Tuniský ostrov Odyseových mýtov v africkom Stredomorí
Krása stredomorského ostrova Džerba je legendárna. Podľa Homéra údajne už grécky hrdina Odyseus, pri svojom strastiplnom putovaní z Tróje, sa tu stretol s bájnymi Lotofágmi, ktorí jeho posádku pohostili plodmi lotosu. Tie dali zabudnúť na všetky útrapy z boja, preto námorníci nechceli ostrov opustiť. Odyseus musel vynaložiť veľké úsilie, aby dostal svojich druhov späť na palubu. Až do vyplávania museli byť prikovaní reťazami, aby opäť nepodľahli pokušeniu vrátiť sa na ostrov.
Názov: Ostrov Džerba, arabsky – Jazirat Jarba alebo Girba (číta sa Džazíra Džerba, transliterácia ako Jerba alebo Jarbah), berbersky – Jerba, francúzsky – Ile de Djerba, anglicky – Isle of Jerba (Djerba Island), taliansky – Isola Gerba.
Rozloha: 514 km2.
Obyvateľstvo: v r. 2004 bolo 139 500 Džerbanov (Djerbiens). Väčšinu tvoria Arabi (arabskí Tunisania, al-Arab) a arabizovaní Berberi (Kutamas, Nefzas, Hawwaras a iní). Pôvodní Berberi (Imazigens) ešte žijú v osadách Mezraia, Sedouikech, Ghizen, Tezdaine, Wersighen, Ajim a Guellala. Zaujímavá je malá prastará židovská komunita exulantov z Jeruzalema, ktorá tu po stáročia žije v izolácii so svojimi zvykmi, tiež Malťania, ktorí sa na ostrove usadili ako rybári a lovci špongií, menšiny Francúzov, Talianov, Grékov, v okolí Midounu žijú černosi (potomkovia deportovaných otrokov zo Sudánu a Nigeru).
Náboženstvo: islam tvorí 99 %, väčšinou sunnitský, ale veľká časť berberského obyvateľstva vyznáva ibadizmus (al-Ibadíja), odmietajúci akýkoľvek luxus a hlásajúci rovnosť medzi všetkými moslimami. V Mellite žije aj prísnejšia komunita cháridžijcov (khérijite). Zvyšok sú katolíci, najmä z Malty, protestanti a židia.
Jazyky: úradným je spisovná arabčina (al-Arabíja), hlavným tuniská arabčina (98 %) a berberské jazyky (spoločný názov tamazight), najmä džerba (djerba, chelha). Dorozumievacím jazykom je francúzština, ktorej prepis používame aj v tomto bedekri.
Správne členenie: Džerba je súčasťou jednej z 24 tuniských provincií (muháfazát) – guvernorátu Medenín (Gouvernorat de Médenine). Ostrov pozostáva z troch menších admin. jednotiek, tzv. delegácií (imada) – Djerba-Ajim, Djerba-Houmt Souk a Djerba-Midoun.
Metropola ostrova: Houmt Souk – 44 500 obyv., s prímestskými časťami 65 000 obyv. (2004).
Oficiálna mena v Tunisku: tuniský dinár (dínár / dinar tunisien, DT, tD, TND) = 1000 milímov (milím / millimes); 1 EUR = 2,00 TND, 1 USD = 1,51 TND (1 TND = 0,50 EUR, resp. 0,66 USD) – k 20.3.2012.
MPZ automobilov: TN Športová skratka:TUN Národná web-doména: .tn
Krása stredomorského ostrova Džerba je legendárna. Podľa Homéra údajne už grécky hrdina Odyseus, pri svojom strastiplnom putovaní z Tróje, sa tu stretol s bájnymi Lotofágmi, ktorí jeho posádku pohostili plodmi lotosu. Tie dali zabudnúť na všetky útrapy z boja, preto námorníci nechceli ostrov opustiť. Odyseus musel vynaložiť veľké úsilie, aby dostal svojich druhov späť na palubu. Až do vyplávania museli byť prikovaní reťazami, aby opäť nepodľahli pokušeniu vrátiť sa na ostrov.
Prírodné pomery a podnebie
Džerba – najväčší ostrov severnej Afriky, leží pri južnom pobreží Tuniska, 105 km od hraníc s Líbyou a 585 km južne od hlavného mesta Tunis (po ceste). Ostrov na juhu obmýva plytký záliv Golfe de Bou Grara (Golfe de Boughrara), na západe široká zátoka Golfe de Gabés, severné a východné pobrežie zas lemujú krásne piesčité pláže Stredozemného mora. Preto je tento plochý ostrov rajom neopakovateľných dovoleniek. V smere východ-západ má dĺžku 29,5 km, maximálna šírka od severu na juh je 29 km, pobrežná línia dosahuje vyše 125 km, najvyšším bodom je pahorok Dhahret Guellala, vysoký 55 m n. m. Takmer pravidelný oválny tvar ostrova narúšajú štyri polostrovy – Ajim, Ras Terbella, Bine El Oudiane a na severe Ras R’mel. Prístup z pevniny zabezpečuje 6,5 km dlhá sypaná hrádza, postavená na pôvodných rímskych základoch. Na ostrove neexistujú žiadne stále rieky, sladká voda je vzácnosťou, upútajú však neobvykle tvarované a hlboké studne, ktorých je po celom ostrove rozsiatych okolo 2 000 (napr. v Mahboubine čerpajú vodu z hĺbky až 80 m). V lokalite Bir Er-Roumi je vrt hlboký 767 m s horúcou železitou vodou. Pre zvyšujúci sa cestovný ruch však zásobuje Džerbu vodou vodovod z pevniny, ktorý vedie v línii spevnenej hrádze.
