Postupne sme v tohtoročných číslach nášho časopisu predstavili všetky grécke ostrovy Iónskeho mora (Heptanisie) – Zákynthos, Kefalóniu s Ithakou, naposledy Korfu. K úplnosti chýba posledný, z hľadiska turizmu nie menej významný ostrov Lefkáda, ktorému dávame priestor teraz.
Názov prefektúry: novogrécky Lefkáda, Leukáda (???????), starogrécky Lefkás, Leukás (??????), anglicky Lefkada, taliansky Leucade (starotaliansky Santa Maura), česky Levkada, Levkas.
Rozloha: samotný ostrov Lefkáda 302 km2, celá prefektúra 356 km2 (vrátane ostrovov Meganísi 20 km2, Kálamos 25 km2, Kastós 6 km2 a niekoľkých malých neobývaných ostrovov).
Obyvateľstvo: 24 650 Grékov, z toho Lefkáda 22 100, Meganísi 1880, Kálamos 550, Kastós 120 (podľa sčítania v r. 2005).
Náboženstvo: grécka ortodoxná pravoslávna cirkev.
Úradný jazyk: gréčtina (novogréčtina, ellinika).
Správne členenie: 6 správnych okresov – municipalít (dímos) – Apollónioi (sídlo Vasilikí), Elloménos (Nydrí), Karyá (Karyá), Lefkáda (mesto s okolím), Meganísi (Vathý), Sfakiótes (Lazaráta) a 2 komunity (koinotíton) – Kálamos, Kastós.
Hlavné mesto: Lefkáda (Lefkás) – 6900 obyv., celý okres 10 875 obyv.
Oficiálna mena: euro (????, ????) €; 1 EUR = 100 centov (po grécky lepta, ?????, ?????).
MPZ automobilov: GR
Športová skratka: GRC
Národná web-doména: .gr
Prírodné pomery a podnebie
Lefkáda s priľahlými ostrovmi je samostatnou prefektúrou (nómos) Gréckej republiky. Leží pri jej západnom pobreží medzi Korfu a Kefalóniou, na rozhraní regiónov Epirus a stredné Grécko (okresu Akarnánia), pred hornatým polostrovom Plagiá, od ktorého je oddelená plytkou lagúnou Ormos Drepanu, širokou 600 m až 5 km. Ostrov Lefkáda bol pôvodne polostrov, ktorý v 5. stor. pred Kr. Korinťania oddelili od pevniny prekopaním úzkej šije s kremenným dnom pre lodnú plavbu a v r. 1905 zasypaný kanál opäť obnovili. Dnes je tento štvrtý najväčší iónsky ostrov z pevniny prístupný po nasypanej hrádzi s 50 m dlhým zdvíhacím mostom.
Hornatým, čiastočne krasovým ostrovom (70 % povrchu tvoria vrchy) prechádza od severu na juh vápencový hrebeň, dosahujúci v centrálnych partiách, v pohorí Eláti Oros, najväčšiu výšku 1158 m n. m. vrcholom Stavrotás (niektoré grécke zdroje uvádzajú až 1182 m n. m.). Západná strana ostrova je strmšia s viacerými dlhými piesčitými plážami. Hrebeň na juhu končí mysom Doukáto alebo tiež Lefkátas (Biela skala) s majákom, ktorý stojí na bielo žiariacom útese 72 m n. m. Názov súvisí s menom celého ostrova – leukos znamená biely, keďže na mnohých miestach vyčnievajú charakteristické biele vápencové skaly, viditeľné už z ďalekého mora. Podľa antickej poetky Sapfó skalu v staroveku vyhľadávali nešťastní milenci, ktorí rovnako ako ona, samovražedným skokom z nej skončili svoj život.
Horstvo je pretkané úzkymi rovinami, kaňonmi a úrodnými údoliami s plantážami olivovníkov, svahy kopcov obhospodarujú políčka vínnej révy. Flóru reprezentujú cyprusy, rôzne druhy borovíc, platany, špeciálny druh duba, ibišteky, aromatické rastliny a vzácna kvetena. Najdôležitejším zdrojom obživy miestneho obyvateľstva je poľnohospodárstvo, aj keď na nie veľmi výnosnej pôde – centrom je oblasť mesta Lefkáda. Významný je tiež rybolov a získavanie morskej soli odparovaním.
