Pre ľudí, ale aj vládu
Tých čiernych dní je a bolo už toľko, že si ich všetky ani nepamätáme. No, deň, keď sa rozdáva finančná pomoc, priam záchrana, dôležitý je. Mal sa kto potešiť? Ja sa zameriam len na cestovný ruch. Viem, že to nie je priorita spoločnosti, ale to je oblasť ekonomiky ktorú sledujem. A hneď vyhlasujem, že v cestovnom ruchu niet dôvodu na radosť. Ani pre desaťtisíce ľudí, ktorí v ňom robia, ani pre našich politikov, ktorí si takouto prácou kopú hrob. To, že ho kopú aj Slovensku im je asi jedno.
S veľkou slávou sa oznamovala už druhá vlna pomoci, no pritom všetci vedia, že ani prvá ešte poriadne neprišla. Ako budeme chcieť znižovať po pandémii deficit, keď zahynú celé odvetia ekonomiky? Z akých daní? Či z minimálnych platov? Asi naozaj bude treba zdaniť dôchodky.
Nikto nevidí, že za hotelmi a reštauráciami stojí aj lokálna ekonomika. Ale, o tom som už písal. A tam čosi z pomoci aj ide. No, chcel by som sa teraz upriamiť na cestovné kancelárie, ktoré minister dopravy infantilne odbil odmietnutím pomoci pre tých, čo ľudí vozia do Turecka. Krátkozraké, dúfam len, že intelektuálne pošmyknutie ovplyvnené veľkým spoločenským tlakom. Lebo, ak celá vláda takto zjednodušene rozmýšľa, tak nás Boh ochraňuj.
Poďme po poriadku. Nemecké a Rakúske cestovky vyvážajúce do zahraničia, podporu dostali. U nás poisťovne, nie cestovky. Lebo vouchre, to je len odklad riešenia problému pred definitívnym krachom. Čo nastane? Cestovanie do zahraničia sa nezastaví. A šup, rakúske a nemecké cestovky budú pripravené. Ibaže tie slovenské na odvodoch, DPH, poisteniach ročne priniesli štátu asi tak 50 miliónov. To len odhadujem, lebo pri veľkom počte úradníkov, štatistikov a iných odborníkov, my takéto výpočty oficiálne nemáme. Ja som si to spočítal z dôverných informácií od niektorých kamarátov v patričnom postavení v cestovnom ruchu.
Doteraz sa zahraničné cestovky až tak silno nepresadili, ale na oslabenom trhu?
Čo si myslí, pán dopravný minister, aké autobusy to vozili našich slovenských klientov do zahraničia? A ešte aj pri tankovaní nafty platili tomuto štátu. A aké straty by malo bratislavské a povedzme aj popradské letisko, keby neboli chartarové lety? Veď sa to, po tomto ťažkom roku, dozvieme. Ale, my letiská potrebujeme ako súčasť otvoreného sveta aj smerom k nám. Takže ich musíme dotovať. Bez lietania k moru veľmi. Prihrejem si aj svoju polievočku. Bude sa ešte niekedy lietať zo Sliača? Minister obrany je hlboko nedôveryhodný.
A ešte jeden príklad? Nech sa len idú, pán minister pozrieť na cestu od Zvolena smerom na Šahy. Nielenže je preplnená, ale koľko sa tam v dobrých časoch dokázalo uživiť motorestov? Nuž, hlavný i keď nepovšimnutý ťah na Budapešť. Napríklad pre Poliakov cestou k moru a pre Maďarov smerom do slovenských hôr . Koľkým tisícom ľudí dáva prácu vývoz našich ľudí, do Turecka, ako to zjednodušil minister dopravy ? Už natŕčajú ruky na podpory v nezamestnanosti.
A potom je tu aj čosi iné. Rovina sociálna, až politická. Keď nebolo čo povedať, vždy zaznel argument, že môžeme slobodne cestovať. Neobmedzí sa nám táto možnosť? Ľudia chcú oddychovať, je to súčasť nášho života. Ale, pri takýchto opatreniach budeme stále chudobnejší. Darmo sa minister financií nafukuje. Jeho prázdne slová skutočnú prácu nenahradia.
No a nakoniec, korona pominie. Teraz je jedno ako. Ale, pominie aj táto vláda, aj tieto politické strany. Kto je však hore, nemyslí na to, aké to bude, keď padne na nos. A ešte si doňho aj kde kto kopne.
Nateraz je však pravda taká, že ďalšie tisíce ľudí majú dôvod na smútok. A aj keď chápem zložitosť tejto doby, musím povedať. Čert ber takúto vládu.
A ešte čosi pre ľudí v cestovnom ruchu. Už vám dochádza, aký význam má slovo solidarita?
