Cesta na Severný Cyprus

Na cestách s CK Hechter

Vedel som, že to nebude ľahká cesta. Týždeň chodenia po hoteloch v Turecku a po Severnom Cypre iste dá zabrať. Aj sa to potvrdilo. Keď celá naša 25-členná skupina cestou späť nasadala vo Viedni do autobusu, trochu sme pripomínali lazaret. Odišli sme za sneženia, tam už teploty vystupovali aj na 27 stupňov. Do toho vstupovala klimatizácia lietadiel, autobusov, hotelov, občas silnejší jarný vietor… no ako inak to mohlo dopadnúť?

Aj tak som šiel rád. Spočiatku len kvôli Severnému Cypru, ktorý som, ako novinku v ponuke slovenských cestovných kancelárií, chcel spoznať. Ocenil som však aj Turecko s veľkým výberom hotelov. Chcete luxus, blízkosť golfových ihrísk, centrum Alanye, či Side? Výber je veľký a turistický priemysel Turecka človeku vždy znovu a znovu vyráža dych. Na miestach, kde sa na jeseň začalo so zemnými prácami, už teraz na jar dokončovali hotely, ktoré od mája prijmú prvých hostí. Autobus, ktorý nás po Turecku vozil, patrí spoločnosti špecializujúcej sa na rozvážanie dovolenkárov. Z letiska, na letisko, na výlety a podobne. Takýchto autobusov má spoločnosť päťsto. A nie je najväčšia. Človek až rozmýšľa – kedy sa rozvoj v Turecku zastaví? Dokedy vôbec môže vydržať?

Turecko narobilo viacerým okolitým krajinám poriadne vrásky na čelách. Priemysel cestovného ruchu sa tu dostal na úroveň, ktorá do značnej miery ovplyvňuje aj ostatných. Všetko sa akosi porovnáva s Tureckom. Uspieť v takomto zápase znamená byť lepší, alebo byť iný. Nuž, zápolenie s krajinou, do ktorej doslova prúdom tečú investície, nie je ľahké.

V Turecku i na Cypre som pozorne sledoval aj dievčatá a dámy z cestovných kancelárií a agentúr. Kým ja som si vysedával na recepcii hotelov, prípadne i popíjal kávičku, ony zdolávali všetky časti hotelov a robili si poznámky ešte aj v izbách. Až som sa čudoval, či to všetko klienti naozaj tak podrobne chcú. Vraj, ešte aj tak ich zaskočia otázkami, na ktoré nevedia odpovedať. Poznanie sa s ľuďmi, ktorí priamo predávajú zájazdy, bol pre mňa rovnako silný zážitok, ako nové kraje. Ale tak je to vždy, na každej ceste.

Hor sa na Severný Cyprus

V januári sme v Cestovateľovi uverejnili bedeker o tejto, len Tureckom uznanej krajine. Vo februári sme pridali rozhovor s dvoma severocyperskými manažérmi. Stále som však nemal predstavu, čo ma môže čakať.

Najskôr, na osvieženie pamäti, pár základných údajov. Severocyperská turecká republika zaberá asi tretinu ostrova Cyprus. Žije v nej približne 300 tisíc obyvateľov. Republika vznikla po turecko-gréckych konfliktoch a následnej invázii tureckej armády v roku 1974. Vzťahy s južnou časťou Cypru boli dlhodobo nepriateľské a istá miera napätia ostáva aj v súčasnosti. V roku 2004 bolo na Cypre referendum o spojení sa. Turecká časť Cypru bola za, grécka to odmietla. Rozdelenie teda pretrváva.

