Majestátnu krásu Dolomitov – divotvorného priestoru rozoklaných vrchov na severe Talianska, neumocňujú iba bohaté bizarné tvary skalísk s terénmi pre horolezcov a vysokohorskú turistiku. Zasnežené časti poskytujú vynikajúce podmienky na zimné športy, v mnohých dolinách i malých dedinkách vznikli centrá zimnej či letnej turistiky, vyrástli hotely, moderné športové zariadenia, vybudovali sa lanovky, lyžiarske vleky a stovky kilometrov kvalitných zjazdoviek.
Krajina divotvorných hôr, tajomných tieňov a čarovných rozprávok
Názov regiónu: Tridentsko-Horná Adiža (alebo Tridentsko-Južné Tirolsko), taliansky – Regione Autonoma Trentino-Alto Adige, nemecky – Autonome Region Trentino-Südtirol, juhobavorsky – Autonome Region Trentino-Sidtiroul, ladinsky – Region Autonoma Trentin-Südtirol, benátsky – Rejion Autonoma Trentin-Alto Ádexe. Východná časť Dolomitov patrí do regiónu Benátsko, taliansky – Regione di Veneto, konkrétne do provincie Belluno (pozri Cestovateľa 6/2011 – bedeker Benátska riviéra).
Rozloha: Tridentsko-Horná Adiža –13 607 km2 (Tridentsko – 6 207 km2, Horná Adiža – 7 400 km2).
Obyvateľstvo: Tridentsko-Horná Adiža – 1 045 145, z toho Tridentsko 533 395, Horná Adiža 511 750 obyv. (2011). Taliani tvoria 61 %, nemecké obyvateľstvo 35 % a malú skupinu v centre Dolomitov rétorománski Ladini 4 % (asi 39 000 osôb).
Náboženstvo: takmer celé obyvateľstvo (98 %) sú rímski katolíci nezávisle od národnosti, zvyšok tvoria nemeckí evanjelici, iné náboženstvá a nezaradení.
Oficiálne jazyky: Zložitosť jazykov, ako v celom Taliansku, sa prejavuje aj tu. Región pozostáva z dvoch rozdielnych oblastí – taliansky hovoriaceho Tridentska a prevažne nemeckej Hornej Adiže (69 % populácie). Úradným jazykom oblasti Dolomitov je taliančina (italiano) a nemčina (Deutsch), resp. jej bavorský dialekt. Hovorovo sa najviac používa – juhobavorčina až 26 % (Sidboarisch, nem. Südbairisch, tal. bavarese meridionale) na severe s dialektom cimbro alebo Zimbar (nem. Zimbern), na juhu s dialektom mocheno (najmä vo Valle dei Mocheni, nazývanom aj Valle del Fersina, či nem. Fersental). V horských oblastiach str. časti Dolomitov sa v piatich dolinách – Val Gardena, Val Badia, Val di Fassa, Livinallongo del Col di Lana a v lokalite Cortiny d’Ampezzo používa ladinčina (dolomitská ladinčina alebo tirolská rétorománčina, ladin, tal. ladino) – každé údolie má svoju vlastnú jazykovú variantu, ktorá sa často veľmi líši od ostatných.
Správne členenie: Autonómny región Tridentsko-Horná Adiža tvoria dve autonómne provincie – Tridentsko (Trento alebo Trentino, nem. Trient) a Bolzano-Horná Adiža, resp. Južné Tirolsko (Bolzano-Alto Adige, nem. Bozen-Südtirol).
Metropoly: Trident (Trento, nem. Trient) so 117 070 obyv. je hlav. mestom celého regiónu Tridentska-Hornej Adiže a zároveň aj autonómnej provincie Tridentsko. Metropolou provincie Bolzano-Horná Adiža je Bolzano (nem. Bozen) so 104 840 obyv., metropolou provincie Belluno je rovnomenné Belluno s 36 600 obyv.
Oficiálna mena v Taliansku: euro €, 1 EUR = 100 centov; do 28. 2. 2002 bola menou talianska líra (ITL) = 100 centésimov.
MPZ automobilov: I Športová skratka: ITA Národná web-doména: .it (.eu)
Poloha, prírodné pomery a podnebie
Dolomity sú vysokohorskou skupinou v severnom Taliansku a južnou časťou vápencových Východných Álp, ktorá sa ťahá na východ od Bolzanskej kotliny, medzi riekami Adiža a Piava, smerom na severovýchod až k doline Val Pusteria s riekou Rienz. Sčasti pohorie pokračuje aj východne od Piavy. Na juhu ich ohraničuje horný tok Brenty (dolina Val Sugana). Horstvo sa rozprestiera na území dvoch talianskych autonómnych regiónov – Tridentska-Hornej Adiže (Južného Tirolska), konkrétne v provinciách Tridentsko (Trento) a Bolzano, a v susednom Benátsku (Veneto) na území provincie Belluno.
Územie pohoria s celkovou plochou 4 750 km2 sa pre svoju odlišnú stavbu, vegetáciu a charakter zvyčajne delí na Západné (Dolomiti di Brenta) a Východné (Dolomiti d’Oltrepiave), oddelené od seba spojnicou Val Badia – Campolongo – údolie Cordevole (Agordino), a na juhozápadné tzv. Malé Dolomity (Piccole Dolomiti), ktoré sú rozdelené údolím Adiže. Z najvyšších chrbtov sa lúčovite rozbiehajú početné hlboké doliny, ktoré rozčleňujú Dolomity na viac veľmi rôznorodých horských skupín, preto pohorie nemá celistvý hrebeň (napr. Sextenské, Ampezzanské, Agordinské Dolomity). Dolomit spolu s kalcitom je tu horninotvorným minerálom, takže oblasť charakterizujú aj typické dolomitické prvky – napr. stolový povrch niektorých masívov, príkre steny, vežovité hroty, piliere, rozoklané skalné hrebene a bizarné tvary niektorých štítov. V záp. Dolomitoch prevládajú vápencovo-koralové útesy (plošina Schlern), na východe zas dominujú najmä vápence. Rieky rozomleli tieto vápence na jednotlivé bralá, sčasti vytvárajúce plošiny a tiež Marmoladu, najvyšší končiar Dolomitov, sčasti vznikli aj rozorvané skalné steny, napr. Rosengarten, alebo skupina Pala. Dôsledkom sopečnej činnosti je tmavá láva, ktorá vytvorila zubatú reťaz medzi Marmoladou a priesmykom Pordoi. Najvyššie končiare Dolomitov sa dvíhajú v chrbte masívu Marmolada (3 342 m n.m.) na hranici provincií Trento a Belluno. Práve na území horskej benátskej provincie Belluno sa nachádza väčšina (okolo 30) z približne 50 dôležitých vrcholov celých Dolomitov, vyšších ako 3 000 m – napr. Antelao (3 264 m), Tofana (3 244 m), alebo Monte Cristallo (3 221 m).
