Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky od roku 1919, keď dostala aj svoje pomenovanie a zanikol Pressburg. Pre zaujímavosť, vtedy sa museli meniť mapy celého sveta. Zmien však bolo oveľa viac ako len názov jedného mesta.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa Bratislava stala aj sídlom prezidenta, Národnej rady a najvyšších kultúrnych, hospodárskych a vedeckých inštitúcií. Je strediskom slovenského školstva. Sídli tu známa Univerzita Komenského založená roku 1919, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola muzických umení, Vysoká škola výtvarných umení a Slovenská akadémia vied, mnohé vedecko-výskumné ústavy. Hlavné mesto je aj centrom kultúry. Je domovom významných kultúrnych inštitúcií, ako Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Slovenská národná filharmónia a Medzinárodný dom umenia.
Bratislava leží v centrálnej Európe v trojuholníku 3 metropolí: do Viedne je to 60, do Prahy 300 a do Budapešti 200 km. Môžete do nej priletieť na medzinárodné letisko, prísť vlakom, autobusom alebo autom. Diaľnica D2 spája Bratislavu s Českou republikou a Maďarskom, medzinárodný dopravný ťah E58 s Rakúskom a E65 s Maďarskom. Diaľnica D1 tvorí dôležitú dopravnú tepnu so severným a východným Slovenskom. K najkrajším spôsobom ako sa dostať do Bratislavy určite patrí doprava po rieke Dunaj. Kanál Rýn – Mohan – Dunaj spája Bratislavu so Severným aj Čiernym morom. Plavby po Dunaji patria k turistickým hitom.
Vyše 70 ubytovacích zariadení ponúka služby v rôznych kategóriách,niektoré sú priamo v pešej zóne. Najdrahšie, luxusné, niekoľko hviezdičkové hotely, lacnejšie hotely ale aj penzióny, botely a hostely. Počas letných prázdnin poskytujú ubytovanie v Bratislave aj mnohé študentské domovy. Hotely a penzióny na okraji mesta často ponúkajú aj možnosť zajazdiť si na koni, zahrať tenis alebo sa prejsť v prírode.
Mesto mladých
Bratislava má však v sebe oveľa viac, kvôli čomu ju navštevujú tisíce našich aj zahraničných turistov. Vďaka množstvu historických pamiatok láka turistov zo Slovenska, ale aj z celej Európy. Vďaka svojmu historickému vývoju je mestom kontrastov a má príjemnú živú atmosféru. Pravidelne sa tu konajú hudobné festivaly, výstavy umeleckých diel, kvetov či zvierat, letné trhy aj medzinárodné kontraktačné veľtrhy. Mesto má medzinárodné letisko, prístav, ZOO, viaceré materské a rodinné centrá, kiná a prírodný amfiteáter. Pohľad na Bratislavu si turisti radi vychutnávajú počas vyhliadkovej plavby po Dunaji.
Od apríla do októbra sa centrum mesta mení na veľkú reštauráciu. Otvorené terasy s bohatou ponukou jedál a nápojov lákajú návštevníkov. Cez víkend ožíva mesto hudbou a tancom v mnohých kluboch, puboch, vinárňach a na diskotékach. Okolitá príroda je zase vhodná na cykloturistiku a turistiku, v neďalekom Čunove je možnosť vyskúšať si dokonca rafting.
… so vzácnou históriou
Ako kontrast proti všetkým moderným vymoženostiam stojí fakt, že Bratislava je mestskou pamiatkovou rezerváciou s národnými kultúrnymi pamiatkami Bratislavský hrad, hrad Devín, Slavín, budova Academie Istropolitany a budova Evanjelického lýcea. V meste je mnoho vzácnych budov s bohatou históriou, kostolov, sôch i fontán, ktoré stoja za obdiv.
