Albánsko

Názov Albánia, známy z väčšiny európskych jazykov, sa pôvodne vzťahoval len na južnú časť, nazývanú aj Albanitia, Arbanitia alebo Arbania, z ilýrskeho olba – sídlisko, osada. Ale aj antika dala tomuto slovu zmysel – Rimania ako „Biela zem“ (albo = biely) v protiklade so susednou Čiernou Horou, Gréci ako „albanikos“, čo je označenie pre roľníkov. Dnes v albánčine meno Shqipëria znamená „Krajina orlov“. Zaviedol ho v roku 1463 Gjergj Kastrioti Skënderbeu, albánsky národný hrdina, v boji proti Turkom. Emblém dvojhlavého orla je dnes aj súčasťou albánskych štátnych symbolov. Albánsko je parlamentnou republikou na čele s prezidentom, ktorý spolu s predsedom vlády a Radou ministrov (vládou) má výkonnú moc, zákonodarnú vykonáva 140-členné zhromaždenie Kuvendi.

Prírodné a klimatické pomery

Albánska republika je prímorský štát v juhovýchodnej Európe, na západe Balkánskeho polostrova. Jej západné pobrežie tvorí Jadranské more až po priestor polostrova Karaburun a ostrova Sazan, odkiaľ smerom na juh obmýva brehy krajiny už Iónske more. Pobrežie je málo členité, len na juhu je hlbší záliv pri Vlore (Valone), vhodný na budovanie prístavu. Južné pláže tvoria dlhý pás Albánskej riviéry a oblasť od Durrësu (Draču) smerom na sever, až po hranicu s Čiernou Horou, pozostáva z niekoľkých krásnych moderných letovísk so širokými piesčitými plážami. Celá pobrežná morská línia dosahuje dĺžku 362 km. Na severe susedí Albánsko s Čiernou Horou, severovýchodnú hranicu so Srbskom tvorí Kosovo, východnú Macedónsko, južnú a juhovýchodnú Grécko. Povrch Albánska tvoria väčšinou mohutné masívy Dinársko-gréckej horskej sústavy, tzv. Albanidy, ktoré na niektorých miestach prerušujú údolia riek i väčšie kotliny. Územie štátu pozostáva zo 4 geografických oblastí: severne od najväčšej albánskej rieky Drin (dĺžka 281 km) vypĺňajú priestor rozoklané vápencové veľhory s mnohými krasovými javmi – Albánske Alpy (Alpet e Shqipërisë), ktoré na hranici s Čiernou Horou prechádzajú do známeho pohoria Prokletije s najvyšším vrchom Jezerca (2 693 m n. m.). Stredná vnútrozemská hornatá oblasť na mnohých miestach presahuje svojimi vrcholkami výšku 2 000 m. Okrem vápenca a flyšu sa tu uplatňujú aj vyvreliny – tektonické kotliny a riečne údolia delia tento priestor do viacerých horských pásiem, napr. masív Korab severne od mesta Peshkopi je so svojím vrcholom Veľký Korab (Mali e Korabit, 2 764 m) najvyšším končiarom krajiny. Tieto pohoria sa vyznačujú značne členitým reliéfom, relatívne hojným zalesnením (lesy tvoria 38 % krajiny) a veľkým počtom menších ľadovcových jazier – najznámejších je sedem Lurských jazier (Liqenet i Lurës) na sz. od Peshkopi. Inou kategóriou sú dve veľké tektonicko-krasové jazerá – Ohridské (Liqeni i Ohrit) a Prespanské (Liqeni i Prespës) na hranici s Macedónskom a Gréckom. Tretiu oblasť tvorí na juhovýchode krajiny krasové územie povodia troch riek – Devolli, Osumi-Seman a Vjosë, ktorého jadrom je pohorie Tomor (Mali e Tomorrit) s výškou 2 417 m a rovnomenným nár. parkom, a na hranici s Gréckom sa ešte vypína pohorie Gramoz (2 522 m), či južnejšie Nemerçkë (2 485 m). Poslednou oblasťou je pobrežná nížina, ktorá sa nepretržite ťahá od Skadarského jazera (Liqeni i Shkodrës) na severe krajiny smerom na juh, až po Valonský záliv (Gjiri i Vlorës) a len tu sa vnútrozemské horstvá priamo primykajú k morskému pobrežiu, na niektorých miestach až z výšky 2 000 m (kopce Mal i Çikës s cestným sedlom Llogara vo výške 1 027 m). Od tohto priesmyku sa pozdĺž pobrežia Iónskeho mora k prístavu Saranda na dĺžke viac ako 70 km rozkladá malebná, tzv. Albánska riviéra. V najjužnejšej časti Albánska sa nachádza močaristé Butrintské jazero (Liqeni i Butrintit) a Korfský prieliv (Kanali i Korfuzit), ktorý oddeľuje albánsku pevninu od 3 km vzdialeného gréckeho ostrova Korfu. Flóra Albánska je podobná ostatným častiam Balkánu – zaraďuje sa medzi stredomorskú a čiastočne aj stredoeurópsku, so štyrmi vegetačnými stupňami. Najnižšie pásmo tvoria stále zelené tvrdolisté kry – macchie (hlohy, kručinky, pistácie, vresovce a iné), typické sú olivové stromy, figovníky, na juhu aj citrusy a mandle. Darí sa tu aj jedlým gaštanom a viniču. Nad pásmom macchií rastú okolo výšky 1 000 m n. m. riedke dubové lesy s hrabom a orechom. Tretie pásmo až do 2 000 m n. m. je oblasťou hustých zmiešaných bukových lesov s ihličnanmi (zaberajú asi 14 % lesnej plochy), ktoré sú na juhu nahradené čiernymi borovicami. Štvrté pásmo nad hranicou lesa tvoria trávnaté alpínske lúky. Faunu v horských oblastiach reprezentuje najmä dravá zver – vlk, líška, rys, šakal, kuna, divá mačka, medveď hnedý, orol skalný, sup. Lesy sú pomerne chudobné na vysokú zver, hojný je však výskyt zajacov, diviakov a divých kôz. Za povšimnutie stoja hniezdiská ohrozeného pelikána kučeravého v lagúne Karavastasë, západne od Lushnje a endemický pstruh koran v sladkovodnom Ohridskom jazere. Albánsko má pomerne značné a rozmanité nerastné bohatstvo – ťaží sa ropa, zemný plyn, hnedé uhlie, meď, chróm, nikel, zaujímavosťou je prírodný asfalt výbornej kvality (Selenicë pri rieke Vjosa), ktorý sa aj vyváža. Exportným artiklom je tiež známy albánsky koňak a brandy „Skanderbeu“. V poľnohospodárstve je významné pestovanie pšenice, kukurice, ryže, olív, tabaku, ovocia (jablká, hrušky, citrusy), zemiakov, cukrovej repy, viniča, bavlny. Dôležitý je chov oviec a kôz, v južných „kresťanských“ častiach aj dobytka a ošípaných, tiež morský a sladkovodný rybolov. Podnebie je tu tiež rozčlenené podľa charakteru svojho reliéfu. Typické stredomorské (subtropické) podnebie sa uplatňuje len na pobreží, najmä v jeho južných partiách chránených vysokými horskými hrebeňmi. V prímorí sú zimy mierne a daždivé, letá naopak dlhé, teplé a slnečné – napr. v Sarande je priemerná teplota v januári 8 – 10 °C, v júli a auguste okolo 27 °C a ročné zrážky 980 – 1 200 mm. Na Albánskej riviére je 180 bezoblačných dní v roku. Hornaté vnútrozemie má výrazne kontinentálne podnebie a väčšie teplotné výkyvy počas roka – v lete sú teploty takmer rovnaké ako na pobreží, ale v zime klesajú na -1 až -3 °C, sú tiež sprevádzané veľkým množstvom dažďových zrážok, v zime aj pravidelným snehom (1 800 – 2 550 mm, Albánske Alpy až okolo 3 100 mm ročne, zimné mrazy až -20 °C).