Na území Dolomitov sú takmer všetky typy horskej krajiny – od horských lúk po skalné masívy s ľadovcami, ktorých je viac ako 40 (napr. Ghiacciao del Marmolada na najvyššom kopci). K malebnosti tejto horskej krajiny prispieva tiež pestrofarebná kvetena, značná rozloha lesov a malé ľadovcové jazerá Misurina, Pragser Wildsee, Karer a iné. Zvláštnym fenoménom je tzv. Alpská červená žiara (ladinsky Enrosadüra), pri ktorej zapadajúce slnko zaplavuje končiare oranžovými, purpurovými a fialovými farbami.
Podnebie Tridentska-Hornej Adiže, aj keď sa jedná o najsevernejšiu oblasť Talianska, možno vďaka ochranným alpským hradbám, ktoré ju chránia pred severnými vetrami, opísať ako veľmi priaznivé, prechodné medzi miernou kontinentálnou a alpínskou klímou, so stálym počasím, mnohými slnečnými dňami a relatívne suchým vzduchom. Veľká časť územia leží v pomerne vysokej nadm. výške (asi 77 % nad 1000 m, okolo 20 % nad 2000 m), nemá však taký drsný charakter ako alpské oblasti. Počnúc najnižšími polohami sa klíma delí na štyri hlav. oblasti – submediteránnu okolo Alto Garda a Valle del Sarca so studenou zimou a teplým letom – stredomorskú vegetáciu tu tvoria napr. duby, cyprusy, olivy, subkontinentálnu v údoliach (napr. Val Venosta od Gruppo Ortles po Merano) s väčšími teplotnými zmenami počas dňa i roka, s pestovaním jabloní pri pomerne nízkych zrážkach (do 500 mm ročne) a viac ako 300 slnečnými dňami – vegetáciu tvorí buk, gaštan, jedľa biela. Treťou skupinou je kontinentálna klimatická oblasť v alpských údoliach (napr. Val di Fassa, Val di Sole, Valle di Primiero) s krutou zimou a krátkym, pomerne daždivým letom – vegetáciu tvoria najmä ihličnany. Poslednou skupinou je alpská oblasť s drsnou klímou, t.j. chladným letom a množstvom snehu v zimných mesiacoch (zrážky aj do 3 200 mm za rok), snehová prikrývka pretrváva dlhšiu dobu v roku. Stromové porasty sú limitované výškou 900-1800 m.
Všeobecne sa teploty v Dolomitoch pohybujú v rozmedzí od -5 do -10 °C v zime, v lete dosahujú aj 30-35 °C. Trento udáva teploty: zima +5 °C, leto 27 °C, 945 mm roč. zrážok, Bolzano: zima okolo +1 °C, leto 20-22 °C, 700 mm zrážok, Cortina d’Ampezzo: zima okolo +4 °C, leto 20-21 °C, 1 100 mm zrážok.
Historický prehľad
Údolie rieky Adiže, ako najpohodlnejší prechod Álp medzi Talianskom a ostatnou Európou, hralo už v dávnej minulosti významnú historickú úlohu. Dejiny začínajú nálezmi z mladšej doby kamennej na juhu a z doby bronzovej v alpskom priestore. Rimania dali obyvateľstvu spoločné pomenovanie Rétovia, poznačené keltsko-ilýrskymi, ligúrskymi a etruskými vplyvmi. Za cisára Augusta bolo územie r. 15 pred Kr. začlenené do Rímskej ríše, neskôr pripadlo cisárom Svätej rímskej ríše (Passo di Resia). Do oblasti Rétorománov prenikli počas sťahovania národov Góti a Longobardi, neskôr sa stala súčasťou Franskej ríše, v 11. stor. sa dostala pod vládu ríšskych kniežacích biskupov z Tridentu a Brixenu a r. 1363 pod Habsburgovcov. Údolie rieky Isarco (nem. Eisack) a údolie Val Pusteria (Pustertal) začali od 16. stor. osídľovať nemecky hovoriaci Bavori, zatiaľ čo od juhu sem prenikali Taliani. Do Grödnerskej, Gaderskej a niektorých ďalších dolín, sa zas utiahli rétorománski Ladini, dnes hovoriaci vlastným, latinčine podobným jazykom. Územie bolo až do r. 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska – v jeho rámci tvorilo najjužnejšiu časť rakúskej korunnej krajiny Tirolsko. K Taliansku bolo pripojené r. 1919, medzi rokmi 1919 a 1947 sa nazývalo Venezia Tridentina (Tridentské Benátsko).
Z hľadiska histórie alpinizmu sú Dolomity oneskorené. Mont Blanc v Alpách bol už dobytý (1786), keď vrchy medzi údoliami Isarco a Piava iba dostali svoje meno – podľa francúzskeho mineralóga a geológa Déodata Grateta de Dolomieu (1750-1801). Prvý veľký vrchol v Dolomitoch – Monte Pelmo, zdolal r. 1857 britský horolezec John Ball a jedným z prvých veľkých objaviteľov bol najmä Paul Grohmann z Viedne, ktorý v 60. rokoch 19. stor. uskutočnil niekoľko prvovýstupov. Turistický názov Dolomity sa však ujal až po 1. svet. vojne – z jej bojov zostalo v horách množstvo pevnostných stavieb a dodnes viditeľných pozostatkov (v Cinque Torri a Lagazuoi je otvorené malé múzeum leteckej vojny). V r. 2009 boli Dolomity o rozlohe 142-tisíc ha zapísané do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO, ako „jedna z najkrajších horských krajín na svete, s 18 vrcholkami, z ktorých niektoré dosahujú výšky viac ako 3 000 m”. Históriu Dolomitov predstavuje múzeum Messner Mountain Museum Dolomites na Monte Rite vo výške 2 133 m n. m. (www.monterite.it, www.messner-mountain-museum.it).
