Netradičná krajina, plná neuveriteľných prírodných krás, prepojená s jednoduchým životom miestnych obyvateľov, ponúka návštevníkovi nezabudnuteľné scenérie a zážitky. Pre cestovanie do Ázie je možné si vybrať viac turisticky populárne destinácie, ale pri návšteve Laosu ostáva v človeku čosi viac ako len dovolenka.
Pamiatky vsadené do prírodnej scenérie, mnohé budhistické chrámové komplexy či klasické trhy, zanechávajú nezabudnuteľné zážitky. Krajina vytvára dojem nikdy nestarnúcej a nespiacej prírodnej scenérie.
Návštevník napriek veľkej hospodárskej zaostalosti a vysokej negramotnosti obyvateľov nemá problém sa dohovoriť po francúzsky alebo anglicky. Obyvatelia sú veľmi opatrní, dá sa povedať až plachí, ale veľmi milí, priateľskí a pohostinní. Nie je žiadnou výnimkou, ak náhodou prechádzate okolo rodinnej oslavy a spomalíte svoj krok, že vás pozvú k stolu. Úradným jazykom je laoština a francúzština, aj keď od 19. júla 1949 Laos už nie je francúzskou kolóniou. Tak ako každá krajina má svoje slangové oblasti, Laos má kmene, ktoré používajú okrem úradného jazyka svoje kmeňové jazyky.
Krajina je veľmi členitá a náročná na život. Na rozlohe 236 800 km2 ju tvorí 17 provincií a okruh hlavného mesta. Na tejto rozlohe žije 6,5 mil. obyvateľov. Hlavným mestom je Vientiane. Leží na hranici s Thajskom. Celková hustota osídlenia je len 24 obyvateľov/km2. Ďalšími významnými mestami sú Luang Prabang a Savannakhet, ktoré by návštevník Laosu určite nemal vynechať. V laoštine je nazývaný Muang Lao alebo Pathet Lao, čo v doslovnom preklade znamená Laoská zem. Francúzi v roku 1893 spojili tri separované kráľovstvá do Francúzskej Indočíny. Krajinu pomenovali podľa obyvateľov – Laos.
Okolo roku 757 vznikol prvý laoský štát. Od 15. do 18. storočia bol Laos silným štátom, známym ako Lan Xang (v preklade krajina miliónov slonov). Neskôr sa rozpadol na niekoľko drobných kráľovstiev, až do obdobia zjednotenia Francúzskom. V polovici 50. rokov 20. storočia francúzska vláda zlyhala a do severného Laosu vtrhli komunistickí rebeli z hnutia Pathet Lao. Tí ustanovili dočasnú socialistickú republiku Laos. Po skončení vojny vo Vietname v roku 1975 Pathet Lao vyhlásilo v Laose novú komunistickú republiku. Dodnes je vláda v krajine silno ovplyvnená politikou vietnamských komunistov.
Čo je nutné vedieť pred vycestovaním do Laosu
Najlepšie je vycestovať v rovnakom období našej zimy, čo je od novembra do marca. Cestovať v ostatnom období nie je zakázané, ale monzuúnové dažde mnohokrát zalejú cesty a nie je možný presun. Priemerné teploty sú 25 až 30 °C. Internetové pripojenie alebo wifi je len na miestach pre to určených. Sú to tzv. internetové kaviarne, kde je možné získať aj rôzne turistické informácie.
Očkovanie je nevyhnutnou súčasťou výbavy pri cestovaní do tropických krajín, ktorou Laos je. Najlepšie je sa informovať na klinike cudzokrajných chorôb.
Laos je krajina s vízovou povinnosťou, a preto je nutné na cestu do krajiny platný cestovný pas a vízum. Víza sa dajú získať na viacerých miestach. Buď pred cestou navštíviť príslušné Laoské veľvyslanectvo vo Varšave, alebo ho získať aj na veľvyslanectve Laosu v Bangkoku. Platnosť cestovného dokladu musí o 3 mesiace presahovať platnosť udeleného víza. Požaduje sa pas, 1 x foto a poplatok vo výške 600 bahtov, t.j. cca 20 € na jeden vstup a 30 dní pobytu. Víza sú udelené za tri pracovné dni. O vízum je možné požiadať aj na letisku vo Vientiane a na medzinárodnom hraničnom priechode na dobu 15 dní pobytu v krajine. Poplatok je 30 USD.
S eurom sa nevypláca cestovať, pretože Laosania mu neveria a ani nepoznajú túto menu. Je lepšie mať pripravené USD, ktoré sa dajú zmeniť v každom väčšom meste či s nimi priamo platiť. Platnou menou je KIP. Nie je problém platiť dolárom, ale výdavok obchodník prepočíta a vydá v kipoch. Tento výdavok je, samozrejme, výhodný pre obchodníka. Ubytovanie a dopravu je možné platiť v USD.
