Izrael – turistický sprievodca

Slovo „Israel“ sa objavuje v Starom zákone ako druhé meno patriarchu Jákoba. O jeho potomkoch sa hovorí ako o „deťoch Izraela“ – b’né Jisrá’él, čo je odvodené od hebrejského „jisrá’él“ – Boh zápasí. Najstaršia zmienka o Izraeli ako geografickom pojme pochádza z egyptského nápisu asi z roku 1230 pred Kristom. Izrael je dnes jediným židovským štátom na svete. Starobylým hebrejským symbolom je šesťcípa Dávidova hviezda – hexagram, zložený z dvoch vzájomne obrátených trojuholníkov, ktoré symbolizujú oheň a vodu. Tradičným symbolom židovstva je aj sedemramenný svietnik „menora“.

Svätá zem po stopách Abraháma, Dávida, Šalamúna, Ježiša a Mohameda

Poloha, prírodné pomery a podnebie

Izrael je štát na Blízkom východe v oblasti juhozápadnej Ázie, leží na východnom pobreží Stredozemného mora na historickom území Palestíny. Severnú hranicu tvorí Sýria (Golanské výšiny) a Libanon, západnú stredomorské pobrežie v dĺžke 302 km (vrátane 40 km pobrežia palestínskej Gazy) a Egypt na Sinajskom polostrove. Na juhu patrí Izraelu ešte 11 km pobrežia Akabského zálivu (výbežku Červeného mora) pri meste Ejlat. Východnú hranicu tvorí Jordánsko a časť okupovaného územia Palestíny – Západného brehu Jordánu, tzv. West Bank (arab. Ad-Daffá I-Garbíja), tiež nazývaného Predjordánsko, ktoré pozostáva z dvoch historických (biblických) území – na severe zo Samárie (arab. As-Sámara, hebr. Šomron) a na juhu z časti Judey (arab. Al-Jahudíjja, hebr. Jehuda). Pri rovinnom a piesčitom pobreží Stredozemného mora sa rozkladá úzky pás nížiny Šáron, ktorá vo vnútrozemí prechádza na severe do Galilejskej, na juhu do Judskej vápencovej plošiny s maximálnou výškou západne od Galilejského jazera, kde sa vypína najvyšší izraelský vrch Har Meron (1 208 m n. m.). V okupovaných Golanských výšinách však končiare dosahujú výšku aj 2 224 m. Na východe ohraničuje tieto plošiny Jordánske údolie s priekopovou prepadlinou El-Chór, v jej centrálnej (najnižšej) časti leží veľmi slané Mŕtve more (arab. Al-Bahr al-Majjit, hebr. Jam ha-Melach), ktoré je najhlbšou preliačinou na svete (- 422 m pod hladinou svetového mora, hlboké je 378 m). Na juh od neho sa tiahne dolina Ha-Arava (Al-Araba), ktorá tvorí hranicu medzi Izraelom a Jordánskom. Napriek tomu, že je Izrael malou krajinou, nachádzajú sa tu rozmanité geografické javy a zvláštnosti, napr. na severe horské hrebene už spomenutých Galilejských hôr, tiež Golanských výšin a pohoria Karmel, celú južnú polovicu štátu zaberá zas Negevská púšť na ploche 13 000 km2 (63 % rozlohy štátu). V Izraeli a na Sinajskom polostrove sú jedinečné erodované kráterové útvary, tzv. machteš, najväčší na svete je Machteš Ramon práve v Negevskej púšti, až 40 km dlhý a 2-10 km široký. Najväčšou riekou Izraela je posvätný a biblický Jordán (arab. Nahr al-Urdunn, hebr. Nahar ha-Jarden), ktorý tečie od svahov vrchu Hermon na pomedzí Libanonu, Izraela a Sýrie, cez úrodné Údolie Chula a Galilejské jazero do Mŕtveho mora. Južne už nie sú stále vodné toky, iba premenlivé vádí. Podnebie. Teplota vzduchu v krajine kolíše, a to najmä v zime. V horských oblastiach prevláda chladné a veterné počasie, občas sprevádzané snežením. Napríklad vrchol Hermonu má po väčšiu časť roka snehovú prikrývku, výnimočne môže snežiť aj v Jeruzaleme. Stredomorská klíma sa prejavuje hlavne na pobreží, kde Tel Aviv a Haifa majú chladné daždivé zimy a dlhé teplé letá – priemer v januári je 13 – 15 °C, v júli 25 – 28 °C, ale južný Ejlat má leto praktický po celý rok od 15 do 32 °C. Kopcovité vnútrozemie a Negevská púšť majú arídnu vyprahnutú klímu s vysokými teplotami počas dňa – v obci Tirat Cvi (Tirat Zevi) v sev. časti Jordánskeho údolia namerali vôbec najvyššiu teplotu v celej Ázii (+53,7 °C). Zrážok ubúda od severu (800 – 900 mm) smerom na juh (pod 100 mm), len vyššie časti náhorných plošín tu majú 600 – 700 mm. Medzi májom a septembrom je v Izraeli dážď vzácnosťou.