Turistika a cestovný ruch
Nádherné pohorie Dolomitov patrí medzi najpôvabnejšie a turisticky najvyhľadávanejšie oblasti Álp. Majú tu svoje miesto milovníci zimných športov, letných túr, horolezci, ale aj obdivovatelia histor. pamiatok i moderných stredísk. Kraj je vďaka dolinám prenikajúcim hlboko do hôr a hustej sieti diaľkových ciest mimoriadne vhodný na turistiku. Najslávnejšou trasou je Alta Via 1 od Pragser Wildsee do Belluna (150 km), ktorá spája aj niekoľko horských chát, alebo Grosse Dolomitenstrasse (Veľká dolomitská cesta) na dĺžke okolo 110 km, spájajúca Bolzano s Cortinou d’Ampezzo. Veľa turistov dnes navštevuje Dolomity aj kvôli množstvu zaistených chodníkov, tzv. via ferrata – fixnými istiacimi lanami, železnými stúpačkami a ďalšími pomôckami pre zvýšenie bezpečnosti v ťažšom teréne. Skaliská sú tiež rajom horolezcov – významné sú výstupy na sev. steny Tre Cime, juž. stenu Marmolady, veľmi populárna je skupina Sella, Tofana a rad ďalších.
Okrem známych veľkých klimatických kúpeľných miest a stredísk zimných športov – Cortina d’Ampezzo, San Martino di Castrozza a Corvara, ponúkajú Dolomity aj množstvo iných menších rekreačných centier s hotelmi, penziónmi, tirolskými vilami i horskými chatami s hostincami (napr. Rocca Pietore pod Marmoladou, Falcade, Arabba, Val Gardena-Ortisei). Rozsiahle územia pokrýva hustá sieť horských a sedačkových dráh, lanoviek a lyžiarskych vlekov. Názvom Dolomiti Superski sa označuje územie medzi dolinami Eisacktal, Pustertal a Fleimstal, ktoré tvorí najväčší lyžiarsky komplex v Alpách – 450 vlekov sprístupňuje 1 220 km lyžiarskych tratí, zjazdoviek a turistických trás, a ďalších 1 000 km zjazdoviek pripravených pre umelý sneh, kde je prevádzka garantovaná od decembra do apríla. Na všetky možno použiť jeden skipas. Celé územie „Dolomiti Superski” sa člení na 12 lyžiarskych zón – Eisacktal, Kronplatz (pri Brunecku), Hochpustertal, Grödnertal, Seiseralm, Hochabteiltal, Cortina d’Ampezzo, Arabba, Fleimstal, Fassatal s Karersee, San Martino di Castrozza a priesmyk Rolle. Najznámejšia okružná jazda oboma smermi, zjazdná pri dobrých snehových podmienkach, je Sella Ronda, lyžiarsky okruh okolo celého masívu Sella.
Významné miesta oblasti vznikli na križovatkách ciest. Bolzano – horolezecká základňa so stredovekými štvrťami a rozkošnými predmestiami, kde sa miesi severská architektúra s vlašskými vplyvmi, Trento – mesto s najväčším histor. centrom oblasti (Dóm, Kostol Sant’ Appollinare a Castello del Buonconsiglio), Bressanone (nem. Brixen) – s významnou gotickou i barokovou minulosťou. Čulým turist. centrom je tiež Brunico (nem. Bruneck) a Cavalese s radnicou, býv. biskupským palácom a ľudovými slávnosťami. Okolo Belluna sú okrem Cortiny d’Ampezzo najviac vyhľadávané – Pieve di Cadore, Misurina s rovnomenným jazerom, Auronzo di Cadore, alebo Alleghe. Napriek tomu, že Merano už leží mimo Dolomitov, v údolí pod svahmi Sarntalerských Álp, pre svoj elegantný „záhradný” charakter, kúpeľné rádioaktívne pramene, príjemné podnebie a horské túry do okolitých hôr – Gruppo di Tessa, Monti Sarentini, alebo do nár. parku Ortles-Cevedale s horskými strediskami Mendola, Solda či Trafoi, si tiež zasluhuje pozornosť.
Dolomity majú tisícročnú históriu a kultúru, ktorá s menšími obmenami na mnohých miestach takmer pretrváva dodnes. Táto história spolu s krásou krajiny a drsnou klímou, sa priamo odráža v celej oblasti na jej obyvateľoch – dodržujú sa tradície, ľudové zvyky, legendy, dobové slávnosti. Prekvitajú typické remeslá, napr. drevárske rezbárske práce (Ladini v Grödnerskej doline), výroba okolo 20 druhov domáckych vín (Lago di Caldaro, Pinot bianco, Traminer) i svojská kuchyňa v podobe zapekaných párkov, ovocného závinu, v peci opekaných zemiakov, alebo sladkovodných rýb z alpských jazier (Pesci – čerstvé ryby pečené, grilované alebo varené, s olejom, citrónom a majonézou, Anguille del Caldaro – pečené alebo marinované úhory z jazera Caldaro).