Okrem turizmu je hospodárstvo ostrova založené na rybolove, zbere morských špongií a pestovaní subtropických plodín. Rastie tu vyše milióna datľových paliem, rozsiahle sú olivové háje – zaujímavé sú olivovníky s pokrútenými kmeňmi, staré viac než 1 500 rokov (niektoré vraj pochádzajú z rímskych čias). Pestujú sa tiež jablká, hrušky, marhule, broskyne, citrusy, granátové jablká, figy, opuncie (berberské figy), mandle, vinič, zelenina a obilniny (jačmeň, pšenica, cirok = sorgo). Najviac sa chovajú ovce a kozy na mäso, vlnu, kožu a mlieko (syr rigouta a džebna, kyslé mlieko raieb, srvátka ban), ťažné zvieratá osly, muly, na prepravu tovaru, osôb a zavlažovanie aj ťavy. Remeselná výroba spočíva v spracovaní vlny, tkaní kobercov, vyšívaní, hrnčiarstve (keramika z Guellaly), typická je glazúrovaná bižutéria v kombinácii so striebrom a zlatom, tiež košikárstvo z palmových listov (tašky, košíky koffa, klobúky m’dhalla, dhallala) alebo z trstiny (lokalita Fatou pri Houmt Souku).
Podnebie je na Džerbe stredomorského charakteru, ale polosuchej tendencie, pretože ostrov leží na križovatke Stredozemného mora a subsaharských vzdušných hmôt. Priemerná ročná teplota je okolo 20 °C, v lete je maximálny denný priemer vzduchu do 33 °C (more 28 °C), ktorý však zmierňuje morský vánok. V zimných mesiacoch je priemer nad 12 °C, teplota nikdy neklesá pod 8 °C. Slnečných dní má Džerba počas roka až 340. Počet zrážok (250 mm za rok) je najvyšší zo všetkých tuniských regiónov južne od mesta Sfax. Viac ako 60 % spadne v septembri až decembri, obdobie sucha trvá od apríla do začiatku septembra. Od marca do polovice júna vanú z juhu od Sahary horúce suché a pomerne silné vetry, tzv. sirocco, často sprevádzané prachom, s príchodom leta dominuje čerstvý východný vietor.
Historický prehľad
Doložené osídlenie ostrova spadá už do neolitu medzi r. 9000 – 7000 pred Kr. V paleolite, asi 8000 – 1000 pred Kr., sa objavil ľud tzv. kapsiánskej kultúry (Capsiens), predchodca Berberov, jeho pozostatky sú jasné v lokalite Chott El Jerid pri meste Gafsa (Capsa) v strednom Tunisku. Berberské kmene lovcov a rybárov sa v 2. tisícročí pred Kr. postupne presúvali z pobrežia líbyjského zálivu Syrta k ostrovu Džerba, kde sa naučili pestovať obilniny, tkať látky a vyrábať keramiku.
Najznámejšou mytologickou postavou ostrova je bezpochyby Odyseus, ktorý tu mal dočinenia s miestnymi Lotofágmi (jedákmi lotosových plodov), ako to uvádza Homér vo svojej Odysei z 8. stor. pred Kr. Od dávnych čias bol ostrov známy ako grécky prístav a fenická obchodná osada Meninx (dnes zvyšky na jv. pobreží ostrova). Po dobytí Jeruzalema babylonským panovníkom Nabuchodonozorom v r. 586 pred Kr. a zničení Šalamúnovho chrámu, sa sem podľa legendy uchýlili prví Židia, utekajúci pred zajatím. Založili tu dve osady – Hara Kébira pri Houmt Souku a Hara Seghira (dnešný Er Riadh), kde postavili synagógu Ghriba, s privezenými artefaktmi zo zničeného Šalamúnovho chrámu. V 3. stor. pred Kr. ostrov obsadili Kartáginci (Púni). Počas prvej púnskej vojny tu Rimania založili obchodné stanovisko pre karavány putujúce z južnej Sahary a na ten účel vytvorili koncom 3. stor. pred Kr. prvú spojovaciu hrádzu s pevninou, dlhú 6,5 km a širokú 10 m (r. 1551 bola zničená pri bojoch Draguta so Španielmi). O Džerbu potom bojovali Vandali a Byzantínci, v r. 665 ju obsadili Arabi, v 12. stor. Normani a ako poslední v 16. stor. sa tu usadili Španieli, ktorých neskôr zmasakroval obávaný pirát Dragut v službách Turecka (Osmanskej ríše). Dragut si v polovici 16. stor. zriadil v dnešnom Houmt Souku svoju základňu a z lebiek takmer 6 000 zabitých Španielov nechal postaviť vedľa hradu Vežu lebiek – Bordj el Rous, ale r. 1848 ju bej z Tunisu odstránil (dnes pyramídu pripomína pamätník). Všetci dobyvatelia sa opevňovali na pobreží, takže ibádijci vo vnútrozemí rozvíjali svoju kultúru nerušene ďalej. Až do r. 1881 bola Džerba pod Osmanským vplyvom, kedy sa celé Tunisko stáva francúzskym protektorátom. Nezávislosť získalo v r. 1956.
Turistika a cestovný ruch
Pre svoje nádherné piesčité pláže, azúrové more, rozsiahle duny, miernu klímu, háje datľových paliem i dramatické západy slnka je Džerba vyhľadávanou a populárnou dovolenkovou destináciou pre turistov z celého sveta.