Historický prehľad

Prvé nálezy potvrdzujú existenciu človeka na území dnešného Albánska už medzi rokmi 100 000 až 40 000 pred Kr. (Xarra pri Sarande). V polovici 2. tisícročia pred Kr. tu už žili ilýrske kmene, rovnako ako v celej záp. časti Balkánskeho polostrova. Ilýri, predkovia dnešných Albáncov, ako najstarší európsky národ, sa postupne dostávali do stále tesnejších kontaktov so svojimi susedmi – helénskymi a tráckymi kmeňmi. Tieto styky, najmä s gréckym prostredím, prispeli v 8.-7. stor. pred Kr. k založeniu prvých gréckych osád na pobreží (Butrint). Väčšieho významu však dosiahol Dyrrhachion (Epidamnos), založený v r. 627 pred Kr. na mieste dnešného Draču a o 39 rokov mladšia Apollonia neďaleko Fieru. V 4. – 3. stor. pred Kr. došlo k formovaniu ilýrskych ranootrokárskych štátnych útvarov, ktoré si vo vnútrozemí udržiavali svoju nezávislosť, s výnimkou obdobia mocenského pnutia Macedónskej ríše za Filipa II. a Alexandra Veľkého. Dlhodobé boje medzi Ilýrmi a rozpínajúcimi sa Rimanmi viedli v r. 168 pred Kr. k pripojeniu územia dnešného Albánska k Rímskej ríši (súčasť provincií Dalmatia, Macedonia a Epirus), ktorá ho ovládala až do 4. stor. n. l. Albánsko sa stalo poľnohospodárskou zásobárňou a dodávateľom otrokov pre Rím, tiež bolo tranzitným miestom pre styk s jeho východnými provinciami (známa Via Egnatia z Carihradu). Romanizácii sa vyhli len niektoré ilýrske kmene žijúce v neprístupných krajoch, napr. kmeň Albanoi, sídliaci v horských centrálnych oblastiach. Po rozdelení Rímskeho impéria v r. 395 sa Albánsko stalo súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše (až do r. 1204), ktorú v 4. – 5. stor. ohrozovali vpády Vizigótov, Ostrogótov, Hunov a iných „barbarských“ kmeňov. Ale najvážnejším ohrozením byzantskej hegemónie bola invázia slovanských kmeňov v 6. – 7. stor. do stredného a južného Albánska, ktoré napomohli k likvidácii otrokárskeho systému. Okrem miestnych mien sa však dodnes zo slovanstva nezachovalo nič. V 10. – 11. stor. byzantskú nadvládu najprv nakrátko prerušilo Bulharsko, potom vpády Normanov, či rozširovanie juhoslovanských štátov Zeta (Duklja) z Čiernej Hory a Rašky z jz. Srbska, vplyv Benátok, neskôr aj výboje Kráľovstva dvojitej Sicílie a Neapolského kráľovstva Anjouovcov. Na prelome 12. a 13. stor. vznikol prvý samostatný albánsky štát – Arberešské kniežatstvo (centrum v Kruji) a v polovici 14. stor. ovládlo takmer celé územie Srbsko za vlády cára Štefana Dušana (vládol 1331 – 1355). V 15. stor. sa stalo Albánsko súčasťou Osmanskej ríše – v r. 1443 – 1468 sa začal úspešný oslobodzovací zápas Albáncov pod vedením, dnes národného albánskeho hrdinu Juraja Kastriotiho Skanderbega (alb. Gjergj Kastrioti Skënderbeu, žil 1405 – 1468) proti tureckej nadvláde. Až po jeho smrti sa v r. 1479 podarilo Turkom opäť podrobiť Albánsko a až do r. 1912 bolo provinciou Osmanskej ríše. Počas tejto dlhej nadvlády väčšina obyvateľstva prešla z kresťanstva na islam (sever bol katolícky, juh pravoslávny). V r. 1910 -1912 došlo k masovým protitureckým povstaniam po celej krajine, čo viedlo vo Vlore k vyhláseniu nezávislosti Albánska 28. 11. 1912 (dnes štátny sviatok). Ale prakticky až do r. 1920 bolo jeho územie rozdelené a obsadené Srbmi, Grékmi, Talianmi, Bulharmi, Francúzmi a Rakúsko-Uhorskom, keďže v r. 1914 – 1918 bolo počas 1. svet. vojny cieľom ich expanzie a jedným z vojnových bojísk. Po oslobodení spod okupácie sa stal v r. 1925 prvým prezidentom Albánskej republiky Ahmed Zogu, ktorý sa r. 1928 prehlásil za kráľa Zoga I., ale jeho protalianska politika uľahčila okupáciu krajiny fašistickým Talianskom v r. 1939 (v r. 1943 aj Nemeckom). Manželkou Zoga I. a kráľovnou Albánska sa v r. 1938 stala kontesa Geraldine Apponyiová, mladá slovenská operná speváčka z Oponíc pri Nitre, ktorej sa o rok neskôr v Tirane narodil budúci albánsky kráľ Leka I., ktorý však na trón nikdy nezasadol. Kráľovská rodina totiž musela utiecť do parížskeho exilu pred blížiacou sa vojnou a po Zogovej smrti v r. 1961 sa Geraldína so synom Lekom uchýlila do Madridu, nakoniec do Juhoafrickej republiky, kde zomrela v r. 2002 ako 87-ročná. Koncom r. 1944 bolo oslobodené celé Albánsko a moci sa ujali komunisti vedení Enverom Hodžom (alb. Enver Hoxha). V r. 1946 vyhlásili Albánsku ľudovú republiku, v r. 1976 Albánsku ľudovú socialistickú republiku. V r. 1949 sa stalo Albánsko členom RVHP, v r. 1955 členom OSN a Varšavskej zmluvy. Komunistický režim sa však postupne dostával do svetovej izolácie, a to i v rámci komunistického bloku, najmä po vystúpení z Varšavskej zmluvy v septembri 1968 (na protest proti okupácii Československa jej vojskami). Albánsko sa začalo orientovať na maoistickú Čínu, ale aj s ňou sa v r. 1978 styky prerušili pre kritiku maoistických praktík. Až po Hodžovej smrti v r. 1985 začala krajina postupne obnovovať zahraničné styky a od r. 1990 budovať pluralitný demokratický režim. V r. 1997 vypuklo v Albánsku protivládne povstanie na odstúpenie prezidenta a vlády kvôli krachu pyramídových fondov, podporovaných vládou, do ktorých väčšina Albáncov vložila svoje celoživotné úspory. Situácia sa upokojila až po predčasných parlamentných voľbách ešte v tom istom roku. V r. 1999 nastal hromadný prílev albánskych utečencov z Kosova. Dňa 1. apríla 2009 sa Albánsko stalo členom NATO a v súčasnej dobe sa usiluje o integráciu do EÚ.

