Videl som, ako sa môže klasická dovolenka stať liečebným pobytom, ako more, vzduch, slnko a dobrá spoločnosť, pomôže deťom zdravotne a telesne postihnutým po detskej mozgovej obrne, aj duševne.
Spolupráca Solartouru a Margarétky (občianske združenie pre zdravotne a telesne postihnuté deti) sa ukázala ako vynikajúci nápad. Cestovka na výbornú zvládla organizáciu zájazdu a Margarétka zasa jeho liečebnú zložku.
Spolupráca je funkčná už niekoľko rokov. Takže na horúcom piesku Olympskej riviéry pod majestátnym Olympom, stále zahaleným v oblakoch, sa v stredisku Nei Pori stretlo desať detí s rodičmi zo Slovenska i Čiech, lebo štátna príslušnosť tu nehrá úlohu, liečili sa, oddychovali, absolvovali rehabilitačné procedúry. Všetko na vysokej odbornej úrovni pod lekárskym dohľadom a s denným programom, v réžii špecializovanej rehabilitačnej sestry. Klasické rehabilitačné cvičenia, cvičenia formou hry na pláži, cvičenia v mori. Akupresúrne masáže, bahenné zábaly na pláži v bahne z Mŕtveho mora. Pôsobí proti kožným chorobám, na prekrvenie kože a predovšetkým na uvoľnenie svalstva. Lebo to deti s takouto diagnózou potrebujú precvičovať a uvoľňovať po celý život. Svalstvo je spastické, potrebná je pohybová koordinácia, vyvolávanie impulzov v mozgu. Z toho je teda zrejmé, že tento pobyt, i keď spĺňal všetky atribúty klasickej dovolenky v klasickom letovisku, bol predsa len o niečo iný. A o rok vraj bude jeho repete, lebo doteraz sa táto kombinácia oddychových a liečebných aktivít mimoriadne osvedčila.
Pozrime sa aj na ponuku Nei Pori a okolia, i keď niekedy dosť vzdialeného – ak myslím na výlet do Atén. Ten však, ak sa len trochu dá, treba absolvovať aspoň raz. Je to síce únavná cesta autobusom, ale pohľad na niekoľkotisícročnú históriu vám tú trochu únavy a menej spánku vynahradí. Za prehliadku Akropoly s bájnym Parthenonom zaplatíte 12 eur, deti do 18 rokov a seniori nad 65 to majú grátis. Je pravdou, že umelecký dojem trochu kazia lešenia a žeriavy, na druhej strane viete, že Gréci sa o pamiatky starajú a nájdu ich tu aj vaše deti a deti ich detí. Novinkou pre nás bolo, že do areálu nie je možné brať plecniaky a tašky, jednoducho vás počkajú v úschovni pri vchode. Prečo? Aby ste v nich neodnášali na pamiatku kamienky, lebo o chvíľu by tam pri mohutnej frekvencii návštevníkov nič, čo sa dá odniesť, neostalo. Trochu nepríjemné je to len vtedy, ak si v rýchlosti z plecniaka nevyberiete vodu alebo čiapku a slnko praží ostošesť. Keď ste už v Aténach, poobzerajte sa pod Akropolou v starej štvrti Plaka s množstvom antických pamiatok obnažených v srdci moderného veľkomesta. Lebo centrálne námestie Syntagma s parlamentom, ktorý bol pôvodne kráľovským palácom, s hrobom neznámeho vojaka, ktorý strážia vojaci – Evzoni – vďačný to objekt foteniachtivých turistov, už pôsobí navýsosť moderne. Celé Atény ako aj iné grécke mestá, ktoré som videl, sú však postavené v bielom antickom štýle s minimom výškových budov. Uvidíte tu prístav Pireus, olympijské štadióny, a cestou späť sa zastavíte pri pamätníku kráľa Leonidasa. Ten si za statočnosť a sebaobetovanie na čele hŕstky Sparťanov pri Thermopylách vyslúžil nehynúcu slávu.
Keďže Nei Pori leží v okrese Pieria, jednom z trinástich v Makedonii, pod masívom Olympu s najvyšším vrchom Mytikas, (2917 metrov nad morom), jeden z výletov vás zavedie na úpätie tejto posvätnej hory, sídla olympských bohov. Na vrchol sa nedostanete, trvá to asi 8 hodín a potrebujete sprievodcu s lanom, ale aj nižšie sa máte na čo dívať. Na dedinu Litochoro s klasickým trhom, na vodopád, kde sa kúpavala Afrodita, a výhľad z chaty Stavros tiež stojí za to. Deň skončíte v najstaršej dedine pod Olympom, v malebnom San Panteleimone. Je tu aj rarita, v priesmyku Livitra je na jednom mieste narušená zemská gravitácia. Ak zastanete smerom z kopca a odbrzdíte auto, to so štvorčlennou posádkou začne samo cúvať do kopca. Ak na cestu vylejete vodu, tiež tečie do kopca. Vtedy sa zdá, že tu je všetko možné…
Ak už ste tu, nenavštíviť slávne kláštory Meteora sa jednoducho nedá, sadnete do autobusu a idete. Zároveň si prezriete Larissu, hlavné mesto Thesálie s 200 000 obyvateľmi. A potom ďalej, v horách a skalách vidíte diery s pozostatkami drevených rebríkov, po ktorých sa svätí muži šplhali do pustovní. A ešte ďalej už dominujú kláštory na neprístupných skalách, staré sídla mníchov. Hľadali v nich pokoj a chceli byť bližšie k bohu, ďalej od pozemských vecí, v čom im pomáhal aj výhľad z ich orlích hniezd hlboko pod seba na nekonečnú thesálsku rovinu, známu poľnohospodárstvom a chovom kvalitných koní. Na návštevu ženského kláštora sme veľa času nemali, tak sme nechtiac ušetrili po 2 eurá za vstupné. Jednoducho nás zlákali pohľady a fotenie dolín pod nami. Mužský sme si už v pohode pozreli, len pozor – nefoťte tam! Aj keď sa to nezdá, nenápadní zriadenci všetko pozorujú a tajné fotenie „od pása“ bez problémov zaregistrujú. A opäť prekrásne výhľady ale aj množstvo cenných pamiatok, tri miestnosti slúžiace ako múzeum, stará jedáleň… Človek by tu meditoval aj deň, nielen slabé dve hodiny. Platí to aj o písaní, na papier sa pre nedostatok priestoru dostane len zlomok zážitkov, ktoré Grécko ponúka.
Na záver dodám, že pláž v Nei Pori je piesková s postupných vstupom do mora a príjemnou vodou, z ktorej sa vám nechce von. Večer sa máte kde najesť a posedieť si, všetko za prijateľné ceny. Ak niekto túži po nočnom živote, na to je vraj ešte lepšie stredisko Platamonas s hradom Platamon na kopci, vzdialené len pol hodinky chôdze z Nei Pori, kam chodí aj vláčik.
A cesta autobusom zo Slovenska? Okolo 20 hodín z našich hraníc, cez Maďarsko, a potom už po diaľniciach Srbska, Macedónska a Grécka. Bez problémov s toaletami či oddychom, s možnosťou kúpy potravín a nápojov na benzínových pumpách. Určite to nie je žiadny strašiak, čo by ma odradil od pobytu na miestach, ktoré som tu opísal.
Ľubo Homolka