Historický prehľad

Izraelský štát vznikol 14. 5. 1948 na základe rozhodnutia OSN rozdelením britského mandátu Palestíny na dva samostatné štáty – arabský a židovský. Jeruzalem bol vyčlenený ako samostatná správna jednotka s medzinár. režimom pod správou OSN. Izrael však následne znemožnil vytvorenie arabského štátu a nasledujúce desaťročia boli poznačené neustálymi ozbrojenými konfliktami a nepokojmi medzi Izraelom a Arabmi (Egypt, Libanon, Sýria, Jordánsko), resp. Palestínčanmi. Dejiny Izraelského štátu sú do jeho vytvorenia späté s dejinami Palestíny. Údolie Jordánu bolo husto osídlené už od veľmi starých dôb, kedy sa tu nachádzalo okolo 70 sídlisk. Väčšina z nich vznikla pred vyše 5 000 rokmi a okolo 35 z nich bolo osídlených ešte v izraelských časoch. Najstaršie známe sídlisko Jericho v Palestíne pochádza z doby okolo r. 9000 pred Kr. Okolo r. 2000 pred Kr. opúšťajú Mezopotámiu semitskí obyvatelia a prichádzajú do Palestíny (podľa biblie ich Abrahám doviedol do zasľúbenej krajiny Kanán). V r. 1480 pred Kr. porazil faraón Thutmós III. kanánske kmene a z Palestíny sa stáva egyptská provincia. Okolo r. 1300 pred Kr. vyviedol Mojžiš s bratom Áronom izraelský ľud (hebrejské kmene) z Egypta späť do Palestíny a okolo r. 1200 pred Kr. sem prenikli z egejskej oblasti „morské národy“ (Filištínci či Pelištejci), ktorí založili mestá Aškalon, Gazu a Ašdod. Medzi r. 960-925 pred Kr. dochádza k formovaniu nezávislého štátu kráľom Dávidom a jeho synom Šalamúnom, ale po Šalamúnovej smrti nastal jeho rozpad na Izraelské a Judské kráľovstvo. V 8. stor. pred Kr. však Izraelské kráľovstvo podľahlo Asýrčanom a v 6. stor. pred Kr. Judské kráľovstvo dobyli Babylončania (Nabuchodonozor). Od 4. stor. pred Kr. bola Palestína v držaní egyptských Ptolemaiovcov a po nich Seleukovcov. Povstanie Makabejských v r. 167 pred Kr. nakrátko obnovilo samostatnosť a v r. 64 pred Kr. za cisára Pompeia sa ich štát dostal pod nadvládu Ríma. Na prelome letopočtov sa podľa kresťanskej tradície za panovania kráľa Herodesa Veľkého (37 – 4 pred n. l.) narodil v Betleheme (Judea) Ježiš Kristus Nazaretský, ale historici uvádzajú miesto narodenia aj Nazaret v Galilei, okolo r. 7 pred n. l. Ježiš bol židovským učiteľom, ktorého osoba sa spája so založením kresťanstva, na žiadosť židovskej veľrady bol odsúdený Pontským Pilátom a ako 33-ročný ukrižovaný niekedy medzi r. 26 – 30 n .l. Odpor proti Rímu viedol k židovskej vojne (66 – 70 n .l.) a povstaniu Bar Kochbu (132 – 135), ktoré znamenalo koniec panstva Židov v Palestíne. V r. 637 – 1517 Palestínu ovládali Arabi, s výnimkou r. 1099 – 1187, kedy bola centrom križiackeho Jeruzalemského kráľovstva. V r. 1517 Palestínu obsadili Turci a až do r. 1917 bola súčasťou Osmanskej ríše. V 80. a 90. rokoch 19. stor. vzniklo sionistické hnutie za návrat Židov do ich pravlasti – k posvätnej hore Sion a v r. 1917 Veľká Británia vyhlásila Palestínu za Židovský národný domov. V r. 1920 bola Palestína priznaná Veľkej Británii ako mandátny štát Spoločenstva národov, zároveň nastal prílev židovských prisťahovalcov zo zahraničia, ktorý vyústil do prvých krvavých konfliktov s arabskými usadlíkmi. Nový prílev Židov nastal po r. 1933 z Nemecka, až do r. 1936 ich ušlo do Palestíny 166 000.

Turistika a cestovný ruch

Izrael je krajina medzi Stredozemným morom, Jordánom a Mŕtvym morom, kde ležia najsvätejšie miesta troch veľkých náboženstiev – judaizmu, islamu a kresťanstva. To je hlavný dôvod, prečo oblasť dnešného Izraela už po tisícročia navštevujú pútnici a v poslednej dobe aj turisti z celého sveta. Priťahujú ich známe biblické miesta, kadiaľ kedysi Abrahám hnal svoje stáda oviec na nové pastviny, kde Dávid premohol obra Goliáša a kde Ježiš so svojimi učeníkmi putoval po galilejských pahorkoch. Cesta okolo voňajúcich citrónových plantáží v okolí Jeruzalema, Nazaretu a Betlehema, kúpanie v presolenom Mŕtvom mori, v teplých vodách Červeného mora v okolí Ejlatu, alebo návšteva historických zrúcanín a pamiatok z Ježišových čias, či bizarných skál v púšti Negev, to všetko je úžasný zážitok. Medzi pamiatky UNESCO boli pre Izrael zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva Jeruzalem – Staré mesto so židovskými, islamskými a kresťanskými pamiatkami, Národný park Masada – symbol starého Izraelského kráľovstva s palácovým komplexom Herodesa Veľkého, starobylé islamské Akko (Acre) s Križiackym mestom, sväté miesta bahaizmu v Haife a Akku, Biele mesto v Tel Avive stavané v r. 1930 – 1948 podľa moderných plánov, prehistorické náhorné sídliská tzv. telly (vyvýšeniny) Megiddo, Hazor a Bír Ševa s pozostatkami ľudnatých biblických miest, a Cesta kadidla – mestá Negevskej púšte Haluza, Mamšít, Avdat a Šivta, nachádzajúce sa na trasách korenia, kadidla a myrhy od 3. stor. pred Kr. po 2. stor. n. l. s dômyselným zavlažovacím systémom, pevnosťami a karavanserájmi (útulkami pre karavány).