Turistika a cestovný ruch

Do roku 1991 prakticky neexistoval žiadny cestovný ruch, až na málopočetné skupinky organizovaných návštevníkov zo Západu a Škandinávie (okolo 6 000 ročne, dnes už okolo 500 000). Výpravy zo socialistických štátov a individuálna turistika neexistovali vôbec. Domáca turistika bola realizovaná iba v podobe rekreačných pobytov robotníckych rodín v skromných ubytovniach pobrežných oblastí, mládež bola umiestnená v pionierskych táboroch a študentských základniach. Dnes je Albánsko svojimi vzácnymi historickými pamiatkami starých kultúr Ilýrov, Grékov, Rimanov i Byzantíncov, prírodnými krásami, bohatým ľudovým umením a zaujímavou prítomnosťou, priamo predurčené pre veľký turistický ruch. Za návštevu stoja napríklad vysoké hory s panenskou prírodou, oblasti troch najväčších jazier – Skadarského, Ohridského a Prespanského, moslimské mešity ako pamiatka na obdobie Osmanskej ríše i grécke ortodoxné kostolíky so vzácnymi maľbami a ikonami. Zo stavieb komunizmu „vyniknú“ Hodžove betónové bunkre proti útokom fiktívneho nepriateľa, ktorých bolo roztrúsených až 800 000 po celej krajine – od morských pláží, pobrežných nížin, prídomových záhrad, po neprístupné vrchy. Vynikajúce podmienky horolezectvu a vysokohorskej turistike poskytujú panenské Albánske Alpy v oblasti Bogë, Thethu a Valbonë, sú však ťažšie dostupné po nekvalitných cestách. Krajinársko-esteticky pôsobí územie od jazier Ohrid – Prespan na juh až po kaňony, kaskády a meandre údolia rieky Vjosë. Samostatnou kapitolou je Albánska riviéra so štrkovo-piesčitými plážami na pobreží Iónskeho mora, ktorá začína od prímorského letoviska Saranda smerom na sever (malebné strediská Himarë a Dhërmi). Naproti tomu Dračský záliv a letoviská Shëngjin a Velipojë poskytujú široké piesčité pláže s množstvom moderných hotelov, penziónov, bufetov, reštaurácií a rýchleho občerstvenia, v príjemnom prostredí čiernych borovíc. Zaujímavá je samozrejme Tirana s pamiatkami okolo Skanderbegovho námestia, neďaleké horské turistické stredisko Dajt, tiež Pogradec pri Ohridskom jazere. Veľmi sú navštevované aj miesta z dôb antiky – Butrint (zapísaný v UNESCO), Orikum či Apolónia a starobylé mestá Gjirokastra, Berat (obidve ako „mestá múzeá“ zapísané v UNESCO), Elbasan, Drač, Kruja, Leža, alebo Skadar. Čo sa týka kuchyne, v Albánsku prevláda orientálny, najmä turecký duch. Medzi špeciality patrí fërgesë tirane – pečené mäso a vnútornosti s vajcom a rajčinami, tavë kosi alebo tavë elbasani – baranina s jogurtom. Slepačie polievky s rezancami sú na náš vkus kyslé, pretože tam pridávajú dosť citrónu, v lete osvieži studená jogurtovo uhorková polievka. Typický je nepostrádateľný byrek vyvaľkaný zo štrúdľového cesta, rezancový koláč kadaif, puding qumështor z ovčieho mlieka, či presladené želatínové kocky llokum s pepermintom. Na vidieku môžu ponúknuť aj pečenú ovčiu hlavu. Rozvíjajúci sa cestovný ruch – domáci i zahraničný, dal Albáncom pokyn na stavbu nových letovísk, asfaltových ciest, rozširovanie železničnej siete a sprístupneniu tradičných turistických oblastí. Vo významných centrách začali pracovať cestovné agentúry, napreduje výstavba luxusných hotelov, turistických základní a kempov.

Albánsky slovníček áno – nie ………

po – jo

dobre ………….. mirë

dobrý deň ……. mirëdita

dovidenia ……. mirupafshim

ďakujem ……… faleminderit

prosím ………… ju lutem

pán, pani …….. zotëri, zonjë

kde, kam …….. kam, ku

koľko ………….. sa

vľavo ………….. majtas

vpravo ………… djathtas

priamo ………… direkt

hodina …………. orë

deň ……………… ditë

rok ……………… vit

dnes ……………. sot

včera …………… djë

zajtra ………….. pardjë

chlieb …………. bukë

ryža ……………. oris

zemiaky ………. patate

cibuľa …………. qepë (čítaj ťepa)

vajce …………… vezë

mlieko ………… qumësht (ťumšt)

maslo ………….. gjalpë (ďalpa)

syr ……………… djath

soľ ……………… kripë

cukor ………….. sheger (šeger)

voda …………… ujë

pivo ……………. birrë

ryba ……………. peshk (pešk)

pošta ………….. postë

pohľadnica …. kartolinë

známka ………. pullë (pula)

0-1-2-3 ………. zerro, një (ňa), dy (dü), tre

4-5-6 ………….. katër, pesë, gjashtë (ďašt)

7-8-9 ………….. shtatë (štat), tetë,

nëntë 10 ……………… dhjetë 11, 12 ………… njëmbëdhjetë, dymbedhjetë

20-30-40 …….. njëzet, tridhjetë, dyzet

50, 100 ………. pesëdhjetë, njëqind (ňaťind)

200, 500 …….. dyqind (düťind), pesëqind

1 000 …………. njëmijë (ňamija) 10 000 ……….. dhjetë mijë

I T I N E R Á R

(heslá miest sú v albánčine, s prípadným slovenským prepisom v zátvorke) OPTIMÁLNY TRANZIT: a) autom. V súčasnosti je najkratšou a najkvalitnejšou trasou autom zo Slovenska – cez Maďarsko (Moháč), Chorvátsko (Osijek, Dakovo), Bosnu s Hercegovinou (Doboj, Zenica, Sarajevo, Brod) a Čiernu Horu (Nikšič, Podgorica, Božaj) do albánskeho Skadaru = 1 050 km, nakoľko cesta Srbskom cez nepokojné Kosovo je v súčasnosti nemysliteľná. – pozn.: nie všade funguje GPS – treba mať kvalitnú najnovšiu mapu. b) lietadlom. Zo SR je Albánsko dostupné buď z Viedne do Tirany prostredníctvom Austrian Airlines – od 31. 10. 2010 do 26. 3. 2011 lieta v PO-ST-PI-NE o 5:30 hod. a denne aj o 15:05 hod. (let trvá 1.40 hod.), alebo v tom istom období aj z Budapešti maďarskou spoločnosťou MALÉV – v PO-ŠT-SO o 4:40 hod. a denne aj o 15:10 hod. (let trvá 1.20 hod.).