Lefkáda má typické stredomorské podnebie – horúce leto so stabilným slnečným počasím a chladnejšiu zimu s dostatkom vlahy, najmä na horách, preto je hlavne vnútrozemie porastené pomerne hustou vegetáciou. Turistická sezóna trvá od mája do októbra. Priemerné denné teploty vzduchu a vody – máj 24 a 19 °C, jún 27 a 23 °C, júl 30 a 25 °C, august 31 a 25 °C, september 28 a 24 °C, október 24 a 23 °C.
Historický prehľad
Lefkáda bola osídlená už v mladšej dobe kamennej (neolite) a vykopávky v Nydrí dosvedčujú osídlenie aj v dobe bronzovej (prvá polovica 2. tisícročia pred Kr.). V 7. stor. pred Kr. začali ostrov kolonizovať Gréci z Korintu založením mesta Lefkás a lagúnu na juhu uzavreli 600 m dlhým mólom, ktorého zvyšky vidieť aj dnes pod vodou. Na severe pri benátskej pevnosti Santa Maura zas prekopali kanál, ktorý bol však počas peloponézskej vojny, keď Lefkás stál na strane Sparty, opäť zasypaný pieskom. Podobne ako ostrov Korfu, aj Lefkádu včlenili Korinťania do svojho mocenského námorného systému v Iónskom a Jadranskom mori. Počas existencie Achájskeho spolku bolo mesto Lefkás metropolou Akarnánie, ktoré podporovalo Filipa II. Macedónskeho proti Rimanom, ktorí ho r. 197 pred Kr. dobyli a z ostrova na pevninu vybudovali 700 m dlhý kamenný most.
Po dlhých storočiach cudzej nadvlády, keď v stredoveku ostrov patril kniežatám z Kefalónie a Zante (Zákynthosa), či iným franským dynastiám, dosiahol najväčšieho rozkvetu hlavne pod nadvládou Benátčanov – najprv okolo polovice 14. stor. a potom opäť v 17.-18. stor. Medzitým ho však v r. 1479 ako jediný z Iónskych ostrovov ovládli Turci. Benátkam patril ostrov od r. 1684 do r. 1797, kedy pripadol Napoleonovi, a po jeho krátkej správe od r. 1815 zase Angličanom. Lefkáda spolu s ostatnými iónskymi ostrovmi ostala pod britskou správou až do r. 1864, kedy sa stala súčasťou Grécka.
Turistika a cestovný ruch
Lefkáda sa považuje za ostrov s „božskými“ plážami, pretože najmä na západnom pobreží ponúka príroda to najkrajšie zo svojho umenia. Vďaka vápencovému podkladu má tunajšie more farbu najrýdzejšieho tyrkysu, smaragdu či azúru. Naviac, biele vápencové útesy na pobreží sa zvažujú strmo k morskej hladine, čím nútia návštevníka k sťaženému prístupu na prenádherné pláže. Napríklad pri návšteve pláže Egremni treba prekonať okrem kľukatých serpentín aj okolo 300 schodov. Pláže na Lefkáde sa považujú za vôbec najkrajšie v celom Grécku – medzi prvou päticou sa uvádzajú až tri lefkádske pláže. Pláž Porto Katsiki sa radí dokonca do desiatky najkrajších pláží sveta!
