Počas letných horúcich dní sa málokomu z nás chce vyvíjať namáhavá športová aktivita. V teple klesá výkonnosť a tak akúkoľvek činnosť obmedzujeme na minimum.
Väčšina z nás volí skôr lepšiu alternatívu, vylihovanie a šantenie niekde pri vode. Preto aj my zvolíme ľahšiu nenáročnú, ba priam vychádzkovú trasu, spojenú s poznávaním a príjemným osviežením.
Drienčanským krasom, ktorý sa nachádza
v okrese Rimavská Sobota, bude viesť naša „prírodovedná“ vychádzka. Kras má špecifickú formu reliéfu, približne 160 krasových jám a 32 jaskýň. Nájdeme tam aj mnoho prameňov. Celá trasa vedie náučným chodníkom s deviatimi zastávkami, na ktorých sa nachádzajú tabule s presným popisom a vysvetlením. Hoci jeho dĺžka je len 2570 m, čas, ktorý v ňom strávite prezeraním zaujímavostí, sa určite vyrovná náročnejšej túre. Chodník je značený na stromoch a kolíkoch zelenou farbou na bielom štvorčeku. Bol vybudovaný v rokoch 1989 až 1992. Trasa, teda aj prvá zastávka sa začína v malej dedinke neďaleko Rimavskej Soboty,
v obci Drienčany. Najvhodnejšie a najzaujímavejšie miesto na stretnutie je pamätník Pavla Dobšinského – „Zlatá podkova, Zlaté pero, Zlatý vlas“ – symboly slovenských rozprávok. Známy slovenský spisovateľ, autor Slovenských rozprávok, evanjelický kňaz, kronikár, vedec, zakladateľ a člen výboru Matice slovenskej, ktorému je venovaný pamätník, sa narodil práve v obci Drienčany v roku 1828. Obec sa nachádza v najjužnejšom výbežku Drienčanského krasu na malej riečke Blh. Môže sa pýšiť evanjelickým kostolom, ktorý bol postavený na neskororománskych základoch z 13. storočia a neskôr, v roku 1793 bol prestavaný. V ko-stole sa nachádza organ z roku 1799, drevená kazateľnica z 18. storočia a kazetový drevený strop. V obci sa nachádza renesančná drevená zvonica. Pod kostolom je umiestnená orientačná tabuľa s mapou, ktorá nás oboznamuje s trasou. Sú na nej vyznačené jaskyne, pramene a krasové jamy. Cez druhú zastávku – dolinu rieky Blh, ktorá bola vyhlásená za Chránený areál Alúvium Blhu, sa dostaneme k tretej zastávke, Malej drienčanskej jaskyni. Jaskyňa je dlhá 79 metrov a v mladšej dobe kamennej a v neskorej dobe bronzovej v nej žili ľudia kyjatickej kultúry (názov podľa obce Kyjatice v okrese Rimavská Sobota). Dôkazom je krčný stavec človeka, ktorý tu našli. Našli tu aj zuby pleistocénneho medveďa a líšky. Veľká driečanská jaskyňa tvorí v poradí štvrtú zastávku. Je 50 metrov dlhá a tiež tu kedysi žili ľudia. V súčasnosti jaskyňu obývajú netopiere. Prepadnutím zadnej časti Veľkej jaskyne vznikla 6 metrov hlboká jama – Krasová jama. Tá tvorí zastávku číslo päť. Cez lesy Drienčanského krasu (6. zastávka), kde môžeme obdivovať chránené rastliny, ako napríklad vemenník dvojlistý, veternicu lesnú, ľaliu zlatohlavú, jazyk jelení… prejdeme ku Krasovej jame misovitého typu (7. zastávka). Predposlednou zastávkou je Polosuchá dolina a poslednou, teda deviatou, sú krasové vápence. Veľkou zaujímavosťou náučného chodníka je aj 707 metrov dlhá jaskyňa s podzemným tokom – jaskyňa Nad Kadlubom. Trasa trvá približne dve hodiny a prevýšenie 55 metrov dokazuje, že je to nenáročná prechádzka. Po absolvovaní trasy sa môžeme osviežiť v neďalekej vodnej nádrži Teplý vrch. Nachádza sa tu rekreačné stredisko s možnosťou požičania vodných bicyklov, lodiek, windsurfingu. Deti sa tu môžu „vy-šantiť“ na tobogane. Takisto rybári si prídu na svoje. Vodná nádrž Teplý vrch patrí medzi najteplejšie nádrže na Slovensku.
Kto nemá záľubu v kúpaní a vylihovaní na pláži, môže pokračovať inými náučnými chodníkmi v okolí (Šomoška, Muráň, Stožky, Hradová), prípadne sa vrátiť k údoliu riečky Blh nad obec Veľký Blh
a prezrieť si pozostatky stredovekého hradu Blh zo začiatku 14. storočia. Takisto pútavé sú aj zvyšky Drienčanského hradu z 13. storočia, ležiace nad potokom Drieňok.
