je zapísaný názov Gron alebo Grana. Zaz-namenali sme samozrejme už viaceré názvy, ktoré boli latinizované alebo maďarského pôvodu, na príklad Garam. Dá sa to vysvetliť vývinovými zmenami v maďarčine a slovenčine. Aj tu boli etymológie rôzne – hovorilo sa o ilýrskych predkoch, ktorí dávali pomenovanie tejto rieke. Alebo sa vyná-rajú keltské, slovanské, germanské etymológie. Myslí-me si, že názov Hron je zo staronemeckého Gran Ahva. Pričom Gran je pomenovanie smreka a ahva vo význame voda. To znamená smreková voda – teda voda pretekajúca smrekovým porastom.
Ale aj ľudová etymológia je veľmi zaujímavá. Tvrdí, že Hron má súvislosti s hromom – hučí ako hrom. Ďalšia etymológia hovorí: Hron – odhrnúť – teda niečo pred sebou tlačiť. Pomenovanie Hron je tiež veľmi staré a malo by byť ešte predslovanského pôvodu.

• < Predch.
• Nasl. >