Bratislavský hrad
Bratislava je hlavným mestom Slovenska a najnavštevovanejšou turistickou destináciou je tu Bratislavský hrad – Národná kultúrna pamiatka a pýcha Slovákov. Rozsiahla rekonštrukcia ho premenila z ruiny na dominantu slovenskej metropoly. Hrad bol postavený skôr ako mesto ležiace pod ním, prvé stopy osídlenia hradného vrchu pochádzajú zo staroveku. V časoch Veľkej Moravy tu už stál opevnený hrad. Po rozpade Veľkomoravskej ríše slúžil ako hraničná pevnosť Uhorského kráľovstva. Okrem reprezentačných priestorov tu nájdete aj múzeum.
Michalská brána
Michalská brána je jediná zachovaná brána pôvodného mestského opevnenia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1411, no historici tvrdia, že jej gotická hranolová veža bola postavená ešte skôr, a to v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511 – 1513 bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v rokoch 1753 – 1758, kedy na vrchol 51 m vysokej veže umiestnili sochu sv. Michala Archanjela. Svoje meno dostala podľa kostola sv. Michala, ktorý stál na neďalekom predmestí. Brána sa uzatvárala padacou kovovou mrežou a drevenými vrátami. Dodnes sa zachovalo horné brvno s otvormi na pánty vrát. Nakoľko slúžila ako vstup do mesta, nesmela byť vystavená priamej streľbe. Preto bol pred ňou postavený barbakan, o ktorého úzkom podjazde pre chodcov sa hovorí, že ním chodieval mestský kat. Povera vraví, že toho, kto cez podjazd prejde a bude pritom rozprávať, do roka a do dňa čaká smrť. Vo veži je dnes múzeum zbraní a obranných stavieb mesta a z jedného z jej okien je vysielaný laserový lúč, ktorý naznačuje trasu pôvodného Korza.
Hlavné námestie so Starou radnicou a sochami
Staré mesto bolo v r. 1954 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Ústrednou lokalitou zmienenej rezervácie je jedno z najznámejších bratislavských námestí – Hlavné námestie so svojimi atrakciami: Rolandova fontána a Stará radnica, postavená v 13. storočí a dokončená v gotickom štýle v 15. storočí (najstaršia radnica na Slovensku). Stará radnica prešla neskôr niekoľkými rekonštrukciami, rozšíreniami a prestavbami, poslednou v r. 1912. V radničnej veži je ako kuriozita zamurovaná delová guľa, vystrelená vojskami Napoleona Bonaparte r. 1809. V Starej radnici dnes sídli múzeum. V centre objavíte drobné kamenné obchodíky a strožitníctva.
Nový most
Nový most (pôvodne Most SNP) je jednopylónový, oceľový, cestný most vejárového dizajnu cez rieku Dunaj. Most je zavesený na jednom pylóne vysokom 84,6 m. Celková dĺžka 430,8 m, hlavná dĺžka medzi piliermi 74,80 m – 303 m – 54 m, šírka 21 m, hmotnosť 7 537 t, celková výška od základov po vrchol 95 m, priemer kupole 32 m. Nový most v kategórii zavesených mostov obsadil po svojom otvorení v roku 1972 hneď štvrté miesto na svete. V užšej kategórii zavesených mostov, teda mosty iba s jedným pylónom a iba s jednou závesnou rovinou, mu svetové prvenstvo zostalo dodnes. Na treťom mieste je medzi mostami so šikmým pylónom. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky. Je najväčším mostom Bratislavy a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Postavili ho v rokoch 1967 až 1972, do užívania bol daný 26. augusta 1972. Kvôli jeho výstavbe bola zbúraná značná časť bratislavského Podhradia, preto ho mnoho Bratislavčanov prijímalo s nevôľou. Významne však urýchlil dopravu a tým aj rozvoj petržalského sídliska. Atrakciou je reštaurácia na hlavici pylónu vo výške 85 m. Je spojená s vyhliadkovou plošinou, z ktorej je výhľad do 100 km. Vedie k nej výťah v ľavom pilieri mosta, zatiaľ čo v pravom pilieri je umiestnené núdzové schodisko so 430 schodmi. V moste sa nachádza vodovodné potrubie na zásobovanie Starého Mesta z Petržalky.