Veľkým lákadlom sú najmä dlhé pláže s jemným zlatým pieskom, ktoré dali Džerbe prívlastok „Ostrov zlatých pieskov“ (Ile aux Sables d’Or). Najkrajšie sú v 20 km dlhom páse na východnom a sv. pobreží – Aghir, Plage de la Séguia, Sidi Garous, Sidi Bakkour, Sidi Mahrés a Sidi Hachchani, ktorá sa ťahá až k polostrovu Ras R’mel (Flamingo Point) – jednej z najväčších turistických zaujímavostí Džerby. Pozdĺž tohto pobrežia vyrástli rozsiahle areály luxusných a štýlových hotelov či iných ubytovacích, reštauračných a zábavných zariadení. Pláže sú aj v okolí mesta Guellala na juhu a Sidi Djimour (Sidi Jmour) na západe ostrova. Na pobreží sa naplno rozbehla masová turistika, ale tunajšie vnútrozemie si stále zachováva neporušenú vidiecku idylu tradičného Tuniska. Džerba je jedným z posledných tuniských miest, kde stále prežíva pôvodný berberský jazyk a typický folklór. Ku kroju žien patrí napr. veľký slamený klobúk m’dhalla (alebo dhallala), pripomínajúci mexických Indiánov. Aj stavby berberských moslimov – ibádijcov sa na Džerbe podstatne líšia od mestskej architektúry. Vidiecke usadlosti menzels, s neodmysliteľnou jednoduchou modlitebňou, sú postavené z hliny, zastrešené valenými klenbami a natreté bielou farbou. Stavby sú roztrúsené vo veľkých vzdialenostiach od seba a pôsobia ako malé pevnosti obklopené vysokým múrom alebo ostnatým živým plotom z kaktusov a opuncií. Ostrov má vyše 300 moslimských mešít.
Rôznorodosť kultúr na Džerbe, okrem moslimských ibádijcov a miestnych černochov (najmä ich hudba a spev), dopĺňa zvláštna židovská komunita Kohanimov (potomkov kňazskej židovskej kasty z Jeruzalema), ktorá na ostrove prebýva viac ako 2 500 rokov, a kvôli svojej izolácii si stále zachováva svoje zvyky. Jej náboženským centrom je vyše 2 000 rokov stará synagóga El Ghriba – najstaršia a jedna z najznámejších na svete. Iným lákadlom pre turistov Džerby sú exteriéry Mos Eisley v meste Ajim, kde sa roku 1977 natáčali scény prvého filmu „Hviezdne vojny“.
Typickou gastronomickou špecialitou ostrova je napr. kammounia – omáčka s mäsom a vnútornosťami, chlebové placky kesra, tiež osbane – plnené držky, alebo mahchi – tlačenky či jaternice plnené drobkami.
I T I N E R Á R
OPTIMÁLNY TRANZIT:Pre rýchlu leteckú prepravu je na Džerbe k dispozícii medzinár. letisko Aéroport International de Djerba-Zarzis (www.oaca.nat.tn), pri osade Mellita, 9 km západne od ostrovného strediska Houmt Souk. Autom sa dostať z pevniny na ostrov z juhu (od Zarzisu do El Kantary) po 6,5 km dlhej sypanej hrádzi El Kantara (po arabsky „most“), alebo k západnému pobrežiu ostrova trajektom cez 2,5 km širokú úžinu Djorf (Jorf) – Adjim (Ajim), za približne 15 minút.
HOUMT SOUK (arab. Haumat as-Súk) – jediné skutočné mesto na ostrove Džerba, je jeho metropolou, má 44 500 obyv. (s prímestím 65 000 obyv.) a leží na sev. brehu ostrova, 21 km od trajektu Ajim a 25 km od sypaného mosta El Kantara, na mieste starovekej rímskej osady Gerba (Girba) z 3. stor. pred Kr. Mesto založili koncom 14. stor., po vybudovaní pevnosti Bordj el-Kebir. Konávali sa tu veľké trhy, od ktorých je odvodené meno houmt souk (miesto trhu). Dnes trhy už nedosahujú takého veľkého významu, ostrovania radšej nakupujú v moderných obchodoch, nákupných strediskách (sú vo všetkých štyroch sektoroch mesta), alebo na líbyjskom trhovisku, kde dostať pestrú zmes bazárového, často aj pašovaného tovaru. Je tu tiež rybársky prístav, banky, pošta, polícia, informačné stredisko, obchody so suvenírmi, nemocnica, autobusové nástupište. Zaujímavosti: Staré mesto – najlepší vstup do starého centra so súkom a bielymi domami je od ulice Avenue Abdelhamid el-Kadhi cez úzky priechod strážený po oboch stranách dvomi mešitami – Mosquée des Étrangers (arab. Džamá el-Ghorba, Cudzinecká mešita) zo 16. – 17. stor., so štvorbokým minaretom a bielymi kupolami nad modlitebňou, kde sa väčšinou modlia cudzinci prichádzajúci do mesta, a náprotivná mešita Mosquée Ibrahim el-Jemni z r. 1674, s hrobom svätca, ktorá má o kúsok ďalej aj vlastné kúpele hammam. Úzka ulička vedie na malebné námestie Place Hedi Chaker a od neho na Place Farhat Hached s mnohými kaviarničkami a reštauráciami. Pri ceste stojí jeden z hotelov typu fundúk (fondouk), ako karavanseraj s veľkým štvorcovým dvorom a hostincom, ktorými je Houmt Souk preslávený. Túto atmosféru historických hostincov ponúka napr. aj Er-Riadh alebo Touring Club, ale bez vlastnej kúpeľne. Severne od oboch námestí sa nachádzajú čiastočne zaklenuté uličky – staré trhy, tzv. súky(souks), predovšetkým s veľkým počtom zlatníckych obchodov (zlato tradične spracovávajú židovskí remeselníci, Berberi ho považujú za nečistý kov). Okrem šperkov sa na súku predávajú hrnčiarske výrobky, tkané koberce, látky a odevy, zvláštnosťou mesta je dražba (burza) čerstvých rýb „criée au poisson“. Novšie trhy(marchés) sú aj v južnej časti mesta pri nám. Place Bechir Seoud (Marché Central) a na severe smerom k prístavu (port). Najväčšie trhy sa konajú v pondelok a štvrtok, s tkanými kobercami, vlnenými dekami, keramikou, výrobkami z kože a kovov. Place Arisha – námestie na sev. okraji súku má ďalší starý, jednoduchý a lacný fundúk Arisha a maltský katolícky kostol Église Saint-Joseph z r. 1849. Ulica Rue Taieb Mehiri vedie