I T I N E R Á R
(heslá miest sú radené v taliančine, v zátvorke v nemčine, príp. ladinčine)
VÝCHODNÉ DOLOMITY – tvoria niekoľko veľmi vysokých pohorí s koncentráciou rozoklaných hrebeňov, končistých štítov a hlbokých údolí. Na severe vyčnieva skupina Dolomiti di Sesto (Sextenské Dolomity) s najslávnejším útvarom celých Dolomitov – Tre Cime di Lavaredo (nem. Drei Zinnen, Tri zuby cimburia, 2 999 m n.m.). Na túto časť z juhu nadväzuje menšia samostatná skupina Cima Cadini a ešte južnejšie zaujímavý, ale málo navštevovaný horský hrebeň Gruppo delle Marmarole, ktorý na západe bezprostredne susedí s dvomi samostatnými vrcholmi Monte Antelao (3 263 m) a hradbou Punta Sorapis (3 205 m). Údolie rieky Torrente Boite oddeľuje svojím charakterom trochu odlišnú južnú časť Dolomitov. Vedľa seba tu ležia vrchy Monte Pelmo (3 168 m) a Monte Civetta (3 220 m) s nadväzujúcim masívom Moiazza (2 868 m). Južne od údolia rieky Torrente Cordevole sa nachádzajú spletité hrebene masívov Tamer, Pramper, Talvena a Bosconero, zakončené poslednou vysokou časťou Monte Schiara (2 565 m) v Bellunských Dolomitoch (Dolomiti Bellunesi). Mesto Cortina d’Ampezzo leží takmer uprostred Dolomitov a je obklopené ďalšími významnými skupinami Východných Dolomitov – Monte Cristallo (3 221 m) na severe, na západe mohutná hradba skupiny Tofana (3 244 m) tvoriaca s menším masívom Fanes jeden celok. Oproti na juhu je skupina Nuvolau – Monte Averau. Pod Východné Dolomity patria ešte ďalej na severe horské masívy Sannes, Fanes a Dolomiti di Braies. Celá vých. časť je dobre sprístupnená hustou sieťou horských ciest cez vysoko položené sedlá Passo di Falzarego, Tre Croci, Cibiana a ďalšie.
ZÁPADNÉ DOLOMITY – doliny Val Badia, Campolongo a Cordevole oddeľujú vých. časť Dolomitov od západnej. V centre sa tu vypína najvyšší vrchol celých Dolomitov – Marmolada (3 342 m). Severne od tohto masívu je hradba skupiny Gruppo dell Sella s nadväzujúcimi horskými celkami Punte del Puez – Odle, Rasciesa, Plose a Luson, z ktorých mnohé už postrádajú typický dolomitský charakter. Západ územia tvoria rozsiahle plošiny Sciliar a Alpe di Siusi, smerom na juh sa rozprestiera pretiahnutý masív Cattinacio a osamelé Sasso Lungo (3 181 m), malý Latemar (2 846 m) a predovšetkým divoko rozoklaný masív Dolomiti di Pala. Ďalej na juh sa Dolomity celkovo znižujú, sú tu masívy Sole, Vette Feltrine, Cismon a Monte Grappa. Komunikačné spojenia sú vyhovujúce len na severe (sedlá Passo Pordoi, Sella, Gardena, Campolongo a Rolle), juh územia je značne neprehľadný a tiež relatívne horšie dostupný.
TRENTO (nem. Trient, slov. Trident) – hlav. mesto celého regiónu Tridentsko-Horná Adiža (Južné Tirolsko) a tiež autonómnej provincie Trentino (Tridentsko), má 117 000 obyvateľov. Rímske Tridentum, staré alpské mesto obklopené vysokými horami, skaliskami a stržami, sídlo univerzity a arcibiskupstva, leží na ľavom brehu Adiže v širokom údolí. V r. 1545-1563 sa tu konal známy prerušovaný ekumenický Tridentský koncil proti vplyvu protestantizmu. Mesto s mnohými kostolmi, vežami a palácmi, čiastočne s freskovou výzdobou na fasádach, má už taliansky ráz. Zaujímavosti: Dóm (Duomo – Cattedrale di San Vigilio) – mohutná trojloďová stĺpová bazilika v románsko-lombardskom slohu, situovaná na námestí Piazza del Duomo, stavaná medzi r. 1212-1321, s osembokou kupolou nad krížením, v interiéri zachované rímske murivo (krypta, stĺpy), časti dvojitého románskeho schodišťa na galériu, fresky z 13.-15. stor., hroby niekoľkých biskupov (14.-15. stor.), v pravej kaplnke veľký drevený krucifix, pred ktorým boli r. 1563 vyhlásené dekréty Tridentského koncilu. Pod dómom sa zachovali zvyšky ranokresťanského kostola, napr. jeho mozaiková dlažba. Na vých. strane námestia je Palazzo Pretorio s hodinovou vežou Torre Grande, ktorý bol do pol. 13. stor. prvou rezidenciou biskupa, v paláci je Diecézne múzeum s dómovými klenotmi, tiež sedem renesanč. flámskych gobelínov zo 16. stor. a bohato vyšívané omšové rúcha z 12.-13. stor. Via Belenzani – ulica po obidvoch stranách lemovaná impozantnými palácmi v benátskej renesancii, so zvyškami fresiek na fasádach. Oproti radnici Palazzo Municipale zo 16. stor. sú freskami bohato zdobené občianske domy z 15. stor. (Casa Salvadori, Casa Geremia). Kostol Santa Maria Maggiore – renesančná stavba z r. 1520-1523 má v chóre nádherné zábradlie pred organom z r. 1534 a obraz z r. 1563 s členmi Tridentského koncilu, ktorý sčasti zasadal aj tu. Castello del Buonconsiglio – hrad s kruhovými vežami z 13.-14. stor. a štvorcovými vežami zo 16. stor., niekdajšia biskupská rezidencia, dnes múzeum Museo Provinciale s archeolog. a etnograf. zbierkami, nábytkom a pod. INFO: www.comune.trento.it, www.apt.trento.it, www.turismo.provincia.tn.it
