Nórsko je kráľovstvo dlhých fjordov, bohatých lesov a ľadovcov, ale je aj domovom škriatkov trollov a prapôvodnej krajiny Vikingov. Trollovia sú dnes už iba rozprávkovými bytosťami, okolo ktorých vzniká mnoho legiend a bájí. A tak sa stalo, že pomenovanie troll je známe na celom svete, no pripisujeme ho rozličných bytostiam. Z malých škandinávskych škriatkov sa stávajú najčastejšie zlomyseľní škaredí obri s okom uprostred čela. Nóri slávu trollov dômyselne využili a malého „trolíka“ si môžete kúpiť v ktoromkoľvek suvenírovom obchode v Nórsku v podobe sošky, kľúčenky alebo magnetky. Niekedy mu nasadia aj vikingskú helmu.
Cesta na sever
Práve bujná príroda a mýtickosť ma na Škandinávii vždy lákali a tak som sa rozhodla overiť si moju idealizáciu severských krajín a zamierila som do Nórska. Keďže letenky boli pomerne drahé a transfer z letiska pri Osle do samotného mesta by nás vyšiel nehorázne peniaze, uprednostnili sme cestu autobusom. Dvadsaťpäťhodinovú cestu s prestupom v Prahe sme už nejako vydržali a aspoň sme videli kus sveta. Prešli sme Českom, Nemeckom, trajektom do Dánska a druhý trajekt nás vylodil vo Švédsku. A odtiaľ rovno do našej cieľovej stanice, do Osla.
Mesto kontrastov
Oslo môžeme počtom obyvateľov prirovnať k Bratislave, ale je oveľa rozľahlejšie. Rozprestiera sa aj na blízkych ostrovčekov v Oslofjorde a značnú časť mesta tvoria malebné domčeky poskrývané v okolitých lesoch. Na prvý pohľad môže Oslo pôsobiť nekoherentne, nájsť sa tam dá naozaj všetko. Hypermoderná štvrť Akker Byrge s biznis centrami, nákupnými strediskami a drahými reštauráciami prekypuje blonďavými Nórmi v oblekoch a s kufríkom v ruke. Iba pár metrov od nej sa nachádza prístav, v ktorom parkujú plachetnice, jachty, obrovské luxusné výletné lode, rovnako ako aj malé rybárske člny. Pozdĺž prístavu sa tiahne promenáda so stánkami, kde sa predávajú hot dogy a lákavá zmrzlina. Napriek tomu som jej odolala, lebo 30 NOK, čo zodpovedá asi 3,5 eurám, sa mi za jeden kopček zdalo priveľa. Do tejto panorámy mi príliš nezapadla radnica, ktorá mi pripomínala skôr stavbu z čias socializmu, no napriek tomu je vyhľadávanou turistickou destináciou. Čo ma ale ešte viac zarazilo, bolo námestie pred železničnou stanicou, ktorá je na pár krokov od prístavu. Je to miesto, kde sa stretávajú narkomani, a tento pohľad môže byť pre turistov priam šokujúci. A keď sme sa vydali po jednej z najvychytenejších ulíc Osla, Karl Johans Gate, šok naďalej pretrvával. Míňali sme na nej niekoľkých žobrákov, ktorí si pred seba položili tabuľku, že sú narkomani a potrebujú peniaze. A toto všetko sa deje pod oknami kráľa, keďže kráľovské sídlo sa nachádza na konci dlhej Karl Johans Gate.
Drahé Oslo
Nórsko je známe vysokými daňami a drahým tovarom. Preto je dobré dvakrát si premyslieť, čo si kúpite. My sme mali to šťastie, že sme bývali u známej, ktorá nám aj varila a od výdavkov na ubytovanie a stravu sme boli oslobodené. Ceny sú tam približne dvojnásobné v porovnaní s bratislavskými, no treba dodať, že Bratislava za najdrahšími mestami sveta zas tak veľmi nezaostáva. Aj na nás prišla z času na čas hladová kríza a v takýchto prípadoch nám poslúžil všadeprítomný Mc Donald`s. Za celý pobyt nás najviac vyšla doprava, ale je treba uznať, že Nóri ju majú dobre premyslenú. V meste premávajú električky, autobusy, metro ale aj lode na okolité ostrovy a polostrovy.
Turizmus
Turizmus je v Osle veľmi dobre rozvinutý. Napriek veľkej drahote sú mnohé múzeá zadarmo a treba uznať, že Nóri majú skutočne talent na tvorbu múzeí. Snažia sa, aby boli výstavy autentické, sú oživené rôznymi modelovými animáciami a premietaním filmov ako napríklad v múzeu nórskeho odboja počas druhej svetovej vojny alebo v galérii škandinávskeho maliara Edvarda Muncha. Za návštevu rozhodne stálo aj múzeum nórskej ľudovej architektúry, v ktorom sme sa preniesli do dedinského prostredia fjordov a lesov. Nachádza sa na polostrove Bygdoy, kam sme sa doviezli nezvyčajným druhom MHD, a to, loďou. A keď sme už boli na polostrove, nedalo nám neodskočiť si do múzea, kde bola vystavená Amundsenova loď FRAM, s ktorou zdolal severný pól a taktiež do múzea vikingských lodí. No asi najviac zo všetkého ma ohúril park uznávaného nórskeho sochára Viegelanda, kde vystavil sochy zobrazujúce kolobeh života. Dominantou parku je neprehliadnuteľný dvanásťmetrový stĺp vytvorený zo sôch nahých ľudských tiel. Sochy sú pomerne svojské ale park je rozľahlý a môže byť príjemným miestom na prechádzku alebo piknik.
Turisti sa v Osle môžu cítiť ako v raji. Nóri sú k nim prívetiví a nemajú problém s komunikáciou, keďže väčšina Nórov sa bez problémov dorozumie po anglicky.
Aj keď som nenavštívila pravé nórske fjordy ani vidiek, myslím, že po týždni strávenom v hlavnom meste, môžem zhodnotiť, že Nórsko naplnilo moje zidealizované očakávania.
DOMINIKA KOSÁROVÁ
CESTOVATEĽ 7/2011