okolo tureckej mešity Mosquée des Turcs (arab. Džamá et-Trouk) zo 16. stor. so 7 kupolami a valcovitým minaretom, na severný okraj mesta, smerom k prístavu, kde sa vypína arabská pevnosť Fort Ghazi Mustapha (alebo Fort Espagnol = Španielska pevnosť, Bordj el-Kebir, arab. Burdž el-Kébir) založená v 13. stor. dynastiou Hafsovcov (Hafsidovcov), obnovená v 15. – 16. stor., s 10 m vysokými múrmi a 10 – 15 m širokou priekopou s prístupovým mostom. Bola dejiskom najhoršej masakry korzára Draguta, ktorý so svojím pirátskym loďstvom držal v strachu celé Stredomorie. V r. 1560 dobyl pevnosť, v ktorej sídlila posádka Španielov a všetkých takmer 6 000 obrancov dal popraviť. Z ich lebiek nechal pred bránami pevnosti postaviť vežu Burdž el-Ras (existovala do r. 1848, dnes pyramídu pripomína ihlanovitý, 9 m vysoký obelisk). Šikmo naproti pevnosti sa pri prístave nachádza Hotel Lotos – jeden z najstarších na Džerbe a Reštaurácia Haroun – jedna z najlepších na ostrove, odkiaľ sa uskutočňujú aj výletné plavby na ostrov ružových plameniakov Ile des Flamants roses, s možnosťou pikniku privezených tuniských lahôdok. Musée des Arts et Traditions populaires – významné múzeum na Avenue Abdelhamid el-Kadhi, ktorého expozícia je umiestnená v priestoroch komplexu stavieb, známych ako zaouia (arab. záwija), ktorý býval v 18. stor. moslimským náboženským areálom s mešitou a učebňami, sformovanými okolo „svätého“ muža. Taký areál dnes väčšinou tvorí hrob zakladateľa obce, mešita a ubytovňa pre pútnikov. V tejto muzeálnej hrobke (arab. koubba), s jedinečnou konštrukciou kupoly z valcovitých hlinených trubiek, sú pochovaní dvaja svätci – Sidi Zitouni a Sidi Ameur. Múzeum vystavuje nádherné šperky z Džerby, tradičné odevy, kroje, hrnčiarske výrobky a knižnica tiež vzácne islamské rukopisy (korán). Divadlo pod voľným nebom bolo postavené r. 2004 pre hlavné kultúrne podujatia na Džerbe, ako je Medzinárodný Odyseov festival (Festival international Djerba Ulysse) v júli-auguste. INFO: www.commune-houmtsouk.gov.tn
MELLITA – mesto, 6 km na západ od Houmt Souku, má púnsku jazykovú podobu znamenajúcu „útočisko“. Väčšina zo 6 500 obyv. sa hlási k prísnemu a jednému z najstarších moslimských spoločenstiev, tzv. cháridžijcov (khérijite), ktoré vzniklo r. 657 (jej umierneným prevedením sú ibádijci). Najväčšou zaujímavosťou je jedna z najstarších moslimských stavieb na ostrove – mešita Džamá el-Kébir s malým minaretom, postavená už v 9. stor., ktorá bola dlho miestom náboženskej výučby. Asi 3 km západne sa nachádza medzinár. letisko Aéroport International de Djerba-Zarzis, Mellita (www.oaca.nat.tn), ktoré sa považuje za 2. najväčšie v Tunisku. Na letisku sú k dispozícii reštaurácie, bary, obchody, 24 hod. lekárska služba, zmenáreň, 4 bankomaty (Visa karta), pošta, turist-info nár. úradu (ONTT), úrady CK, požičovne áut, taxislužba.
Okolie: Bordj Djillij (Borj Jillij) – západne od letiska, resp. 13 km od Houmt Souku, na sz. cípe ostrova stojí pevnosť (tvrdza) z r. 1745 – 1795 spolu s majákom. Po pobreží, asi 6 km južným smerom, sa ešte nachádza ibádijská mešita Sidi Djimour Mosquée (arab. Džamá Sidi Džimúr) a málo známa prírodná pláž Sidi Djimour(Sidi Jmour) s palmami, útesmi a kŕdľami vtákov, bez hotelov, ktorá ponúka najkrajšie pohľady na západ Slnka.
AJIM (Adjim) – hlavný rybársky a trajektový prístav na Džerbe a 3. najvýznamnejšie mesto po Houmt Souku a Midoune, 14 000 obyv. (s prímestím 24 180 obyv.), 21 km na jz. od Houmt Souku. Mesto je najbližšie situované k tuniskej pevnine – oddelené iba 2,5 km širokým, ale až 54 m hlbokým prielivom s podmorskou priepasťou Fosse d’Ajim, ponad ktorú premáva trajekt (15 min. do El Jorfu). Na jv. od Ajimu stálo kartáginské mesto Tipasa, počas rímskej doby bolo kontrolným stanoviskom obchodných ciest okolo južných brehov Džerby, z mesta však nezostalo takmer nič (len potápači a lovci hubiek potvrdzujú zvyšky zrúcanín pod vodou). Obyvatelia, moslimskí Berberi (ibádijci), sú väčšinou rybári – skalné morské dutiny sú bohaté na ryby, ale aj chobotnice, sépie a morské špongie. Keramické nádoby na lov chobotníc možno vidieť v blízkosti prístavu. V okolí sú zas rozsiahle sady olivovníkov, figovníkov a najmä datľových paliem (z datlí sa lisuje sladká osviežujúca šťava). Lákadlom sú tiež exteriéry Mos Eisley z r. 1977 z prvých „Hviezdnych vojen“. INFO: www.commune-ajim.gov.tn
HARA KÉBIRA, HARA SEGHIRA (Hara Kbira, Hara Sghira) – židovské obce, prvá 2 km, druhá 6 km južne od centra Houmt Souku. Legenda hovorí, že sa na týchto miestach prví Židia usadili po dobytí Jeruzalema babylonským panovníkom Nabuchodonozorom v r. 586 pred Kr. a zničení Šalamúnovho chrámu. Podľa histor. prameňov sa tu však začali usídľovať až po zničení Jeruzalema Rimanmi v r. 70 n.l. a rozšírili tak svoju vieru aj medzi pôvodnými Berbermi. Boli to remeselníci, ktorí vyrábali zlaté a strieborné šperky – táto tradícia im ostala dodnes. Islamské vládnuce dynastie nechali Židov na pokoji a vážili si ich ako ľudí vyznávajúcich Starý zákon. Museli však žiť v presne stanovených štvrtiach mesta, nazývaných hara alebo mellah. Po založení štátu Izrael väčšina Židov opustila sev. Afriku, ale asi 1 000 ich ešte stále žije na Džerbe. Hara Kébira má synagógu s 12 oknami (po tri