SHKODËR alebo SHKODRA (Skadar, Škodra) – najvýznamnejšie mesto albánskeho severu so 110 000 obyv., leží pri Skadarskom jazere, 120 km od Tirany, v miestach osídlených Ilýrmi už na začiatku 1. tisícročia pred Kr., ktorí tu založili mesto v 4. stor. pred Kr., v r. 168 pred Kr. ho obsadili Rimania, v 4. stor. n. l. patrilo pod Byzantskú ríšu, medzi r. 1043 – 1360 zas Srbom, od r. 1392 Turkom, potom Benátkam a od r. 1479 až do r. 1913 Osmanskej ríši. Zaujímavosti: Rozafa (Rozafat, Kalaja e Rozafës, alebo Kalaja e Shkodrës) – rozsiahla pevnosť na 133 m vysokom skalnatom kopci nad riekou Drin v južnej časti mesta, s rozlohou 9 ha, časť hradu pochádza z 3. stor. pred Kr., ktorý bol vtedy sídlom ilýrskej kráľovnej Teuty. Vnútri hradieb sa nachádza Kostol sv. Štefana z 13. – 14. stor. (neskôr prestavaný na mešitu), zvonica, niekoľko benátskych budov, múzeum a tradičná albánska reštaurácia. Mešita Ebu Beker (Xhamia Ebu Beker) s veľkou kopulou a dvomi minaretmi, Olovená mešita (Xhamia e Pllumb) postavená r. 1773 pod pevnosťou Rozafa a pokrytá olovenými plátmi, katolícky Kostol Panny Márie (Zoja e Shkodrës), katolícka Katedrála sv. Štefana (Katedralja e Shkodrës, alebo Kisha e Madhe) z r. 1858-1867 so štvorhrannou zvonicou, ktorú v r. 1993 navštívil pápež Ján Pavol II. (je tu uložená kópia Turínskeho plátna), moderná ortodoxná Katedrála Narodenia Pána (Kisha e Lindjes së Krishtit), ktorej časť zničili teroristi v r. 1998 (je najkrajšou sakrálnou stavbou v meste), budova divadla Teatri Migjeni – druhého najvýznamnejšieho v krajine, Historické múzeum s archeologickými a etnografickými zbierkami. Ubytovanie: v centre hotely Rozafa, Grand Hotel Europa, Tradita. INFO: www.shkodra.gov.al, www.archeologicalshkodra.com Okolie: Skadarské jazero (Liqeni i Shkodrës) – sladkovodné krasové jazero s premenlivou plochou 356 – 376 km2 (v Albánsku 148 km2) je najväčším jazerom Balkánu, dlhé 48 km, široké 14 km, priemerná hĺbka 7 m, maximálna 44 m (pri jz. brehoch). Asi 4 km od mesta leží na brehu Skadaru osada Shirokë s kempingom a možnosťou kúpania. Zo strediska Virpazar, na opačnom čiernohorskom brehu, sa robia po jazere lodné výlety s návštevou niekoľkých ostrovov, kde žijú pustovní mnísi. Novým prímorským letoviskom na Jadrane je v tejto oblasti Velipojë, asi 40 km južne od mesta, s dlhou piesčitou plážou, modernými hotelmi (napr. Center Park, Adriatik, Valz, Luka) a morskou lagúnou Vilumi, oddelenou od mora úzkym kanálom. Albánske Alpy (Alpet e Shqipërisë) – pokrývajú územie s rozlohou 2 240 km2, tvorené sú viacerými hrebeňmi a pohoriami, až 13 vrcholov presahuje výšku 2 500 m. Nachádza sa tu vysokohorský Národný park Thethit s krasovými javmi vápencov a dolomitov, bohatým zastúpením alpínskej flóry a rozmanitej fauny. Centrami alpskej turistiky sú Bogë a Theth s horskými kempmi, prístupné asfaltkou zo Skadaru cez Koplik (53 km, resp. 70 km, posledných 25 km úzkou cestou s ostrými serpentínami), Vermosh z Hani i Hoti (62 km) a najlepšie je prístupná Valbona (hotel a reštaurácia) z mesta Bajram Curri (24 km, ale asfaltu je pomenej) – do stredísk premávajú minibusy, ale skoro ráno. Horské trasy a chodníky sú však zle značené, chýbajú kvalitné mapy, najlepšie je využiť miestneho sprievodcu, ubytovať a občerstviť sa dá aj v tradičných dedinských hostincoch. Bajram Curri – mesto so 6 600 obyv., vo výške 360 m n. m., uprostred hôr, je najlepšie prístupné zo Skadaru asfaltkou popri spodnej Komanskej priehrade (Liqeni i Vaut të Dejës) do lokality Koman, kde na konci prechádza cesta vysekaným tunelom priamo k trajektu pre autá i peších. Trajekt premáva po strednej priehrade na rieke Drin (Liqeni Komanit) do Fierzë, odkiaľ vedie cesta do Bajram Curri ešte 19 km. Mes (Ura e Mesit) – najväčší a najlepšie zachovaný oblúkový kamenný turecký most v Albánsku, dlhý 108 m, 6 km na sv. od mesta, postavený r. 1768 Mehmetom Pašom Bašatim ponad riečku Kir. Asi o 3 km ďalej sa na 800 m vysokom kopci vypína hrad Drisht, ktorý bol v 9. stor. súčasťou opevnenia kniežatstva Zeta (Thate) a prestavaný v 13. stor. Byzantíncami. Shurdha (Sarda) – 15 km od Skadaru sú zaujímavé zvyšky stredovekého mesta ležiaceho na 5 ha kopci na ostrove prvej z troch Komanských priehrad na rieke Drin – Liqeni i Vaut të Dejës (prístup motorovým člnom). LEZHË (Leža) – starobylé ilýrske mesto (20 000 obyv.), asi 52 km od Skadaru a 77 km od Tirany, bolo založené Dionýziom I. zo Syrakúz okolo r. 385 pred Kr. ako grécka kolónia Lissos. V meste Gjergj Kastrioti Skanderbeg zjednotil v r. 1444 albánskych princov v boji proti Tureckému impériu, v r. 1498 tu zomrel a je tu aj pochovaný. Zaujímavosti: Skanderbegova hrobka (Mauzoleu i Skënderbeut) – uložená je v zrúcanine františkánskeho Kostola sv. Mikuláša (Katedralja e Shen Nikolles), nad ktorým je ochranný kamenný baldachýn. Na náhrobnom kameni je položená replika jeho prilby a meča, na stenách kostola visí 25 štítov nesúcich mená a dátumy jeho víťazných bitiek. V okolí kostola sú archeolog. pamiatky zo staroveku a stredoveku nájdené v okolí Leže. V meste je tiež zaujímavé Etnografické múzeum a pevnosť Kalaja e Lezhës na 186 m vysokom kopci nad mestom, ktorá vznikla za čias Ilýrov, v r. 1440 ju zrekonštruovali Benátčania a r. 1522 obsadili Turci – nesie stopy ilýrskej, rímskej, byzantskej a tureckej architektúry. Okolie: Shëngjin (čítaj Šendin) – rybárske mestečko a prístav (8 km od Leže) vyrástlo v posledných rokoch na krásne prímorské letovisko s 2 km dlhou piesčitou plážou s množstvom hotelov (napr. komplex Ermiri Palace, Rafaelo, President, Antag), reštaurácií, barov, kaviarní, obchodov, detským kútikom, na pláži možno vzhliadnuť aj Hodžove betónové bunkre. Laç (Laçi) – známe pútnické mesto, asi 20 km na juh od Leže, s Kláštorom sv. Antona Paduánskeho (Kisha e Laçit, alebo Kisha e Shna Ndout). INFO: www.lezha.org, http://lezhe.net/, www.shengjini.com KRUJË (Kruja) – historicky pamätné mesto so 16 000 obyv., leží asi 40 km severne od Tirany na strmých úbočiach hôr, umožňujúcich ďaleké výhľady, preto sa nazýva „Balkón Jadranu“. V 12. stor. bolo hlav. mestom ríše Arberitov, v r. 1443 – 1478 centrom protitureckého odporu Albáncov na čele so Skanderbegom, ktorý tu mal sídlo. Zaujímavosti: Pevnosť Kala e Krujës – postavená v 15. stor. vysoko nad mestom s dominantnou obrannou vežou (kulla), tureckými kúpeľmi (hamam), pôvodným kláštorom sekty Bektashi a etnografickým múzeom v zreštaurovanom dome z osmanskej éry. Hrad bol ubránený počas štyroch obliehaní Turkami až do konečnej kapitulácie 10 r. po smrti Skanderbega. Pri pevnosti je postavené moderné Skanderbegovo múzeum z r. 1982, pod kopcom sa nachádza staré mesto s mešitou a impozantnou úzkou dláždenou uličkou s drevenými domami, ktorá slúži ako orientálny „turecký bazár“ (remeselné výrobky, suveníry, starožitnosti). Okolie: Kala e Zgërdheshi – medzi Krujou a Fushë-Krujou sa na kopci vypínajú zvyšky starobylého mesta Albanopoli, centra ilýrskeho kmeňa Alban, od ktorého pochádza aj názov krajiny (pekný výhľad na okolie). INFO: www.muzeukombetarskenderbeukruje.com TIRANË (Tirana) – hlav. mesto Albánskej republiky so 624 600 obyv. (aglomerácia 895 000), leží vo vnútrozemí v strednej časti západného Albánska, 120 km južne od Skadaru, v kotline obklopenej na východe vrchmi Dajtit (1 612 m n. m.), asi 25 km od pobrežia Jadranu. Podľa porovnania s niektorými inými alb. mestami jej pôvod nesiaha hlboko do minulosti, preto nemá významnejšie histor. pamiatky – najstaršie sú zvyšky byzantskej Justiniánovej pevnosti z r. 1297 (Kalaja e Justinianit alebo Kalaja e Tiranës) na histor. ceste Via Egnatia. Prvýkrát sa spomína v 15. stor. ako neveľká osada, ktorá bola povýšená na mesto v r. 1614 osmanským pašom Sulejmanom Bargjinim a na počesť jeho víťazstva v Perzii jej dal meno Teherán. Prvými väčšími stavbami boli mešity, pekárne a hamamy (turecké kúpele). Hlav. mestom krajiny je od r. 1920 (predtým bol Drač). Zaujímavosti: Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbeu) – leží priamo v centre mesta s fontánami a jazdeckou sochou tohto národného hrdinu, dominuje tu Tirana International Hotel (www.tiranainternational.com), tiež hodinová veža (Kulla e Sahatit) vysoká 35 m z r. 1830, ale najcennejším histor. objektom je Mešita Hadži Ethem Beja (Xhamia e Haxhi Ethem Beut) stavaná od r. 1789 do 1823 s 35 m vysokým minaretom, starým orlojom nad priečelím a bohato zdobeným interiérom s maľbami, ornamentmi a inou dekoráciou (napr. maľby živých tvorov, ktoré sú veľmi neobvyklé v islamskom umení). Poblíž stojí Národné