SND
Slovenské národné divadlo, jedna z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií Slovenska, začalo písať svoje dejiny v roku 1920. Dnešné Slovenské národné divadlo tvoria tri zložky so stálym profesionálnym umeleckým súborom: Činohra, Opera a Balet. Divadlo sa v slovenskom jazyku začalo na Slovensku hrať už v roku 1831 a zohralo významnú úlohu v procese národného obrodenia. Profesionalizácia slovenského činoherného umenia však nastala až po vzniku SND, aj to nie hneď. Prvý umelecký kolektív Činohry SND vytvorili členovia Východočeského divadla. Historická budova SND stojí na mieste, kde stálo už od roku 1776 mestské divadlo, ktoré dal postaviť gróf Juraj Csáky. Historická budova Opery postavená v ére Habsburgovcov sa nachádza priamo v centre mesta na Hviezdoslavovom námestí…
Primaciálny palác
Klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778 – 81 bol postavený na základe projektov Melichara Hefeleho pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a vázy od J. A. Messerschmidta. Na vrchole tympanóna je umiestnený erb Jozefa Bathyányho a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej fresky nachádza mozaika od Ernesta Zmetáka. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti fasády držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – osobné heslo kardinála.
Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí paláca je renesančná fontána sv. Juraja a v rohu nádvoria je vchod do kaplnky sv. Ladislava. Na poschodí sa nachádza Zrkadlová sieň, ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru (1805) medzi napoleonovským Francúzskom a habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ Ferdinand I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku.
V reprezentačných priestoroch sú umiestnené zbierky Galérie mesta Bratislavy s unikátnou zbierkou 6 tapisérií zo 17. storočia z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake, zobrazujúcich tragickú lásku Héro k Leandrovi. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta.
Reduta
Reduta je neoslohová budova medzi Hviezdoslavovým námestím a Námestím Ľudovíta Štúra. Budova bola postavená v rokoch 1913 – 1919. Kvôli vojne sa stavala pomerne dlho, niektoré dekoračné práce boli realizované až v roku 1919. Svojho času bola miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení obyvateľov Bratislavy. Sídlili tu aj rôzne spolky, napríklad spolok Schlarafia a veľa rokov tu bolo aj kino Reduta. Budova patrila mestu, po druhej svetovej vojne bola znárodnená a pridelená Slovenskej filharmónii, ktorá tam sídli aj v súčasnosti. Svojou bohatou ornamentalikou bola prirovnávaná k drážďanskému Zwingru. Budová má zaujímavý pôdorys, nádhernú fasádu aj interiér a je možné nájsť tu prvky baroka, rokoka, secesie. Fasáda je členená stĺpovým a pilastrovým rádom, odstupňovanými rizalitmi. Strecha je zdobená vežičkami a štítmi. Stavba je prekrytá zložitou manzardovou strechou. Budova má štyri nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie. Nachádza sa tu veľká spoločenská sála, malá sála, obslužné priestory administratívy a zázemia. Boli plánované aj priestory pre hudobnú školu, spolkové organizácie a byty. Vnútorné a suterénne priestory boli viackrát rekonštruované. Na stavbe sa použili najmodernejšie konštrukčné technológie na exponované časti, a to železobetónový strop veľkej sály a konštrukcie balkónov, lóží a galérií od firmy Pittel & Brausewetter.
Grassalkovichov palác – dnes Prezidentský palác
Grassalkovichov palác s francúzskou záhradou bol postavený v r. 1760 v rokokovo/neskorobarokovom slohu ako letný palác pre maďarského šľachtica grófa Antala Grassalkowicha. Budova sa neskôr stala centrom hudobného života v Bratislave, svoju
premiéru tu mali niektoré zo symfónií Jozefa Haydna. Palác sa často využíval na rôzne bály a večierky, ktoré organizoval viedenský kráľovský dvor, napr. keď sa dcéra cisárovnej Márie Terézie Mária Kristína vydávala za Alberta von Sachsen-Teschen. V súčasnosti je sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Fontána a niektoré sochy umiestnené v záhrade prezidentského paláca, dnes je verejne prístupným parkom, umocňujú čaro tohto miesta.
