Ostrovu Kefalónia dali názov už starí Gréci vo svojich bájach podľa mytologickej postavy Cephalus (Cifalis), pretože má pôdorys v tvare akejsi obludnej hlavy s chápadlami. Meno „cefalus“ či „kefalé“ je totiž odvodené od gréckeho prekladu slova „hlava“. Susedná Ithaka sa však ešte viac preslávila v mytológii – ako ostrov, na ktorom podľa Homérovho eposu „Odysea“, vládol Odyseus – jeden z hrdinov Trójskej vojny.
Názov prefektúry: novogrécky Kefalloniá – alebo Kefaloniá kai Itháki (?????????? ??? ?????), starogrécky Kefallinía (??????????), anglicky Kefalonia and Ithaca alebo tiež Cephallenia, Cephallonia, Kefallinia, Kefallonia, taliansky Cefalonia e Itaca.
Rozloha: celá prefektúra 904 km2, samotný ostrov Kefalónia 781 km2, Ithaka 93 km2, zvyšok tvoria menšie ostrovy.
Obyvateľstvo: 42 000 Grékov, z toho Kefalónia 36 000, Ithaka 4000, na ostatných ostrovoch spolu 2000 (v r. 2005).
Náboženstvo: grécka ortodoxná cirkev (pravoslávna), hlavou je arcibiskup sídliaci v Aténach.
Úradný jazyk: gréčtina (novogréčtina, ellinika).
Správne členenie: 8 správnych okresov – municipalít (dímos) – Argostóli, Eleiós-Prónnoi, Erisos, Ithaka, Leivathós, Palikí, Pýlaros, Sámi a 1 komunita (koinotíton) Omalá, sú súčasťou 3 provincií (eparchiós) – Kraní (stredisko Argostóli), Palikí (Lixoúri) a Sámi (Sámi).
Hlavné mesto: Argostóli (Argostolíon) – 9500 obyv., celý okres 12 600 obyv. (2005).
Oficiálna mena: euro (????, ????) €; 1 EUR = 100 centov (po grécky lepta, ?????, ?????).
MPZ automobilov: GR
Športová skratka: GR, GRC
Národná web-doména: .gr
Prírodné pomery
Súostrovie Kefalónia a Ithaka je samostatnou prefektúrou (nómos) Gréckej republiky, ležiace pri jej západnom pobreží v Iónskom mori, priamo pred vstupom do Patraského zálivu (Patraikós Kólpos), ktorý oddeľuje materskú krajinu od polostrova Peloponéz. Súčasťou prefektúry je aj niekoľko desiatok ostrovov, napr. Oxia, Mákri, Vrómonas, Atokos, Arkudion, Echinády, ktoré patria do okresu Ithaka. Kefalónia spolu s Ithakou a ostatnými iónskymi ostrovmi sa nazývajú spoločným starogréckym označením ako „Heptanisia“ – Sedmiostrovie. Sú zvyškom zatopeného vyčnievajúceho podmorského hrebeňa, tvoreného druhohornými a treťohornými vápencami, preto je predpoklad, že obidva ostrovy v dávnych geologických dobách spolu súviseli. Kefalónia je zároveň najväčším a najvyšším ostrovom Iónskeho mora, jej pobrežná línia dosahuje 254 km. V prevažnej miere ju tvoria holé vápencové pohoria, s najvyšším vrchom Megas Soros (1628 m n. m.) v masíve Ainos (Énos) na juhu ostrova, ktoré sú popretkávané úrodnými údoliami s bujnou subtropickou vegetáciou a na niektorých miestach lesy vystupujú až vysoko k vrcholom. V prevahe sú porasty borovíc, jedlí, cyprusov, dubov, platanov, vždyzelených borievok a tvrdolistých krovín. Centrálnu časť Kefalónie vypĺňa horstvo Agía Dynatí (1132 m n. m.). Na východe a juhovýchode spadajú horské svahy prudko k zátokám s lesnatými brehmi, juhozápadné pobrežie miestami tvoria aj močariny, na severozápade zas dominujú strmé útesy. Ostrov ponúka veľa prirodzených pláží, najmä okolo severného cípu a južného pobrežia, mnohé sú prístupné len od mora. Kefalónia leží v centre seizmickej zóny, preto nie je núdza o každoročné menšie otrasy pôdy, ale 12. augusta 1953 masívne zemetrasenie o sile 7,3 Richterovho stupňa takmer zničilo ostrov – jedine Fiskárdo na severe ostalo nedotknuté.
