Hydrotour lieta na Krétu
A tak sa mi dobre píše. Predstavujem si záujemcu o ostrov, ktorý je obložený bedekrami, ktorý študuje články z mojej webovej stránky cestovatel.eu, kde nájde nejaké údaje aj o Kréte a rozmýšľa, že si leto ešte predĺži.
Nie je to zlý nápad. Lieta sa tam z Bratislavy, Kréte stále dominujú vysoké teploty, bazén sme si užívali ešte aj za tmy, kúpali sme sa v teplučkom mori, ktoré bolo najmä predpoludním obyčajne aj tiché, s jemnými hojdavými vlnkami. Našli sme dokonca aj jednu betónovými mólami skoro uzavretú pláž pri hoteli Kalia beach v stredisku Kato Gouves, kde vlny nemali šancu ani vtedy, keď sa more urazilo, že už ideme domov. My sme boli v hoteli St. Constantin, kde nás šofér autobusu ani nechcel zobrať na letisko, lebo sme neboli v zozname. Nakoniec nás našiel o tri riadky nižšie.
Corona nie je problém. Na ostrov chodia aj nejaké trajekty, ale to je veľmi obmedzené. A testy sa robia už na letisku. Domáci to berú veľmi vážne. A my dovolenkári sme radi, že je to tak. Postupne prestávame na nákazu myslieť.
Treba myslieť na výlety, na poznanie, na zážitky. A nie na pláž, či drinky v bare all inclusive. Jeden deň oddychu stačil. A potom sme už mali autíčko a mapu. Smer Malia s archeologickými vykopávkami. Faisthos je väčší, ale na porovnanie Malie s Knossom fotky postačia. Keď príde čas. A odtiaľ? V jednom bedekri som čítal, že ideme na divoký východ. Na pláž VAI. Aj o tom budem postupne písať podrobnejšie. Najskôr aspoň toľko, že je to pláž lemovaná palmami, o ktorej písali už v antike. Tu som si dovolil súkromnú fotku. Našiel som aj plantáž miestnych banánov. Aj o tých sa raz rozpíšem.
Pláž, inak plná civilizácie a cesta síce kľukatá a menej frekventovaná, ale nič divoké to nebolo. Tak skúsme ísť tam, kde sa o divokosti nedá vôbec hovoriť. Na Knossos, kde sú aj v exteriéri povinne rúška. I keď, teraz tam veľa ľudí nebolo. Evansa archeológovia za dostavenie časti pamiatok a výrobu romantických ruín síce zo svojich radov vylúčili, ale aj tak, vďaka týmto malebným ruinám sa niekdajšia Minojská civilizácia stala známa a archeológia populárna.
No a čo potom? Bolo sa treba ochladiť. Toho žraloka som nenasnímal na pláži, ale v klimatizovanom akváriu. Nie je svetové, ale poteší.
Na ďalší deň som v dedinke Krasi hľadal najvhodnejšie miesta na fotenie platana. Pomohol mi turista, ktorý fotil zblízka. Na porovnanie. No a potom nasledovali veterné mlyny a unikátna planina Lassithy, kde sa čerpala voda na ovlaženie pôdy. Ktovie ako dlho to trvalo, kým zimné dažde naplavili dosť prachu na vznik úrodnej pôdy a roviny medzi horami?
A potom zase hory a dediny. Mňa to jednoducho láka. No, aby ste nepovedali, aj fotka pláže. V deň odchodu. Takto sa hnevalo, že už ideme. A nám aspoň nebolo ľúto.
Nuž a potom sup do rizikovej krajiny. Hlavne, že ešte týždeň predtým bolo plno „kecov“ o tom, aby sme necestovali do Grécka. A po návrate hrôza niekoho sa dotknúť. Len aby sme ho nenakazili. Čím? Zdravým rozumom a radosťou z oddychu? Alebo je to len obycajná závisť za to, že sme našli odvahu?