Modrý kostolík
Model Modrého kostolíka je symbolom Bratislavy a Slovenska v Mini-Európe v Bruseli. Originál kostolíka môžete vidieť v Starom meste na Bezručovej ulici, neďaleko Šafárikovho námestia. Modrý kostolík má názov odvodený od modrej farby jeho fasády, mozaík a strešnej krytiny. Kostolík bol navrhnutý v štýle Art Nouveau a ukončený v r. 1913 podľa projektu Ödöna Lechnera. Dominujú v ňom prvky maďarského secesného slohu. Interiér je vyzdobený oltárnymi maľbami. Na oltári je zobrazená sv. Alžbeta, známa tým, že rozdala svoj majetok chudobným.
Hrad Devín
Toto strategické miesto na sútoku riek Dunaj a Morava bolo osídlené v neolite. Svoje pevnosti si tu postavili už Kelti a Rimania. V období Veľkomoravskej ríše (9. stor.) tu princ Rastislav postavil mohutnú pevnosť (Dowina). V r. 1809 bol hrad vypálený Napoleonovou armádou. V 19. stor. sa Devín stal významným symbolom slovenského národa. Ľudovít Štúr tu v r. 1836 zorganizoval stretnutie mládeže. Čiastočne zrekonštruovaný hrad je v súčasnosti sídlom expozícií Slovenského národného múzea. Z hradu je nádherný výhľad na panorámu sútoku riek Dunaj a Morava aj na susedné Rakúsko. Ruiny hradu na skale nad sútokom riek Morava a Dunaj sú dostupné autom aj autobusom.
Mauzóleum Chatama Sófera
Mauzóleum je v nominácii na zápis do svetového dedičstva UNESCO. Chatam Sofer, tiež známy ako Moses Sofer, vlastným menom Moše Schreiber (1762 – 1832), bol svetovo uznávaný rabín, ktorý žil v Bratislave. Po ukončení štúdií (1806) prijal post rabína bratislavskej židovskej obce. Založil rabínske učilište, ktoré sa po celej Európe svojou stalo známym vysokou úrovňou výučby. Chatam Sófer ovplyvnil náboženské aktivity židovských obcí v celej Európe. Vďaka nemu sa bratislavská rabínska škola stala jedným z najdôležitejších rabínskych vzdelávacích zariadení vo svete. Samotný Albert Einstein navštívil jeho hrobku v r. 1923. Mauzóleum Chatama Sófera je dnes pútnickým miestom Židov.
Niekoľko zaujímavostí
Najvýznamnejšia rímska lokalita
V Rusovciach – mestskej časti hl. m. SR Bratislavy, od začiatku nášho letopočtu do konca 4. storočia n. l. existoval rímsky tábor Gerulata. Pravý breh dnešnej Bratislavy bol súčasťou Rímskej ríše –Limes Romanus. Jedným z opevnených bodov rímskej hranice bol aj prvý kastel v línii Carnuntum – Ad Flexum nazývaný Gerulata, ktorá je vzdialená od Carnunta približne 14 km. Tábor mal dôležitú strategickú úlohu – chránil východné krídlo légií stacionovaných v Carnunte.
Najvyššia a najvyššie stojaca socha
Socha Víťazstvo od Alexandra Trizuljaka na pamätníku Slavín stojí na 28 m vysokom pylóne a meria 11 m (spolu s podstavcom 12,6 m), výška celého monumentu od základného plató je 52 m. Hrudník vojaka má šírku 1,80 m, samopal je dlhý 2,50 m a rozpätie rúk je okolo 5 m. Socha je z bronzu a váži 14,5 t. Slávnostne ju odhalili 4. apríla 1960.
Najväčšia fontána
Fontána Družby na Námestí Slobody bola postavená podľa návrhu Juraja Hovorku, Tibora Bártfaya, Karola Lacku, Ing. arch. Virgila Droppu a Ing. Juraja Hlavicu. Pochádza z roku 1980. Jadrom fontány je lipový kvet z nerezu o priemere 9 m s hmotnosťou 12 t, stojaci na pilieri uprostred kruhovej nádrže, ktorá má priemer 45 m. Nádrž je vo forme kruhových výsekov rozdelená na menšie bazény postavené kaskádovito nad sebou. Výškový rozdiel kaskád je 2,5 m, celkový obsah vody vo fontáne je 2 000 m3.
