APERITÍV:
Akékoľvek rozprávanie o Bergene hádam ani nemôže nezačať vtipom, ktorý ho napriek výraznému preháňaniu celkom dobre charakterizuje: Turisti, ktorí sa práve dozvedeli, aký je Bergen neuveriteľne upršaný, stretnú pred hotelom (samozrejme v strašnom daždi) chlapčeka zabaleného v pršiplášti, s dáždnikom a v gumových čižmách. „Počúvaj chlapče, to tu v Bergene skutočne tak často prší? Kedy tu naposledy svietilo slnko?“, pýtajú sa ho. Chlapček sa na nich smutno pozrie a odpovie: „Ja neviem, ja mám ešte len trinásť rokov.“
PREDJEDLO:
Keď do Bergenu prídete ako turisti, tak vás to takmer súvislé mrholenie naozaj veľmi nepoteší. Bergen je však krásny aj vtedy, no a keď sa náhodou vyčasí alebo „chytíte“ periódu dlhšieho krásneho počasia (lebo aj to je tam občas možné), máte o to viac vyhraté. Bergen je totiž najkrajší práve z dvoch vyhliadkových bodov vysoko nad mestom. Jedným je stanica pozemnej lanovky na návrší Fløyen, druhým horná stanica lanovky na dvojnásobne vysoký kopec Ulriken (642 m). No a už len kvôli tomu neuveriteľnému svetu zálivov, ostrovov a fjordov by sa tam mohlo počasie k turistom správať oveľa slušnejšie.
HLAVNÝ CHOD:
Stred mesta je tam turisticky aj všeobecne skutočne zaujímavý. Na pomerne malej ploche je možné v krátkom čase prežiť pekné (aj doslova chutné) momenty na komornom Rybom trhu, v katedrále, nasať pre suchozemca príťažlivú atmosféru prístavných mól a celého toho sveta lodí, prejsť sa krivoľakými uličkami s pôvodnou drevenou zástavbou v strmom svahu, obdivovať reprezentačnú kráľovskú stavbu Håkonshallen, Rosenkrantzovu vežu a ešte to všetko korunovať prehliadkou pomerne rozsiahleho komplexu kupeckých domov na nábreží Bryggen, ktoré sú navyše zaradené aj do zoznamu UNESCO.
ŠPECIALITA:
Okrem štatútu najupršanejšieho európskeho mesta sú špecialitami Bergenu hlavne asi už spomínané dve lanovky. Výhľady z oboch vrcholových staníc patria do kategórie nezabudnuteľných. Okrem úžasnej panorámy veľkolepého ostrovného sveta všade okolo prezrádzajú aj dôvod, pre ktorý sa obyvatelia Bergenu napriek takmer celoročnému súvislému dažďu ešte nepresťahovali niekam preč: Okrem historického centra pripomína toto 220-tisícové druhé najväčšie mesto Nórska mimoriadne peknu aglomeráciu niekoľkých vilových a záhradných štvrtí, jachtových marín, fjordov, efektných mostov a parkov.
CHUŤOVKA:
Skutočne si neviem predstaviť, kde inde by vedeli pripraviť ryby kvalitnejšie a chutnejšie ako práve v Nórsku. A je pritom jedno, či si ich necháte naservírovať v špičkovej či priemernej reštaurácii, alebo ich ochutnáte práve na vychýrenom trhu v Bergene. Teplé či studené dary mora sú bez rozdielu fantastické. Homáre, krevety, treska, losos – všetko jedno. Jedinou nevýhodou je, že okrem neobyčajne vysokej kvality a mimoriadnej chuti ich charakterizujú aj rovnako nadštandardne vysoké ceny.
DRINK NA ZÁVER:
Moje doterajšie návštevy Bergenu sa vždy niesli v znamení remízy. Fifty – fifty, polovica pobytu upršaná, polovica slnečná. Takže sa vlastne nemôžem sťažovať, na rozdiel od nášho nórskeho šoféra autobusu, ktorý sa práve presťahoval z Bergenu do Osla. Na moju otázku, či hlavným dôvodom bolo skutočne počasie, sa na mňa pozrel ako na viacnásobného vraha a povedal: „Toto leto (2007) tu v Bergene pršalo 103 dní! Každý boží deň aspoň chvíľu, väčšinou súvislo.“ Aj tak je Bergen nádherný, pomyslel som si, ale pre istotu som to nepovedal nahlas.
FRANTIŠEK MICHLÍK