Od svojej dvojičky Kefalónie oddeľuje skalnatú, čiastočne krasovú Ithaku len 2-4 km široká Ithacká úžina (Stenón Ithakís). Ithaka je rozdelená zálivom Mólos, prostredníctvom 600 m širokého a 380 m vysokého pásu zeme, na dve časti – sever tvorí hornatá krajina masívu Niriton s najvyšším vrchom Kathara (806 m n. m.), juh zas horský masív Merovigli (670 m n. m.). Pobrežná línia Ithaky má dĺžku 101 km.
Ochrana prírody
Najvýznamnejším chráneným územím súostrovia je Národný park Ainos, ktorý zaberá horské partie najvyššieho rovnomenného pohoria na juhu Kefalónie. Založený bol v r. 1962 na ploche 2862 ha pre ochranu gréckeho endemitu – jedle gréckej kefalónskej (Abies cephalonica), ktorej areál zaberá 1973 ha. V poraste formy buša sú vtrúsené aj zaujímavé listnáče – planika (Arbutus, tzv. jahodový strom), mandľa, hruška, z krovín napr. vres. Nižšie partie národného parku sú útočiskom ohrozeného divokého koňa, ktorého stáda tu ešte prežívajú. Vzácnym javom v okolí zálivu Katelios Bay na juhu Kefalónie, je výskyt morskej korytnačky karety veľkohlavej (Caretta caretta), ktorá tam na piesčité pláže chodí klásť vajíčka.
Podnebie
Ostrovy majú subtropické stredomorské podnebie s dostatkom vlahy najmä v zimnom období. Leto býva horúce so stabilným slnečným počasím a len ojedinelými krátkymi, ale výdatnými búrkami. Teploty v zime dosahujú 8-14 °C, v lete 24-32 °C. Aj tu sa však prejavujú globálne klimatické zmeny, napr. 24.-26. januára 2006 veľká snehová búrka pokryla celú Kefalóniu snehom. Najvhodnejším obdobím pre dovolenky je máj až október. Priemerné teploty vzduchu a vody – máj 24 a 20 °C, jún 27 a 24 °C, júl 30 a 25 °C, august 31 a 25 °C, september 28 a 24 °C, október 23 a 21 °C.
Hospodárstvo
Primárnou poľnohospodárskou činnosťou v Kefalónii je pestovanie olivovníkov, výroba olivového oleja, vína a chov kôz väčšinou na drsných hornatých pastvinách. Pestuje sa tiež vinič, figovníky, citrusy, vlašské orechy, mandle, obilie a zelenina. Rastlinnou produkciou sa obyvateľstvo zaoberá predovšetkým na rovinách, ktoré tvoria 15 % povrchu ostrova. Významný je aj rybolov v okolitých vodách – hlavnými rybárskymi strediskami sú prístavy Argostóli a Lixoúri. Lesníctvo je na ostrove málo rozvinuté, napriek tomu je ťažba dreva jedna z najväčších v celej iónskej oblasti. Okrem poľnohospodárstva je najdôležitejším zdrojom obživy obyvateľstva aj turistika. Ostrov Ithaka má podmienky na poľnohospodárstvo len v niekoľkých úrodných údoliach – pestujú sa olivovníky, na svahoch vinič.
Doprava
Z gréckej pevniny sú Kefalónia a Ithaka cestnou sieťou prístupné cez ostrov Lefkáda (Leukas), ktorý je s pevninou spojený hrádzou so zdvíhacím mostom a z prístavu Vasilikí možno ďalej loďou navštíviť Kefalóniu (Fiskárdo), alebo z Nydrí (Nydrion) sa dostať na Ithaku (Fríkes). Výhodnejšie je však z pevniny použiť priamy pravidelný trajekt Kyllini – Póros. Cesty svojou kvalitou zodpovedajú členitému a hornatému reliéfu – sú pomerne úzke, s množstvom zákrut a stúpaní, asfaltové sa začali budovať až v 70. a 80. rokoch minulého storočia, takže vnútro ostrovov má ešte dosť nespevnených a štrkových ciest. Najdôležitejšia spojnica GR-50 na Kefalónii vedie z Argostóli na východ do prístavného mestečka Sámi v dĺžke 23 km.
