Mexiko – turistický sprievodca

Mexiko je latinskoamerický štát rozprestierajúci sa v Severnej a Strednej Amerike medzi Karibským morom, Mexickým zálivom a Tichým oceánom. Celú severnú hranicu v dĺžke 3141 km tvoria USA, na juhu susedí s Guatemalou (962 km) a Belize (250 km). Na čele federatívnej republiky stojí prezident so 6-ročným volebným obdobím, ktorý je zároveň aj predsedom vlády. Zákonodarnú moc vykonáva dvojkomorový Kongres únie (Congreso de la Unión): 500-členná Federálna poslanecká snemovňa (Cámara Federal de Diputados) volená na tri roky a 128-členný Senát (Cámara de Senadores) na šesť rokov. Mexiko dostalo názov podľa svätyne aztéckeho boha vojny Mexitliho.

Názov: Spojené štáty mexické, Estados Unidos Mexicanos – španielsky (skrátene México alebo República Mexicana) Rozloha: 1 972 550 km2 – 15. najväčší štát sveta Obyvateľstvo: 103,26 mil. Mexičanov (jún 2005, 11. miesto na svete) – mestici (miešanci španielskych belochov a Indiánov) 60%, Indiáni (Aztékovia-Náhuatl, Mayovia, Zapotékovia, Mixtékovia, Otomíovia, Totonakovia, Tzotzilovia, Tzeltalovia, Mazahuovia, Mazatekovia a iní) 30%, belosi (potomkovia Španielov zvaní kreoli) 9%, ostatní 1% Náboženstvo: rímski katolíci 89%, protestanti 6%, ostatní (hinduisti, židia a iní) 2%, bez vyznania 3% Úradný jazyk: španielčina 88%, zvyšok tvoria indiánske hovorové jazyky – náhuatl (aztéčtina, 27 jazykov), mayčina (yucateco), zapoteco (58), mixtéco (52), otomí (9) a iné – celkom okolo 300 jazykov; okrem toho existujú znakové jazyky – mexický (seňas mexicanas) a mayský (mímico maya) Správne členenie: 31 spolkových štátov a 1 federálny dištrikt hlavného mesta (Distrito Federal) Hlavné mesto: Ciudad de México – 8,72 mil., s aglomeráciou 14 mil. (2005) Mena: mexické peso (MXN, Mex$) = 100 centavos, 1 EUR = 13,85 MXN, 1 USD = 10,90 MXN (k 20.9.2006) MPZ automobilov: MEX Športová skratka: MX, MEX Symbol web-domény: .mx

Prírodné pomery

Mexiku patria aj malé ostrovy Cozumel, Cancún, Mujeres a iné v Karibskom mori, Islas Marías, Revilla Gigedo, Guadalupe v Tichom oceáne a niekoľko ďalších v Kalifornskom zálive (Golfo de California), ktorý oddeľuje od Pacifiku 950 km dlhá kosa polostrova Baja California. Pobrežie Mexika dosahuje dĺžku 9330 km, z toho na západe 6574 km – väčšinou skalnaté a strmé, východné pobrežie je skôr nízke, piesočnaté, miestami lagúnové, s koralovými plytčinami.

Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížiny tvoria len 20% (najmä východné pobrežie a Yucatán). Vyše polovice štátu zaberá náhorná Mexická plošina (Altiplanicie Mexicana) s výškami 900-2300 m n.m. a s bezodtokovými kotlinami (tzv. bolsonmi), ktorú na západe obklopuje pohorie Sierra Madre Occidental, na východe Sierra Madre Oriental a na juhu vulkanické Kordillery, miestami aj s typickými stolovými vrchmi. Lávová „Západná Sierra“ je členitá s 3000 m vrcholmi a kaňonmi hlbokými až 1500 m a ťahá sa v dĺžke 1200 km pozdĺž Kalifornského zálivu. Vápencová „Východná Sierra“ dlhá tiež 1200 km a široká 80-150 km obkolesuje pomerne úzke nížinaté pobrežie Mexického zálivu. Vyše 900 km dlhé sopečné pásmo južných Kordiller (Sierra Volcanica Transversal) s vyše sto sopečnými kužeľmi, sa ťahá naprieč celým Mexikom od západu na východ a patrí k najaktívnejším zemetrasným a sopečným oblastiam na Zemi. Jeho najznámejšími sopkami sú najvyšší vrch štátu Citlaltépetl (Volcán Pico de Orizaba) 5700 m n.m., Popocatépetl 5452 m a Iztaccíhuatl 5286 m. Južne od sopečného pásma sa rozkladá Balsaská depresia s riekou Balsas, za ňou sa dvíha rulový masív Sierra Madre del Sur súbežne s pobrežím. Pás mexickej pevniny je najužší v Tehuantepeckej šiji (190 km), cez ktorú prebieha hranica medzi Severnou a Strednou Amerikou. Na východe krajiny sa dvíha ďalšie vulkanické vyše 3000 m vysoké pohorie Sierra Madre de Chiapas s náhornou plošinou. Polostrov Yucatán, oddeľujúci Mexický záliv od Karibského mora zaberajú skrasovatené vápencové plošiny do výšky 300 m, s hustými tropickými pralesmi.