Lefkáda, to však nie sú len krásne pláže a priezračné krištáľové more – kvôli častým zemetraseniam (ničivé v r. 1953, naposledy 6,4 Richterovho stupňa v auguste 2003) a pomalšiemu rozvoju cestovného ruchu, sa môžeme hlavne vo vnútrozemí stretnúť s pravým gréckym vidiekom. Stáda horských kôz, dedinské políčka vínnej révy, osady, v ktorých akoby sa zastavil čas – to je druhá kúzelná tvár ostrova. Čo môže návštevníka Lefkády ešte zaujímať? Asi 3 km južne od metropoly ostrova ležia trosky starovekého mesta Lefkáda, južnejšie sa zas nachádza Nydrí – hlavné rekreačné stredisko celej Lefkády. V blízkosti kostolíka Agía Kyriaki je pochovaný nemecký archeológ Wilhelm Dörpfeld (1853-1940), Schliemannov spolupracovník z Tróje a Mykén, ktorý tu uskutočňoval vykopávky v domnienke, že sa mu podarí nájsť práve tu Homérovu Ithaku – Odyseovu vlasť. Vďaka dobrému vetru je Lefkáda aj rajom surfistov, ktorí prevádzkujú svoj šport hlavne na juhu pri letovisku Vasilikí, z neho možno zas navštíviť mys Lefkátas, za 8 hodín pešo tam aj späť. Pri výjazde zo zátoky pri Nydrí stojí za pozornosť ostrovček Skorpios, ktorý je súkromným majetkom Onassisovcov. Lefkáda má aj množstvo prameňov – najznámejšie sú Kerasia v mestečku Sívros a dve slané jazerá na severe ostrova sú významnou rezerváciou vodného vtáctva.
Vhodným darčekom a suvenírom z Lefkády sú rôzne výrobky z tradičných surovín – kvalitné červené víno, vynikajúci med so zvláštnou arómou, ručne tkané koberce, čipky a výšivky, na konzumáciu olivy, figy, citrusové plody či typický grécky syr feta vyrábaný z ovčieho mlieka.
A. Lefkáda + Meganísi:
LEFKÁDA (Lefkás) – hlavné mesto a prístav rovnomenného ostrova so 6900 obyv., leží na jeho sv. cípe, je vlastne vstupným miestom z materskej pevniny autom, autobusom či taxíkom z letiska alebo od severu z Prévezy (21 km). Mestečko pôsobí veľmi pokojným dojmom, napriek živým uliciam s obchodíkmi, barmi, tavernami a reštauráciami. Jeho domy sú stavané zvláštnym štýlom s drevenými vrchnými poschodiami z doby tureckej nadvlády, na ochranu pred zemetrasením. Centrum mesta tvorí niekoľko krátkych ulíc a malé štvorcové námestíčko tiež s obchodíkmi a reštauráciami, je tu niekoľko múzeí a krásnych kostolov. Zaujímavosti: príjazdová cesta z pevniny s padacím mostom, zvyšky starej benátskej pevnosti Santa Maura (Ágia Mavra) s ortodoxným kostolíkom, postavenej okolo r. 1300 proti nájazdom pirátov (3 km na sever od mesta), 3 km južne ležia na vyvýšenine ruiny starovekej Lefkády (akropola, vodovod, divadlo, časti mestských hradieb), na jz. sa nachádza Alabastrová jaskyňa s kvapľami ako z alabastru, 3 km na západ stojí Kláštor Faneroméni (Moní Panagía Faneroméni) pôvodne z r. 1634, s krásnym panoramatickým výhľadom. Okolo mesta sa rozprestiera veľká lagúna, pozdĺž ktorej vedie malá okružná cesta (7,5 km), na jej sz. strane sú pozostatky veterných mlynov, na severe je zaujímavá pláž Gýras Beach. Letisko Aktion National Airport (alebo Lefkada Airport, www.hcaa-eleng.gr/preveza.htm), leží na pevnine asi 18 km severne od mesta.