Najstarší kostol
Najstarším dodnes existujúcim kostolom je kostol Františkánov na Františkánskom námestí, slávnostne vysvätený v roku 1297 za prítomnosti kráľa Ondreja III. Požiare a zemetrasenia kostol viackrát poškodili. V pôvodnej podobe sa z kostola zachovalo len presbytérium. Architektonicky cenná je kaplnka sv. Jána z druhej polovice 14. storočia.
Bratislavská pyramída
V rokoch 1969 – 1984 bola podľa originálneho projektu Ing. arch. Š. Ďurkoviča, Ing. arch. B. Kislinga a Ing. arch. Š. Svetka postavená budova Slovenského rozhlasu. Jadrom budovy je železobetónový pylón, okolo ktorého sa vinie oceľová konštrukcia vytvárajúca tvar obrátenej pyramídy. Konštrukčná výška objektu je 61 m.
Schőner Náci
Tak Bratislavčania volali čudáckeho človiečika v obnosenom fraku, lakovaných topánkach, s cylindrom na hlave a s bielymi panskými rukavičkami. Ignác Lamár z Petržalky, ktorý sa údajne pomiatol z nešťastnej lásky, sa takmer štyri desaťročia dennodenne prechádzal po uliciach mesta, v jednej ruke palička, v druhej darovaný balíček z niektorej cukrárne, čo majitelia považovali za účinnú reklamu. Nosieval aj kvety a rozdával ich dámam na ulici, nadmieru galantný, neobyčajne slušný, ochotný pomôcť každému, kto o to požiadal. Posledných 21 rokov života prežil v Domove dôchodcov na Radlinského ulici.
Čumil
Najfotografovanejšou kuriozitou centra mesta je bronzová postavička Čumila (križovatka Rybárskej brány s Panskou a Laurinskou ulicou). R.1997 vytvoril Viktor Hulík sochu zvedavca vystrkujúceho hlavu z kanála a sledujúceho ľudí na uliciach, ktorý má u turistov nečakaný úspech.
Posmievačik
Vo výklenku na fasáde klasicistického domu z polovice 19. storočia (Panská 29) si všimnite sošku čupiaceho chlapca. Chlapcovi, ktorý sa škodoradostne smeje, prischla prezývka Posmievačik. K Posmievačikovi sa viaže povesť o krásnej Prešporčanke, ktorá sa nevedela rozhodnúť medzi dvomi nápadníkmi, preto vyhlásila, že sa vydá za toho, kto rýchlejšie postaví dom. Obaja mládenci začali horúčkovito stavať na parcelách stojacich oproti sebe. Víťaz získal nevestu a do výklenku svojho domu posadil Posmievačika, aby sa stále vysmieval susedovi za prehru. Niektorí obyvatelia mesta však tvrdia, že je to ten chlapec, ktorý tak veľmi chcel vidieť korunovačný sprievod, že naň pozeral dokonca aj z nočníka, na ktorom práve sedel. Iní hovoria, že sa chlapec pozerá, či už opadla voda po povodni, podľa ďalších ukazuje lodníkom, kadiaľ majú ísť do štvrte ľahkých žien – Vydrice.
Napoleonský vojak
Turisti sa radi fotia aj s bronzovým napoleonským vojakom, ktorý sa opiera o lavičku na Hlavnom námestí. Jeho autorom je sochár Juraj Meliš. Francúzske vojská sa do Bratislavy dostali dvakrát. Prvý raz to bolo r. 1805 – 300 jazdcov a 9 000 pešiakov vpochodovalo do bratislavských ulíc. Po bitke troch cisárov pri Slavkove Napoleonovo víťazstvo potvrdila dohoda, známa ako Bratislavský mier, podpísaná v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Po uzavretí prímeria do mesta vkročil aj samotný Napoleon. Zanechal tu údajne aj jedného potomka. Atraktívna je vyhliadková jazda starodávnym autíčkom Prešporáčik po starom centre.