Ako cestovať do Laosu
Nie je možné očakávať priame či charterové lety z veľkých európskych letísk do Vientianeu. Najľahší spôsob, ako sa do Laosu dostať, je odlet z Viedne do Bangkoku alebo do niektorého z vietnamských letísk a odtiaľ ďalší let do Vientianeu či Luang Prabangu. Inou možnosťou je využiť prepravu vlakom alebo autobusom. Z Bangkoku pravidelne chodí vlak na hranice s Laosom, kde táto trať končí. Potom treba využiť laoské možnosti dopravy, najlepšie je tuk-tuk do hlavného mesta, ktoré leží na hraniciach. Z Vietnamu sú dva možné prechody do Laosu. Jeden je v Severnom a druhý v Južnom Vietname. Na hraniciach medzi Vietnamom a Laosom treba prestúpiť na laoský autobus, ktorý smeruje bez prestávky z hraníc do mesta Savannakhet na juhu a na severe do Luangprabang. Ide o bezpečnosť dopravy. Najlepšie je zakúpiť si lístok pre VIP autobus. Tieto autobusy zvyknú byť klimatizované a vhodnejšie na dlhé trate. Pre miestnych obyvateľov sú tieto druhy autobusov drahé, takže využívajú lokálky. Vzdialenosti nie sú zanedbateľné. Ide o presuny trvajúce okolo 10 hodín, preto je lepšie vyhľadať spojenie počas noci. Denné presuny prinášajú neopakovateľnú panorámu hornatej krajiny. Až 58 % zaberajú nezničené tropické dažďové pralesy. V horách sú náhorné plošiny až vo výške 2 000 metrov. Najväčšou je Xianghoang. Na juhozápade je jediná nížina pozdĺž rieky Mekong, ktorá tvorí hlavnú dopravnú tepnu tejto krajiny, pretože železníc a ciest je málo. Presuny v mestách a ich okolí je najlepšie riešiť tuk-tukom, prenajatím si mopedu alebo bicykla.
Pri ubytovaní netreba očakávať 5* hotely s all inclusive programom. Hotelov je v krajine veľmi málo, ale hostely alebo bungalovy na prenocovanie úplne stačia. Ubytovanie sa dá nájsť po príchode na určené miesto prostredníctvom lokálnej kancelárie, ktorá je v každom meste, alebo prostredníctvom turistických kancelárií pred príchodom do krajiny, buď v Thajsku alebo vo Vietname. Ďalšou možnosťou je hlavná ulica laoského mesta, kde sa predbiehajú, kto predá ubytovanie ako prvý. Ubytovanie je na európske pomery veľmi skromné. To znamená izba s dvoma alebo štyrmi posteľami, sprcha, prípadne balkón. Napriek jednoduchosti vybavenia izieb sú udržiavané v čistote. Laosania sú veľmi úslužní a priateľskí, tak sa môže stať, že ubytujú pocestného v svojej skromnej chatrči, kde ho aj patrične pohostia.
Hlavné mesto Vientiane
Rozprestiera sa v severnej časti, na ľavej strane rieky Mekong, pri hraniciach s Thajskom. Štatistické údaje hovoria, že v hlavnom meste žije približne 730 tisíc obyvateľov. Samozrejme, sídli tu hlava štátu, prezident spolu s vládou a najvyšším ľudovým zhromaždením. Hlavným mestom sa stalo až v roku 1563, zo strachu z barmskej invázie na Luang Prabang. Neskôr ho v roku 1828 vyplienili Thajčania, ale v roku 1899 ho Francúzsko opäť prehlásilo za hlavné mesto Laosu. Vďaka svojej lokalite pri thajských hraniciach sa stalo jedným z prosperujúcich miest krajiny.
Turisticky je veľmi zaujímavé. Budhistickí mnísi sú veľmi ústretoví a radi sa podelia o zážitky, vysvetlia, v čom spočíva ich skromnosť i duševná sila. Priblížia život budhistického mnícha, vysvetlia históriu alebo architektúru. Je neopakovateľným zážitkom stráviť čas v chráme s tým najlepších sprievodcom, ktorým mních určite je. Mesto nemá len chrámy ale aj krásne uličky, námestia či kaviarničky, kde sa dá vychutnávať pokoj a nasávať energia netradičného veľkomesta.
Luang Prabang
Mesto, ktoré nemôže vynechať žiaden návštevník. Jeho lokalita je fascinujúca. Leží na sútoku riek Mekong a Nam Khan,
približne 425 km na sever od hlavného mesta. Nie je to veľké mesto, má približne 26 tis. obyvateľov. Vďaka svojej popularite a návštevnosti má Luang Prabang medzinárodné letisko s letmi do Bangkoku v Thajsku a Siem Reapom v Kambodži. Centrum Luang Prabangu je zapísané v UNESCO.
Francúzi mali v 19. storočí záujem získať kontrolu nad oblasťou, ktorú vnímali ako oporný múr pre vietnamské kolónie Tonkin a Annam. Využili neschopnosť vládcov a Luang Prabang sa stal v roku 1887 protektorátom Francúzskej Indočíny. Po porážke Francúzska v apríli 1945 nakrátko okupovali Luang Prabang Japonci. V roku 1953 získal Laos nezávislosť a kráľ Luang Prabangu Sisavang Vong sa stal hlavou nezávislého Laoského kráľovstva s hlavným mestom Vientiane, ale sídlo kráľa ostalo v Luang Prabangu. Komunistický Pathet Laoa dobyl v roku 1975 Luag Prabang a nasledoval exodus obyvateľstva, mesto stratilo svoj význam. Po znovuotvorení krajiny svetu sa mesto začalo pomaly stavať na nohy. A to vďaka turizmu. Nielen história je zaujímavá, ale neďaleko mesta je aj prírodná rezervácia s nádhernou scenériou, vodopádmi a pralesom.
Lucia Ostrovská
CESTOVATEL 052014
