Izrael, to je Jeruzalem, to je Mŕtve more, to je Masada, to je palestínsky Betlehem a more ďalších úžasných pamiatok. Je to krajina stvorená na púte aj poznávanie. Je to mystická krajina plná filozofií, viery, histórie i hľadania budúcnosti. Tak poznáme i hodnotíme Izrael.
Čo by ste však povedali na pobytovú dovolenku pri Stredozemnom mori? Klíma je tu ideálna. More je teplé od mája a okúpať sa dá ešte aj v októbri. Niečo ako Cyprus. Pobrežie lemujú palmy, okolie miest borovicové lesy a olivové háje. Ako správny cestovateľ po Izraeli som však aj ja venoval viac pozornosti pamiatkam a pútnickým miestam.
To iba keď som bol na brehu Stredozemného mora v Netanyi a rozprával sa s príjemnou Haya Malach, manažérkou CK International Travel&Congresses z Tel Avivu, popíjajúc pritom kávičku na terase nad morom, som si uvedomoval, že som akoby inde. Tu už nevidieť na každom kroku ozbrojené hliadky, tu dominujú detské ihriská, plné kaviarne, v noci kasína, tu sa na obdiv fotoaparátu núkajú prekrásne pláže. No, prekrásne… Mne osobne vyhovuje trochu iný druh pláží, ale viem, že široká piesočnatá pláž s dlhými jemnými vlnami a dlho plytkým morom, je všeobecne obľúbená.
Debatovali sme sa trochu po poľsky, Haya je z Poľska, trochu po rusky, je to jazyk, ktorý dostáva stále oficiálnejšiu podobu. Pre miestnych je normálne okrem materského jazyka hovoriť aj po anglicky, arabsky. Domáci tu žijú plní pohody, no aj večnej improvizácie typickej pre oblasti, kde prekvitá obchod a kde prekvitá cestovný ruch.
Do legendárneho Jeruzalema je to po diaľnici asi tak na hodinu cesty autom. Iba ak by boli zápchy, alebo ak by sme boli ubytovaní v trochu vzdialenejších častiach Netanye či Tel Avivu.
Ešte trochu rozpačitý som pritom myslel na jeden židovský vtip. Židovské vtipy mám rád, lebo sú plné sebareflexie, sebairónie ale aj filozofie. V tomto sa hovorí, že o deväť dní príde koniec sveta v podobe potopy. Budhisti, kresťania, moslimovia sa modlia, odovzdávajú svoju dušu… V Tel Avive rabín vyhlasuje veriacim: „Máme deväť dní na to, aby sme sa naučili žiť pod hladinou mora.“
Sú také oblasti Izraela, kde treba veľa húževnatosti a sebazaprenia, aby človek žil. Stredomorie Izraela však v človeku vyvoláva pocit oddychu, zábavy, navonok akoby sa tu tá húževnatosť Izraela strácala. Sem chodia oddychovať domáci a sem prichádza na dovolenky celý svet. Deň sa tu mieša s nocou, noc nechodí spať a ešte i detváky behajú po početných parkoch aj o polnoci.
Vyhľadávam kóšer reštaurácie, s potešením si fotím kóšer Mc Donald. Dozvedám sa pritom, že v Tel Avive bežne nájdem aj reštaurácie s bravčovinou. Veď sme tu v kozmopolitnom prostredí, kde je na prvom mieste tolerancia. Alebo je to zmysel pre obchod?
Ceny, to treba priznať, sú vyššie, ako sme inak na pobreží Stredozemného mora zvyknutí. Platí to napríklad aj pre Eilat pri Červenom mori. Vyššia životná úroveň prináša vyššie platy kuchárom, čašníkom, aj tí chcú predsa slušne žiť. Preto sa napríklad v oblasti Taby, blízko hraníc s Izraelom, často stretávame aj s izraelskými dovolenkármi. Dajú prednosť lacnejšiemu Egyptu pred drahším Eilatom.
Ono je to všetko vec vkusu a výberu. Ak si však predstavím v Tel Avive či Netanyi pobytovú dovolenku s fakultatívnymi výletmi, ktoré nemajú v sebe náročnosť pútnicko-poznávacieho zájazdu, pripadá mi takáto ponuka viac ako príťažlivá.
A ak máte pocit, že sa tu stráca romantika Orientu, ubezpečujem vás, že všade sú aj arabské uličky, všade je dosť pripomienok východného Stredomoria. Ja som veľa času nemal. Rád si však spomeniem na „blšák“ v Tel Avive, kde Arabi i Židia predávali doslova všetko možné. V ponuke mali dokonca ešte aj valašku…
ĽUBOMÍR MOTYČKA