Lodnú a trajektovú dopravu v prefektúre zabezpečuje niekoľko prístavov: najdôležitejší je Sámi s denným spojením na peloponézsky Patras (3 hod. 30 min.), Igumenitsu (4 hod. 45 min.), Ithaku-Vathý (1 hod.) alebo Ithaku-Pisso Aetos (45 min.), trajekty premávajú na trase Póros – Kyllini (1 hod. 15 min.), z najväčšieho kefalónskeho prístavu Argostóli len lokálne spoje do Lixoúri (30 min.) alebo na Zákynthos (3 hod.), zo severného prístavu Fiskárdo na Ithaku-Fríkes (45 min.) a ostrov Lefkáda-Vasilikí (1 hod.). Priamo na Ithaku existuje spojenie z Lefkádie (Nydrí – Fríkes) a z pevniny (Astakós – Vathý).
Železnice na ostrovoch nie sú, ani na protiľahlej gréckej pevnine. Leteckú prepravu zabezpečuje medzinárodné letisko Kefalonia Island International Airport, ktoré leží južne od Argostóli. Národnou gréckou leteckou spoločnosťou sú Olympic Airlines (www.olympicairlines.com).
Turistika a cestovný ruch
Kefalónia ponúka návštevníkom prekrásnu prírodu, neobvykle členité pobrežie s množstvom zálivov, nádherných piesčitých či kamienkových pláží (Myrtos, Xi, Lassi, Skála, Petani), čisté priezračné more, ktoré hrá všetkými odtieňmi modrej farby, ale tiež búrlivú históriu a pohostinné obyvateľstvo. Ostrov je posiaty záplavou farebných divo rastúcich kvetov a ovocných stromov, očarujúce zelené údolia, skalnaté hrebene, staré olivovníky i tajomné jaskyne, vytvorili v r. 2001 neopakovateľnú kulisu hollywoodskemu filmu Mandolína kapitána Corelliho, ktorého predlohou sa stala udalosť počas 2. svetovej vojny, kedy po kapitulácii Talianska došlo k masakre 5000 talianskych vojakov. Pre Kefalóniu je charakteristické aj množstvo úrodných planín, na ktorých sa vďaka vysokému počtu slnečných dní skvele darí vínnej réve – suroviny na výrobu presláveného miestneho vína Robola. Medzi najväčšie zvláštnosti ostrova patria morské mlyny Katavothres neďaleko hlavného mesta Argostóli, v ktorých miznúca voda sa objavuje na opačnom brehu ostrova v jaskyni Melissani, ďalej starobylé kláštory Atros, Ágios Gerassimos, Ágios Andreos, Kipouria, zvyšky benátskych pevností reprezentujúcich Ágios Georgios, alebo nemí svedkovia mykénskej doby v Tzanate.
Historický prehľad
V Homérovom epose Odysea bola Kefalónia pod názvom Sáme alebo Samos súčasťou Odyseovho kráľovstva Itaka – aj jeho poddaných v ňom nazýva Kefalónci. Podobne ako na ostrove Korfu, aj tu mali najväčší vplyv v 6. a 5. stor. pred Kr. Korinťania. Až v r. 456 pred Kr. Tolmidés prinútil ostrov, aby sa spojil s Aténami, v tomto období existovali na Kefalónii štyri mestské štáty (Kránioi, Pále, Prónnoi a Sáme), označované ako Tetrapolis. V r. 220-217 pred Kr. bojovali Kefalónčania spolu s Aiolským (Éolským) zväzkom na mori proti Filipovi V. Macedónskemu a proti Rimanom, pod ktorých nadvládu sa ostrov neskôr dostal. V 11. stor. Kefalóniu držali Normani, a potom až do r. 1458 rôzne talianske mestá a šľachtické rodiny. Turci tu vládli len 15 rokov a od r. 1500 do r. 1797 patrila Benátčanom, potom krátko Francúzom a neskôr Britom až do r. 1864, kedy sa stala súčasťou Grécka.