na každej stene), ktoré symbolizujú 12 kmeňov Izraela. Títo židia pochádzajú najmä zo Španielska (tzv. sefardskí židia = Sefardovia), odkiaľ boli po ukončení reconquisty v r. 1492 kresťanmi násilne vyháňaní. Väčší význam má Hara Seghira, známejšia pod arabským názvom Ar-Rijád (franc. Er Riadh). Najväčšou pozoruhodnosťou je tu prastará sefardská Synagóga Al-Ghariba (franc. La Ghriba), ktorej založenie sa datuje spred viac ako 2 000 rokov a je tak najstaršou a najznámejšou synagógou na severe Afriky. Svätyňu postavili s včlenenými dverami a oltárnym kameňom, ktoré Židia priniesli z horiaceho Šalamúnovho chrámu. V 19. stor. postavili na mieste staršej budovy zo 16. stor. novú synagógu a po rozšírení r. 1920 dostala dnešnú podobu. Na rozdiel od iných synagóg na Džerbe ju tvoria dve sály s nádherne zdobeným interiérom (majoliková dekorácia z keramickej mozaiky, bohaté drevorezby a drevený strop). V synagóge sú ukryté posvätné zvitky hebrejskej tóry (v kresťanskom poňatí Starého zákona), ktoré patria medzi najstaršie na svete, a tiež kultové predmety. Chrám je otvorený pre verejnosť denne, okrem piatka popoludní a celej soboty (vstup len s pokrývkou hlavy). V Ar-Rijáde prednedávnom otvorili nový prepychový hotel s reštauráciou, kde sa podávajú stredomorské jedlá.
EL MAY (arab. Al-Maj) – osada s 9 100 obyv., leží uprostred ostrova, asi 9 km na jv. od Houmt Souku, meno je odvodené od berberského kmeňa Laméia. Zaujímavosti:Umm et Turkiya Mosquée (alebo arabsky Džamá El-May) – mešita zo 16. stor. je krásnym príkladom svojráznej ibádijskej architektúry. Žiarivo bielu mešitu, pripomínajúcu skôr hrad, obklopujú vysoké múry a spevňujú mohutné oporné piliere. Jednoduchú stavbu zjemňujú zaoblené hrany a splývavé línie, nad ňou sa týči štvorhranný minaret s tupou homoľovitou špičkou. Modlitebná sála a miestnosť pre rituálne umývanie sú situované okolo nádvoria, pod ktorým je umiestnená cisterna s vodou. Nemoslimom je do vnútra mešity vstup zakázaný. Malý trh (marché) sa nachádza v jednej úzkej ulici asi 300 m od mešity.
CEDRIANE (Cedghiane, Cedeghien) – oáza s 5 700 obyv., leží asi 13 km na jv. od Houmt Souku, v najúrodnejšej časti ostrova. Artézske studne umožňujú pestovanie datľových paliem, v ich tieni tiež citrónov, grapefruitov a iných plodín. Tunajšie ruiny veľkých vidieckych usadlostí (menzels), sú svedkom tohto kedysi významného mesta. Zaujímavosti:Jamaa Bouchadakhe(Džamá Búšadak) – mešita z 15. stor. s typickou ibádijskou architektúrou, s hrubými múrmi, ktorá inšpirovala aj kresťanskú architektúru. Ksar Ben Ayed – veľmi pekný starobylý palác správcu obce, tzv. kaida, Hamida Ben Ayeda, ktorý v 18. stor. stavali majstri z Talianska, dizajnéri z Maroka a tuniskí remeselníci. Má zdobené tesané kamene, mramorové stĺpy, fajansovú podlahu z Guellaly a veľké nádvorie obklopujú klenuté galérie.
GUELLALA (arab. Kallala) – berberské mestečko na juhu Džerby, s 10 200 obyv., asi 19 km južne od Houmt Soku, je už od rímskych čias známe hrnčiarskou výrobou podľa prastarých tradícií, s jednoduchou dekoráciou, bez pestrých vzorov a glazúry, kvôli čomu je dnes obľúbeným výletným cieľom. Ílovitá hlina sa získava z neďalekého pahorku Dhahret Guellala, vysokého 55 m, ktorý je na ostrove najväčšou vyvýšeninou, kde hrnčiari na tento účel vyhĺbili hlboké šachty a štôlne. Starodávne vypaľovacie pece s kupolovitými strechami sú čiastočne zakopané v zemi, pôsobia ako katakomby. Keramika sa v nich vypaľuje 4 dni a pred predajom sa ešte týždeň ochladzuje. Z hliny sa vyrábajú napr. ťažké džbány na zásoby a potraviny, pripomínajúce amfory, alebo malé nádoby na lov chobotníc. Ponuku na trhoviskách však diktuje turistický záujem, napr. umelecké napodobneniny malých rímskych amfor, alebo keramické výrobky s bielo-modro-zeleným vzorom, ktoré však dostať aj v iných častiach Tuniska, keďže sa zhotovujú v meste Nabeul. V r. 2001 otvorili na vyvýšenine nad mestom Múzeum umenia a ľudových tradícií(Musée de Guellala, alebo Musée des arts et traditions populaires), ktoré sa venuje miestnemu hrnčiarstvu, ostrovným tradíciám a ľudovým zvykom (pre hostí je k dispozícii aj priľahlá reštaurácia s kaviarňou a obchody so suvenírmi). INFO: www.guellala.com
EL KANTARA – v osade, 25 km južne od Houmt Souku, začína 6,5 km dlhá sypaná hrádza, tiež s názvom El Kantara (most), cez morskú úžinu medzi ostrovom Džerba a pevninou. Toto spojenie existovalo už v antike, ale vtedajšia rímska cesta Chaussée romaine z 3. stor. pred Kr., ktorá bola 10 m široká, sa nezachovala – zničili ju r. 1551 pri bojoch korzára Draguta so Španielmi. V r. 1973 bola hrádza obnovená a rozšírená pre vodovodné potrubie, zásobujúce Džerbu sladkou vodou. Neďaleko leží archeolog. lokalita Meninx – pôvodne fenická obchodná osada, v rímskej dobe hlav. mesto ostrova, kedy dosiahlo najväčší rozkvet, s rozmermi vyše 2 km na dĺžku a 800 m na šírku. Zachovali sa zvyšky divadla, amfiteátra, baziliky, termálnych kúpeľov, fóra a základy bielych mramorových stĺpov. Časť týchto ruín na jv. pobreží ostrova je zrejme ponorená do mora. Na špici protiľahlého piesočného polostrova Ras El Kastil, ktorý je prírodnou rezerváciou, stojí zrúcanina štvorcovej pevnosti Bordj Kastil (Burdž el-Kastil) z r. 1289, predtým nazývanej Castelló.