Zeleň, zvieratá a skvelá forma oddychu
Bratislavská zoologická záhrada, rozprestierajúca sa na 96 h karpatského lesa, bola otvorená v roku 1960. Svoj domov tu našlo 174 druhov zvierat v celkovom počte 1 396 chovaných jedincov. Zoologická záhrada Bratislava je situovaná v Mlynskej doline neďaleko Dunaja, v oblasti mosta La Franconi. Slúži na popularizáciu sveta zvierat. Návšteva ZOO môže posilniť aj ekologické cítenie. Okrem toho poskytuje oddych v príjemnom prostredí.
Deti sa určite potešia dinoparku s 3D kinom a detskými ihriskami.
Botanická záhrada UK je situovaná v 4. bratislavskom obvode pri Dunaji, v oblasti mosta La Franconi. Slúži na popularizáciu sveta rastlín a poskytuje oddych v príjemnom prostredí. Rozprestiera na ploche 5 ha a registruje zbierku 10 000 druhov rastlín. Člení sa na pestovateľské skleníky, rozárium, alpínum, zbierku stromov.
Sad Janka Kráľa bol založený v rokoch 1774 – 1776 na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa, s myšlienkou vytvoriť prvý park v Strednej Európe pre širokú verejnosť. Chodníky v parku tvoria osemramennú hviezdicu, pozdĺž nich sa neskôr vysadili stromoradia. Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov – Brestová, Javorová, Jaseňová, Topoľová, Jelšová, Vŕbová. Možno tu nájsť aj exotické stromy Ginko biloba. V strede sadu sa nachádza socha básnika Janka Kráľa. Park bol postupne upravovaný. Rozprestiera sa medzi Starým a Novým mostom.
Príjemný je aj park na Račianskom mýte, Horský park v Starom meste alebo Bratislavský lesný park s turistickými a náučnými chodníkmi. Zo Železnej studienky zvykne premávať lanovka na Kamzík, odkiaľ je nádherný výhľad. Zážitkom je obed v reštaurácii v televíznej veži na Kolibe s výhľadom na Bratislavu.
Kultúra
Bratislava je s kultúrou spojená od nepamäti. Kedysi tu žili a hrali Mozart, Beethoven, Haydn či Liszt. Mesto navštívili Cassanova, Edison či Jules Verne. V súčasnosti tu hrávajú Sting, Massive Attack a Depeche Mode. Boli tu Nicole Kidman, George Clooney a Gene Hackman, George Bush, ale aj Svätý otec Ján Pavol II aj Jeho Svätosť Dalajláma. V Bratislave je viac ako 20 múzeí a 80 galérií. Pred Operou parkujú každý večer autobusy s návštevníkmi z Viedne. Počas roka sa tu koná veľa podujatí a festivalov, napríklad Kultúrne leto a Wilsonic, Bratislavské hudobné slávnosti a Jazzové dni… Ponúkame vám zopár kultúrnych pozvánok.
Malá palácová hudba – cyklus koncertov v Apponyiho paláci
Malou palácovou hudbou oživuje Múzeum mesta Bratislavy a Konzervatórium v Bratislave historické priestory Apponyiho paláca na Radničnej ulici (do 3. 6. 2010).
Mladá slovenská maľba: Martin a Eva Moflárovci
Cieľom dlhodobého projektu, ktorý nadväzuje na výstavu Mladá slovenská maľba z roku 2007, je postupne predstaviť výrazné talenty slovenskej maľby. Martin a Eva Moflárovci sa vo svojej poslednej tvorbe venujú špecifickej podobe abstrakcie. Obaja sú absolventmi ateliéru prof. Juraja Bartusza na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, u ktorého študovali mnohí autori s vyhranenými programami tvorby (do 23. 5. 2010).
Anglické gobelíny v Primaciálnom paláci
Stála expozícia. Pri rekonštrukcii budovy Primaciálneho paláca v roku 1903 bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi, ktorá opisuje ich tragickú lásku…
Barokové umenie na Slovensku – SNG
Stála expozícia barokového umenia predstavuje výberovú kolekciu umeleckých diel zo zbierok SNG, ktorá sleduje vývoj výtvarného prejavu v 17. a 18. storočí na našom území. Zaznamenáva premeny baroka od jeho raných podôb, cez vrcholnú až po neskorú fázu v klasicizujúcich aj rokokových polohách. Koncepcia expozície Katarína Chmelinová.