I T I N E R Á R

JERUZALEM

(hebr. Jerušalajim, arab. Al-Kuds) – izraelské hlav. mesto (773 800 obyv. aj s Východným Jeruzalemom), ale väčšina štátov ho od jeho vyhlásenia izrael. vládou v r. 1950 neuznáva ako hlav. mesto (ambasády majú v Tel Avive-Jaffa). História mesta siaha až do 4. tisícročia pred Kr. a činí tak Jeruzalem jedným z najstarších miest sveta. Prvá písomná zmienka je v staroegyptskej literatúre (Amarnské listy z r. 1370 pred Kr.), kedy osada osídlená Kanáncami patrila k Egyptu. Okolo r. 950 pred Kr. vybudoval Šalamún na skalnej plošine Moria povestný chrám (zničený r. 70 n. l.), kde bola uložená Archa zmluvy. Jeruzalem je najväčším duchovným centrom judaizmu, tretím posvätným miestom islamu a súborom významných starokresťanských lokalít. Zaujímavosti: Staré mesto – je najsvätejším miestom troch monoteistických náboženstiev, ktoré zahŕňa Chrámový vrch, Múr nárekov (tiež Západný múr), Baziliku Svätého hrobu (Chrám Božieho hrobu), Skalný dóm a Mešitu Al-Aksá. Rozkladá sa na ploche 1 km2 a vďaka sultánovi Sulejmanovi Nádhernému bolo v 16. stor. obohnané mohutnými hradbami (zachovali sa dodnes). Staré mesto je spolu s hradbami zapísané od r. 1981 v UNESCO a tradične sa delí na štyri štvrte – Moslimskú s Chrámovým vrchom, mešitami a živým bazárom, Židovskú západne od Múru nárekov, Kresťanskú s Chrámom Sv. hrobu, desiatkami kláštorov a kostolov, a Arménsku s Chrámom sv. Jakuba. Prístup za hradby do Moslimskej štvrte je cez mohutnú Damaskú bránu z r. 1537, nachádza sa tu aj slávna krížová cesta Via Dolorosa s deviatimi zo 14 zastavení, po ktorej niesol Ježiš svoj kríž k miestu ukrižovania (dnes Chrám Božieho hrobu so zvyšnými piatimi zastaveniami). Chrámový vrch (arab. Haram aš-Šaríf, hebr. Har ha-Bajit) – uvádzaný aj ako Moria, je skalná plošina nepravidelného štvoruholníka (cca 480 x 300 m) a najposvätnejšie miesto judaizmu, na ktorom Šalamún vybudoval chrám na mieste, kde Abrahám obetoval Izáka. Časť jz. steny Chrámového vrchu tvorí 18 m vysoký Múr nárekov (hebr. Ha-Kotel ha-Ma’aravi) – pozostatok vonkajšej záp. hradby, dnes najposvätnejšie miesto Židov, ktorí medzi jeho kamene vkladajú lístky s modlitbami a prosbami určenými priamo Bohu. Skalný dóm (arab. Masdžid Kubbat as-Sachra, hebr. Kipat ha-Sela) – dominantná islamská svätyňa v centre Chrámového vrchu je asi najznámejšou pamätihodnosťou Jeruzalema, postavená bola medzi r. 687 – 691 (nazývala sa aj Omarova mešita – Umar ibn al-Chattáb). Patrí k trom najsvätejším stavbám islamu, pretože stojí na mieste, odkiaľ mala okrídlená kobyla Borák (Blesk) odniesť proroka Mohameda do Siedmeho neba, kde sídli Alah. Vonkajšie steny 36 m vysokej mešity so zlatou kopulou sú obložené mramorom a modrými dlaždicami, zaujímavý interiér uchováva napr. relikviár s posvätnou Prorokovou bradou. Mešita Al-Aksá (El-Aqsa) – najväčšia jeruzalemská mešita stojí v južnej časti Chrámového vrchu, postavená bola v r. 705-715, dnešná sedemloďová podoba je z r. 1033 (skvostný interiér so stĺpmi a mozaikou), vedľa je umiestnené Islamské múzeum. Na chrámovom nádvorí stojí aj Reťazový dóm (arab. Kubbat as-Silsila) z 8. stor., ako menšia napodobenina Skalného chrámu. Bazilika Svätého hrobu (tiež Chrám Božieho hrobu, angl. Church of the Holy Sepulchre) – kresťanský kostol vnútri hradieb Starého mesta, postavený v r. 326 – 335 rímskym cisárom Konštantínom (obnovený r. 1149 križiakmi), leží na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu alebo Kalváriu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus, bol tu uložený do hrobu a vstal z mŕtvych. Interiér obsahuje kaplnku s náhrobnou doskou, ktorá zakrýva Ježišov hrob. Kostol je dôležitým pútnickým miestom už od 4. stor. pre viaceré kresťanské cirkvi – na jeho správe sa podieľa katolícka, arménska, grécka pravoslávna, sýrska pravoslávna, koptská a etiópska cirkev. Citadela s Dávidovou vežou – postavená bola v 2. stor. pred Kr. na západnom okraji hradieb pri Jaffskej bráne, kráľ Herodes Veľký si tu postavil palác, neskôr slúžila ako kasárne rímskej posádky, dnešná podoba je zo 16. stor. (vo veži sídli Mestské histor. múzeum). Olivetská hora (Olivová hora, hebr. Har ha-Zejtim) – pahorok týčiaci sa východne nad Starým mestom s Getsemanskou záhradou, kde rastú staré olivovníky snáď biblického veku, pod ktorými sa Ježiš modlil pred svojím uväznením a Judášovou zradou. V r. 1921 postavili v záhrade Chrám národov (angl. Church of All Nations), stojí tu tiež ruský pravoslávny Kostol Márie Magdalény s pozlátenými kupolami, Judášov stĺp, alebo hrobka Panny Márie z 11. stor. s pôsobivým oltárom a prázdnym skalným výklenkom, v ktorom bola podľa tradície východnej ortodoxnej cirkvi Ježišova matka pochovaná (podľa rím.-kat. učenia bola ako živý človek vzatá na nebesia). Na záp. svahu hory sa nachádza najväčší židovský cintorín na svete, jeho súčasťou sú aj skalné hrobky, napr. proroka Zachariáša (žil v 2. polovici 6. stor. pred Kr.). Mimo hradieb, na západe Jeruzalema (v Novom meste), stojí za návštevu areál Izraelského múzea, najmä kopulovitá stavba Svätyne knihy (angl. Shrine of the Book) s rukopisnými zvitkami nájdenými v r. 1947-1956 v Kumránskej jaskyni pri Mŕtvom mori – patria medzi vôbec najcennejšie dokumenty židovskej náboženskej histórie. Jad Vašem (www.yadvashem.org) – Národný pamätník holokaustu, pripomína smrť 6 miliónov európskych Židov počas vlády Hitlerovej ríše (uchováva dokumentačné materiály, hala obsahuje mená a fotografie obetí). Medzinárodné letisko Jerusalem International Airport (Atarot Airport), severne od centra mesta, je momentálne mimo prevádzky. INFO: www.jerusalem.muni.il, www.gojerusalem.com

Okolie:

Nábulus (hebr. Šechem) – mesto so 126 000 obyv. je centrom palestínskej Samárie na Záp. brehu Jordánu, leží 63 km severne od Jeruzalema, Staré mesto tvorí labyrint úzkych uličiek so zlatníckym trhom, mydlárskymi dielňami, najstaršími tureckými kúpeľmi (hamammi) v Izraeli, tureckým palácom Toukan, mešitami a zvyškami rím. divadla. INFO: www.nablus.org. Jericho (arab. Árihá) – mesto s 20 000 obyv., blízko rieky Jordán, je súčasťou Palestínskej autonómie, leží asi 40 km na sv. od Jeruzalema. Pochádza z doby okolo r. 9000 pred Kr., preto sa považuje za jedno z najstarších miest na svete s nepretržitým osídlením. Najstaršia osada bola pri dnešnej lokalite Tell es-Sultan (Sultánov pahorok), kde odkryli 9 m vysokú pevnostnú vežu zo 7. tisícročia pred Kr., ale biblia spomína, že až v 13. stor. pred Kr. sa Izraelčanom vedeným Jozuom podarilo trúbením na trúbach z baraních rohov zboriť hradby mesta (nezachovali sa z nich však žiadne stopy). Z pamiatok stojí za zmienku Hišamov palác z r. 743 – 744. INFO: www.jericho-city.org. Kumrán – 43 km od Jeruzalema na brehu Mŕtveho mora leží stará osada židovskej sekty Esejcov pod útesmi s prírodnými jaskyňami, kde v jednej našli vôbec najstaršie biblické texty (tzv. Kumránske zvitky). Popri brehu Mŕtveho mora, smerom na juh, je niekoľko letovísk s možnosťou „dobrodružného“ kúpania sa v presolenej vode (telo je nadľahčované, takže sa samo vznáša na hladine) – napr. na severe sa nachádza Ma’agant Ha-Melah, najväčšie je En Gedi (Ein Gedi) približne v strednej časti brehu, aj s oázou kibuca utopeného v subtropickej zeleni a krásnou skalnou roklinou Vádí David s jazierkami, jaskyňami a vodopádmi (napr. Dávidov vodopád). Masada – asi 15 km južne od En Gedi sa na vrchole izolovaného skalného útesu vysokého 450 m, na okraji Judskej púšte, týči mohutná staroveká pevnosť s palácom Herodesa Veľkého (zapísaná v UNESCO), postavená v 1. stor. pred Kr. (prístup kabínovou lanovkou).

BETLEHEM

(hebr. Beit Lehem, arab. Bayt Lahm) – mesto s 25 300 obyv. na Záp. brehu Jordánu pod palestínskou správou, asi 12 km južne od Jeruzalema. Pre židov i pre kresťanov má nesmierny význam, pretože sa tu podľa biblického podania v Starom zákone narodil kráľ Dávid a podľa Nového zákona aj Ježiš Kristus (zrejme v r. 7 pred n.l.), ktorého kresťanstvo uctieva ako Spasiteľa (Mesiáša), ale tiež islam ako jedného z prorokov. Zaujímavosti: Chrám Narodenia Pána (angl. Church of the Nativity) – keď bolo v r. 313 kresťanstvo zrovnoprávnené s ostatnými náboženskými kultmi, dal cisár Konštantín, spolu so svojou matkou sv. Helenou, postaviť nad jaskyňou, kde sa Ježiš narodil, baziliku, ktorá bola slávnostne vysvätená r. 339. Počas samaritánskej revolty v r. 529 kostol zničili, ale ihneď ho dal obnoviť byzantský cisár Justinián I. Veľký. V apsidovom výklenku nižšie položenej Jaskyne narodenia je od r. 1717 v podlahe vsadená 14-cípa strieborná hviezda s priezorom nad presným miestom Kristovho narodenia. Neďaleko stojí kaplnka Milk Grotto, odkiaľ Svätá rodina – Jozef a Mária s malým Ježišom utiekli pred Herodesovým prenasledovaním do Egypta (po smrti Herodesa sa vrátili späť, Kristus potom prežil svoju mladosť v Nazarete). Blízko sa nachádza aj dôležité židovské pútnické miesto – hrob Ráchel, manželky starozákonného Jákoba, ktorý sa považuje za tretieho praotca izraelského národa (bol vnukom Abraháma, synom Izáka, mal 12 synov a dožil sa 147 rokov). Omarova mešita – postavená v r. 1860 na počesť Omara ibn al-Chattába (žil asi 581 – 644), druhého moslimského sunnitského kalifa. Okolie: Šalamúnove cisterny (Beraik Solayman) – 5 km na jz. od mesta sú zvyšky troch zásobníkov vody postavených Makabejcami v 2. stor. pred Kr., z ktorých sa akvaduktom a tunelmi zásoboval vodou celý Jeruzalem. Mar Saba – 15 km východne od Betlehema sa nachádza grécky pravoslávny skalný kláštor s modrou kopulou, ktorý stojí nad hlbokým zrázom rieky Kidron. Založil ho v r. 492 sv. Saba a v tunajšej kostnici sú uložené lebky všetkých mníchov čo tam žili. INFO: www.bethlehem-city.org

