Nádherná kotlina pod vencom hôr

Dávne povesti hovoria o tom, že kedysi bola celá kotlina Turca zaplavená vodami jazera. Vôkol neho sa do výšin dvíhal veniec hôr.
Územie vraj ovládal knieža Turan, ktorý sa zaprisahal, že nezažmúri oka, kým voda z jazera nezmizne a dno nebude zorané. Dnes už nik nevie, koľko ľudskej námahy stál zápas o prerazenie hôrnych hradieb, aby mohla voda z jazera odtiecť do koryta mocného Váhu. Isté je však jedno: na mieste obrovského jazera sa zjavila pod vencom hôr nádherná kotlina. Jej zem bola požehnaná a odvtedy ju nazývajú Turčianska záhrada.

O jednej z častí Turčianskej záhrady – podľa mnohých vraj o tej najkrajšej, som hovorila aj s pracovníčkami Turisticko-informačného centra v Martine. Renáta Svobodová spomenula i bratov Siakeľovcov, ktorí si práve oblasť Gaderskej doliny v roku 1921 vybrali na sfilmovanie „nemého“ Jánošíka. Z hľadiska turistiky je Gaderská dolina ideálne miesto aj pre nenáročných turistov, je častým cieľom výletov pre rodiny s deťmi. Na svoje si však prídu aj náročnejší turisti – jednou zo zaujímavých trás je prechod cez vrchy Ostrá, Tlstá, späť cez Blatnickú dolinu – priamo do obce Blatnica. Za zmienku stoja aj zrúcaniny Blatnického hradu. V Turci nájde návštevník tri zrúcaniny hradov.

Listovanie v Blatnickej kronike

Listovanie v historických kronikách a čítanie zápiskov spred desaťročí – to je pohodlný spôsob cestovania v čase. V roku 1933 zapísal Viktor Ilavský do obecnej kroniky informáciu o tom, že „obec Blatnica má názov od potoka, ktorý vyviera v centre Veľkej Fatry, v úbočiach hôľ Ostredku a Krížnej, ktorý severozápadným smerom preteká obcou.“ Sled udalostí dnešných dní zapisuje do obecnej kroniky Želmíra Malinová. Potvrdí vám, že Blatnica je najkrajšia dedina v Turci. Okrem očarujúcej okolitej prírody a milých ľudí vás Blatnica zaujme aj bohatou históriou. A v nej sú zlatými písmenami zapísané mená olejkárov a mastičkárov. Aj miestna kronikárka – pani Želmíra si spomína na rozprávanie svojich starých rodičov, podľa ktorého sa vraj voňavému remeslu priúčali u mníchov v kláštore pod Znievom. Ľudia potom odchádzali ďaleko do zahraničia, či už do Francúzska, Ruska, ale smerovali aj na ďaleký Sibír. A v čom bolo tajomstvo úspechu blatnických olejkárov a mastičkárov? Odpoveď je ukrytá v prírode – presnejšie v množstve a v rozmanitosti liečivých bylín, ktoré rástli v Gaderskej doline, z ktorých miestni obyvatelia vyrábali voňavé a hojivé olejčeky. Žiaľ – kedysi pýcha Blatnice je dnes už len zašlou slávou, a kumšt výroby olejčekov nemá kto prebrať. Potvrdila mi to aj jedna z posledných žijúcich pamätníčok zašlej slávy olejkárstva – Mária Duchajová.

Meč kniežaťa Pribinu

Viete, ako súvisí malebná Gaderská dolina s americkým prezidentom Georgeom Bushom? Náš prezident Ivan Gašparovič daroval vlani americkej hlave štátu – počas návštevy Slovenska – kópiu meča slovenského veľmoža. Originál našli práve v srdci Gaderskej doliny – v Blatnici – presnejšie v časti Sebeslavce. Meč pochádzal z polovice 9. storočia, z čias panovania kniežaťa Pribinu.

Gaderská dolina nemá len historické, ale aj prírodné skvosty. Viac mi o nich povedala vedúca pracoviska Botanickej záhrady Univerzity Komenského so sídlom v Blatnici – Dana Bernátová. Upozornila na veľkofatranskú populáciu maku tatranského, či výskyt cyklámena fatranského . Čo je však podľa nej na Gaderskej doline najočarujúcejšie, to je divoká krása. Stačí, ak sa prejdete po Skalnej doline, po vrchole Skalnej, a zdoláte vrchol Strapatej skaly.

Vstupná brána do doliny

Krásne zákutia, bralá, pramenistá voda, bystriny, útesy a nový očarujúci šat v každom ročnom období – podobne charakterizovala starostka Blatnice Želmíra Šimonidesová bohatstvo Gaderskej doliny. Miesto láka nielen domácich turistov, ale núdza nie je ani o návštevníkov z poľskej strany; perspektíva vzájomnej cezhraničnej spolupráce Blatnice a Jablonky sa črtá v sľubnom svetle.

Ak sa na ceste z Turčianskych Teplíc do Martina rozhodnete pre chvíľu oddychu a odbočíte z hlavného ťahu, cesta vás zavedie do Blatnice. Neobíďte pritom známe etnografické múzeum Karola Plicku. Sprievodkyňa Oľga Gazdagová vie veľa podrobností o živote českého milovníka Slovenska a slovenského folklóru. Múzeum sídli v barokovo-klasicistickom kaštieli rodiny Pronayovcov z polovice 18. stor. Venuje sa životu a dielu významného českého umeleckého fotografa, filmára, etnografa, folkloristu a pedagóga Karola Plicku (1894-1987). Prechádzajúc jednotlivými miestnosťami múzea, prezerajúc si fotografie a vystavené exponáty – nemôžete nevidieť Plickovu zviazanosť so slovenským ľudom a jeho kultúrou.

• < Predch.