Gašparkovo. Divadlo a galéria marionet
Stála expozícia novej špecializovanej galérie na Rudnayovom námestí v Bratislave sa orientuje na bábkové divadlo. Zbierka je zložená z tzv. stolových rodinných divadiel a prekrásnych marionet rôznych veľkostí od starých známych výrobcov (prevažne českých), scény, kulisy a ďalšieho divadelného mobiliáru, sú tu divadelné bábkové hry, plagáty, staré fotografie. V budúcnosti sa ráta aj s priestorom pre bábkarské krátkodobé výstavy. V galérii je možnosť zakúpenia predajných artefaktov s bábkarskou tematikou
Gotická tabuľová maľba a plastika – GMB
Stála expozícia prostredníctvom tabuľových malieb, sôch a reliéfov dokumentuje tri storočia (14. – 16. st.) výtvarnej aktivity našich predkov, tak ako sa zachovali v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Autorka koncepcie Želmíra Grajciarová.
Gotické umenie Slovenska – SNG
Stála expozícia gotického umenia predstavuje okrem známych skulptúr, tabuľových obrazov a rekonštruovaných oltárov od konca 13. až po začiatok 16. storočia aj akvizície zbierky gotického umenia posledných desiatich rokov. Koncepcia expozície Dušan Buran.
Najstaršie dejiny Slovenska – SNM
Stála expozícia Archeologického múzea. Reprezentatívny výber zbierkových predmetov, ktoré najvýstižnejšie prezentujú Slovensko (od praveku až po koniec stredoveku) ako územie s veľkou a bohatou históriou. Expozícia je sprístupnená aj zrakovo postihnutej populácii (hmatová línia, texty v Braillovom písme, zvukový sprievodca v slovenskom, anglickom, nemeckom a maďarskom jazyku).
Obliehanie Bratislavy Napoleonom
Pripomienku významnej historickej udalosti môžu (nielen) Bratislavčania zažiť koncom júna.
Stále expozície SNM – Prírodovedného múzea
? Klenoty Zeme ? Pravek života ? Fauna Slovenska ? Variácie sveta rastlín ? Zázrak prírody – Biodiverzita Zeme
Staré európske umenie 16. – 18. storočia – SNG
Stála expozícia. Významné diela starého európskeho umenia renesancie, manierizmu a baroka zo zbierok SNG. Je rozčlenená podľa slohov aj jednotlivých európskych škôl: po manierizme (H. van Aachen, D. Beccafumi, J. Brueghel) nasleduje holandská a flámska maľba 17. storočia (J. van Goyen, F. Francken, H. ten Oever) a talianske umenie 16. – 18. storočia (D. Fetti, A. Carraci, P. Batoni). Expozícia pokračuje menšími kolekciami anglického, nemeckého a španielskeho umenia, ktoré podávajú ucelený pohľad na premeny umenia medzi rokmi 1500 – 1800. Koncepcia expozície Ivan Rusina
Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo – GMB
Stála expozícia. Ťažisko expozície tvoria diela majstrov, ktorí znamenali prínos pre vývoj barokového umenia u nás. Diela reprezentujúce tvorbu umelcov s určitým vzťahom k Bratislave, ako boli Jozef Kurtz, Paul Troger, Franz Anton Palko či Xaver Messerschmidt. Autorka koncepcie Želmíra Grajciarová.
Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo 1800 – 1918 – GMB
Stála expozícia, ktorá zachytáva vývoj umeleckej tvorby v stredoeurópskom regióne od začiatku 19. storočia do roku 1918, s dôrazom na oblasť Bratislavy. Autorky koncepcie Želmíra Grajciarová, Zsófia Kiss-Szemán.