Ostrov Ithaka sa pokladá za ríšu, o ktorej píše Homér v Odysei, kde vládol Odyseus, známy svojím strastiplným blúdením po jeho návrate zo skončenej Trójskej vojny. Podľa doterajších vykopávok mohlo dávne mesto a Odyseov palác stáť pri obci Stavrós na severe ostrova. Najranejšie nálezy keramiky poukazujú na prvé osídlenie koncom 3. tisícročia pred Kr. Mykénske osídlenie bolo zistené na vrchu Pelikata, severne od Stavrósa, ale tiež na iných miestach – ich jednoduchosť sa však nedá porovnať s predpokladanou bohatou Homérovou Itakou. Mykénska keramika sa našla napr. v jaskyni juhozápadne od brehu zátoky Pólis (Mesto), tiež 13 bronzových trojnožiek zo začiatku 1. tisícročia pred Kr. a stopy nápisov odyseovského kultu. Na svahu nad zátokou Dexia (Pravá) pri ostrovnej metropole Vathý (Hlboké) sa nachádza Jaskyňa nýmf, do ktorej Fajákovia údajne uložili spiaceho Odysea, keď ho vo svojej lodi dopravili na rodnú Itaku. Odtiaľ možno putovať po Odyseových stopách cez horské svahy s nádhernými výhľadmi, až na Krkavčiu skalu (Kórax) k Arethúzinmu prameňu, kde sa mal Odyseus podľa legendy stretnúť so svojím synom Télemachom. Od rímskej doby je osud Ithaky podobný ostatným iónskym ostrovom. V stredoveku námorní piráti vyhostili pôvodných obyvateľov a obsadili dnešné Vathý. Až v 17. stor. sa tu opäť usadili roľníci z Kefalónie. Z dejín ostrova, bohatých na ničivé prepady a zemetrasenia, sa nezachovali takmer nijaké historické stavby. V r. 1981 prežili na ostrove časť svadobnej cesty britský korunný princ Charles s princeznou Dianou.
I T I N E R Á R
Optimálny tranzit: 1.) zo Slovenska priamo na Kefalóniu je najvýhodnejšie použiť charterové lety, ktoré z Bratislavy v letnej turistickej sezóne ponúka prostredníctvom nízkonákladových leteckých spoločností niekoľko slovenských CK, sezónne aj Austrian Airlines z Viedne (www.aua.com/sk/svk), priamy let z Bratislavy a Viedne trvá 1 hod. 50 min.;
2.) pravidelné lety z Viedne do Atén (asi 2,5 hod.) každodenne prevádzkujú grécke Olympic Airlines (www.olympicairlines.com), ktoré majú spojenie aj ďalej na Kefalóniu (asi 45 min.), obyčajne 1-2x denne podľa sezóny. INFO: Olympic Airlines – tel. 
+43…
(Viedeň – mesto), +43… a 
700… (Viedeň – letisko), 
+30… (Atény – mesto), +30… a 353 0000 (Atény – letisko), +30…, 42000, 28808 a 28881 (Kefalónia – letisko).
3.) cestné spojenie je v súčasnosti dosť problematické kvôli nestabilnému Kosovu, takže z Maďarska a Srbska (platenou diaľnicou Subotica – Nový Sad – Belehrad – Niš), treba túto oblasť obísť cez Bulharsko do gréckej Solune (Thessaloníki), ďalej cez Lamiu na trajekt Antirrion – Rion na Peloponéz (15 min.) a cez Patras ďalej k trajektu Kyllini – Póros (Kefalónia), ktorý premáva od 1. 7. do 1. 9. 2008 denne o 7.30, 11.30, 17.00, 21.00 hod., späť o 5.30, 9.30, 14.30, 19.00 hod., čas plavby 1 hod. 15 min., cena za jeden smer (EUR) – dospelý 8,10 (paluba), resp. 16,20 (kajuta), dieťa 4,10, resp. 8,10, auto do dĺžky 4,25 m – 38,10 EUR; odporúča sa vopred rezervovať – e-mail: strintzis-ferries@ferries.gr, www.ferries.gr/strintzis-ferries/. Trajekty Kyllini – Póros prevádzkuje denne aj Ionianferries – informácie na www.ionianferries.gr.