historické múzeum (Muzeu Historik Kombetar) s veľkou mozaikou na priečelí, s exponátmi od staroveku po Hodžov genocídny režim, tiež Palác kultúry (Pallati i Kultures) s Národným divadlom opery a baletu, Národnou knižnicou Albánska a Národnou galériou. Od námestia prstencovito vychádza niekoľko ulíc a bulvárov s honosnými palácmi i hotelmi (napr. hotely Arbëria, Xhamia = čítaj Džamia, Arbana), ako je Bulevardi Dëshmorët e Kombit (Trieda padlých nár. hrdinov) smerom na juh, s vládnymi budovami, hotelom Dajti, či neobvyklou modernou stavbou Piramida – Medzinárodného centra kultúry, postavenou v tvare pyramídy v r. 1988 ako Mauzóleum a múzeum Envera Hodžu. Južný koniec tohto bulváru uzatvára Tiranská univerzita s parkom z r. 1957 a Archeologické múzeum. Zaujímavé je aj Múzeum prírodných vied na ulici Rruga e Kavajës, na východe mesta zas Botanická záhrada s vyše 2 000 druhmi a endemitmi, tiež ZOO na južnom konci, nad mestom leží Cintorín martýrov s 900 hrobmi partizánov bojujúcich za oslobodenie Tirany a s obrovskou 12 m vysokou bielou sochou „Matky Albánie“ z r. 1972 (výhľad na Tiranu), alebo bývalý Palác kráľa Zoga (dnes vojenský objekt). Z kostolov má zastúpenie katolícka Katedrála Panny Márie i ortodoxný chrám. Tirana má množstvo parkov a rekreačných miest – nazýva sa „mestom mimóz“. V štvrti Blokku, ktorá bola do r. 1991 počas socializmu vyhradená len vládnym úradníkom, je dnes množstvo obchodov, reštaurácií, kaviarní i nočných klubov, stojí tu aj vila bývalého diktátora Envera Hodžu. Tiež Tajvani (Taiwan Center) v parku Rinia v centre Tirany je krásnym miestom s reštauráciami, barmi, kasínami, klubmi či turistickými atrakciami, obklopeným osvetlenou fontánou so žiariacim mostom. V južnej časti mesta sa rozkladá Grand Park – Parku Kombëtar, obľúbené miesto víkendových piknikov, prechádzok a zábavy, s vysokými stromami a umelým jazerom. Ali Demi Skate Park v jv. časti má zas niekoľko betónových chodníkov a rámp pre cyklistov a kolieskových korčuliarov. Najväčšou nemocnicou je Univerzitná nemocnica matky Terezy (Qëndra Spitalore Universitare Nënë Tereza) v sv. časti. Ubytovanie v Tirane poskytuje okrem hotelov aj niekoľko hostelov a kemping blízko botanickej záhrady. Medzinárodné letisko Matky Terezy (Aeroporti Nënë Tereza – www.tirana-airport.com) sa nachádza 25 km na sz. od Tirany pri osade Rinas, z mesta je prístupné štvorprúdovou diaľnicou. Okolie: Petrelë (Kalaja e Petrelës) – jeden z najlepšie zachovaných hradov v Albánsku, 14 km smerom na Elbasan, sa týči na skalnom brale vo výške 390 m n. m., postavený bol v 5. stor. za vlády byzantského cisára Justiniána I. na pravekom hradisku, v 15. stor. ho spravovala Mamica Kastrioti, Skanderbegova sestra, dnešná podoba je z 15. stor. (vo vnútri je reštaurácia). Dajti (Mali i Dajtit) – 1 612 m vysoké pohorie a nár. park východne od Tirany, s krasovými javmi, ochranou flóry a fauny (medveď, vlk, líška, diviak, divá mačka), prístup je úzkou asfaltkou alebo lanovkou „Dajti“ do lokality Fusha e Dajtit z vých. predmestia Tirany do výšky 1 050 m (turist. chodníky, cykloturistika, reštaurácie). INFO: www.tirana.gov.al DURRËS (Drač) – najstaršie a druhé najväčšie mesto Albánska (205 500 obyv.), významný námorný prístav Jadranského mora a vyhľadávané turistické letovisko, leží 30 km západne od Tirany (spojený s ňou štvorprúdovou diaľnicou), na sev. okraji Dračského zálivu (Gjiri i Durrësit). Mesto založili pod menom Epidamnos grécki osadníci z Korintu a Kerkyry v r. 627 pred Kr., v r. 229 pred Kr. patril Rimanom ako Dyrrhachium, ktorí odtiaľ vybudovali známu cestu Via Egnatia do Solúna, neskôr predĺženú až do Konštantinopola. V r. 1913 – 1920 bol Drač hlav. mestom Albánska. Po niekoľkých zemetraseniach sa veľká časť starovekého mesta zrútila alebo prepadla do mora. Okolie mesta má veľmi populárne piesčité pláže. Zaujímavosti: Rímsky amfiteáter z prelomu 1. – 2. stor. n. l. pre 15 000 ľudí (jeden z najväčších na Balkáne) s malým byzantským kostolíkom z 10. stor. (vzácne nástenné mozaiky) zasväteným sv. Astimovi, prvému biskupovi a mučeníkovi z Draču, rímske termálne kúpele so starovekým centrálnym vykurovaním a bazénom s rozmermi 7 x 5 m, kruhové byzantské fórum z 5. – 7. stor. s mramorom vydláždenou plochou priemeru 39 m, archeologické múzeum s najväčšou archeolog. zbierkou v Albánsku (nálezy z oblasti Draču, z antiky po ranný stredovek), etnografické múzeum neďaleko amfiteátra (ľudové kroje a remeslá z oblasti Draču), ďalej Benátska veža z r. 1450, zvyšky mestských hradieb a pevnosti Kala e Durrësit, nad mestom letohrádok kráľa Zoga (Vila e Mbretit Zog). Pláže: Asi 5 km severne od mesta sa na polostrove Bishti i Pallës nachádza v objatí skalísk pekná oblúková pláž Portez Beach (Plazhi Portez) blízko antických ruín Porta Romana. Široká mestská pláž Plazhi i Durrësit je lemovaná množstvom moderných hotelov, od nej na juh sa pozdĺž celého Dračského zálivu ťahá súvislý pás rovnakých pláží v dĺžke 12 km, napr. Golem Beach (Plazhi i Golemit) pri meste Kavajë s prevahou penziónov a súkromných víl, až po stredisko Qerret na juhu zálivu. Ubytovanie: hotely v Drači – Adriatik 5*, Aragosta 4*, Tropikal Beach Resort 3*, Arvi 3*, Ani 3*, na Golem Beach – Hotel AS 4*, Dolce Vita 3*, Tourist Village & Hotel Xixa Resort, vilový Vilat Marea Resort, kemping. INFO: www.durres.gov.al LUSHNJË (Lušňa) – mesto s 58 200 obyv., 55 km južne od Draču, kde v r. 1920 vyhlásili Tiranu za hlav. mesto Albánska. Asi 3 km južne, pri osade Savër, došlo v r. 1385 k prvej albánsko-tureckej bitke, v ktorej bol zabitý Balsha II., vládca Kniežatstva Zeta. Lušňa bola spolu s 31 km vzdialeným Fierom hlavnou oblasťou koncentračných táborov komunistického režimu (napr. dediny Savër a Plug), preto tu bolo poborených mnoho mešít a kostolov – v júni 2010 bol v Lušni nanovo vysvätený napr. pekný katolícky Kostol sv. Petra a Pavla s vedľa stojacou zvonicou. Okolie: Národný park Divjakës (Parku Kombëtar Pishat e Divjakës) – situovaný v lagúne Karavastasë pri morskom pobreží s rozľahlými porastmi zamokreného píniového lesa a hniezdiskom vzácneho pelikána kučeravého (Pelecanus crispus), prístup je z obce Divjakë. Ardenicë – 18 km južne od Lušne stojí byzantský kláštor z r. 1282 s Kostolom Panny Márie so slávnymi ikonami, nástennými maľbami z r. 1744 a pôvodným vybavením interiéru, v kláštore je umiestnený Hotel Ardenica Inn. Fier – v meste je zaujímavá moderná mešita Xhamia e Fierit a ortodoxná Katedrála sv. Juraja (Shën Gjergj). APOLLONIA (Apolónia) – 12 km západne od Fieru leží jedna z najznámejších archeolog. lokalít krajiny, založená v r. 588 pred Kr. korintskými Grékmi na území ilýrskeho kmeňa Taulanti, ktorí po stáročia nažívali spolu. V r. 229 pred Kr. prešlo mesto pod nadvládu Ríma. Je jedným z 30 antických miest zasvätených bohu Apolónovi. Zaujímavosti: Rozsiahle vykopávky antických chrámov – čiastočne je zachovaný amfiteáter, odeón, knižnica, fontána, buleutérion (starogrécka mestská radnica), monument Agonothetesa, zvyšky korintských stĺpov, kruhové hradby, mozaikový dom. V susednom byzantskom kláštore z 13. stor. sa nachádza múzeum, súčasťou je tiež Kostol Panny Márie (Kishë e Shën Mërisë) zo 14. stor. BERAT – jedno z najstarších a najmalebnejších miest Albánska, 40 km na jv. od Lušne, so 65 000 obyv., leží po oboch stranách vyhĺbeného koryta rieky Osum, pod pohorím Tomor. Je nepretržite osídlený už od 6. stor. pred Kr., kedy bol sídlom pevnosti gréckeho kmeňa Dassaretae na hranici medzi Ilýriou a Epirusom a ako mesto ho neskôr pomenovali Antipatreia. Zaujímavosti: Staré mesto je malebne rozložené po svahoch kopca, typické sú biele domčeky z 18. – 19. stor. s množstvom okien a červených striech – nazýva sa „Mesto tisícich okien“ alebo „Mesto červených striech“ (na rozdiel od Gjirokastry s bielymi strechami – a spolu s ňou aj „Mesto múzeum“, obidve zapísané v UNESCO). Kalaja e Beratit – rozsiahla pevnosť z 13.