SEDOUIKECH (Cedouikech) – úhľadná berberská osada so 6 280 obyv., 17 km na jv. od Houmt Souku, resp. 8 km na jv. od El May, leží na starej rímskej ceste spájajúcej Houmt Souk cez sypanú hrádzu s pevninou. Jeho názov je odvodený z berberského Azdyouch – „čierny pán“. Mestečko je známe svojimi typickými vidieckymi usadlosťami menzels s kupolami natretými na bielo, tiež rybím trhom (marché de poissons), tkáčskymi dielňami na vlnu a najmä hrnčiarstvom. Nákupným centrom je trhovisko a priľahlé butiky (tzv. hanout). V blízkosti mesta, smerom na El Kantaru, sa nachádza v hĺbke 3 m pod zemou mešita Jemáa Louta(Džamá Lúta), kde ibádijci tajne vykonávali svoje bohoslužby. Podobných ibádijských mešít je na ostrove viac, napr. Jemáa El-Bardaoui medzi Houmt Soukom a Ajimom.
MAHBOUBINE – obec so 6 090 obyv., asi 18 km na jv. od Houmt Souku, resp. 9 km na východ od mestečka El May, je považovaná za najkrajšiu „záhradu“ na ostrove, pre svoje krásne prostredie s plantážami olivovníkov, ovocných stromov a viníc. Obec tvoria usadlosti menzels, ktoré obklopujú malé obchodné miesta, aj pozdĺž cesty spájajúcej El May s Midounom. Najväčšou pozoruhodnosťou je tu biela mešita El Katéb s veľkou centrálnou kopulou, postavená na konci 19. stor., ako zjednodušená napodobenina istanbulskej mešity Hagia Sofia. Existencia takejto architektúry je dôkazom, že zakladateľ tejto mešity, Ali el-Katéb, ako obchodník v Istanbule, bol ovplyvnený byzantským umením.
MIDOUN (Midun) – 2. najväčšie mesto Džerby, so 14 100 obyv. (s okolím až 50 500 obyv.), leží 17 km na jv. od Houmt Souku a 3 km východne od Mahboubine, obklopené datľovými a ovocnými sadmi. Do r. 1846 tu prebiehali trhy s čiernymi otrokmi, preto má tunajšie obyvateľstvo ešte aj teraz tmavšiu farbu pleti. Mesto malo názov Souk Ejemáa (Piatočný trh). Dnes veľké trhovisko v centre mesta, na námestí Place Meninx, tiež každý piatok ponúka turistom ohromný výber umeleckých remesiel, keramiku, suveníry, potraviny, ovocie, ryby, ale aj pašovaný alebo falšovaný značkový tovar. Rovnako malé obchodíky v uličkách ponúkajú množstvo suvenírov a niekoľko kaviarní či reštaurácií zas príjemné občerstvenie. Pod námestím sa nachádza tradičná 300-ročná lisovňa oleja El Maasara – jedna z posledných zachovaných takýchto podzemných pamiatok. Aj pre toto mesto sú typické ibaditské stavby s hrubými múrmi – menzely, podobné pevnostiam. Atrakciou je tiež folklórna akcia Mariage berbére (berberská svadba), ktorá sa na miestnom štadióne koná každý utorok. Černošská komunita (najväčšia na Džerbe), sa špecializuje na výrobu kamenných sôch a ich tradičnú africkú hudbu. Midoun je správnym centrom a východiskom pre oblasť hotelov v pobrežnej turistickej zóne (Zone Touristique), ktorá sa ťahá na dĺžke 20 km, s viac ako 40 000 lôžkami (najväčší plážový rezort v Tunisku). Mesto má autobusové spojenie s Houmt Soukom, aj hotelovou zónou. INFO: www.commune-djerbamidoun.gov.tn, www.si-djerbamidoun.com
Okolie: Asi 4 km na sz., pri ceste do Houmt Souku, stojí mešita Fadhloun Mosquée zo 14. stor. s typickou pevnostnou architektúrou. Na nádvorí pred mešitou sa nachádza nádrž s odtokovým otvorom pre dažďovú vodu, ktorá sa odvádza do podzemnej cisterny. Vedľa nádrže je priestor pre rituálne umývanie pred modlitbou, nevyzdobenú modlitebňu podopierajú 4 masívne stĺpy a po úzkom schodišti sa dá vystúpiť na kužeľovitý minaret s výhľadom na celý areál mešity, ktorá je prístupná pre verejnosť, keďže bohoslužby sa tu už nevykonávajú. Henchir Bourg – 2,5 km od Midounu je archeolog. lokalita zo 4. stor. pred Kr., z dôb Numidského kráľovstva, so zvyškami starovekého mauzólea (Mausolée de Bourgou), ktoré má výnimočný trojuholníkový pôdorys. Trifa – malá oáza severne od Midounu, je známa hájmi datľových paliem, vinohradmi a typickými usadlosťami menzels. Smerom na obec Mezraia (Mézréya) sa nachádza mešita Es-Selaouttia, postavená v 16. stor. ako pevnosť v ibádijskom štýle.