– trasa Bratislava – Kyllini = asi 1660 km;
ARGOSTÓLI (Argostolíon) – hlavné mesto celej prefektúry (9500 obyv.), leží na polostrove na brehu rovnomennej zátoky nazývanej aj Livádi, ktorá sa hlboko zarezáva do jz. časti ostrova. Významné prístavné mesto sa stalo metropolou v r. 1757, kedy sem presunuli bývalé hlavné mesto Ágios Georgios. Argostóli bolo v r. 1953 zemetrasením takmer úplne zničené, neskôr znova postavené v modernom štýle. Zaujímavosti: Archeologické múzeum – nálezy z mykénskej a rímskej doby z okolia, knižnica Koryalenios – jedna z najväčších v Grécku s 53 000 knihami, v tej istej budove sídli aj Historické a folklórne múzeum s impozantnými ukážkami nespočetných položiek z obdobia posledných 400 rokov. Múzeum má tiež expozíciu vedľa, s ukážkami prvých stôp osídlenia ostrova, hlavne z mykénskej doby. Zaujímavý je tiež Drapanu – kamenný most z r. 1813, ktorý spája Argostóli s náprotivným brehom, alebo Radikalu – pomník považovaný za symbol slobody. Katavothres (tzv. Morské mlyny) – na špici polostrova s moderným majákom, asi 2 km severne od mesta, je geologická rarita: v hlbokých skalných dierach mysu Ágioi Theodoroi neustále miznú v podzemných tuneloch masy morskej vody, ktoré sa objavujú na iných miestach ostrova, napr. po 17 km v jaskyni Melissani na úplne opačnej východnej strane pri obci Karavomilos na sz. od Sámi. Na pláži Argostoli Beach severne od mesta je kemping (tel.: +30…, 24525). Medzinárodné letisko Kefalonia Island International Airport (www.hcaa-eleng.gr/kefaldat.htm, www.kefalonia-efl.airports-guides.com), leží 9 km južne od mesta v Miniés (Minia). Z prístavu premáva trajekt do Lixoúri (30 min.), asi 4 km cez záliv Argostóli na opačný breh. INFO: www.argostoli.gr, www.postmehome.com/Argostoli.asp
LASSI (Lasí) – známa turistická oblasť na jz. od Argostóli s reťazou piesčitých a kamienkových pláží, obklopených píniami, sieťou hotelov, reštaurácií, barov i peších cestičiek, pozdĺž svojho pobrežia. Z piesčitých pláží vyniknú Makrís Gialos (Dlhá pláž) a Platis Gialos (Široká pláž) s krištáľovou vodou, alebo Gradakia s jemným sivým pieskom a roztrúsenými skalami. Nachádza sa tu aj zaujímavá kvapľová jaskyňa Ágiou Gerassimou. Séria prírodných piesčitých a skalnatých pláží bez turistickej infraštruktúry, sa ťahá na juh až po Minia Beach, ale zato s vynikajúcimi podmienkami pre plávanie v absolútne čistej vode.
AINOS (Énos) – horstvo a národný park v južnej polovici ostrova, vyhlásený na ochranu typickej lokality jedle gréckej kefalónskej. Prístup: z Argostóli smerom na Sámi cesta stúpa do hôr, po 8 km je vpravo 3 km dlhá odbočka k veľkému Kláštoru Ágios Gerassimos zo 16. stor. (obnovený po zemetrasení v r. 1953), kde žil ako mních sv. Gerasim, patrón ostrova (jeho telo je vystavené počas pútí 16. augusta a 20. októbra); pri ceste sú nádherné výhľady na Argostólijskú zátoku. Trasa ďalej smeruje do priesmyku Agrapidies (600 m n. m.), z neho vedie lesná cesta na vrch Ainos, najvyšší bod ostrova (1628 m n. m.). Cesta potom klesá ku kvapľovej jaskyni Drogoráti (22 km od Argostóli, 5 km od Sámi), ktorú tvoria dve časti – jedna predstavuje zrútenú priepasť, druhá má výbornú akustiku, preto sa využíva na koncerty (zaujímavosťou sú priehľadné stalagmity vyrastajúce na zrútených balvanoch).
SÁMI – dôležitý prístav východného pobrežia ostrova (1220 obyv., 23 km od Argostóli), ktorý bol v staroveku hlavným mestom Kefalónie. V prístave sú zvyšky termálnych kúpeľov s podlahovými mozaikami z 3. stor. n. l., nad mestečkom čnejú ruiny akropoly so zvyškami hradieb antického mesta (30 min. chôdze). Asi 3 km na sz. sa pri osade Karavomylos nachádza 180 m dlhá, 40 m široká a 36 m vysoká jaskyňa Melissani s podzemným jazerom hlbokým 35 m – možnosť plavby loďkou a pozorovanie prepadnutej časti stropu z povrchu, tiež pôvodný tvar jaskyne, jej krásnu kvapľovú výzdobu i hru farieb jazierka v lúčoch slnka. Na pláži Karavomilos Beach je kemping (tel. +30…). Cesta ďalej na sever až do malebného mestečka Agía Efimía vedie popri krásnych plážach zálivu Sami Bay. Asi 2 km na sv. od Sámi sú na kopci zvyšky Kláštora Agrilion (Moní Yperagias Theotokou Agrilion) obklopené olivovníkmi, odkiaľ je výhľad na celú zátoku Sami Bay a ostrov Ithaka. Pekná je tu štrková pláž Antisamos Bay vhodná na plávanie. INFO: www.sami.gr, www.kefalonia-island.co.uk/sami.html