BOLZANO (nem. Bozen) – metropola nemeckej jazykovej oblasti a provincie Bolzano-Horná Adiža (Južné Tirolsko), 104 840 obyv., svojrázne mesto so starými stredovekými meštiackymi budovami z renesancie a baroka, vežami a podlubiami, významné stredisko turist. ruchu, sídlo biskupstva (spolu s Brixenom), leží na sútoku riek Isarco (Eisack), Talvera (Talfer) a Adiža (Etsch). Na východe sa v pozadí vypínajú Dolomity – Schlern a skupina Rosengarten s Vajoletovými vežami. Pôvodne rím. osada Bauzanum, v r. 680 ju získali Longobardi, r. 740 Frankovia, potom Bavori a Trientské biskupstvo, v 13. stor. mesto pripadlo pod Tirolsko, až konečne r. 1363 ho získali Habsburgovci, v ich držaní bolo do r. 1919. Zaujímavosti: Dóm (Duomo di Bolzano) – trojloďový gotický chrám zasvätený P. Márii, postavený v 14. stor., jeho románska časť už v 12. stor., stojí v histor. strede mesta na veľkom námestí Waltherplatz. Má 65 m vysokú štíhlu vežu (1504-1519), lombardský portál, neskorogotickú kazateľnicu s reliéfmi (1513), fresky zo 14.-15. stor., bohato vyrezávané chrámové kreslá a lavice. Dominikánsky kostol (Chiesa dei Domenicani) – postavený r. 1272 ako dokonalý príklad got. architektúry v Južnom Tirolsku, r. 1498 prestavaný na trojloďový halový chrám, vzácne sú fresky z konca 14. stor. a cenná Madona z r. 1340 od neznámeho majstra, v susednej kaplnke Capella di San Giovanni (nem. Johanneskapelle) sú steny pokryté freskami maliarov z Giottovej školy (1330-1350), napr. Triumf smrti. Františkánsky kostol (Chiesa dei Francescani) – kláštorný kostol je pozoruhodný príklad got. architektúry spred r. 1221 s neskororománskou krížovou chodbou zo 14. stor., fresky sú z rovnakej doby, v jeho mariánskej kaplnke je got. vyrezávaný betlehemový oltár okolo r. 1500 – jedno z najvýznamnejších diel got. umenia v Bolzane. Niekoľko zachovaných zámkov – Castel Mareccio (nem. Schloss Maretsch) z 13. stor. s piatimi vežami a freskami zo 16. stor., Castel Sant’ Antonio (Schloss Klebenstein) je šľachtickým sídlom od 13. stor., na konci jeho múru stojí barokový Kostol sv. Antona (Sant’Antonio), Castel Roncolo (Schloss Runkelstein) z r. 1237 s pozoruhodnými freskami zo začiatku 14. stor., sa vypína na strmom brale (361 m) nad riekou Talverou. Laubengasse – podlubiami lemovaná hlav. obchodná ulica a pešia zóna s meštiackymi domami zo 17. stor., napr. výzdobná kupecká budova z r. 1708-1727, dnes Obchodná komora, je jediným príkladom tal. palácových stavieb v Bolzane (prepychová je konferenčná sála). INFO: www.comune.bolzano.it, www.bolzano-bozen.it, www.suedtirols-sueden.info
BRESSANONE (nem. Brixen) – veľmi pekne položené mesto, letovisko a sídlo biskupstva, 20 700 obyv. (2/3 hovoriacich nemecky), na sútoku riek Isarco a Rienz, obklopené vinicami a gaštanovými hájmi, leží asi 50 km na sv. od Bolzana a 45 km jv. od Brennerského priesmyku. V r. 901 založil mesto východofranský kráľ Ľudovít IV., zvaný Dieťa, okolo r. 970 sem biskup Albuin preniesol svoje sídlo a r. 1091 sa mesto stalo centrom biskup. kláštora Bressanone. V 12. stor. vybudovali mestské opevnenie a trochu ďalej na severe kláštor Neustift. Medzi r. 1806-1814 patrilo mesto Bavorsku, potom Tirolsku. Zaujímavosti: Dóm (Duomo di Bressanone) – Katedrála Nanebovzatia P. Márie, pôvodná stavba chrámu bola postavená v 10. stor., kostol zničil požiar r. 1174, neskôr obnovený v románskom slohu (okolo r. 1200), v 15. stor. dostal gotické prvky (apsida), v r. 1745-1754 nanovo prebudovaný v baroku. Spodná časť obidvoch záp. veží však pochádza ešte z pôv. románskej stavby. Plochá fasáda má lombardský vplyv, klasicistickú predsieň na stĺpoch a pilieroch pristavali r. 1785, jednoloďový interiér s valenou klenbou po obidvoch stranách lemujú kaplnky, obrovská je stropná freska z r. 1750. Nádherná krížová chodba má vzácne klenbové fresky z gotickej doby (1390-1510), s výjavmi zo Starého a Nového zákona. Chodba vedie k baptistériu – Kostolu sv. Jána Krstiteľa (San Giovanni Battista), románskej stavby z r. 1200, s got. klenbou a vzácnymi románskymi freskami z 13.-15. stor. Vedľa dómu je chrámové múzeum. Okrem Brixtenského dómu sa v histor. centre Starého mesta nachádzajú dve uličky s arkádami, gotický farský Kostol sv. Michala (San Michele) z r. 1503 s barokizovaným interiérom z r. 1757-1758, nástropnými maľbami a oltárnymi obrazmi, Kňazský seminár (Seminario Maggiore) z r. 1607 v barok. slohu, jeho knižnica obsahuje fresky z r. 1772, niekoľko ďalších kostolov a kláštorov, a tiež renesančný bývalý Biskupský palác (Palazzo Vescovile) – skôr známy pod nem. názvom Hofburg (dvorný hrad), z r. 1595-1599 a dostavaný do r. 1710, trojposchodová budova s reprezentačným vnútorným nádvorím, od r. 1998 sa v 70 izbách nachádza múzeum s umením stredoveku (obrazy, porcelán) a svetoznámou zbierkou betlehemov. INFO: www.brixen.it, www.brixen.org
Okolie: Novacella (nem. Neustift) – 3 km na sever sa nachádza opátstvo s augustiniánskym kláštorom z r. 1142, v jeho areáli je románska kruhová Kaplnkou sv. Michala, známa ako Anjelský hrad (Castello dell’Angelo, Engelsburg), ďalej kláštorný kostol – trojloďová Bazilika Panny Márie z konca 12. stor. prestavaná v r. 1734-1737 v baroku (nástropné fresky z 1735-1743), ktorá patrí medzi najkrajšie nem. barokové stavby na juh od Brennera. Zaujímavá je aj bohato zdobená neskorobaroková sieň knižnice s viacfarebnou parketovou podlahou, got. krížová chodba s freskami a obrazáreň. INFO: www.kloster-neustift.it
DOLOMITSKÁ CESTA (Strada 48, nem. Grosse Dolomitenstrasse) – na dĺžke okolo 110 km spája Bolzano s Cortinou d’Ampezzo.