Z ďalších mešít v tomto štýle vynikne napr. Sidi Yati s niekoľkými okrúhlymi kopulami na južnom pobreží Džerby, Mosquée de Ghizen s hranatým minaretom na severe ostrova, alebo JamaaTajdid v centrálnej časti uprostred starých olivových stromov.
ZONE TOURISTIQUE – turistickú zónu tvorí 20 km dlhý pás piesčitých pláží, počnúc polostrovom Ras R’mel na severe a končiac plážou Aghir na juhu zóny. Všeobecne sa hotely koncentrujú okolo mysu Ras Taguerness s neprístupným majákom Phare de Taguerness z 19. stor., vysokým 75 m, ktorý je jedným zo symbolov Džerby. Smerom na západ od mysu sa rozkladajú hotelové komplexy na Plage de Sidi Mahrés, smerom na juh sa zas ťahajú hotely a reštaurácie pozdĺž Plage de la Séguia až k osade Aghir. Táto pláž skrýva miestami aj niekoľko kamenistých úsekov a nie je tak široká ako na Sidi Mahrés. Vysoké piesčité duny tvoria prirodzený val, ktorý chráni hotely pred vetrom, často vanúcim od mora. V obidvoch týchto rekreač. oblastiach s nekonečne dlhými a upravenými plážami vyrástli rozsiahle areály luxusných i štýlových hotelov (okolo 135, vrátane svetových reťazcov, napr. Iberostar, RIU), bungalovov či prázdninových domov, ďalšie ubytovacie komplexy a zariadenia sa stavajú. Blízko hotelového komplexu Dar Djerba vyrástlo 27-jamkové golfové ihrisko Djerba Golf Club Course, s možnosťou kurzov pre začiatočníkov. Kasíno je severnejšie, pri hoteli Abou Nawas. Veľkým lákadlom pre turistov je zábavný Parc Djerba Explore (www.djerbaexplore.com), nachádzajúci sa pri majáku, ktorý predstavuje miestnu architektúru v podobe novopostavených vidieckych usadlostí „menzelov“, spôsob života ibádijcov v skanzene Djerba Heritage (napr. tkanie látok, ručné lisovanie oleja) a tisíce rokov umenia, kultúry a histórie v múzeu Lalla Hadria. Príťažlivosť parku zvyšuje krokodília farma (Farme aux crocodiles) so 400 exemplármi nílskych krokodílov. Aktivity smerujú tiež k thalassoterapii (liečbe morskou vodou), bowlingu, letným a vodným športom, k výstavbe jachtárskej maríny. Pri majáku, od ktorého je krásna panoráma, stojí vedľa seba celý rad klubových hotelov – napr. Rym Beach, Rimel, Aldiana alebo zariadenia Clubu Méditerranée, pri plytkej lagúne s veľkým množstvom morských vtákov je tiež turist. osada Sangho Village. Pre turistov, ktorí nechcú stráviť dovolenku v anonymite obrovských hotelových komplexov, sú pripravené jednoduchšie plážové hotely a rodinné penzióny na severnom konci rezortu Plage de Sidi Mahrés (napr. Hotel Dar Ali). Pre turistiku a cyklistiku po ostrove je vhodná sieť ciest a chodníkov, najmä v okolí miest Midoun a Mahboubine, alebo od majáka pozdĺž piesočnej pláže pešo až na Ile des Flamants roses (Ostrov ružových plameniakov).
U ž i t o č n é i n f o r m á c i e
Podmienky vstupu: Občania SR, ktorí cestujú do Tuniska organizovanými zájazdmi nepotrebujú pre vstup na jeho územie vízum, postačí len platný cestovný pas (3 mesiace od dátumu plánovaného ukončenia pobytu). Pri individuálnej turistike je potrebné aj vízum, o ktoré možno požiadať na Veľvyslanectve Tuniska vo Viedni – vtedy má cudzinec v Tunisku aj prihlasovaciu povinnosť, na polícii musí nahlásiť účel pobytu, predpokladanú dĺžku a preukázať sa platným pasom.
Colné a devízové predpisy:Bez cla je možné doviezť okrem predmetov osobnej potreby, 1 liter alkoholu nad 20 %, 2 litre do 20 % a 200 ks cigariet. Dovoz a vývoz peňazí je neobmedzený, podlieha však ohlasovacej povinnosti, zakázaný je však dovoz a vývoz miestnej meny.
Veľvyslanectvo Tuniska pre SR:Botschaft der Republik Tunesien, Sieveringerstrasse 187, 1190 Wien, Österreich (Rakúsko) – tel.: +43-1-581 52 80 až 82, fax: 581 55 92, núdzový mobil: +43-(0)676-440 8880, e-mail: at.vienne@aon.at, www.atunisie-at.org, konzulárne hod. UT-SO 9:00-13:00
Veľvyslanectvo SR pre Tunisko:Embassy of the Slovak Republic,Hay Al-Andalus, Gargaresh Street, 3 km, P.O.BOX 5721, Tripolis, Libya – tel.: +218-21-478 1388, 478 0446, fax: 478 1387, núdz. mobil: +218-91-218 5248, +218-92-712 4866, e-mail: emb.tripolis@mzv.sk, cons.tripolis@mzv.sk, www.mzv.sk/tripolis, úrad. hod. NE-ŠT 8:00-16:00, konzulárne odd. UT a ŠT 9:00-12:30.