Rieky sú krátke a vyznačujú sa veľkým kolísaním vodného stavu v závislosti od obdobia dažďov. Najväčšou je Río Bravo del Norte na hranici s USA, známa skôr pod anglickým názvom Rio Grande, s dĺžkou 2800 km, ktorá ústí do Mexického zálivu. Najhustejšia riečna sieť je na juhu krajiny, na SZ zas množstvo riek končí v slaných jazerách. Celá krasová oblasť Yucatánu nemá žiadny väčší vodný tok. Splavných je len 2900 km riek, rovnako jazier je málo – najväčšie Lago de Chapala južne od Guadalajary má plochu 1650 km2.

Rastlinstvo aj živočíšstvo sú veľmi rôznorodé. Na juhu Mexickej plošiny prevládajú savany, jej severnú časť a Kalifornský polostrov zaberajú rozsiahle stepi, púšte a polopúšte s kaktusmi (sukulentný nopál je súčasťou mexického štátneho znaku). Vlhké stráne pohorí sú porastené dubovými lesmi a krovinami, pomiešanými s cyprusmi. Obidva brehy Mexika lemujú na mnohých miestach mangrovové porasty, juh krajiny zaberajú tropické lesy s mahagónom, ebenom, kaučukovníkom, figovníkmi a orchideami. V zalesnených horských oblastiach žije medveď, rys, puma, kojot a diviak, v tropickom pásme sú rozšírené opice, tapír, jaguár, ocelot, papagáje a kolibríky, na savanách zas mravčiar, dikobraz a veľa druhov aj jedovatých plazov.

Ochrana prírody

V Mexiku sa nachádza 155 chránených území – 35 biosférických rezervácií, 17 prírodných rezervácií, 4 prírodné pamiatky, 28 chránených území flóry a fauny, 3 iného predmetu ochrany a 68 národných parkov, z ktorých El Chico v stredomexických horách je najstarším NP v Latinskej Amerike z r. 1899. K najznámejším ďalej patria: Arrecife Alacranes (najväčší – 3338 km2), Arrecifes de Cozumel, Bahía de Loreto, Barranca del Cobre, Benito Juárez, Bosencheve, Caňón del Río Blanco, Cerro de Las Campanas, Cofre de Perote, Constitución de 1857, Cumbres de Majalca, Cumbres de Monterrey, Desierto de los Leones, Dzibilchantun, El Potosí, El Tepozteco, Gogorrón, Isla Isabel, Iztaccihuatl–Popocatépelt, Lagunas de Montebello, Los Mármoles, Nevado de Colima, Nevado de Toluca, Palenque, Pico de Orizaba, Pico de Tancítaro, Sierra de San Pedro Mártir, Tulum a iné. Podrobnejšie na www.conanp.gob.mx/anp/anp.php