Zaujímavosti smerom od Bolzana: Val d’Ega (Eggental) – scénerická dolina s hradom Cornedo (Karneid) na strmom brale, z 13. stor., obnoveným okolo r. 1880, kaplnka má fresky, ponad Eggentalský vodopád vedie viadukt. Pri Ponte Nova (Birchabruck) sa vpravo naskytá krásny pohľad na Latemar, vľavo na skupinu Gruppo del Catinaccio (Rosengartengruppe). Nova Levante (Welschnofen) – dedina vo výške 1 182 m je výletným miestom v lete i zime, pre milovníkov zimných športov vedie z Hainzensäge (1 340 m) na Frommer Alm (1 730 m) kabínkový výťah, s pokračovaním k chate Rifugio Fronza (Kölner Hütte alebo aj Rosengartenhütte) vo výške 2 337 m a Kolínska cesta (Kölner Weg) vedie k chate Rifugio Paolina (Paolina Hütte) vo výške 2 127 m nad priesmykom Passo di Costalunga (Karerpass). Asi po 6 km sa nachádza malý hotelový areál Carezza al Lago nad jazerom Lago di Carezza (Karersee), ležiacim vo výške 1 534 m, s neďalekým golfiskom a nádhernými pohľadmi na južné skalné veže Latemaru a severovýchodnú Roda di Vael (Rotwand, 2 806 m) zo skupiny Catinaccio (Rosengartengruppe). INFO: www.welschnofen.com, www.rifugiofronza.com
Dolomitická cesta prechádza ďalej sedlom Passo di Costalunga (Karerpass) vo výške 1 745 m, na nemecko-ladinskom jazykovom rozmedzí, práve medzi Latemarom a Roda di Vael, do Vigo di Fassa (ladin. Vich) – obľúbeného letoviska a strediska zimných športov vo výške 1 382 m na svahu doliny Val di Fassa (nem. Fassatal, lad. Val de Fascia). Na kopci nad obcou stojí renesančný, pôvodne gotický Kostol Santa Giuliana z r. 1237, prestavaný v 15. stor., s vyrezávaným drev. oltárom z r. 1517 a freskami z druhej pol. 15. stor. v apside. Vo gotickom Kostole San Giovani z 15. stor. so štíhlou zvonicou, jednom z najstarších v údolí, ktorý stojí v susednej obci San Giovanni, sú pozoruhodné fresky zo 16. stor., tiež neďaleký cintorín 663 rakúsko-uhorských vojakov (Cimitero di guerra austro-ungarico), ktorí zahynuli v horách Val di Fassa počas 1. svet. vojny 1915-1918 a Museo ladino di Fassa – múzeum ladinskej kultúry, tradícií a remesiel. Pozza di Fassa (ladin. Poza) – turist. stredisko s kabínkovou lanovkou na Buffaurehang (2 200 m n.m.) s lyžiarskymi vlekmi. Campitello di Fassa (ladin. Ciampedel) – ďalšie v lete i v zime vyhľadávané turist. stredisko pod skupinou Sassolungo (nem. Langkofel, ladin. Saslonch, 3 181 m), so sedačkou na Col Rodella k horskej chate vo výške 2 387 m. INFO: www.fassa.com, www.val-di-fassa.com, www.istladin.net, www.comune.campitellodifassa.tn.it, www.visitfassa.com/cs/ (v češtine).
Canazei (ladin. Cianacei) – najdôležitejšie turist. stredisko údolia Val di Fassa, je vyhľadávaným miestom pre zimnú turistiku (lyžovanie, skialpinizmus), letnú turistiku a horolezectvo, je tiež súčasťou lyžiarskeho okruhu Sella Ronda s pripojením na okolité údolia Dolomitov a obce Selva di Val Gardena, Corvara in Badia, alebo Livinallongo del Col di Lana. Nad sedlom Passo Pordoi (Pordoijoch) s výškou 2 239 m vedie do strediska Pecol visutá lanovka k veľkým lyžiarskym terénom. Na Ciampac (2 142 m) s horskými chatami a lyžiarskym terénom premáva lanovka zo susednej osady Alba. Tiež k Belvederu s horskou chatou vo výške 2 389 m vedie sedačka, a od Passo Pordoi zas cesta Viel dal Pan (Bindelweg) popri chate Rifugio Viel dal Pan (2 346 m) k ďalšej chate Rifugio Marmolada/Castiglioni pri umelo zahradenom jazere Lago di Fedaia vo výške 2 046 m. INFO: www.comune.canazei.tn.it
Marmolada – najvyšší vrchol Dolomitov (3 342 m), smerom na juh spadá takmer kolmou, 800 m vysokou stenou, severnú stranu vrcholku pokrýva ľadovec s dobre vybavenou lyžiarskou oblasťou. Z masívu sa naskytá nádherný panoramatický rozhľad na okolité masívy Dolomitov. Výstup je možný od jazera Lago di Fedaia gondolovou lanovkou nahor k chate Rifugio Pian dei Fiacconi (2 625 m n.m.), odtiaľ cestou „Alta Via Dolomiti 2″ k úžľabine Forcella della Marmolada a následne dosť obťažnou zaistenou cestou okolo starých zákopov z 1. svet. vojny, pozdĺž oceľových lán, rebríkov a skôb po záp. hrebeni až na vrchol Marmolada di Penia (3 342 m) – výstup od hornej stanice lanovky trvá asi 4 hod. Pre menej náročných, ale vytrvalejších turistov je k dispozícii horská túra okolo Marmolady – od jazera Lago di Fedaia za cca 2 hod. k chate Rifugio Contrin (2 016 m) a ďalej 4,5 hod. cez priesmyk Ombretta (2 704 m) popod mohutnú južnú stenu Marmolady k Rifugio Onofrio Falier (2 074 m) a nadol až k hotelovému areálu Malga Ciapela (1 446 m) na vých. strane Marmolady. Z areálu Malga Ciapela premáva aj kabínková lanovka na vrchol Punta Rocca do výšky 3 265 m.