HEBRON

(hebr. Chevron, arab. Al-Chalíl) – mesto so 165 000 obyv. na Záp. brehu Jordánu v hornatej krajine (930 m n.m.), asi 28 km južne od Betlehema. Pre židov je po Jeruzaleme druhým najsvätejším mestom, má však veľký význam aj pre moslimov a kresťanov ako mesto Abraháma (arab. Ibrahim) – otca všetkých veriacich. V Hebrone sú pochovaní patriarchovia Abrahám, Izák a Jákob so svojimi ženami, bol tu Dávid pomazaný za kráľa. Zaujímavosti: Hrobka patriarchov (hebr. Ma’arat ha-Machpela, arab. Haram al-Chalíl) – svätyňa židov a moslimov, podľa tradície stojí nad miestom jaskyne Machpela, v ktorej boli pochovaní najvýznamnejší židovskí patriarchovia Starého zákona a ich manželky (Adam a Eva, Abrahám a Sára, Izák a Rebeka, Jákob a Lea). Budovu mauzólea a mocné hradby dal postaviť Herodes Veľký, neskôr cisár Justinián postavil nad hrobkami kostol, po príchode Arabov ho však zmenili na mešitu, križiacki rytieri ju opäť prestavali na baziliku a dnešná podoba pochádza od mamelukov, ktorí tu zriadili Ibrahimovu mešitu. Za moslimského panstva (8. – 14. stor.) boli v mauzóleu postavené symbolické náhrobky patriarchov, od r. 1967 je svätyňa rozdelená na židovskú synagógu s náhrobkami Abraháma a Sáry, Jákoba a Ley, a moslimskú časť – Abrahámovu mešitu s náhrobkami Izáka a Rebeky (náhrobky Adama a Evy tam nie sú). Zaujímavé je tiež Archeologické múzeum s predmetmi z kananejského až islamského obdobia. V Mamre, na mieste, kde podľa tradície Abrahám postavil svoj stan, stojí Abrahámov dub, starý okolo 5 000 rokov. INFO: www.hebron-city.ps, www.hebron.com/english/ EJLAT (Eilat, Élat) – najjužnejšie izraelské mesto (46 500 obyv.), prístav, partnerské mesto našich Piešťan a turistické letovisko v severnom cípe Červeného mora pri Akabskom zálive. Arídne púštne podnebie okolitej Negevskej púšte na pobreží zmierňuje teplé more a priemerné teploty vzduchu tu patria k najvyšším v Izraeli – v lete často prekračujú 40 °C, v zime 22 °C a teplota vody ani v zime neklesá pod 20 °C (od júna do októbra až okolo 25 °C). Ejlat sa spomína ako jedna zo zastávok Izraelitov pri pochode z egyptského zajatia, tiež sa o ňom niekoľkokrát zmieňuje Starý zákon. Mesto sa nachádzalo v Kráľovstve Edom medzi Mŕtvym morom a Akabským zálivom (13. stor. pred Kr.), ktoré neskôr dobyl kráľ Dávid. Šalamún v prístave postavil svoje loďstvo a stretol sa tu s Kráľovnou zo Sáby. Počas rímskej a byzantskej doby Ejlat využívali ako vývozný prístav medi z neďalekých baní (údolie Timna), v r. 1116 ho dobyli križiaci a r. 1167 ho získal Saladín z dynastie Ajjúbovcov. Zaujímavosti: Teplé a čisté more Akabského zálivu vytvára ideálne podmienky na kúpanie, vodné športy, potápanie a bohatý morský život, ktorý je veľkou turist. atrakciou. Coral World Underwater Observatory (www.coralworld.com/eilat/eng/) – podmorské „akvárium“ vo voľnom mori s pozorovaním exotických rýb na koralovom útese v hĺbke 6 m (prístup z pláže Coral Beach). Inou atrakciou sú miniponorky (submarine) až do hĺbky 60 m, komfortne vybavené na plavbu svetom koralových útesov, aj s večernou „Underwater Laser Show“ (odchádzajú napr. z pláže North Beach, alebo od Coral World), tiež Dolphin Reef (Delfíní útes) – veľký bazén s delfínmi s možnosťou plávania a potápania s nimi. Aj vďaka krásnym piesčitým plážam, kvalitnej hotelovej a reštauračnej infraštruktúre, nočnému životu, potápačským školám a okolitej púštnej krajine, je mesto populárnou destináciou cest. ruchu. Bohatá je aj ponuka výletov – safari v Negevskej púšti (Negeb), zvieracia obora Hai Bar, Faraónov ostrov (už v Egypte) s križiackou pevnosťou, alebo celodenný výlet na egyptský Sinaj s Kláštorom sv. Kataríny a Mojžišovým vrchom. V blízkosti Ejlatu sa nachádza egyptské letovisko Taba (8 km) i jordánsky prístav Akaba (Al-’Aqaba, 3 km). Z jeho prístavu tak možno vzhliadnuť až štyri krajiny naraz – Izrael, Egypt, Jordánsko a Saudskú Arábiu. Okolie: Timna Valley Park – v údolí, 25 km severne od Ejlatu, leží na ploche 50 km2 nár. park so zaujímavými skalnými formáciami, napr. vetrom vymleté 50 m vysoké pieskovcové Šalamúnove stĺpy (King Solomon’s Pillars) alebo veľký osamelo stojaci Hríb (Mushroom Rock), sú tu tiež zvyšky povrchových medených baní (Copper Mines), kde sa ťažilo už za čias kráľa Šalamúna. Hai Bar Yotvata Nature Reserve – severne od Timna Valley sa pri osade Yotvata rozprestiera pozoruhodná prír. rezervácia založená v r. 1960, ktorá ochraňuje ohrozené druhy zvierat, napr. kozorožca núbijského (Capra ibex nubiana), a tiež všetky zvieratá, o ktorých je zmienka v biblii (oblasť je bohatá na vodu, takže uprostred nehostinnej kamenitej púšte sa nachádza bujná zeleň). INFO: www.eilat-guide.com, www.eilatnature.com

TEL AVIV-JAFO, alebo Tel Aviv-Jaffa

(arab. Tal Abíb-Jáfá) – druhé najväčšie mesto Izraela, leží na pobreží Stredozemného mora, je súčasťou najväčšej a najľudnatejšej aglomerácie v Izraeli, známej ako Guš Dan (zahŕňa 14 km dlhý úsek pobrežia okolo Tel Avivu a územie centrálneho Izraela pri Stredozemnom mori). Žije tu okolo 394 000 obyv., v celej aglomerácii až 3,2 milióna. Niektoré štáty (napr. aj Slovensko) považujú Tel Aviv za hlav. mesto Izraela a majú tu aj svoje zastupiteľské úrady (Izrael však považuje od r. 1950 za svoju metropolu Jeruzalem, kde sídlia všetky ústredné orgány). Tel Aviv je mladé mesto – osada na juhu dnešného Tel Avivu (na predmestí starobylého prístavného mesta Jaffa) bola založená v 80. rokoch 19. stor., v r. 1909 sa začala výstavba mesta, r. 1910 vznikol názov Tel Aviv a r. 1950 došlo k zlúčeniu obidvoch miest. Zaujímavosti: Biele Mesto (hebr. Ha-Ir Ha-Levana) – unikátna mestská štruktúra veľkého významu, tzv. medzinárodného slohu (v r. 2003 zapísaná do UNESCO), bola postavená v r. 1930-1948 podľa moderných plánov, ktorého nápadným znakom je použitie prevažne bielej farby (jedná sa o najväčší súbor modernistických budov na svete, v počte okolo 4 000). Migdal Šalom – najvyššia budova Tel Avivu (140 m) sa týči v južnej časti mesta, je tu obchodné centrum, niekoľko reštaurácií, Múzeum voskových figurín, na 34. poschodí je vyhliadková plošina na celé mesto. Medzi atraktivity Tel Avivu patria piesčité pláže s teplou vodou (až 26 °C), za ktorými sa týčia výškové budovy medzinár. hotelov (Hilton, Crowne Plaza, Holiday Inn, Sheraton, Dan, Isrotel), kaviarne, obchodno-zábavné centrá, delfinárium a pamiatky. Nočný život je vďaka množstvu barov a klubov čulý najmä v oblasti plážových promenád. Za návštevu stojí aj Múzeum zeme izraelskej (Muzeum Eretz Jisrá’el) s histor. zbierkami a Múzeum Beit ha-Tefuzot s 2000-ročnou históriou židovstva. JAFFA – považuje sa za jedno z najstarších miest sveta, tunajší prírodný prístav sa využíval už od doby bronzovej a spomína sa už v staroegyptských listoch z r. 1470 pred Kr. oslavujúcich jeho dobytie faraónom Thutmósom III. Podľa biblie založil Jaffu po potope sveta najmladší Noemov syn Jáfet. Staré mesto má dnes okolo Námestia Kikar Kedumim malebné úzke uličky s reštauráciami, kaviarňami, butikmi, umeleckými galériami či zlatníctvami. Pod námestím sa nachádza archeologický park, ktorý zachytáva jednotlivé etapy osídlenia, akýsi prierez 4000-ročnej histórie tohto mesta. V Jaffe je ešte zaujímavý františkánsky Kostol sv. Petra postavený v 17. stor. na základoch niekdajšej jaffskej pevnosti (interiér zdobia nádherné drevorezby), Mešita Mahmúdija, ktorej átrium zdobia torzá stĺpov z Aškalónu, Andromedina skala, ku ktorej bola táto bájna postava pripútaná, alebo Archeologické múzeum Tel Avivu-Jaffy so zbierkami z histórie mesta. Medzinárodné letisko Ben Gurion International Airport – najväčšie letisko v Izraeli, je vzdialené 15 km na jv. od Tel Avivu, pri meste Lod. INFO: www.tel-aviv.gov.il/english/, www.visit-tlv.com, www.white-city.co.il