Podnebie

Klímu Mexika ovplyvňuje poloha jeho územia pod a nad obratníkom Raka, t.j. v tropickom a subtropickom pásme, tiež poloha medzi dvomi oceánmi a prevládajúci horský reliéf. Na rozľahlom území sa rozlišujú štyri základné klimatické pásma. Tropické horúce a vlhké tierra caliente na juhu a polostrove Yucatán vystupuje do výšky 800 m n.m. s priemernými ročnými teplotami 24-28 °C a zrážkami do 3000 mm. Mierne pásmo tierra templada má teplé subtropické podnebie 16-20 °C, vyskytuje sa po celom území Mexika približne do 1600 m n.m., chladné pásmo tierra fría siaha po hornú hranicu vegetácie, najmä na Mexickej plošine do 4700 m n.m s ročným priemerom 10-17 °C (nočné teploty v zime aj -20 °C) – prevládajú tu suché stepné a polopúštne oblasti s kaktusmi a akáciami, kde výdatnosť dažďov nepresahuje 35 mm za rok. Suché a veľmi suché územia zaberajú asi 45% rozlohy štátu. Nad hranicou vegetácie leží mrazové pásmo tierra helada v najvyšších častiach pohorí s priemerom pod 10 °C.

Pasát zo SV prináša od júna do septembra najmä na náveterné svahy pohorí okolo Mexického zálivu výdatné zrážky až do 5000 mm ročne, preto sa návšteva krajiny v tomto letnom období neodporúča. Severné a SZ púšte a polopúšte, rovnako aj Kalifornský polostrov majú menej ako 250 mm zrážok za rok. Mexiko City v nadmorskej výške 2235 m má v zime cez deň 20-25 °C, v noci 0-10 °C (12 mm zrážok), v lete 23-30 °C cez deň, v noci 18-20 °C (170 mm zrážok), pobrežné oblasti, napr. Yucatán, majú počas celého roka 27-35 °C (voda 25-27 °C) a 112 mm zrážok.

Hospodárstvo

Mexiko je priemyselno-poľnohospodársky štát s významnou ťažbou nerastov – patrí medzi najrozvinutejšie v Latinskej Amerike. Orná pôda zaberá 13%, lúky a pasienky 38%, lesy 22% a ostatné územie (27%) sa hlavne pre nedostatok vlahy nevyužíva. Základnými plodinami sú kukurica, pšenica, jačmeň, sója, ryža, fazuľa, sorgo, bavlna, káva, ovocie (citrusy, banány, mango, avokádo, ananás, hrozno), ďalej rajčiny, zemiaky, arašidy, sezam, kokosové orechy, kopra, cukrová trstina, význam má tiež káva, kakao, tabak a sisal. V západnej časti Mexika sa v oblasti Tequila pestuje agáva, ktorá je surovinou pre výrobu známeho destilátu „tequila“, okolie Méridy na Yucatáne je zas centrom 90% svetovej produkcie tvrdých vlákien „henequénu“ na výrobu rohoží, lán a povrazov. Živočíšna produkcia zaostáva za rastlinnou v dôsledku málo kvalitných lúk a pastvín. Hovädziemu dobytku sa najviac darí v suchých a polopúštnych oblastiach na severe štátu, ďalej treba spomenúť ošípané, ovce, kozy, kone, muly, osly a hydina. Rozvinutý je aj rybolov, z toho 15% sladkovodný.

Okrem potravinárskeho a ťažobného priemyslu má pre mexickú ekonomiku veľký význam aj petrochemický a chemický priemysel (kyselina sírová, dusíkaté hnojivá), výroba surového železa, ocele a hliníka (bauxit z Guyany), tabakových produktov, textilu (bavlnené tkaniny), osobných a nákladných áut, traktorov, pneumatík a elektroniky. Dôležitým zdrojom devíz je stále rozširujúci sa turizmus. Z prírodných zdrojov je na prvom mieste ťažba ropy pozdĺž Mexického zálivu a zemného plynu. Mexiko je na prvom mieste na svete v ťažbe striebra – 2300 ton ročne, ďalej sa ťaží zlato (14 ton, v štáte Chihuahua sú najväčšie zásoby na svete), olovo, zinok, uhlie, železná ruda, meď, mangán, molybdén, antimón, ortuť, tuha (grafit), bizmut, volfrám, ďalej urán, titán, fluorit, síra, soľ, sľuda, fosfáty a vápenec.