Passo Pordoi (Pordoijoch) – cesta z Canazei vedie množstvom zákrut s 8 % stúpaním do sedla Pordoi (2 239 m), ktoré je najvyšším bodom Veľkej dolomitskej cesty, s nádhernými výhľadmi na východe sa rozprestierajúcich Ampezských Dolomitov s Tofanou. Od sedla vedie visutá lanovka na 2 952 m vysoký Sass Pordoi, odkiaľ je možná 1,5 hod. náročná túra ponad chatu Rifugio Forcella Pordoi (2 850 m) na 3 152 m vysoký štít Piz Boe, najvyšší končiar vysokohorskej plošiny Sella. Cesta zo sedla smerom nadol vedie asi po 10 km do jedného z najpopulárnejších turist. letovísk Dolomitov a obľúbeného centra zimných športov, dedinky Arabba na úpätí masívu Sella. Je súčasťou najväčšej lyžiarskej oblasti na svete – Dolomiti Superski a sekcie Sellaronda, kde sa 40 km zjazdoviek pripája na lokality okolo masívu Sella a modernými lanovkami a lyž. vlekmi je spojená tiež s oblasťou Marmolada. Z Arabby smerom na juh vedú do lyž. areálu Porta Vescovo k horskej chate (2 510 m) dve kabínkové lanovky, v zime aj paralelná sedačka, obsahuje 11 lyž. tratí dlhých 22 km, svahy obsluhujú dva výťahy a štyri sedačkové lanovky. INFO: www.arabba.it
Livinallongo del Col di Lana (nem. Buchenstein, ladin. Fodom) – rozľahlá obec s 1 400 obyv. leží vo výške 1 475 m, bola miestom jedných z najkrvavejších bojov počas 1. svet. vojny, juhovýchodne pod osadou Pieve di Livinallongo je taliansky voj. cintorín Sacrario di Pian di Salesi, smerom na Arabbu sú dve rakúsko-uhorské pevnosti – Forte Ruaz z r. 1897-1900 a Forte Corte okolo r. 1880 na obranu rakúsko-talianskych hraníc. Severne nad obcou sa vypína Col di Lana (2 452 m), ľahko prístupný pešo za 3 hod. cez chatu Rifugio Gaetani. O končiar sa v r. 1915-1918 zvádzali prudké boje (okolo 8 000 mŕtvych), kedy talianske alpské jednotky sa pokúšali podkopať na vrchole postavenie cisárskych horských strelcov a nakoniec samotný vrchol vyhodili do vzduchu (zapálili 5 ton trhacej želatíny dynamitu) – ešte dnes vidieť mohutný kráter po výbuchu a vedľa stojaci pamätný drevený kostolík. INFO: www.comune.livinallongo.bl.it
Passo di Falzarego – vysoký horský priesmyk s horskou chatou (2 105 m) už v Benátsku, v provincii Belluno, jeden z najdôležitejších v Dolomitoch, nachádza sa len niekoľko km južne od hranice Tridentska-Južného Tirolska, z juhu je prístupný množstvom ostrých serpentín. Nad priesmykom na západe čnie Sass de Stria (Strigovské bralo, 2 477 m), na východe čudný rozoklaný útvar Cinque Torri (Päť veží, 2 362 m) a južne skupina Gruppo del Nuvolau s dominantným vrcholom Monte Averau (2 647 m) prístupným lanovkou. Severne od priesmyku vedie lanovka aj k horskej chate Rifugio Monte Lagazuoi vo výške 2 728 m neďaleko vrcholu Lagaccio Piccolo (2 778 m). Z priesmyku Falzagero vedie cesta odbočkou na sz. do sedla Passo di Valparola (2 192 m) s pekným jazerom Lago di Valparola a býv. pevnosťou Forte Tra i Sassi, kde na sv. strane sa vypína práve Lagaccio Piccolo (Lagazuoi). Asi 5 km od Falzangera po Dolomitickej ceste smerom na Cortinu d’Ampezzo, odbočuje cesta vpravo k chate Rifugio Cinque Torri, odkiaľ možno podniknúť horolezeckú túru do skalnej skupiny Cinque Torri, alebo prejsť cca 15 min. na západ k lyž. terénom s vlekmi na svahoch Monte Averau. Po ďalších 2 km Dolomitickej cesty vľavo odbočuje 6 km dlhá vojenská vozovka k chate Rifugio Cantore (2 545 m), ktorá je východiskom výstupu na 3 244 m vysoký kopec Tofane.
CORTINA d’AMPEZZO – najvýznamnejšie športové, rekreačné a turistické centrum Dolomitov, medzinár. stredisko zimných športov, dejisko významných šport. podujatí, centrum horolezcov, atraktívne miesto letných dovoleniek, nachádza sa v provincii Belluno. V r. 1956 sa tu konali VII. zimné olympijské hry, v r. 1961 majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní. Okolo 6 100 obyv. väčšinou hovorí rétorománskou ladinčinou, starší ľudia chodia v nedeľu a vo sviatok v tradičných krojoch. Zaujímavosti: Pri rušnej hlav. ulici, pešej zóne Corso Italia, stojí pompézna jednoloďová Bazilika sv. apoštolov Filipa a Jakuba (Santi apostoli Filippo e Giacomo), patrónov mesta, z r. 1769-1775, s vežou vysokou 76 m, vyzdobená nástropnými a chórovými freskami od tirolského maliara Franza Antona Zeillera, pozoruhodný je aj prvý bočný oltár s tabernákulom (skrinkou pre monštrancie a kalichy) z r. 1724. INFO: www.comunecortinadampezzo.it
Okolie: Sacrario militare di Pocol – svätyňa v podobe štvoruholníkovej veže z r. 1935, vo výške 1 535 m, je pamätníkom a kostnicou takmer 10 000 talianskych vojakov, ktorí padli v bojoch 1. svet. vojny r. 1915 na neďalekej Tofane. Výlety horskými dráhami: Lanovka na vrchol Tondi di Faloria (chata, 2 343 m) s krásnym výhľadom, ďalšia lanovka na Belvedere di Pocol (1 539 m), visutá dráha Freccia del Cielo od zimného štadióna cez Col Druscie a Ra Valles (2 470 m) na Tofanu di Mezzo (3 244 m) – horná stanica je 15 min. pod vrcholom, sedačka z Campo Corona cez Colfiere na Col Druscie (1 770 m), dva paralelné výťahy z Rumerla cez horskú chatu Rifugio Duca d’Aosta k chate na Forcella Pomedes (2 282 m), sedačka z Guargane cez Col Tondo k chate Rifugio Mietres (1 710 m), z autobus. stanice vedie visutá lanovka cez Mandres na Rifugio Faloria (2 123 m) a na Capanna Tondi di Faloria (2 327 m). Okolitá krajina poskytuje nielen kvalitné bežecké trate, zjazdovky a lyž. svahy s množstvom lanoviek a vlekov, ale tiež ubytovanie v horských chatách tzv. rifugiách, penziónoch, menších i stredných hoteloch či kempingoch, špecialitou je tzv. Aprés-ski – zábava s tancom, diskotékou, posedením pri drinku po lyžovaní.