NYDRÍ (Nidri, Nydrion) – veľmi živé, populárne a najnavštevovanejšie letovisko na východnom pobreží ostrova pri vstupe do malebnej, hlboko do pevniny zasahujúcej zátoky Vlichó Bay, leží na hlavnej cestnej tepne 17 km južne od Lefkády, ktorá končí vo Vasilikí. Mesto z jednej strany obklopujú hory, z druhej more s niekoľkými ostrovmi. V letovisku je množstvo hotelov, barov, taverien a obchodíkov, a hlavný prístav, z ktorého sa podnikajú výlety na okolité ostrovy. Priamo oproti ležia dva súkromné ostrovy – Skorpidi a Skorpios, ktorý je aj posledným odpočinkom miliardára Aristotela Onassisa († 1975), a ostrov Spárti s morskými jaskyňami. Súčasťou Nydrí je aj menšie a pokojnejšie letovisko Perigiáli s apartmánovými vilkami, reštauráciami, barmi, kaviarňami a pobrežnou promenádou. Na myse Kyriakí (Agía Kyriakí) ležiacom východne oproti prístavisku Nydrí, na ktorom stojí Kaplnka Agía Kyriakí, sa vedľa nachádza pôvodný dom Wilhelma Dörpfelda a hrob tohto významného nemeckého archeológa. Na polostrove sa nachádza aj romantická usadlosť Géni s hotelom Cleopatra Beach 4*, na päte polostrova je zas pekná pláž Desími Beach s hrubozrnným pieskom a kamienkami. Severne od Nydrí stojí za návštevu kaňon Dimossári s vodopádmi Rachi Falls.
PÓROS – malá dedinka, 11 km južne od Nydrí, so zvyškami benátskeho hradu, z ktorej vedie 3 km dlhá kľukatá cesta do malého strediska Mikrós Gialós s pokojnou kamenitou plážou Rouda Beach na brehu jedného fjordu, ktorú obklopujú reštaurácie a bary.
SÝVOTA (Sivota) – krásna a turistami obľúbená rybárska osada na brehu susedného rovnomenného fjordu, je známa rybími tavernami s ponukou čerstvých plodov mora. Zátoka poskytuje výborné podmienky windsurfingu, keďže je chránená pred vlnami otvoreného mora, rovnako je obľúbeným kotviskom lodí.
VASILIKÍ (Vassiliki) – prístavné mestečko a jedno z najkrajších letovísk ostrova, leží na južnom pobreží pri širokom zálive Vassiliki Bay, 38 km od Lefkády (21 km od Nydrí). Mesto a zátoka sa kvôli priaznivému vetru považuje za windsurfingový raj, názorne viditeľný z cesty do okolitých kopcov, odkiaľ je výhľad na doslova obsypanú zátoku farebnými plachtami surfov. Pôsobí tu aj potápačský klub (http://www.underwater.gr). Západne od Vasilikí sa smerom na Pónti v závere zátoky ťahá dlhá piesčitá a kamienková pláž, tiež južne sa nachádza niekoľko pekných menších pláží, napr. Agiofíli Beach. V samotnom meste možno navštíviť Apolónov chrám a z prístavu funguje pravidelné lodné spojenie na Kefalóniu a Ithaku.
MYS LEFKÁTAS (Akrí Lefkátas) – najjužnejšie miesto Lefkády, ktorého názov vznikol už v antických dobách (Biela skala), s jedinečnou krajinou bielych kriedových útesov. Miesto bolo pôvodne zasvätené bohom a okolo r. 400 pred Kr. tu stál na najjužnejšom výbežku nazvanom Akrí Dukáto (Kap Doukáto) Apolónov chrám, dnes sa na jeho mieste, na 72 m vysokom útese, týči maják. Zaujímavá legenda hovorí o antickej poetke Sapfó (žila okolo r. 600 pred Kr.), ktorá spáchala samovraždu skokom z tohto útesu, pretože sa sklamala v láske.
PÓRTO KATSÍKI – rozprávkovo krásna pláž pred vysokými bielymi kriedovými útesmi na myse Lefkátas, si podobne ako ostatné lefkádske pláže západného pobrežia vďaka horšej prístupnosti zachovala divokú krásu. Grécka vláda totiž prijala opatrenie na ochranu tunajšieho prírodného bohatstva, preto sa bráni stavbám hotelov, taverien či obchodíkov so suvenírmi v tejto časti ostrova a neexistuje tu vo väčšej miere ani turistický servis. Napriek tomu sa pláž v Pórto Katsíki zaraďuje do TOP 10 najkrajších pláží sveta, práve pre kombináciu priezračného tyrkysového mora, nádherne jemnému piesku a strmých belostných útesov prístupných schodmi.