PÓROS – malebné mestečko (970 obyv.), 28 km na jv. od Sámi, 40 km od Argostóli, s rybárskym prístavom, tavernami a barmi, je vstupnou bránou ostrova pre trajekty z peloponézskeho Kyllini (1 hod. 15 min.). Za prístavom leží malé plážové mestečko s kamienkovou plážou, ale držiteľom „Modrej vlajky“ je severnejšia Ragia Beach s viacerými tavernami a barmi. Okolité jaskyne poskytujú úkryt karetám a vzácnym stredomorským tuleňom (Monachus monachus). Asi 3 km sz. smerom na 500 m vysokom kopci sa vypína najstarší kefalónsky Kláštor Atros zasvätený Panne Márii, 3 km východne v mestečku Tzanata je zas veľké kupolovité pohrebisko s mnohými hrobmi – v hlavnej hrobke vyššieho úradníka z r. okolo 1350 pred Kr. sa našli napr. šperky a kamenné pečatidlá veľkej hodnoty, dokazujúce existenciu mocného mykénskeho centra. INFO: www.poros-kefalonia.gr, www.elios-pronnoi.gr
SKÁLA (Scala) – mestečko na jv. cípe ostrova (13 km južne od Pórosa, 39 km od Argostóli), v ktorom archeologický prieskum okrem iného odkryl ruiny rímskej vily so zachovanými nádhernými mozaikami a nápismi z 2. stor. pred Kr. Skála tvorí zároveň veľmi populárny turistický rezort, ktorý zahŕňa aj okolité obce Ratzakli, Alimatas, Koutrokou, Fanies a Spathi. Samotné stredisko Skála Beach s 3 km dlhou piesčito-kamienkovou plážou so strmším vstupom do mora a okolitými píniami, poskytuje široké možnosti vodných športov, potápačské centrum „Bubbles“, množstvo ubytovacích zariadení, reštaurácií, taviern, barov, je tu malý supermarket, predaj suvenírov, požičovne áut. INFO: www.skala-kefalonia.gr, www.kefalonia.gr, www.kefalonia-island.co.uk/skala.html
MOUNDA BEACH – piesčitá pláž na východnej strane zátoky Katelios Bay je významným hniezdiskom karety veľkohlavej, ktorá sem počas horúcich letných dní (júl-august) chodí klásť kožovité vajíčka, zahrabané v hĺbke okolo 45 cm, z ktorých sa približne po 55 dňoch pri teplote 28 °C liahnu malé korytnačky. Na južnom pobreží Kefalónie, počnúc mysom Ágios Kiriaki na polostrove Lixoúri až po oblasť Skála na jv. cípe ostrova, bolo napočítaných 13 pláží, na ktorých korytnačky hniezdili. Na pláži Kaminia bola za tým účelom zriadená rezervácia. INFO: www.moundabeach.gr, www.kateliosgroup.org
MARKOPOULO – v mestečku, 13 km západne od Skály, stojí jeden z dvoch najväčších kláštorov Kefalónie (spolu s Ágios Gerassimos) – Agía Panagía (Panny Márie). Rovnako je zasvätený kostol v dedinke Argínia, 5 km severne. Obidva kostoly sú miestom nezvyčajnej a trochu hrôzostrašnej náboženskej tradície – každý rok tu 6. augusta vylieza niekde z úkrytov okolia chrámov množstvo neškodných „posvätných“ hadov s dĺžkou do jedného metra. Akoby čakali na slávnosť, ktorá kulminuje 15. augusta, potom sa tak tajomne stratia, ako sa objavili. Udalosť sa nazýva „Fidakia“ (Malé hady, alebo Hady Panny Márie). Plazy sú popolavej farby s tmavšími fľakmi po tele, so zreteľným čiernym byzantským krížom na temene malej hlavy, ktorý vyzdvihuje ich „posvätnosť“.
ÁGIOS GEORGIOS – 8 km na jv. od Argostóli leží Kástro, prvé hlavné mesto ostrova (medzi r. 1500-1757) s mohutnou stredovekou benátskou pevnosťou (Citadelou sv. Juraja) z 13. stor., tiež nazývanou Kástro, s polygonálnym tvarom a cimburím, ktorá stojí na kopci 320 m n. m. Asi 3 km na jz. sa nachádza obec Mazarakata s mykénskym skalným pohrebiskom, čo potvrdzujú aj šperky a iné nálezy z rozkvetu tejto civilizácie. Na juh od citadely (asi 4 km) stojí Kláštor sv. Andreja (Moní Agía Andrea) z byzantskej doby s nádhernými freskami z 12. stor., ikonami a cirkevným múzeom, kam dodatočne uložili svätcovu pravú nohu (pôvodne bol kláštor zasvätený Panne Márii Milapidskej „Panagía Milapidia“). Na jz. od kláštora stojí pri obci Domata Kostol Panagía s výnimočným dreveným pozláteným ikonostasom, vyrezávanými ikonami a rakvou s pozostatkami patriarchu Gregorija z 5. stor.