HAIFA

(Hefa) – tretie najväčšie mesto Izraela (265 000 obyv.) a veľký prístav, leží na pobreží Haifského zálivu (Mifraz Hefa) pri Stredozemnom mori, 90 km severne od Tel Avivu, od ktorého sa pri pobreží ťahá až po Haifu pás piesčitých pláží – napr. obľúbené letovisko Herzliya s luxusnými hotelmi a jachtárskym prístavom, široká pláž Poleg Beach, pod skalnými útesmi je dlhá Netanya Beach s jemným zlatohnedým pieskom (Netanya je najväčšie izrael. letovisko Stredozem. mora s hotelmi, kaviarňami a vodnými športmi, a centrum spracovania diamantov), severnejšie sa nachádza pôsobivá Beit Yanai Beach s piesočnými dunami, Michmoret s podmorskými útesmi, Olga Beach pri novom stredisku Giv’at Olga s hotelmi a kempom, Maagan Michael s vtáčou rezerváciou (pelikány a iné vod. vtáctvo), Dor Beach (Tel Dor) v Tanture s divokými skalnými formáciami, ostrovčekmi a piesčitými zátokami, Neve Yam a dlhá Atlit Beach s pevnosťou Castellum Peregrinorum (Atlit Fortress), alebo Haifa Beach s možnosťou wind- a kitesurfingu (najmä v južnej časti). Haifa je sídlom Svetového centra bahaizmu – nezávislého monoteistického náboženstva, ktorého zakladateľa Bahá’u’lláha (1817 – 1892, pochovaný v Bahjí pri Akku) považujú za posledného z Božích poslov (prorokov), ako boli Abrahám, Mojžiš, Budha, Krišna, Zarathuštra, Kristus a Mohamed. Vznik mesta vystavaného pri úpätí pohoria Karmel (598 m n. m.) sa datuje do biblických čias (v Biblii však žiadna zmienka o Haife nie je), najstaršie známe osídlenie v susedstve bolo malé prístavné mesto Tel Abú Hawam založené v dobe bronzovej (14. stor. pred Kr.). Od 4. stor. patrilo mesto Byzantíncom, v 7. stor. ho dobyli Peržania, neskôr Arabi a r. 1100 križiaci. Zaujímavosti: Bahaistické svetové centrum (Bahá’í World Centre) – sväté miesto bahaizmu bolo v r. 2008, spolu so severnejším Akkom, zapísané do Svet. dedičstva UNESCO (jedná sa o 11 lokalít – domov, záhrad, cintorínov i moderných stavieb). Centrum je známe predovšetkým nádhernými perzskými parkovými záhradami a terasami rozprestierajúcimi sa od prístavu až po vrchol hory Karmel, veľkou svätyňou Bahá’í-Shrine of the Báb z r. 1935, ktorej pozlátená kopula je dominantou Haify a Bahá’í Arc – komplexom admin. budov, kde vynikne Universal House of Justice – biela mramorová budova najvyššieho súdu s 58 korintskými stĺpmi v prekrásnej záhrade. Karmelitánsky kláštor (Carmelite Monastery) – počas križiackych ťažení v 12. stor. sa zbožní križiacki rytieri usadzovali na záp. svahu Karmelu, aby tu po vzore proroka Eliáša viedli skromný pustovnícky život, najmä po založení rádu Bosých karmelitánov (nesmeli nosiť obuv). V r. 1631 tu bol založený kláštor, rozšírený v r. 1836, kláštorná bazilika Stella Maris má hodnotný interiér (stropná maľba mnícha Luigi Poggiho, drevená soška P. Márie s porcelánovou hlavou). Od kláštora, prístupného aj kabínovou lanovkou, vedie nadol cestička k 40 m dlhej a 8 m širokej Eliášovej jaskyni, kde údajne prorok žil. Nemecká kolónia (hebr. Ha-mošava ha-germanit) – založená v Haife r. 1868 nemeckými protestantskými templármi, ako prvá z niekoľkých osád vo Svätej zemi (templárske hnutie vzniklo v juž. Nemecku v 19. stor.). Dnes niektoré zreštaurované pôvodné domy, napr. na Boulevarde Ben Guriona, slúžia ako reštaurácie, kaviarne, butiky a celá kolónia je centrom nočného života. Národné námorné múzeum (National Maritime Museum) – venuje sa 5000 r. starej histórii námorníctva v Stredozemnom mori (napr. egyptské lode z 2. tisícročia pred Kr., modely starých lodí okolo r. 1000 pred Kr., námorné mapy, antické amfory), v budove Dagon Silo je zaujímavé Múzeum chleba. INFO: www.tour-haifa.co.il/eng/, www.haifacity.com/eng/, www.ganbahai.org.il/en/

Okolie:

Cézarea (Caesarea, Caesarea Maritima) – na polceste medzi Tel Avivom a Haifou (47 km) leží najvýznamnejšia archeolog. lokalita na pobreží Izraela, postavená Herodesom v r. 25 – 13 pred Kr., v r. 1101 ju dobyli križiaci, v r. 1187 sultán Saladin a r. 1191 opäť križiaci pod vedením Richarda Levie srdce. Zachované je rímske divadlo pre 10 000 ľudí, ohromný akvadukt, zvyšky Herodosovho paláca, starého prístavu a opevnený križiacky hrad s katedrálou, kde prechovávali Svätý grál (sklenenú misku, ktorú mal Kristus použiť pri Poslednej večeri a do ktorej učeník Jozef údajne zachytil krv ukrižovaného Krista). Je tu tiež Caesarea Golf and Country Club s 18-jamkovým golfiskom. Akko (Acre) – mesto na opačnom konci Haifského zálivu je tiež ako pamätné mesto bahaizmu zapísané v UNESCO. Zachovalo si arabský orientálny charakter s úzkymi uličkami Starého mesta, významné je aj Križiacke mesto (johanitov) z r. 1104 – 1291 ležiace až 10 m pod úrovňou terénu, s podzemnými chodbami, ďalej veľká Mešita Al-Jazzar Paša z r. 1781 (uchováva tri fúzy z brady Proroka Mohameda) a stĺpový karavanseraj Chán al-Umdan (útulok pre karavány). INFO: www.akko.org.il.

NAZARET

(hebr. Natzrat, arab. An-Násira, An-Naseríja) – starobylé mesto so 66 000 obyv. (s Horným Nazaretom, tzv. Nazaret Illit 108 500 obyv.) v historickej zemi Galilea a významné pútnické miesto kresťanov, leží 40 km na jv. od Haify. Je najväčším arabským mestom v Izraeli. Podľa Nového zákona tu detstvo a mladosť prežil Ježiš, došlo tu tiež k zvestovaniu jeho narodenia P. Márii a Jozefovi archanjelom Gabrielom. Zaujímavosti: Staré mesto – skladá sa z úzkych uličiek, je tu aj arabský trh. Bazilika Zvestovania (Basilica of the Annunciation) – kostol bol postavený až v r. 1969 na mieste Zvestovania, s kužeľovitou kopulou a je najväčším chrámom na Blízkom východe. Z iných kresťanských stavieb a miest stojí ešte za návštevu grécky pravoslávny Kostol sv. Gabriela, ktorý podľa ortodoxného podania bol postavený v r. 1769 práve na mieste Zvestovania, grécko-katolícky Kostol Melkite postavený na mieste synagógy z rímskych čias, kde sa modlil Ježiš, Kostol sv. Jozefa tesára, ktorý stojí na mieste dielne Ježišovho otca, rím.-kat. Kostol Mensa z r. 1861 postavený na mieste, kde Ježiš večeral s apoštolmi po jeho zmŕtvychvstaní. Okolie: Kafr Kanna – obec 7 km na sv. od mesta sa považuje za biblickú Kánu Galilejskú, kde Ježiš vykonal svoj prvý zázrak premenou vody na víno pri svadobnej hostine (stojí tu kostol „Wedding Church“). Asi 9 km východne od mesta sa vypína vrch Tábor (588 m n.m.) s Chrámom Premenenia Pána (Church of the Transfiguration) z r. 1924, kde sa mal Kristus počas Premeny prihovárať zjavenému Mojžišovi a Eliášovi, ktorý predpovedal jeho smrť. Megiddo (hebr. Har Megido) – miesto Armagedonu (apokalypsy), 22 km na jz. od Nazaretu v Údolí Jizre’el, kde podľa biblickej Knihy Zjavenia sv. Jána má dôjsť na konci sveta k poslednej bitke medzi vojskami Boha, jeho syna Ježiša a Satana s jeho démonmi. INFO: www.nazarethinfo.org

TIBERIAS

(hebr. Teverja, arab. Tabaríja) – mesto so 40 000 obyv., jedno zo 4 svätých miest judaizmu, leží na záp. brehu Galilejského jazera, 200 m pod úrovňou mora, vybudoval ho v r. 18 – 20 n. l. kráľ Herodes Antipas, syn Herodesa Veľkého a mesto pomenoval na počesť vládnuceho rímskeho cisára Tibériusa. Zaujímavosti: Dominantou južnej, najstaršej časti mesta Hamat Tiberias sú biele kupoly Synagógy rabína Meiera s hrobkou tohto učenca z 2. stor. n. l. (pútnické miesto Židov), tiež je tu 17 horúcich žriediel s liečivými účinkami. Archeologický park – múzeum pod šírym nebom so zvyškami križiackeho kostola, mestskými hradbami z byzantskej doby a fragmentmi podlahovej mozaiky. Tajjelet – nová pobrežná promenáda s pouličnými umelcami, hudobníkmi a stánkami s umeleckými dielami. Na juhu mesta je hotelový rezort Gai Beach s plážou a akvaparkom. INFO: www.tiberias.muni.il/OpenningEng.asp

Okolie: Galilejské jazero (tiež Tiberiadske alebo Genezaretské, hebr. Jam Kinnere) – najväčšie sladkovodné jazero Izraela (166 km2), leží v sev. časti Veľkej priekopovej prepadliny, 212 m pod úrovňou mora, s max. hĺbkou 43 m. Je historickou rybárskou lokalitou a podľa kresťanov sa pokladá za miesto Ježišových zázrakov. Kafarnaum (Capernaum, hebr. Kfar Nachum) – zvyšky starovekého osídlenia z r. 150 pred Kr. až okolo 750 n. l., mesto je rodiskom prvých Ježišových učeníkov – apoštolov Šimona Petra, Ondreja, Jakuba a Jána. Z pamiatok vynikne Biela synagóga z 3. stor. s korintskými stĺpmi, postavená na mieste staršej synagógy, v ktorej vyučoval Ježiš (po svojom krste sa tu usadil a podľa kresťanskej tradície urobil niekoľko zázrakov), alebo zvyšky Domu apoštola sv. Petra z 1. stor. n. l. ukryté v ruinách byzantského kostola. En Gev (Ein Gev) – najväčší kibuc v oblasti (poľnohosp. družstvo), veľká rekreačná osada s kempingom a lovom rýb na opačnom východnom brehu jazera. Severnejšie leží nové letovisko Kinar (Kineret), južne na vých. pobreží vyrástli rekr. osady Ha-On a Ma’agan, ktoré vyhľadávajú najmä rodiny s deťmi. Bet-Šean – mesto, 48 km južne od Tiberiasu, so zachovalým rímskym divadlom pre 7 000 divákov a zvyškami 1500-ročnej biskupskej baziliky.