Niekoľko divadiel…
Astorka – Korzo ´90, Nám. SNP 33, 811 01 Bratislava, www.astorka.sk, +421 2 544 320 93 begin_of_the_skype_highlighting +421 2 544 320 93 end_of_the_skype_highlighting, +421 918 716 009
Divadlo Korzo´90 bolo založené 1. 4. 1990 a od septembra 1990 sa datuje prvá sezóna 1990/1991. V roku 1993 prijalo meno Astorka Korzo´90 podľa názvu bývalej kaviarne Astória, ktorá sa nachádzala v budove pôvodného sídla Divadla Astorka Korzo´90 na Suchom mýte 17. Od roku 2002 pôsobí Astorka na Námestí SNP 33.
Bratislavské bábkové divadlo, Dunajská 36, 811 08 Bratislava , www.babkovedivadlo.sk, +421 2 526 347 40, +421 2 52 92 36 68, +421 2 526 382 27
Začiatky profesionálnej práce Bratislavského bábkového divadla ohraničuje dátum jeho vzniku – marec 1957. Štátne bábkové divadlo vzniklo ako prvé „kamenné“ bábkové divadlo na Slovensku po divadlách v Žiline a Nitre.
Divadlo Aréna, Viedenská cesta 10 , 851 01 Bratislava, www.divarena.sk, +421 2 672 025 61, +421 2 672 025 57, +421 2 672 025 50, +421 2 544 356 67
Divadlo Aréna má zo všetkých bratislavských divadiel najdlhšiu tradíciu. Zámerom súčasnej koncepcie je využiť pre umenie nielen javisko a hľadisko, ale všetky priestory Divadla Aréna v čo najväčšej miere.
Divadlo Ludus, Pribinova 25 (Heineken Tower Stage), 811 09 Bratislava 1, www.ludusdivadlo.sk, +421 2 546 307 65, +421 2 546 307 64, +421 908 752 479
Divadlo Ludus tvorí a uvádza divadelné diela a iné formy dramatického, vzdelávacieho a zábavného umenia pre deti a mládež.
Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, Laurinská 1, 811 01 Bratislava, www.mestskedivadlo.sk, +421 2 691 031 22
Nachádza sa v bývalej budove Slovenskej národnej banky (neskôr tu sídlila Všeobecná úverová banka) na rohu Laurinskej a Štúrovej ulice, postavenej v rokoch 1943 – 1947. Projekt vzišiel z verejnej súťaže na budovu banky a komorného divadla. Víťazmi súťaže sa stali architekti Ing. arch. Eugen Kramár a Ing. arch. Štefan Lukačovič.
Nová scéna, Živnostenská 1, 812 14 Bratislava , www.nova-scena.sk , +421 2 204 88 200, +421 2 204 88 500
Divadlo sa špecializuje na uvádzanie modernej muzikálovej tvorby.
Radošinské naivné divadlo, Škultétyho ul. 5 , 831 04 Bratislava 3, www.rnd.sk, +421 905 491 666, +421 2 555 635 08
Radošinské naivné divadlo je stálou profesionálnou divadelnou scénou v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.
Slovenské národné divadlo, Pribinova 17, 819 01 Bratislava , www.snd.sk, +421 2 204 72 298, 99, +421 2 204 72 296, +421 2 204 94 290
Slovenské národné divadlo je jednou z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií Slovenska.
Štúdio L+S, Námestie 1. Mája 5, 811 06 Bratislava, www.studios.sk, +421 2 5296 7552,+421 904 700 952
Štúdio S, od apríla 1999 ŠTÚDIO L+S, sa prihlásilo do života 12. 5. 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu (odtiaľ to S v názve, pracovníci divadla ho ticho, no programovo považovali za skratku pre satiru).
Divadlo West Námestie SNP 14 , 811 06 Bratislava , www.divadlo-west.sk, +421 2 529 658 31, +421 903 825 290
Divadlo agentážneho typu s komornou scénou v centre Bratislavy, kde divák v príjemnom prostredí kaviarenského štýlu pri občerstvení môže stráviť príjemný divadelný večer.
http://www.bratislava.cdfoto.net/naj10bratislava.htm
www.bratislavacity.sk
www.bratislavaguide.com
www.bratislava.sk