Ako nás Severný Cyprus privítal

Do lietadla sme nasadli v Antalyi. Na Severný Cyprus sa dá lietať len z tureckých letísk. Je to predsa krajina, ktorá oficiálne neexistuje. A uznáva ju len Turecko. Preto aj chartre, ktoré poletia z Bratislavy, budú mať medzipristátie v Antalyi. Nikto nevystúpi, nič sa neudeje, lietadlo znovu vzlietne a pokračuje v lete. Neplatia sa žiadne víza a to, samozrejme, ani v Severnom Cypre. Nebyť toho medzipristátia, nikto si ani nič nevšimne. Akurát ho poteší, že rodina ušetrí pár desiatok eur na vízach. Moje prvé dojmy? Všetky mestá a mestečká sú prepojené štvorprúdovými cestami. Nie sú to v pravom slova zmysle diaľnice, skôr akési rýchlostné cesty. Navyše, človek si priam vychutnáva jazdenie po cestách bez výtlkov. Doprava nie je hustá, je teda príjemné požičať si auto či motocykel. Až na to, že ako na južnom, rovnako aj na Severnom Cypre sa jazdí vľavo. Najmä na kruhových objazdoch to môže spôsobiť isté problémy…

Jedna účastníčka cesty zo Starej Ľubovne po telefonáte smutne konštatovala, že doma napadlo ďalších 5 centimetrov snehu. Tu ležali na poliach úhľadné kvádre lisovanej slamy a sena. Práve prebiehala žatva. A seno? To sa u nás chystá na zimu, tu na horúce leto, keď dovolenkár uvidí už iba suchú krajinu. Rovinu striedajú kopce a ja robím prvé fotografie vo Famaguste. Už len najstarší pamätníci vedia, že práve tam boli kedysi najslávnejšie hotely Cypru. Ony vlastne aj ostali. Takmer všetky sú však súčasťou zelenej línie, teda akejsi hranice, kam nikto nechodí. To je oblasť strážená vojakmi. Dokonca i slovenskými. Vzhľadom na pokojnú situáciu im službu aj kde kto závidí.
Pohľad na stovky opustených hotelov na jednom mieste je trochu deprimujúci. Neviem, či celý Severný Cyprus má toľko hotelov, ako ich ostalo v „Meste duchov”. Tak to tu volajú.
Pozrieme si trochu Famagustu a v miestnej vychýrenej cukrárni kúpim domov akési guľky posypané orechmi. Až doma zistím, že som urobil dobre. Boli naozaj vynikajúce a aj mierne odlišné od toho, na čo sú naše chuťové poháriky v tureckých oblastiach zvyknuté. Zastávka v tejto cukrárni mala naozaj zmysel.

Putovanie po hoteloch

Nasledovalo putovanie po hoteloch. Okamžite som konštatoval, že je to iné ako Turecko. Žiadne veľké sústredenie hotelových sietí, nových hotelov je dokonca pomenej. Pred nimi nie sú desiatky obchodov s textilom. Do skutočných mestečiek treba ísť taxíkom alebo turistickým vláčikom. Veľké hotely už zväčša ponúkajú all inclusive, ale tie menšie, v okolí Kyrenie, pripomínajú niekdajšie dovolenky. Bez veľkých, hlučných reštaurácií, s pomaly zabudnutou romantikou a polopenziou. Jeden z takýchto hotelíkov som si dokonca vybral na potenciálnu dovolenku.

Príjemne ma prekvapila Kyrenia. Ak by som ju chcel zjednodušene opísať, prirovnal by som ju k menšej Chanii na Kréte. Ibaže, nie všetci videli Chaniu. Tak teda, okolo zálivu s prístavom stoja krásne benátske domy a nad všetkým bdie stará benátska pevnosť. Je to pekné miesto. Na nákupy i prechádzky.

Všetko na Severnom Cypre je akési zmenšené. Aj pláže sú zväčša menšie ako v Turecku. Snáď s výnimkou hotela Kaya Artemis, ktorý je nový a postavený pri najkrajších plážach ostrova. Tento hotel je už ukážkou nových investícií so všetkým, čo k tomu patrí. Postavili ho v časti Bafra v štýle Artemidinho chrámu v Efeze. Skromnejší, ale veľmi dobre vybavený je tiež hotel Salamis Bay Conti. Jeho pláž je trochu užšia, ale je jej dosť pre všetkých hostí. No, nechce sa mi rozpisovať podrobnosti o hoteloch. To je už vec konkrétnej ponuky. Snáď spomeniem už len ten „môj”, ktorý som si vybral. Nie je najluxusnejší, ale príjemný. Denizkizi.