U ž i t o č n é  i n f o r m á c i e

Podmienky vstupu: Občania SR môžu v Izraeli stráviť maximálne 90 dní bez víz, striktne len za účelom turistiky. V prípade prekročenie limitu izraelské imigračné úrady prísne postihujú previnilca prípadnou deportáciou a zákazom vstupu. Potrebný je cestovný pas, ktorý je viac ako 6 mesiacov platný pred jeho ukončením. Pre cestu do palestínskeho pásma Gazy sa vyžaduje povolenie izrael. úradov. ZÚ SR: Embassy of the Slovak Republic, Jabotinsky 37, P.O.Box 6459, Tel Aviv, Izrael – tel.: 00972-3-544 9119, 544 9656, pohotovosť – 544 556 642 fax: 544 9144, e-mail: emb.telaviv@mzv.sk, www.mzv.sk/telaviv (pôsobnosť aj pre Palestínu) ZÚ Izraela: Veľvyslanectvo Izraela, Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava 1 – tel.: 02/5441 0556-9, e-mail: cao-sec@bratislava.mfa.gov.il ZÚ Palestíny: Veľvyslanectvo Palestíny, Klemensova 6, 811 09 Bratislava 1 – tel.: 02/5262 1116, e-mail: palestine@mail.t-com.sk Dôležité kontakty: polícia – 100, prvá pomoc – 101, hasiči – 102, prvá zdravotná pomoc – 1-800-225005, pomoc pri poruche auta – 03-561 3760 (Autoklub MEMSI), informácie pre turistov – 03-971 1485 (letisko Ben Gurion, Tel Aviv).

Dopravné možnosti: Letecké spojenie SR s Izraelom zabezpečuje charter, pravidelné linky sú napr. z Viedne (Austrian Airlines), Budapešti (Malév) alebo Prahy (ČSA), a tiež izraelskou spoločnosťou El Al. V Izraeli funguje rozsiahla autobusová sieť, ale bezpečnejšie je použitie taxíka alebo tzv. šerutu, čo je zberný taxík, ktorý môže odviesť naraz viacero pasažierov. Tento typ dopravy je cenovo výhodnejší než použitie taxi. Na vypožičanie auta je potrebná medzinárodná kreditná karta (nie bankomatová) alebo zložiť zálohu asi 800 ILS. V Izraeli je na alkohol za volantom nulová tolerancia, rovnako sa tvrdo postihuje aj nedodržanie rýchlosti a nesprávne parkovanie. S vypožičaným izraelským autom sa rozhodne neodporúča jazdiť na palestínske územia. Taktiež nie je bezpečné v krajine stopovať. Použitie diaľnic je v Izraeli bezplatné a krajina je husto pokrytá sieťou čerpacích staníc.

Zdravotná starostlivosť: Je zabezpečená na vysokej odbornej a technickej úrovni. Prvá pomoc je poskytnutá bezplatne, za ostatné ošetrenia sa však musí platiť. Poplatky sú vysoké a môžu dosiahnuť aj 1 000 USD za jeden deň pobytu v nemocnici. Poplatok za návštevu lekára sa začína na sume 100 USD. Preto je potrebné mať pred cestou do Izraela uzatvorenú medzinárodnú zdravotnú poistku. Do Izraela nie je potrebné žiadne povinné očkovanie.

Bezpečnostné riziká: Osobná bezpečnosť je v Izraeli relatívne pokojná, v každej oblasti, resp. meste sa však nedá vylúčiť potenciálne nebezpečenstvo teroristických útokov. Je dôležité vyhýbať sa otvoreným miestam s veľkou koncentráciou miestneho obyvateľstva, ako sú verejné trhy, či autobusové stanice a nočné kluby. Na palestínskych územiach je situácia zložitejšia, individuálna turistika do niektorých miest je zakázaná a odporúča sa cestovať iba organizovanými turistickými zájazdmi. V mestách cestovať verejnou hromadnou dopravou sa neodporúča, relatívne najbezpečnejšie je cestovanie taxíkom, ktoré je pomerne lacné. Palestína nie je pokojná turist. destinácia – treba sa vyhýbať cestám do pásma Gazy, mestám Jenin, Nábulus, Hebron a Tulkarem, kde neustávajú bojové akcie a narastá počet únosov cudzincov. S miestnym a pomerov znalým sprievodcom možno navštíviť Betlehem a Jericho.

Colné a devízové predpisy: Deklarovať treba videokamery, notebooky a pod. Pri takýchto predmetoch je potrebné zaplatiť na colnici zálohu, aby sa zabránilo ich predaju v Izraeli. Pri návrate je turistovi záloha vrátená. Turista musí mať zaistené ubytovanie a patričné finančné vybavenie (70 USD na 1 deň).

Elektrina: napätie v sieti je 220 V, adaptéry na trojpólové zásuvky sú bežne v predaji. Časový posun: v Izraeli a Palestíne platí východoeurópsky čas (VEČ), ktorý je posunutý oproti SEČ o +1 hod.; izraelský letný čas končí koncom augusta.

Telekomunikácie: Telefonická predvoľba Izraela je +972 a Palestíny +970; Jeruzalem má +972-2, Tel Aviv +972-3, Haifa +972-4, Ejlat +972-8. Na Slovensko je smerový kód 00 421, alebo 012 421, príp. 013 421. Mobilná sieť používa roaming – operátormi v Izraeli sú Pelephone (zobrazenie na displeji IL Pelephone) s typom siete 3G a technológiou (dátovou službou) GPRS, Cellcom (na displeji Cellcom) s GSM 1800/3G a GPRS, Partner Communications (na displeji IL ORANGE) s GSM 900/1800 a GPRS. V Palestíne – Jawwal (na displeji jawwal) s GSM 900 (GPRS nie).

Turistický úrad: Staatliches Israelisches Verkehrsbüro, Friedrichstrasse 95, 10117 Berlin, Deutschland – tel.: 0049-30-203 9970, fax: 2039 9730, e-mail: info@goisrael.de, www.goisrael.de (zastúpenie izrael. turizmu v Nemecku). Internet: www.tourism.gov.il, www.goisrael.com/tourism_eng, www.govisitisrael.com, www.inisrael.com (Zmena údajov vyhradená)