NEVIDITEĽNÁ RUKA TRHU
Spomínate si, ako sa za čias Mikloša hrdo spomínala táto fráza? Až dovtedy, kým sa do značnej miery nevyčerpala a nenahradilo ju niečo nové. V našom prípade sa symbolom liberalizmu stalo odmietanie národa a božský obdiv k mládeži, ktorá sa po námestiach predvádza so svojimi sexuálnymi odlišnosťami.
Lenže, nám by vari malo ísť o budúcnosť Slovenska ako takého. A tak, na prahu čias, keď si niektorí budú vidlami prehadzovať eurofondy, by sme mali aspoň trochu využiť peniaze na niečo perspektívne, čo nám prinesie peniaze. A teda, prosperitu.
Zatiaľ som počul o vyšších platoch učiteľov. Fajn, súhlasím. Lepšie školstvo, vzdelanejšia mládež. Zatiaľ to tak nefunguje, ale povedzme…Druhý nápad, dokonca z úst ministra hospodárstva, je kanalizácia pre celé Slovensko. Iste, vytrhnuté z kontextu, ale, až ma zamrazilo. To má byť to, čo prinesie budúcu prosperitu Slovenska? Áno, ekologický rozmer tu je, no nie je to slabý a 10 krát vyvarený čaj?
Nápadov a myšlienok môže byť celá kopa. A tak jednu pridávam aj ja. Je ňou samozrejme cestovný ruch. Hovorím o ňom už tak dlho, že si pripadám ako papagáj. Lebo, nikto z hora ani len nepočúva. Všetci ďalej snívajú o automobilkách a obrovskej ekonomike, pre ktorú musíme dovážať pracovníkov zo zahraničia. A aby táto ekonomika bola, ešte ju musíme aj významne dotovať.
Poviete si, či viem, o čom píšem. Veď hrozivé zábery z Tatier a kúpalísk ukazujú, že u nás cestovný ruch je a dokonca je ho až priveľa. Omyl. Je to výsledok chaotického vývoja. Televízie sa pretekajú v propagácii Tatier, nie Slovenska, obrovské investície ponúkajú veľké spoločnosti, ktorým nezáleží ani na cestovnom ruchu, ani na životnom prostredí, teda budúcnosti cestovného ruchu. Dlho bránim napríklad halu na Donovaloch, ale už som sa naštval. Starosta obce mi hovoril, že je to posledná investícia. A už sa na predaj ponúkajú ďalšie apartmány . Zase pribudne ďalšia rakovina Donovál v strede obce. Luxus, snaha po rýchlom zisku, nezáujem o budúcnosť.
Tomuto sa hovorí neviditeľná ruka trhu. A nie náhodou aj peňazí, morálky a korupcie?
Všimnime si, koľko zaujímavých oblastí cestovného ruchu je prázdnych. Mňa to teší, mám kam ísť, ale nie je to práve cesta do budúcnosti? Budovať rozptýlený cestovný ruch s ohraničením početnosti návštevníkov. Pri hľadaní rentability?
Je tu výhovorka. Ale, investor chce toto a toto. No tak, načo nám je investor s obrovskými dotáciami od štátu a ďalšími sprievodnými investíciami, ak ho na tom ktorom mieste nepotrebujeme. Výhody ponúkajme tam, kde je to výhodné pre Slovensko. A pomôžme tým, ktorí sú tu roky, slovenským podnikateľom, ktorí strácajú po takzvanej pandémii sily. To nie je síce cestovných ruch, ale ten nie je samospasiteľný. Nepotrebujeme začínať na spálenej zemi, ale pokračovať v rozvoji.
Poďme do regiónov. Je smutné, že naše poľnohospodárstvo nemal kto zastupovať na rokovaniach v Bruseli. A pritom išlo o budúcnosť. Nemci a Francúzi presadzujú politiku z poľa k zákazníkovi. A my čo? Máme vôbec nejakú filozofiu?
Cestovný ruch, to nie sú len hotely a už tobôž nie apartmány, to je celý priemysel cestovného ruchu. Od výroby a predaja tanierov, cez nábytok, záclony, potraviny, ponuky rôznych služieb. A po celom krásnom Slovensku. Aj s jeho pamiatkami, či kúpeľmi. Tak, aby tu bolo plno, a pritom aby nikde nebolo plno. Zatiaľ? Príležitosť pre zahraničných dodávateľov. A slovenské firmy hynú.
Čiže, žiadna neviditeľná ruka trhu. Jej kombinácia s plnením si úloh zo strany štátu, to áno, ale to si žiada naozaj koncepčné myslenie. Nie iba od volieb k voľbám. Tu treba vidieť Slovensko ako celok, ktorý sa rovnomerne rozvíja. Kto má malú a pestrú ekonomiku, toho ani krízy veľmi neohrozujú.
Ja viem, kde komu sa takéto predstavy, keď tu má miesto aj štát, aj liberálna ekonomika, aj solidarita, sa nemusia všetkým páčiť. A určite to nie je všeliek. A určite to treba domyslieť. Nech je z toho perspektívny celok. Ale, to je demokracia v podnikaní. Hovorí sa tomu, aj sociálna demokracia. Tak a hrach na stenu je zase hodený.
Howgh.