Doprava

Sieť železničných tratí je riedka, z 26 445 km v r. 1993 sa znížila len na súčasných 17 634 km a jej celkový technický stav je nevyhovujúci. Cestná sieť je takmer paralelná so železničnou, takže iba miestami môže doplniť jestvujúce medzery. Celková dĺžka dosahuje 349 038 km, z toho s pevným povrchom 116 928 km, vrátane 6979 km diaľnic a 4605 km Panamerickej magistrály (Carretera Panamericana), ktorá prechádza z Aljašky po Ohňovú zem (25 750 km) cez Mexiko v dvoch líniách. Prvá z mesta Nogales na arizonskej hranici USA cez Mazatlán do Monterrey, druhá z Nuevo Laredo od hraníc Texasu tiež do Monterrey. Trasa ďalej vedie cez Ciudad Victoria do Mexiko City, odtiaľ cez Pueblu a Oaxacu na východ do Tuxtla Gutiérrez a do Guatemaly.

Dobre rozvinutá je letecká doprava, ktorej slúži až 1832 letísk – 227 s pevným povrchom. Z 37 medzinárodných letísk krajiny sú z hľadiska turizmu najdôležitejšie: Acapulco, Cancún, Cozumel, Chetumal, Chihuahua, Guadalajara, La Paz, León, Mérida, Mexiko City, Monterrey, San Luis Potosí, Tijuana a Veracruz. Medzinárodné a domáce linky prevádzkujú tri najväčšie spoločnosti – Aeroméxico, Mexicana a Aviacsa. Lodné a trajektové spoje premávajú pomerne husto pozdĺž obidvoch mexických brehov, pre cestovný ruch sú dôležité trajekty z pevniny na polostrov Baja California (Mazatlán alebo Los Mochis-Topolobampo – La Paz, Guaymas – Santa Rosalía) a z Yucatánu na ostrovy Isla de Cozumel a Isla Mujeres. Najväčšie námorné prístavy sú Mazatlán, Manzanillo, Acapulco, Salina Cruz na tichomorskom, Tampico, Veracruz a Coatzacoalcos na atlantickom pobreží. Riečna preprava po splavných tokoch a pobrežných kanáloch má k dispozícii 2900 km vodných ciest.

Turistika a cestovný ruch

Mexiko je nádherná krajina. Pre niekoho znamená tequilu, pre iného skupinu hudobníkov „mariachi“ so sombrerámi, ďalší si zas predstavia pyramídy Aztékov vo vnútrozemí či pamiatky Mayov na Yucatáne. Navštíviť sa oplatí aj úchvatné koloniálne mestá postavené počas vlády Španielov, oddýchnuť si možno na krásnych plážach v Acapulcu, Karibiku alebo okolo Mexického zálivu. Rieky v mäkkých horninách vytvorili obrovské kaňony, atrakciou Yucatánu sú zas podzemné jaskynné jazerá tzv. cenotes. Ťažko popísať, ktoré mestá sú v Mexiku najkrajšie – každé je výnimočné, má svoje tradície, farebné ulice, zdobené domy, obyvateľov plných temperamentu a zábavy. Mexiko má na listine UNESCO neuveriteľných 26 lokalít – takmer každé významné miesto je súčasťou Svetového dedičstva a predovšetkým im sa venujeme ďalej v „Itinerári“. Množstvo informácií však poskytnú aj internetové stránky každého mexického štátu v tvare www.názovštátu.gob.mx.

Najvýznamnejším sviatkom celej krajiny je „Carnaval“ v poslednom týždni februára alebo na začiatku marca (týždeň pred Popolcovou stredou a 40-dňovým pôstom). Národné jedlá sa sústreďujú okolo tortilly, bôbov a čili korenia. Väčšinou varenú fazuľu (frijoles) naservírujú v rôznych podobách – napr. „burritos“ sú fazuľou, syrom alebo mäsom plnené placky, ale typická pre kuchyňu v Mexiku je aj „salsa roja“ – pikantná omáčka z čili papričiek a paradajok, či klobásou plnené „chalupas“. Alkoholické nápoje okrem tequily (strieborná sa pije so soľou a citrónom, zlatá so škoricou a pomarančom) reprezentuje aj „pulque“ – stredne tvrdý drink vyrábaný z miazgy maguey (agávy).