- 14. stor. nad mestom, obvodový múr má dĺžku 1 400 m s 24 vežami a 4 vstupnými bránami. V jej areáli bolo 42 kamenných byzantských kostolíkov (dnes asi 20), najmä z 13. – 14. stor., niektoré so vzácnymi freskami a ikonami – napr. Kostol Panny Márie (maľby od Onufrijovho syna Nikollu), Kostol sv. Trojice zo 14. stor., Kostol sv. Teodora (priamo Onufrijove maľby) a Múzeum Onufrija, najslávnejšieho balkánskeho maliara fresiek a ikon, s jeho zbierkou zo 16. stor. i jeho syna Nikollu. Národné etnografické múzeum – uchováva pôvodné artefakty ľudovej kultúry z Beratu a južného Albánska (možnosť zakúpenia čipiek, vyšívaných a háčkovaných obrusov atď.). Tesne pod múrom pevnosti je učupený Kostol sv. Michala (Shën Mehill) zo 14. stor., ďalej pod pevnosťou je stará moslimská štvrť Mangalem, sedemoblúkový kamenný most (Ura mbi Osum) z r. 1780, Olovená mešita (Xhamia e Plumbit) z r. 1555 pôvodne pokrytá olovenými doskami, Sultánova mešita (Xhamia e Mbretit) – najstaršia v meste, postavená Bajazitom II. (1481 – 1512) s pozoruhodným jemným stropom. Z novších stavieb je zaujímavá napr. ortodoxná Katedrála sv. Demetera (Shën Dhimitrit). INFO: www.bashkia-berat.net VLORË (Valona) – po Drači druhý významný prístav (124 000 obyv.), leží na brehu Valonského zálivu (Gjiri i Vlorës) v krásnej polohe oproti skalnatému ostrovu Sazan a pahorkami pokrytými olivovými hájmi, vinicami a ovocnými sadmi. Vlora patrí medzi najstaršie albánske mestá, bola založená v 6. stor. pred Kr. ako grécka kolónia Aulon (dnes nepatrné zvyšky), dňa 28. 11. 1912 tu vyhlásili nezávislosť Albánska. Dnes je moderným mestom so širokými bulvármi, lemovanými palmami. Zaujímavosti: Mešita Muradija – vybudovaná r. 1542 slávnym architektom Mimarom Sinanim (postavil aj veľkolepú Sulejmanovu mešitu v Istanbule), Tempulli i Bektashinjve – centrum či chrám moslimskej sekty Bektashi na kopci Kuz-Baba nad mestom (krásny výhľad na záliv), Múzeum nezávislosti – zobrazuje históriu boja Albáncov za nezávislosť, iné múzeá (napr. etnografické a historické), tiež starý katolícky kostol a novší ortodoxný Kostol sv. Teodora. Okolo dlhého zálivu je množstvo pieskových a skalnatých pláží – napr. Zvërnec na severe pri Lagúne Nartës s niekoľkými ostrovčekmi (na jednom stojí byzantský Kostol P. Márie zo 16. stor.), alebo dlhá mestská pláž Plazhi i Vlorit s viacerými hotelmi, penziónmi a kempom. Okolie: Kanina (Kala e Kaninës) – ilýrska pevnosť, 6 km na jv. od mesta, vo výške 380 m, pochádza zo 7. – 6. stor. pred Kr., opevnená v 4. stor. pred Kr. s obranným kruhom dlhým okolo 1 000 m. Amantia – ilýrske mesto zo 4. stor. pred Kr. pri osade Ploçë, 40 km na jv. od Vlory, s obrannými múrmi, chrámom a zachovaným štadiónom pre 3 000 divákov. Zaujímavý, aj keď ťažšie dostupný (najlepšie loďkou), je veľmi členitý polostrov Karaburun s výškou 826 m, ktorý lemujú skaliská, strmé útesy a morské jaskyne (napr. Shpella e Haxhi v podobe obrovského okna na sev. brehu) – polostrov je spolu s ostrovom Sazan súčasťou nár. parku Parku Kombëtar Karaburun-Sazan. Pri päte tohto polostrova sa nachádza významné antické mesto Orikum založené Grékmi v 7. – 6. stor., dnes archeolog. park na okraji s byzantským Kostolom Marmiroi asi z 13. stor. INFO: www.bashkiavlore.org SARANDË (Saranda) – prístavné mesto s 32 000 obyv., 130 km južne od Vlory, vyhľadávané turistické centrum s piesčitými plážami, modernými hotelmi, penziónmi i kempom a 290 slnečnými dňami v roku, tvorí južný okraj tzv. Albánskej riviéry pri krásnom zálive tvaru podkovy, oproti gréckemu ostrovu Korfu, s ktorým má trajektové spojenie. Mesto založili v 7.-6. stor. Gréci ako Onchesmos a tiež jeho dnešný názov pochádza z gréčtiny od ranokresťanského Kláštora Štyridsiatich svätých (Agioi Saranta), ktorým je zasvätené. Albánska riviéra – skalnými formáciami a členitými zátokami prerušovaný pás piesčitých a kamienkových pláží Iónskeho mora, sa ťahá smerom na juh od cestných serpentín horského priesmyku Llogara (Llogarait) vo výške 1 027 m n. m. s turistickou chatovou osadou v borovicovom lesíku Nár. parku Llogaras, ktorý je vynikajúcim miestom pre rogalistov a paraglajding. Hneď pod strmým úbočím Llogary začína riviéra divokou štrkovo-piesčitou plážou Dhrale, ktorá pri dedine Dhërmi pokračuje plážou Plazhi i Palasës, kde je niekoľko menších hotelov, kemping Totoreto a jachtársky klub (v Dhërmi je Kostol sv. Štefana a sv. Mitriho z 12. – 14. stor.). Nasledujú neuveriteľne krásne zátoky s malými divokými plážami – Gjipe v Iljas a Jala Beach v Jalë s kempingom, potom väčšie stredisko Himarë (75 km od Vlory) s dlhou piesčitou plážou, niekoľkými hotelmi, penziónmi, reštauráciami, barmi a kempingom na susednej pláži Potam a zas divoká smaragdová zátoka Llamani Beach v objatí skalísk. V zátoke Porto Palermo je ponorková základňa s tunelmi pre tieto plavidlá a pevnosť Ali Pašu Tepelenského z 19. stor. v tvare päťuholníka. V ďalších dvoch strediskách Qeparo a Borsh sú čisto štrkové pláže z okruhliakov – zaujímavé je tu staré mestečko Fushë-Qeparo s domami natesnanými na vrchole kopca. Južnejšia pláž v stredisku Piqeras je zaujímavá niekoľkými modernými stavbami v podobe veľkých Hodžových bunkrov, pláž v Kakome je štrková s priezračne čistou vodou a riviéra končí v Sarande plážou priamo v meste. INFO: http://albaniatourism.info/cities/saranda/, www.saranda-guide.com Okolie Sarandy: Phoinike (Foiniké) – v osade Finiq, asi 10 km na sv. od mesta, sú zvyšky antického chrámu a iné ruiny, údajne tu stála jedna z najväčších akropol antického sveta, asi 7-krát väčšia ako v Aténach, o kúsok ďalej je Mesopotam – starobylý byzantský Kostolík sv. Mikuláša z 9. stor. s kláštorom z 13. storočia. Syri i Kaltërt (alebo Sirikat = Modré oči) – mohutná krasová vyvieračka azúrovo modrej farby pri meste Delvinë, z ktorej priamo vyteká rieka (rekreač. stredisko s chatkami). Smerom na juh vedie cesta zo Sarandy zaujímavými porastmi tisícok agáv k Butrintskému jazeru a rekreač. stredisku Ksamil s malými hotelmi, kde hlavnou atrakciou je krásna pláž a niekoľko malých ostrovčekov s rybími reštauráciami (ostrovy sú prístupné člnkom, ale dá sa na ne aj preplávať). BUTRINT – najvýznamnejšia archeolog. lokalita Albánska (zapísaná v UNESCO), leží na samom juhu krajiny pri Butrintskom jazere, 15 km južne od Sarandy, iba 3 km od náprotivného gréckeho ostrova Korfu. Osada bola okolo r. 1000 pred Kr. najprv významným centrom ilýrskych kmeňov. Ako mesto Buthróton (Býčie mesto) bolo založené Grékmi v 7. – 6. stor. pred Kr., v 2. stor. pred Kr. ho ovládli Rimania a v 5. – 6. stor. n. l. výstavbou baziliky sa stalo sídlom byzantského biskupstva. Napriek tomu, že to bolo jedno z najväčších antických miest Stredomoria, Butrint stále zostáva veľkou neznámou. Zaujímavosti: grécke divadlo pod akropolou z 3. stor. pred Kr. pre 3 000 až 5 000 divákov, zvyšky rímskeho chrámu zasväteného Aeskulapovi (Asklépiovi) – bohu lekárstva, termálnych kúpeľov, kyklopských hradieb zo 4. stor. pred Kr., krásne vyzdobená Levia brána, tiež mozaiková dlažba baptistéria zo 6. stor. n. l., zvyšky ranokresťanskej byzantskej baziliky z prelomu 5. – 6. stor. n. l., s rozmermi 31 x 22,5 m (po Hagia Sofia v Istanbule druhá najväčšia byzantská na svete). Na akropole je v benátskom kaštieli Archeologické múzeum. Oblasť vykopávok a jazera bola vyhlásená za Nár. park Butrint. INFO: www.butrint.org GJIROKASTËR (Gjirokastra, Argyrokastro) – starobylé mesto založené v 12. stor., asi 60 km na sv. od Sarandy, so 43 000 obyv., zapísané v UNESCO, je vzácnym príkladom dobre zachovaného osmanského mesta 17. – 19. stor. s veľmi originálnou architektúrou – spleť dláždených ulíc dvíhajúcich sa strmo do kopca a svojrázne biele vežové kamenné domy s veľkými oknami, niektoré s balkónmi, pokryté striebristou bridlicou – odtiaľ prívlastok „Mesto bielych striech“, „Mesto tisícov schodov“, „Kamenné mesto“ či „Mesto múzeum“ (spolu s Beratom), ktoré sa ťahajú po svahoch Širokých vrchov (Mali i Gjerë). Ďalšie zaujímavosti: Kala e Shën Triadhës – mohutná Pevnosť sv. Trojice nad mestom (Citadela) z 13. stor., s dominantnou hodinovou vežou, dnes uchováva exponáty Múzea zbraní a histórie (od doby kamennej po dnešok – pušky, delá, tanky i americké dvojmiestne lietadlo zostrelené v r. 1957). Na nádvorí pod kamennou hodinovou vežou sa konávajú celonárodné folklórne slávnosti. Starý bazár – pôvodne zo 17. stor., po vyhorení obnovený v 19. stor., s okolitými dláždenými a strmými uličkami, ktoré lemujú kaviarničky a reštaurácie, stojí tu aj stará Mešita Gjirokastër (Xhamia e Gjirokastrës) z r. 1757, preto sa tiež nazýva Bazárová mešita (Xhamia e Pazarit). Etnografické múzeum – umiestnené je v rodnom dome Envera Hodžu, s predmetmi ľudových remesiel a krojmi. Zaujímavý je aj starý ortodoxný kostol s hranatou kamennou zvonicou, alebo Zekateho dom – najlepšie zachovaný príklad osmanského vežového domu v Gjirokastre. Okolie: Labovë e Kryqit – asi 25 km východne stojí byzantský Kostol Panny Márie (Kisha e Shën Mëria) z 10. stor., jeden z najstarších v Albánsku, ktorý v minulosti uchovával vzácnu relikviu v podobe kúska Kristovho kríža. INFO: www.gjirokastra.org, www.gjirokastraonline.com