EGREMNÍ – asi 5 km severnejšie sa nachádza iná pláž s väčším súkromím, ale ešte s ťažším prístupom ako Pórto Katsíki, po dlhšej jazde strmými zákrutami a 300 schodmi priamo na nádhernú 1 km dlhú piesčitú pláž, ktorá je takmer ľudoprázdna. Medzi ďalšie krásne pláže západného pobrežia smerom na sever od Egremní patria Atháni-Gialou, Kalamítsi-Kavalíkefta a Aváli.
ÁGIOS NIKÍTAS – obľúbené turistické letovisko a rybárske mestečko na sz. pobreží, leží 15 km západne od Lefkády, v údolí obklopenom skaliskami, pastvinami a lesmi. Známe je svojimi nádhernými farebnými domčekmi a plážami – mestská pláž priamo v centre s niekoľkými obchodíkmi, barmi a tavernami, alebo 20 minút peši (tiež lodným taxíkom) južným smerom vzdialená Mýlos Beach, ktorú volajú „pláž zamilovaných“ (býva tu málo ľudí, chýba aj plážový servis – ležadlá, slnečníky i taverny). Ešte južnejšie sa nachádza ďalšia pekná dlhá pláž Káthisma Beach, ktorá je naopak obsypaná turistami – má dobrý príjazd až takmer na pláž, bary a plážovú infraštruktúru, je vhodná pre rodiny s deťmi. V zálive severne od letoviska sa ťahá dlhá veľmi pekná známa pláž Pefkoulia Beach.
MEGANÍSI – ostrov pri jv. pobreží Lefkády s výškou 297 m n.m., antický Táphos, má rozlohu 20 km2 a takmer 2000 obyv., hlavným mestom je Vathý (Vathi) – jeden z najväčších prírodných prístavov sveta, ktorý leží v závere jedného z mnohých severovýchodných fjordov ostrova. Na západe a severe ostrova sú krásne piesčité pláže s krištáľovým morom a zaujímavé morské jaskyne. INFO: www.meganisi.gr
B. Párga a Préveza:
PÁRGA – najkrajšie mestečko a letovisko západného iónskeho pobrežia Grécka (3850 obyv., 65 km na sever od Prévezy, transfer z letiska asi 80 min.), leží v regióne Epirus, v nádhernej zátoke s ostrovčekom Panagía (s dvomi kostolíkmi), hradom a niekoľkými peknými plážami. Zeleňou okolitých pínií a olivových hájov obklopené domčeky sú zoskupené okolo zálivu v tvare amfiteátra. Mesto sa v antike nazývalo Ypargos a na rozdiel od ostatných obcí na gréckej pevnine v stredoveku dlhú dobu unikalo tureckému útlaku. Od r. 1413 do 1797 patrilo pod Benátky, až potom si ho podmanila Osmanská ríša a od r. 1913 patrí k slobodnému Grécku. Zaujímavosti: Benátsky hrad (pevnosť) z r. 1572 na vysokom myse nad Párgou (krásny výhľad), od ktorého sa ťahajú dole k prístavu dvoj- a trojposchodové domy Starého mesta s útulnými kaviarňami. Pláže sa nachádzajú v centre mesta pri prístavnej zátoke (piesčito-štrková Krioneri Beach) a na druhej strane hradnej skaly rozľahlý záliv lemuje 1 km dlhá piesočná pláž Valtos Beach – jedna z najkrajších v Grécku, pretože nad ňou sa dvíhajúce zelené svahy nie sú ešte zastavané hotelmi. Prístup na pláž je 10 min. z hradu, alebo lodným taxíkom z prístavu Párga, odkiaľ v letnej sezóne denne o 10.00 hod. premáva loď aj na ostrov Páxos a Antípaxos. Pravidelnou lodnou dopravou je prístupná aj vzdialenejšia pláž Lichnos Beach s hrubozrnným pieskom a pozvoľným vstupom do mora. Mestečko s okolím ponúka niekoľko hotelov, apartmánových domov, taverien, reštaurácií, požičovne áut a motocyklov, supermarketov, obchodíkov so suvenírmi (napr. Ulica Odós Fruriu 15 – výrobky z olivového dreva), alebo pálenicu likérov ouzo a domáceho koňaku (Odós Fruriu 6). Okolie: Nekrománteion (Neokiomandio) – staroveká „Veštiareň mŕtvych“ pri obci Mesopótamo nad rovinou rieky Acherón (známa mytologická rieka podsvetia – možnosť