Historický prehľad

Najstaršie stopy osídlenia sú z doby spred 40 000 až 35 000 rokov (Puebla). Na území Mexika sa medzi rokmi 8000-7000 pred Kr. nachádzalo jedno z centier počiatkov poľnohospodárstva. Už od 2. tisícročia pred Kr. sa na Yucatáne a v údolí Anahuac v strednom Mexiku vyvíjali vyspelé kultúry a civilizácie. Do doby okolo r. 1500 pred Kr. spadajú počiatky olméckej kultúry, ktorá dosiahla vrchol medzi r. 900-400 pred Kr. Na prelome letopočtov – až do r. 900 po Kr., južne od hlavného mesta Mexika prekvitala kultúra Zapotékov (Monte Albán) a severne v rovnakom období sa zas rozvíjala iná civilizácia s centrom Teotihuacán (zal. okolo 100 pred Kr.). V južnom Mexiku a na Yucatáne prosperovali v 10.-16. stor. štáty Mayov s najvyspelejšou kultúrou. Zakladali mestské štáty a boli jedinou predkolumbovskou civilizáciou Ameriky, ktorá vytvorila ideografické písmo. V priebehu 10.-12. stor. celé stredné Mexiko ovládli Toltékovia, ktorí predtým dobyli aj Yucatán a okolo r. 700 tiež Teotihuacán. Kultúra Mayov a Toltékov sa tak vzájomne obohatila, ale po úpadku ich ríše pri bojoch o nadvládu v údolí Anahuac vyšli víťazne Aztékovia. Tí okolo r. 1325 vybudovali hlavné mesto Tenochtitlán na mieste dnešného Mexiko City. V r. 1428 zjednotením mestských štátov Tenochtitlán, Tlacopán a Texcoco bola založená Aztécka ríša. Spoločným znakom všetkých kultúr do 16. stor. bolo zakladanie miest, monumentálna chrámová architektúra, sochárske diela, organizované vojsko a u Aztékov aj krvavé náboženské rituály.

Po príchode španielskych conquistadorov na čele s Hernánom Cortésom a krvavých bojoch v r. 1519-21 bola Aztécka ríša rozvrátená, v r. 1535 vznikla španielska kolónia Nové Španielsko, ktoré sa v 16.-17. stor. rozšírilo na celé Mexiko, juh dnešných USA a do priľahlej latinskoamerickej oblasti. V 2. polovici 18. stor. pod vplyvom francúzskej revolúcie a boja severoamerických britských kolónií za nezávislosť, vzniklo hnutie za nezávislosť aj v Novom Španielsku. Dňa 16. 9. 1810 sa začalo protišpanielske ľudové povstanie (dnes štátny sviatok), ktoré vyvrcholilo 28. 9. 1821 vyhlásením nezávislosti Mexika ako cisárstva, keď sa rok na to generál Augustín de Itúrbide vyhlásil za cisára Augustína I. Bol však zvrhnutý a popravený republikánmi, ktorí 4.10.1824 vyhlásili federatívnu republiku. V r. 1845-48 stratilo Mexiko Texas, Nové Mexiko, Arizonu, Utah, Nevadu a Kaliforniu (polovicu svojho pôvodného územia). Benito Juárez viedol v r. 1854-55 úspešné povstanie proti diktatúre generála Antonia Lópeza de Santa Anna a v r. 1858 sa stal prezidentom (do 1872).

Občiansku vojnu v r. 1858-60 medzi liberálmi a konzervatívcami využila Británia, Francúzsko a Španielsko na intervenciu do Mexika a Napoleon III. Dosadil v r. 1863 Maxmiliána Habsburského za druhého mexického cisára – ten však bol r. 1867 popravený a nezávislosť Mexika bola obnovená. V období 1876-1910 vládol krajine takmer 35 rokov tvrdou rukou Porfirio Díaz, ktorého diktatúra dala nakoniec impulz k mexickej revolúcii v rokoch 1910-17.

Po 2. svetovej vojne sa Mexiko politicky aj hospodársky stalo jednou z najstabilnejších krajín Latinskej Ameriky. Výnimkou bolo len povstanie mayských roľníckych partizánov „zapatistov“ z frontu FZLN v r. 1994-97 v južnom štáte Chiapas za autonómne práva indiánskej komunity a ďalšie roľnícke povstanie v štáte Guerrero (1996), rok po zastrelení 17 roľníkov políciou v júni 1995. Od nástupu prezidenta Vicente Foxa Quesadu r. 2000 sa uplatňuje demokratický systém a trhové ekonomické reformy, ktorými však môžu otriasť problematické výsledky prezidentských volieb zo 6. júla 2006.