BELLUNO – krásne položené hlav. mesto rovnomennej provincie v regióne Benátsko (Veneto), s 36 600 obyv., obklopené vysokými horami, na sútoku Piavy a bystriny Ardo, je vyhľadávanou turistickou, horolezeckou a lyžiarskou základňou. Mesto malo značný význam za Rimanov a v stredoveku, zreteľné sú aj stopy benátskej kultúry. Zaujímavosti: Dóm (Duomo, alebo Basilica Cattedrale di San Martino) – chrám postavený r. 1517 v renesancii, v interiéri pekné oltárne obrazy v pravej bočnej lodi, polyptychon a iná vnútorná výzdoba. Zvonica, vysoká 72 m (vrátane anjela na špici) z r. 1743, poskytuje široký rozhľad. Ďalších viac ako 15 kostolov a konventov pochádza z 15.-17. stor. – napr. gotický Kostol Santo Stefano z r. 1468, ktorý susedí s krížovou chodbou. Rektorský palác (Palazzo dei Rettori) – pôvodná stavba začala r. 1409 ako stredoveká pevnosť, v r. 1491-1496 stavaná v benátskej gotike, neskôr obohatená o renesančné dekorácie (1536), dnes sídlo prefektúry. Piazza del Mercato – najkrajšie námestie Belluna s renesančnými palácmi a studňou. Mestské múzeum (Museo Civico) – uchováva obrazy a archeolog. nálezy (predmety z bronzu). INFO: www.comune.belluno.it
Okolie: Nevegal – 12 km na jv., stredisko zim. športov, 25 km alpských lyž. svahov, dva okruhy (20 km) pre severské lyžovanie s dvomi lyž. školami Nevegal a Valbelluna, sedem vlekov, sedačková lanovka na Rifugio Brigata Cadore, klzisko so 400 m2 prírodného ľadu, bot. záhrada vých. Álp (alpínium) – Giardino botanico delle Alpi Orientali. Agordo – 30 km na sz. od Belluna, typické tal. mestečko, hodne navštevované pre letnú turistiku, na námestí stojí Palazzo Manzoni zo 17. stor. a Palazzo Crotta z prelomu 17. a 18. stor., o 18 km ďalej je 2 km dlhé jazero Lago di Alleghe, ktoré vzniklo r. 1771 po zosuve hory. Pieve di Cadore – 42 km na sv. od Belluna, obec na brehu 8 km dlhého jazera, ktoré tu vytvára prehradená Piava, je strediskom zim. športov a vyhľadávanými klimatickými kúpeľmi, na námestí stojí rodný dom maliara Tiziana (dnes múzeum), zaujímavý je veľký arcidiakonálny Kostol Santa Maria Nascente z 19. stor. s obrazom „Madona a svätci” od Tiziana.
U ž i t o č n é i n f o r m á c i e
Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Talianskej republiky, Palisády 49, 811 06 Bratislava 1 – tel.: 02-5980 0011 (ústredňa), mobil: 0903-422 085, fax: 5441 3202, e-mail: amb.bratislava@esteri.it, amb@ambitaba.sk, www.ambbratislava.esteri.it, úradné hod. PO-ST-ŠT-PI 9.00-12.00 hod., UT 14.30-16.00 hod.
Ambasciata della Repubblica Slovacca (Veľvyslanectvo SR v Ríme), Via dei Colli della Farnesina 144 VI/A, 00135 Roma, Italia – tel.: +39-06-3671 5200-01, mobil: 0039-338-543 2071 (mimo prac. doby), fax: 3671 5265, e-mail: emb.roma@mzv.sk, www.mzv.sk/rim
– Konzulárne zastupiteľstvo Veľvyslanectva SR v Padove, Via G. Alessio 9/B, 35121 Padova, Italia – tel.: +39-049-663 948, mobil: +39-335-233 662, fax: +39-049-876 3981, e-mail: consolato.padova@gmail.com
Dôležité kontakty: všeobecná tiesňová linka (soccorso pubblico) – 113, prvá lekárska pomoc (Emergenza sanitaria, alebo Pronto soccorso) – 118, polícia (carabinieri, soccorso, pubblico) – 112, požiarna služba (Vigili fuoco) – 115, pomoc motoristom pri nehodách – Autoclub ACI (soccorso stradale) – 116, 803 116, 800 116 800 (zo zahraničného mobilu), info o tel. číslach – 12 (v Taliansku), 4176 (v zahraničí).
Turistické úrady: Azienda per il turismo Provincia del Trentino, Via alfieri 4, 38100 Trento, Italia – tel.: +39-0461-983880, fax: 984508, e-mail: informazioni@apt.trento.it, www.apt.trento.it
Alto Adige Promozione Turismo, Piazza Parrocchia 11, 39100 Bolzano, Italia – tel.: +39-0471-413850, fax: 413899
Amministrazione Provinciale di Belluno – Ufficio Informazioni Turistiche, Via S. Andrea 5, 32100 Belluno, Italia – tel.: +39-0437-959111, fax: 959280, e-mail: mail@infodolomiti.it, www.infodolomiti.it
Internet: www.italiantourism.com, www.enit-italia.cz (v češtine); Tridentsko-Horná Adiža – www.regione.taa.it, www.suedtirols-sueden.info; Veneto – www.regione.veneto.it, www.turismo.veneto.it; Dolomity – www.dolomiti.com, www.dolomiti.org, www.dolomiti.it, www.messner-mountain-museum.it, www.monterite.it, www.infodolomiti.it (Provincia Belluno)
(Zmena údajov vyhradená) Ing. Stanislav Šimek
CESTOVATEL 112012