– Vo vnútrozemí Albánska stojí za návštevu ešte mesto Tepelenë s masívnou pevnosťou Ali Pašu Tepelenského z r. 1789, tiež starobylé mesto Korçë (Korča) na náhornej rovine vo výške 866 m pod pohorím Morava (pre široké bulváre sa nazýva „Albánsky Paríž“) s Múzeom alb. stredovekého umenia (Muzeu i artit mesjetar shqiptar) so zbierkou ikon. Pre rafting sú v tejto oblasti stvorené rieky Devoll a Vjosë s množstvom kaňonov, meandrov, kaskád a vodopádov (www.raftovanie.sk). Voskopojë – horská dedinka 21 km záp. od Korče, vo výške 1 160 m n. m., s 24 ortodoxnými kostolíkmi zo 16.-18. stor., z ktorých sa zachovalo osem (napr. Shën Kolli z r. 1721 s bohatými freskami). Balkánsky park Prespa – rezervácia vzácnej flóry a fauny okolia dvoch Prespanských jazier na trojrozmedzí Albánska, Grécka a Macedónska. Pogradec – stredisko na brehu Ohridského jazera s plážami (štrkovými), novopostavenými hotelmi, kempingom a možnosťami plávania, vodných športov i rybárčenia (veľmi chutná ryba koran sa nachádza len v tomto jazere). Lin – archeolog. nálezisko na kopci nad Ohridským jazerom, asi 20 km severne od Pogradeca, bolo významným sídlom ilýrskych kmeňov, zachovali sa časti opevnení a krásne mozaiky. Elbasan – mesto založené v r. 1466 leží priamo v strede Albánska, z tej doby sú mohutné hradby Sultána Mehmeta II. proti Skanderbegovým nájazdom a pevnosť Kala e Elbasanit, ďalej turecké kúpele (Hamami i Vjetër), dve najstaršie albánske mešity (15. stor.) a typické staré úzke uličky v centre mesta.