METAXÁTA – mestečko (okolo 500 obyv.) na jz. od Ágios Georgios je známe mestskými hradbami, zvyškami chrámov z dávneho Krani – bývalého centra oblasti Leivathós (Livatho) a množstvom kupolovitých hrobov z neskorej mykénskej doby. INFO: www.metaxata.com
SVORONATA – rekreačná oblasť v tesnej blízkosti medzinárodného letiska, obklopená hájmi olivovníkov a excelentnými piesčitými plážami Ammes, Avithos a Aihelis. Ubytovacie zariadenia (hotely, vilky, štúdiá, apartmány a penzióny) sú roztrúsené po okolí, väčšinou ďalej od mora a najmä Avithos Beach s plytkým morom je vhodná pre rodiny s deťmi. K dispozícii sú tiež taverny, bary, športové využitie, minimarkety, požičovne áut a motoriek.
MYRTOS (Mirtos) – najslávnejšia a najkrajšia pláž Kefalónie (30 km severne od Argostóli), s priezračnou vodou, tyrkysovým morom, bielym pieskom a malými kamienkami, sa považuje za „ostrovný raj na zemi“. Večer pri západe slnka hrá more úžasnými farbami – od žltej, oranžovej, červenej, až po purpurovú. Myrtos súťaží so svojou krásou s inými plážami na ostrove, ako sú Makrís Gialos, Platis Gialos, Spartía, Lourdas, Skála, Poros, Antisámos, Xi, alebo Petani (ďalšie pláže na www.greeklandscapes.com/travel/beach.html). Asi 13 km južnejšie, pri mestečku Angónas (Agkónas), sa nachádza Agía Kiriaki Beach – oblasť krásnych piesčitých a kamienkových pláží s tradičnými tavernami, ktoré ponúkajú čerstvé ryby a príjemné posedenie. INFO: www.pylaros.gr
ÁSSOS (Ásos) – mesto, 40 km severne od Argostóli, s krásnou polohou na polostrovnej šiji, pod mohutnými vrchmi a benátskou pevnosťou (Citadela Ássos), ktorá dominuje nad celou oblasťou z pahorku Assoského výbežku, a ktorú postavili Benátčania na ochranu obyvateľstva proti pirátom a Turkom v r. 1595.
FISKÁRDO – najsevernejší prístav ostrova, 55 km od hlavného mesta, 42 km od Sámi, je nádherným starobylým kozmopolitným mestečkom obklopeným štíhlymi cyprusmi, ktoré obišlo ničivé zemetrasenie v r. 1953, takže pôvodnú architektúru tvoria najstaršie a pestré domy celého ostrova (čiastočne zariadené ako penzióny pre turistov). Je tu pošta, kostol a malé námorné múzeum. Množstvo jácht zakotvených v jeho malebnom prístave tiež poskytuje mestu neobvyklú atmosféru. Pôvodne sa nazývalo Guiskárdo podľa Roberta Guiscarda, vojvodcu Apúlie a Kalábrie a zakladateľa Kráľovstva dvoch Sicílií, ktorý tu umrel v r. 1085 počas nadvlády Normanov. INFO: www.fiscardo.com, www.fiscardostudios.com
LIXOÚRI (Lixurion) – veľmi malebné prístavné mesto a druhé najväčšie na Kefalónii (3600 obyv.), leží na druhej strane zátoky Argostóli na polostrove Palikí, prístupné je trajektom z Argostóli (asi 30 min.), alebo cestou okolo zálivu (33 km). Je vstupnou bránou ku krásnym južným plážam tohto polostrova (Lepeda, Megas Lakos, Xi, Kounopetra, Vatsa). V meste je množstvo obchodov, kaviarní a zábavných podnikov. INFO: www.paliki.gr
XI (Xi Beach) – malá osada a rovnomenná pláž, 7 km od Lixoúri, jedna z najmalebnejších na ostrove. Takmer 4 km dlhá pláž má jemný červený piesok (podobný západnej Sahare), plytké more vhodné pre rodiny s deťmi a nádherné prímorské scenérie s vystupujúcimi útesmi tesne nad plážou. Stredisko ponúka ubytovanie vo vilkách a apartmánoch, posedenie v tavernách, baroch a kaviarňach, je tu reštaurácia, supermarket, tiež vynikajúce podmienky pre vodné športy. Rybie grilované špeciality ponúkajú aj v taverne na neďalekej pláži Vatsa západne od Xi Beach. Pri južnom cípe polostrova Akrotiri sa pri menšom letovisku Kounopetra nachádza dosiaľ neobjasnená zvláštnosť – skala v mori, ktorá sa rytmicky pohybuje. Z najzápadnejšieho cípu Kefalónie, pri majáku Gerogombos a od neďalekej Dračej jaskyne (Drakospilia) sú krásne pohľady na západ slnka. INFO: www.xi-village.gr
KIPOURIA – oblasť pekných pláží Kipouria Beach a severnejšej Platia Ammos, so zaujímavým Kláštorom Moní Kipoureon, postavenom priamo na hrane morského skalného útesu, s množstvom postbyzantských ikon a uchovaným vzácnym kláštorným dedičstvom už od 7. stor. Za návštevu stojí aj blízky Kláštor Agía Paraskevi Tafiou vo vnútrozemí.