I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: Do Mexiko City lieta viacero spoločností – z Viedne, Budapešti alebo Prahy, napr. Air France s prestupom v Paríži, Lufthansa vo Frankfurte, British Airways cez Londýn alebo Iberia cez Madrid. Let trvá asi 13 hod. a ďalej do letoviska Cancún alebo na ostrov Cozumel ešte 2,5 hod. Priamy charterový let do Cancúnu za 11 hod. robí napr. Lauda Air z Viedne každý týždeň, tiež do Acapulca spoločnosť Condor a švajčiarsky Belair.

CIUDAD de MÉXICO (Mexico-City, Mexiko) – México je druhé meno aztéckeho hlavného mesta Tenochtitlánu založeného r. 1325 na ostrove, teraz sčasti vysušeného jazera Texcoco (dnes sa pod mestom nachádza obrovské podzemné jazero), v nadmorskej výške 2235 m. V r. 1521 keď malo odhadom 150-300 000 obyvateľov (vtedy najväčšie mesto sveta) ho zničili Španieli a na jeho troskách založili nové hlavné mesto. Zaujímavosti: centrum starej časti (spolu s parkom Xochimilco zapísané v zozname UNESCO) s pravouhlými ulicami tvorí štvorcové námestie Plaza de la Constitución (Námestie ústavy) – známe ako Zócalo, s dĺžkou strany 240 m asi najväčšie na svete, Národný palác z 1692 (Palacio Nacional, dnes sídlo prezidenta) – atrakciou sú monumentálne nástenné maľby na schodisku a galérii vedúcej dookola od Diega Riveru z r. 1929-51, ďalej federálna pokladnica a múzeum prezidenta Benita Juáreza, Metropolitná katedrála (Catedral Metropolitana) – najväčší kostol amerického kontinentu stavaný od 1573 do 1813, priľahlý farský kostol El Sagrario z 18. stor., Templo Mayor s múzeom – uchováva zvyšky aztéckeho obradného centra a chrámu Tenochtitlán, budova radnice zo 16. stor., kostol Iglesia de Santo Domingo z 1527 a iné barokové kostoly, kláštory, prepychové domy, paláce a múzeá. Ďalej na západ stojí budova opery Palacio de Bellas Artes z bieleho mramoru (otvorená v 1934) a Torre Seguros Latinoamericana – najstarší mrakodrap v Mexiku (1956), ktorý bol pôvodne najvyššou budovou D.F. – 182 m, 44 poschodí, na 41. je reštaurácia s vyhliadkou (teraz Torre Mayor 225,6 m, 55 posch. a Torre Ejecutiva Pemex 214 m, 51 posch.). Od centra na západ trieda Paseo de la Reforma (stavaná podľa vzoru Champs-Élysées) prechádza k pahorku Chapultepec s veľkým parkom a zámkom Castillo de Chapultepec s expozíciou múzea histórie. Pozoruhodné je aj druhé najväčšie na svete Múzeum antropológie (Museo Nacional de Antropología) so všetkými kultúrami starého Mexika, tiež množstvo iných múzeí, zoologická a botanická záhrada. Iné zaujímavosti: Plaza Garibaldi – známe zábavou „mariachi“ skupín pouličných hudobníkov v tradičných sombrerach, Avenida Insurgentes – 22 km dlhá Trieda vzbúrencov pretína mesto severojužným smerom, severne od centra je Námestie troch kultúr (Plaza de las Tres Culturas) – ruiny aztéckej pyramídy Tlatelolco + španielsky koloniálny Kostol Santiago zo 17. stor. + moderná budova Zahraničných vecí. Baroková Basilica de Guadalupe z 1533 (dnes múzeum) pod kopcom El Tepeyac je najväčším pútnickým miestom Mexika – uchováva zázračný obraz Panny Márie. Na juhu leží Polyforum Siqueiros – supermoderné polyfunkčné centrum s divadlom, galériami, múzeom a úradmi, doplnené bizarnými mozaikami (otvorené v 1971). Univerzitné mesto (Ciudad Universitaria) vybudované 1949-54 okolo najstaršej a najväčšej univerzity Latinskej Ameriky z r. 1551 (dnes 340 000 študentov, 25 000 učiteľov), má viaceré budovy, napr. Lekárskej akadémie či Národnej knižnice zdobené monumentálnymi nástennými mozaikami od Diega Riveru a iných umelcov, súčasťou je aj Olympijský štadión (Estadio Olímpico) z LOH 1968. Južnejší futbalový Aztécky štadión pre 100 000 divákov bol zas svedkom MS 1970 a 1986. Xochimilco – „Miesto kvetinových polí“ z dôb Tenochtitlánu na južnom okraji Mexiko City je známe svojimi „plávajúcimi záhradami“ s vodnými kanálmi. Medzinárodné letisko Aeropuerto Internacional Benito Juárez – novšie Aeropuerto Internacional de la Ciudad de México (tel.: 0052-55-5571 3600, 5784 4811, comentarios@aicm.com.mx, www.aicm.com.mx) je 6 km východne od Zócala, dostupné metrom na stanicu Terminal Aérea. INFO: www.mexicocity.gob.mx