výletu), 22 km južne od Párgy, sa spájala so záhrobným životom a vstupom do podsvetia, v ktorej živí mohli klásť otázky duchom zomretých a tí im odpovedali. Zachované trosky veštiarne z 3. stor. pred Kr. stoja na zvyškoch omnoho staršej veštiarne, ktorú opisuje aj Homér v Odysei. Týči sa tu tiež stredoveká veža, Kostol sv. Jána z 18. stor., mykénsky hrob, Hádesova brána boha podsvetia. Zalongo Monument – kolosálny kamenný pamätník „tancujúcich žien“ z r. 1954 nad neďalekým hlbokým údolím, prístupný po 410 schodoch, na pamiatku 68 žien a ich detí, ktoré v r. 1803 spáchali samovraždu skokom z útesu, aby sa nestali vazalmi tureckých okupantov. Sývota (Sivota) – moderné prázdninové letovisko, 50 km severne od Párgy, s množstvom pekných piesčitých pláží, priezračným morom a zeleňou, ktorá stredisko obklopuje; dobré ubytovanie poskytuje napr. malý hotel Mikros Paradisos priamo na pláži (tel.: 
+30-266…
). Paramythiá – mestečko 36 km na sv. od Párgy leží pod tureckou pevnosťou. INFO: www.parga.gr, www.pargainfo.gr, www.pargagreece.com, www.pargahotels.co.uk (hotely), www.pargatravel.eu (ubytovanie), www.parga.net (aj v češtine).
PRÉVEZA – prístavné mesto (16 300 obyv., celý okres 19 600 obyv.) leží na južnom výbežku polostrova v regióne Epirus, priamo pri iba 350 m širokom vjazde do obrovskej 35 km dlhej lagúny Ambrakijského zálivu (Amvrakikos Kólpos). Pôvodné mesto založil epirský kráľ Pyrrhos okolo r. 290 pred Kr. ako Berenikia (po svojej svokre Berenike – manželke egyptského panovníka Ptolemaia I.), ktorého obyvatelia boli po pamätnej námornej bitke pri myse Aktio (Aktion) r. 31 pred Kr. presídlení do novozaloženej severnejšej Nikópole. V stredoveku tu vzniklo mesto Préveza, ktoré sa r. 1499 dostalo do rúk Benátkam a r. 1912 sa stalo súčasťou Grécka. Zaujímavosti: Kastel – zvyšky malej benátsko-tureckej pevnosti zo 16. stor., ktorá stojí na piesčitom výbežku (výhľad na záliv). V blízkosti, najmä 14-22 km na sever sú piesčité pláže letovísk Kanáli a Kastrosikia, je tu niekoľko hotelov (napr. Margarona Royal – www.amalia.gr, alebo Preveza Garden Village 5*), kempov a reštaurácií. Popod vjazd do zálivu smerom na jeho južný breh a letisko vedie od r. 2002 cestný tunel (platí sa mýtne). Okolie: Nikópolis (Nikopoli) – zvyšky „Mesta víťazstva“, 8 km severne od Prévezy, založeného r. 30 pred Kr. Oktaviánom (neskôr sa stal rímskym cisárom s menom Augustus), na mieste, kde stál jeho tábor v dobe víťaznej bitky pri Aktiu. Po zničení Vizigótmi (r. 397) a Vandalmi (r. 474) mesto v 6. stor. dal obnoviť byzantský cisár Justinián, ale po vpáde Slovanov definitívne zaniklo. Z pamiatok ostali – veľké rímske divadlo, štadión, odeion, časti vonkajších Augustových mestských hradieb, zvyšky vnútorných Justiniánových hradieb, rozsiahle zrúcaniny päťloďovej Baziliky Álkyson zo 6. stor. (podľa biskupa Álkysona, ktorý zomrel v r. 516), iná Bazilika Dumétios (Demétrius) z r. 540 s mozaikami a nápismi, susedné múzeum vykopávok. Aktio (Aktion) – mys na južnom, už akarnánskom pobreží úžiny, známy námornou bitkou v r. 31 pred Kr., v ktorej Oktaviánus porazil Marca Antonia aj s jeho milenkou, egyptskou kráľovnou Kleopatrou. Letisko Aktion National Airport (alebo Lefkada Airport, www.hcaa-eleng.gr/preveza.htm), leží 4 km južne od Prévezy. INFO: www.preveza.gr (prefektúra), www.dimosprevezas.gr (mesto, len v gréčtine), www.prevezamarine.gr (jachtársky servis).