PETANI BEACH – jedna z najmalebnejších pláží Kefalónie, 11 km od Lixoúri, sa nachádza v krásnom zálive na západe polostrova Palikí, v amfiteátri okolitých skalných útesov, len s niekoľkými vilkami, takže je absolútnou oázou úplného pokoja.
ITHAKA (Itháki) – mytologická Itaka sa v Homérovej Odysei pokladá za ríšu, v ktorej založil svoje kráľovstvo Odyseus po návrate z Tróje. Zaujímavosti: Vathý (Vathi alebo Itháki) – hlavné mesto Ithaky (2500 obyv.) pravdepodobne založené Rimanmi na konci hlbokého zálivu chráneného dvomi benátskymi pevnosťami, sa považuje za jeden z najväčších prírodných prístavov sveta (v r. 1953 ťažko poškodené zemetrasením). Je tu Archeologické múzeum, mnoho taviern, barov, kaviarní, malých hotelov. Jaskyňa nýmf „Nimfospilia“ podľa Odysey, alebo tiež Mramorová (Marmarospilia) – na svahu kopca Ágios Nikólaos nad zátokou Dexia, kam mal Odyseus ukryť dary od Alkynóza, kráľa Fajákov (kvapľová jaskyňa má dva vchody: jeden pre bohov a druhý pre obyčajných smrteľníkov); Perachóri – mestečko Festivalu vína (august), nad ním sú ruiny pôvodného stredovekého hlavného mesta Ithaky (do 16. stor.) Paleochóra so zvyškami chrámov so vzácnymi byzantskými ikonami; Prameň Arethúsy – pešo 6 km južne od Vathý na úpätí skaly Kórax; Aetós (v preklade Orol) – ruiny mesta Alalkomenai z 8.-7. stor. pred Kr. s prehistorickou akropolou na kopci Aetós, ktorá sa miestnymi obyvateľmi traduje ako Odyseov palác; Kláštor Katharon z r. 1696, 600 m n. m., so zvonicou – zasvätený Panne Márii (vzácne maľby a ikona svätice, každoročné slávnosti 8. septembra, krásny výhľad na zátoku); Anogi – Kostol Kimiseos Theotokou (Nanebovzatie Panny Márie) z 12. stor. s krásnymi freskami a benátskou zvonicou; Stavrós – mykénske sídlisko na vrchu Pelikata (1 km severne od obce), v okolí antické pamiatky s predpokladom miesta Odyseovho paláca; jaskyňa Loizou – zvyšky mykénskeho a predhelénskeho obdobia pri brehu zátoky Pólis s nápismi odyseovského kultu, jaskyňa bola v mykénskej dobe svätyňou Atény, Héry a Artemidy; Kioni – tradičné mestečko, ktoré kedysi používali piráti ako útočisko, dnes malý prístav jácht, v Kláštore Ágios Nikólaos je postavený antický stĺp ako zvyšok z dávneho chrámu, zátoku dekorujú zvyšky troch veterných mlynov. Pláže (väčšinou štrkovité) – najlepšie sú Sarakiniko Bay, Filiatro, Gidaki Beach, Skinos Bay, Dexia, ďalej Platis Amos (Afales Bay), Frikion Bay, Kioni, Aspros Gialos, Kaminia Beach, Andri Beach, Pisso Aetos. INFO: www.ithaki.gr, http://ithaca.foi.org.uk/
ECHINÁDY (Echinádes Nissi) – niekoľko menších zelených ostrovčekov pri brehoch gréckej pevniny, patriace administratívne pod Ithaku, sú rajom pre plachetnice a jachting.