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Podmienky vstupu: Pre turistické cesty do Albánska, bez obmedzenej doby, stačí občanom SR platný cestovný pas, vízum nie je potrebné. Pri ceste autom sa na hraničnom prechode pri vjazde musí vozidlo zaregistrovať (potvrdenie „Vertetim hyrje për makinat“, ktoré pri výjazde treba vrátiť), pri výjazde sa platí poplatok 2 € – daň z prevádzky vozidla do 60 dní (nad 60 dní sa zvyšuje o 1 € za každý deň). V Albánsku nie je zavedená povinnosť registrácie pobytu cudzincov. Dovoz zvierat je možný s Medzinárodným očkovacím preukazom. Zastupiteľské úrady SR: Ambasada e Sllovakisë, Rruga Skënderbeu 8, AL-1010 Tirana, Albania – tel.: +355-(0)4-227 4917, fax: 227 4918, mobil: +355-686 055 140 (len v núdzi), e-mail: emb.tirana@mzv.sk (webová stránka zatiaľ nie je k dispozícii) Honorárny konzulát Slovenskej republiky, Hotel Grand Tirana, Ismail Qemali 11, AL-1010 Tirana, Albania – tel.: +355-4-225 3219, 225 3220, fax: 224 7996, mobil: +355-682 020 107, e-mail: faik_dizdari@yahoo.com (honorárny konzul p. Faik Dizdari) Zastupiteľské úrady Albánska: Velvyslanectví Albánské republiky, Kaprova 14, 110 00 Praha 1, Česká republika – tel.: +420-(0)233 370 594, fax: 233 313 655, e-mail: alembprg@mbox.vol.cz Honorárny konzulát Albánskej republiky, Púpavová 61, 841 04 Bratislava 4 – tel./fax: 02/6542 3328, e-mail: kolesar@kkolesar.sk (honorárny konzul p. Juraj Kolesár) Dôležité kontakty: polícia – 19, 24529, rýchla zdravotná pomoc – 127, 222 235, požiarna služba – 128, 222 222, 222 223, informácie – 14, požičovne áut – 227 888 (Europcar), 235 109 (Hertz), volanie z tel. automatu na účet volaného v SR – 008 004 211, letisko Tirana – tel.: 00355-4-2381 600, 2381 800, fax: 2381 545, e-mail: info@tirana-airport.com Dopravné možnosti: Cesty sú rôznej kvality, aj hlavné môžu byť dosť rozbité, najmä vo vnútrozemí. S pomocou európskych fondov sa však na mnohých miestach vybudovali perfektné magistrály, napr. zo Skadaru smerom na juh do Tirany i ďalej do Sarandy. Kvalitný štvorprúdový diaľničný úsek je napr. z letiska Rinas a z Draču do Tirany. Na prepravu po krajine je najvýhodnejšie použiť autobusy, na kratšie vzdialenosti aj bežné či minibusové taxíky pre 6 – 8 osôb. Benzín je o niečo lacnejší ako u nás, čerpacích staníc je v mestách dostatok. Maximálna povolená rýchlosť je v obci 40 km/h, mimo obce 90 km/h, potrebná je Zelená karta a doklady od vozidla (predložiť na hranici). Zdravotná starostlivosť: Zodpovedá skutočnosti, že Albánsko patrí k chudobnejším krajinám Európy, takže úroveň je vo všeobecnosti nízka, aj keď personál má pomerne dobré vzdelanie. Nijaké očkovanie sa nevyžaduje, ale pre veľké množstvo túlavých psov sa odporúča proti besnote, hepatitíde A,B a tetanu. Osobitne sa do Albánska odporúča uzavrieť komplexné cestovné a zdravotné poistenie. Voda v Tirane je chlórovaná a teda bezpečná k užívaniu, mimo hlav. mesta sa však odporúča stolová fľašková voda. Mlieko je pasterizované, rovnako bezpečné na konzumáciu je mäso, hydina, ryby, zelenina a ovocie, ktoré sú pod stálou hygienickou kontrolou. Bezpečnostné riziká: Napriek protivládnym nepokojom v r. 1997 je dnes cestovanie do Albánska v celku bezpečné, ako v každej balkánskej krajine, aj keď nedôvera zahraničných návštevníkov trvá zbytočne dodnes. Obozretný treba byť čo sa týka osobných vecí, šoférovania (domáci jazdia dosť divoko), výmeny peňazí na ulici atď. Elektrina: napätie v sieti je 220 V, adaptéry na zásuvky nie sú potrebné. Časový posun: v Albánsku platí ako u nás stredoeurópsky čas (SEČ) a letný SEČ. Telekomunikácie: Telefonická predvoľba Albánska je +355, Tirana +355-4, Shkodra +355-22, Berat +355-32, Vlora +355-33, Durrës +355-52, Gjirokastra +355-84, Saranda +355-85. Mobilná sieť používa roaming – operátormi sú Vodafone (zobrazenie na displeji Vodafone, voda AL, AL-02) s typom siete GSM 900/1800 a bez technológie (dátovej služby) GPRS, AMC (na displeji AMC AL, AMC Mobile, AL 01, 276 01) s GSM 900 a tiež bez GPRS. Platobný styk: Pri vstupe do krajiny nie je predpísaná finančná hotovosť na pobyt. Odporúča sa mať pri sebe finančnú hotovosť, nakoľko použitie platobných kariet je zatiaľ možné len v malom počte bánk a hotelov. Vo väčších prihraničných mestách – v obchodoch, hoteloch, na plážach a benzínových pumpách akceptujú aj eurá (Skadar, Saranda, Shëngjin a iné), pre cesty ďalej však treba vymeniť leky. Turistické úrady: Ministria e Turizmit, Kulturës, Rinisë dhe Sporteve, Rruga e Kavajës, AL-1010 Tiranë, Albania – tel.: +355-4-222 2508, 223 2488, 227 1259, e-mail: informacion@mtkrs.gov.al, www.mtkrs.gov.al, http://mtkrs.altirana.com/ Agjencia Kombetare e Turizmit (National Agency of Tourism), Muhamet Gjollesha, ish-godina Shtëpia Botuese 8-Nëntori, AL-1010 Tiranë, Albania – tel.: +355-4-226 0224, fax: 227 3281, e-mail: info@akt.gov.al, www.akt.gov.al National Tourist Organisation of Albania, Rruga Abdi Toptani, Nr. 4, AL-1010 Tiranë, Albania – tel.: +355-4-273 778, fax: 273 281, e-mail: info@albaniantourism.com, www.albaniantourism.com Albanian Tourism Association, Rruga Abdi Toptani, Torre Drin, Zona Tregtare, Kati II., AL-1010 Tiranë, Albania – mobil: +355-(0)693 344 933, e-mail: ata@ata.org.al, www.ata.org.al Albanian Tourist Operators Union, Bulevardi Dëshmorët e Kombit, ngjitur Veve Center, Tiranë, Albania – tel./fax: +355-4-222 5063, mobil: +355-(0)692 394 929, fax: 222, e-mail: unioni_turistik@yahoo.com, www.sondortravel.com Internet: www.mtkrs.gov.al (Min. turizmu), www.akt.gov.al (turist. úrad), www.albaniantourism.com (turist. úrad), www.ata.org.al (turist. asociácia), www.sondortravel.com (únia cest. kancelárií), http://albaniatourism.info/, http://alb-exp.com/, www.godoalbania.com, www.albania-hotel.com (hotely), www.akt.gov.al/info/hotel.php?lang=2 (hotely v celom Albánsku) (Zmena údajov vyhradená) ING. STANISLAV ŠIMEK