Veľvyslanectvo ČR v Tunisku:Ambassade de la République Tchéque, 98, rue de Palestine, BP 53, 1002 Tunis – Belvédére, Tunisie – tel.: +216-71-781 916, 780 456, 847 242, fax: +216-71-793 228, 802 090 (konzulát), núdz. mobil: +216-98-339 129, e-mail: tunis@embassy.mzv.cz, www.mzv.cz/tunis, úrad. hod. PO-PI 07:45-16:15.
Dôležité kontakty na Džerbe:polícia – 197, polícia Houmt Souk – na Avenue Abdelhamid el-Kadhi (pri nám. Place 7 Novembre), hasiči + civilná ochrana – 198, prvá pomoc (ambulancia) – 190, nemocnica +216-75-650 018 (Hôpital Sadom Mokadem, Houmt Souk), urgent (klinika) +216-75-650 441 (Clinique Echiffa, Houmt Souk), +216-75-730 100 (Polyclinique Djerba la Douce, Zone Touristique), lekáreň +216-75-650 705 (Pharmacie de Nuit, 166,Avenue Habib Bourguiba, Houmt Souk), camping +216-75-270 271 (Centre de stage et vacances, Rue Oasis, Houmt Souk), autobus Houmt Souk-Midoun +216-75-640 070, taxi +216-75-650 205, 650 475, požičovne áut +216-75-650 151 (Avis), 653 444 (Budget), 650 357 (Europcar), 650 196 (Hertz), Tunisair +216-75-650 320, 650 586, 650 159 (Avenue Habib Bourguiba), Air France +216-71-105 300, letisko Djerba-Mellita +216-75-650 233, prístav +216-75-650 135 (Port Houmt Souk).
Dopravné možnosti:Pravidelné autobusové linky spájajú letisko s Houmt Soukom a turistickou oblasťou smerom na Midoun každú hodinu až do 21:00 hod. Ideálnym dopr. prostriedkom je autobus č. 10, ktorý obchádza každú hodinu oblasť s hotelmi a všetkými dôležitými miestami. Na letisku sú požičovne áut aj taxislužba (vopred dojednať cenu!). Takmer úplne plochý ostrov je vhodný na výlety bicyklom alebo mopedom, ktoré si možno zapožičať v hotelových strediskách v turist. zóne, a tiež v Houmt Souku. Hlavná cestná sieť medzi väčšími osadami je na ostrove asfaltová. Max. rýchlosť – obec 50 km/h, mimo obce 90 km/h, diaľnica 110 km/h, stačí vodičský preukaz SR, treba Zelenú kartu.
Zdravotná starostlivosť: Zdravotníctvo v Tunisku je na podstatne vyššej úrovni ako v okolitých afrických krajinách, s dostatočnou sieťou zdrav. zariadení, hlavne v mestách a turist. zónach. Na Džerbe sú verejné nemocnice a niekoľko súkromných kliník. Odporúča sa zvýšená osobná hygiena, hlavne umývanie rúk, treba dať pozor na konzumáciu surového ovocia a zeleniny, na pitie používať kupovanú vodu vo fľašiach. Do Tuniska sa nevyžaduje žiadne očkovanie. Pre individuálne cestujúce osoby sa jednoznačne odporúča komerčné cestovné zdravotné poistenie.
Bezpečnostné riziká: Bezpečnostná situácia v Tunisku, vrátane turist. oblastí, sa po atentáte v Džerbe r. 2002 na židovskú synagógu a celoštátnych nepokojoch na prelome r. 2010 – 2011 (tzv. arabská jar) už upokojila. Pri pobytoch v prímorských strediskách je naďalej potrebné venovať pozornosť vývoju situácie v mieste pobytu, na verejných miestach zvýšiť opatrnosť a v prípade opustenia hotela sa správať obozretne. Aj keď Tunisko patrí dlhodobo k bezpečným krajinám, môže nastať potenciálne riziko výskytu útokov proti zahranič. turistom zo strany islamských militantov. Odporúča sa vyhnúť cestám do tuniského vnútrozemia. Podobne ako v iných krajinách aj v Tunisku existuje bežná kriminalita, preto treba dodržiavať bežné preventívne opatrenia. Najmä v oblastiach s malým počtom výskytu cudzincov sa vyvarovať provokačných prejavov, konaní a oblečenia voči konzervatívnym moslimom.
Elektrina: 220 V (50 Hz) striedavého napätia, normalizované zástrčky sú európskeho systému.
Časový posun:Tunisko má rovnaký čas ako u nás – SEČ a letný SEČ.
Telekomunikácie: telefonická predvoľba Tuniska je +216, Tunis +216-71, Džerba +216-75. Roaming prevádzkujú viacerí operátori: Orange (zobrazenie na displeji Orange) s typom siete GSM 900/1800/3G, ale bez technológie (dátovej služby) GPRS, Orascom (na displeji TUNISIANA) s typom GSM 900 a GPRS, Tunisie Telecom (na displeji TUNTEL) s GSM 900 a GPRS.
Turistické úrady:Office National du Tourisme Tunisien (ONTT), 1, Avenue Mohamed V, 1001 Tunis, Tunisie – tel.: +216-71-341 077, fax: +216-71-350 997, e-mail: ontt@ontt.tourism.tn, www.tourisme.gov.tn
Tuniský národní úřad pro cestovní ruch, sokolská 39, 120 00 Praha, ČR – tel.: +420-224 942 424, fax: +420-1338 3522, e-mail: onttpraha@mbox.vol.cz
Commissariat Regional du Tourisme, Boulevard de l’Environnement, Houmt Souk (Djerba), Tunisie – tel.: +216-75-650 016, 650 544, fax: 650 181
Internet: www.tourisme.gov.tn, http://djerba.net.free.fr/, www.djerbatourisme.com, www.djerbaexplore.com, www.toutdjerba.com, www.djerba-reiseinfo.de
(Zmena údajov vyhradená) ING. STANISLAV ŠIMEK