U ž i t o č n é i n f o r m á c i e
Dôležité kontakty pre celé Grécko: tiesňové volanie – 112, prvá pomoc – 166, lekárska pohotovosť – 1016, informácie o pohotovosti (nemocnice a lekárne) – 1434, zdravotnícko-informačná služba – 184, polícia a dopravná polícia – 100, prístavná polícia & pobrežná hliadka – 108, turistická polícia – 171, hasiči – 199 (lesné požiare – 191), informácie o dopravných spojeniach (lietadlá, vlaky, autobusy, lode) – 1440, informácie o telef. číslach – 11888, cestná služba gréckeho autoklubu ELPA – 104 (10400), počasie – 149;
Dôležité kontakty pre Lefkádu a okolie: polícia – 26450-22321 (Lefkás), 32218 (Vassiliki), 26840-31222, 31254 (Párga), turistická polícia – 26450-95207 (Lefkás), 31012, 31282 (Vassiliki), nemocnica – 26450-25371, 22336 (Lefkás), 31065-66 (zdrav. stredisko, Vassiliki), 26840-31233 (Párga), letisko Aktion – 26820-22505, 22355, Olympic Airways – 26450-22881, 27188 (Lefkás), prístavy – 26450-26645, 22322 (Lefkás, www.medmarinas.com), 92509 (Nydrí), autobusy KTEL – 26450-22364 (Lefkás), radio taxi – 26450-24600 (Lefkás), +30-(0)6944-738465, 6944-305098 (Párga), turistické info – 26450-25292 (Lefkás), 26840-31034 (Párga).
Dopravné možnosti: Cestná sieť na Lefkáde je pomerne dobrá, do väčšiny letovísk aj niektorých zaujímavých dedín vo vnútrozemí vedú asfaltky. Západné pláže sú však prístupné po úzkych kľukatých a prašných cestách. Verejnú autobusovú dopravu prevádzkuje spoločnosť KTEL, spoje premávajú na pevninu (Atény, Préveza, letisko Aktion) i do najväčších letovísk (Nydrí, Vasilikí). Na pohyb po ostrove je však lepšie prenajať si auto alebo motorku v niekoľkých požičovniach, pláže sú dostupné aj lodnými taxíkmi alebo požičaným člnom (do 15 HP nie je potrebné oprávnenie).
Lodnú dopravu možno využiť napr. z Nydrí – každý deň plávajú lode k okolitým ostrovčekom (Meganísi, Skorpios a iné), na západné pobrežie, alebo na ďalšie iónske ostrovy (Kefalónia, Ithaka, ktoré sú prístupné aj z Vasilikí).
Elektrina: 220 V (50 Hz), na lodiach aj 110 V striedavého napätia; normalizované zástrčky európskeho systému, ale pre istotu je potrebné vziať so sebou redukciu.
Časový posun: +1 hod. oproti štandardnému SEČ (+2 hod. voči GMT, letný +3 hod. oproti GMT).
Telekomunikácie: telefonický smerový kód Grécka 0030, Atény +30-(0)210, Lefkáda (celý ostrov) a Meganísi +30-(0)26450, Párga +30-(0)26840, Préveza +30-(0)26820; mobilná sieť s technológiami GSM a UMTS používa roaming – operátori Cosmote 1800 (C-OTE), Panafon (PAN), Stet Hellas (TLSTET); na dobitie batérií možno bez problémov použiť zásuvky v hoteloch, baroch, tavernách, na lodiach a pod.