Krátky výlet do Levkoši

Poďme ešte na krátky výlet do Levkoši! Píšem to zjednodušene. Nakoniec, je to vlastne turecká časť Nikózie. Videl som staré kresťanské kláštory, videl som aj gotické chrámy prebudované na mešity, obedoval som v karavanseraili, čo je akýsi historický motorest, kde sa kedysi schádzali obchodníci i s ťavami počas svojich ciest po ostrove. No a počas potuliek v tejto časti Nikózie som si potreboval overiť, ako je to so vzťahmi s gréckou časťou Cypru. Narýchlo a tajne som si ešte na jednom mieste odfotil polozbúraný dom, ktorý je súčasťou zelenej línie. Tá vznikla tak, že britský dôstojník urobil na mape čiaru. A vznikla hranica – nehranica. Je to len zelená línia… Na nej vzniklo už 7 priechodov – nepriechodov. Lebo hranica vlastne neexistuje. Ibaže ňou denne prechádzajú z tureckej časti deti, ktoré navštevujú v Nikózii špičkové anglické školy. Denne tade chodia Turci za prácou do gréckej časti a Gréci na nákupy do lacnejšej tureckej časti. V gréckej časti bola pár dní predo mnou na služobnej ceste kolegyňa Darinka. Práve v časoch vrcholiacej finančnej krízy. Keby s nami netelefonovala, možno by sa o žiadnej kríze ani nedozvedela…
Taký istý pocit som mal aj ja. Turek potrebuje na priechod do Cyperskej republiky víza. Do severocyperskej nie. Rodený Severocyperčan víza nepotrebuje. Ide cez priechod – nepriechod na bežný doklad. Len vypíše malý papierik. To isté urobí našinec, ak má pri sebe id kartu. Ak použije pas, nevypisuje nič, len mu pribudne pečiatka.

Takže, pešo prechádzam do Nikózie, kde hľadám bankomaty, pred ktorými stoja rady Cyperčanov. Nič také nevidím a preto sa usádzam na káve. Tá je jedným z bodov, ktoré Cyprus zjednocujú. Tureckú kávu v severnej i južnej časti Cypru volajú cyperská káva. Zjednocujúci je aj plnený vínny list. A oficiálnou menou tureckej časti je turecká líra, ale všade ochotne vezmú eurá. Akurát, že v severnej časti občas vydajú líry. A jednotné sú aj mnohé tradície. Drobný postreh. Cyprus je súčasťou EÚ. Tak ako Slovensko. Preto máme u nás prísne predpisy. Po vypití kávy sa mi žiadala toaleta. Šiel som do nej cez kuchyňu. Rád by som videl hygienikov u nás, keby niečo takéto objavili. Podľa akých jednotných predpisov to vlastne spoločne hospodárime? A pridám ešte jednu kuriozitu. V tureckej časti urobila nákup Slovenska žijúca v gréckej časti. Nepustili ju s ním domov, lebo sú to vraj napodobeniny a to sa nesmie. Do tureckej časti prišla pozrieť príbuznú, účastníčku našej skupiny. Tá nákup zobrala na Slovensko v batožine a príbuzná ho dostane na Cyprus asi o mesiac, keď tam pocestuje z Bratislavy. Rovno do Cyperskej republiky, teda v rámci únie. To už bude v poriadku.

No a aké je moje celkové hodnotenie? Spočiatku som bol trochu unavený a dojmy splývali. Postupne som si uvedomoval, že Severný Cyprus je zaujímavým a vítaným doplnením sortimentu. Má svoje čaro, v niečom aj nižšie ceny a má aj odlišnú ponuku. Napríklad, každý väčší hotel má nablýskané kasíno. Treba sa doň slušne obliecť a potom už môže všetky peniaze prehrať aj náš dovolenkár. Alebo vyhrať?
Pre mňa je asi najdôležitejšie to zmenšenie rozmerov. Všade je blízko, výlety teda nie sú dlhé. Krajina je zaujímavá a služby poskytujú ľudia, ktorí vedia, že z nich žijú. Kto hľadá niečo iné a nové, bude určite spokojný.

ĽUBOMÍR MOTYČKA

CESTOVATEL 052013