TEOTIHUACÁN – lokalita UNESCO; najvýznamnejšie obradné centrum Aztékov v Strednej Amerike, 53 km na SV od centra Mexiko City, nazývané ako „Miesto, kde boli stvorení bohovia“ – v 1.-3. stor. n.l. malo odhadom 150-200 000 obyvateľov. Zaujímavosti: celým areálom od „Citadely“ s Quetzalcóatlovým chrámom (asi z 250-300 n.l.) s množstvom hadích hláv, prechádza popri 70 m vysokej Pyramíde Slnka (okolo 100 n.l.) 2 km dlhá a 45 m široká Ulica mŕtvych, ktorá sa končí pred Pyramídou Mesiaca (asi 300 n.l.). Mesto pravdepodobne zaniklo medzi rokmi 550-600 z neznámych príčin.

EL TAJÍN – lokalita UNESCO; obradné predkolumbovské centrum Tajín a Huracán z 1.-12. stor., 290 km na SV od Mexiko City (250 km SZ od Veracruzu), ktoré založili Huaxtékovia z mayskej jazykovej skupiny, zasvätené bohom blesku, hromu a búrky, počas španielskej kolonizácie tu žili Totonakovia. Zaujímavosti: Pirámide de los Nichos (pyramída s výklenkami) na ploche 36 x 36 m s 365 kalendárnymi výklenkami – na každý deň v roku pripadal jeden výklenok vyhĺbený do terasových stien, 8 ihrísk loptových hier – napr. 60 m dlhé Juego de la Pelota Sur so 6 veľkými reliéfmi s výjavmi obetných scén a El Tajín Chico – námestie s budovami. Atrakciou je predstavenie „Voladores“ – lietajúcich Indiánov (rituál na oslavu boha plodnosti Xipe Toteca), keď muži vylezú na vysoký stĺp, uviažu si okolo pása lano a skočia hlavou dolu. TULA – bývalé hlavné mesto Toltékov, 65 km severne od Mexiko City, s najväčšou slávou v 900-1150 n.l., je známe kolosálnymi až 4,5 m vysokými kamennými sochami bojovníkov. MORELIA – lokalita UNESCO; staré mesto pôvodne nazývané Valladolid, 309 km na západ od Mexiko City, sa považuje za španielskejšie ako Španielsko. Založené bolo v 1541 okolo staršieho kostola Iglesia de San Francisco z 1531 (dnes Casa de las Artesanías s predajom remeselných výrobkov Indiánov-Taraskénov vo farebných krojoch). V meste je okrem katedrály z r.1640-1744 a Colegia de San Nicolás zo 16. stor. (jednej z najstarších univerzít v Mexiku) veľa barokových stavieb – kláštorov, palácov, domov, múzeí. Asi 62 km západne leží Pátzcuaro – do r. 1400 metropola indiánskej ríše Purépechan, ktorú v r. 1522 obsadili Španieli, dnes mesto kostolov (zaujímavá bazilika), koloniálnych domov, múzeí, remeselných trhov a festivalov. Za návštevu stojí aj okolie jazera Lago Pátzcuaro s pamiatkami a jeho rybársky ostrov Isla de Janitzio (rybia špecialita „pescado blanco“ – síh biely).

QUERÉTARO – lokalita UNESCO; historické koloniálne mesto (pôv. Santiago de Querétaro) so zmesou španielskej a domácej architektúry s množstvom kláštorov a palácov, 215 km na SZ od Mexiko City. Zaujímavosti: kláštor Convento San Francisco z r. 1540 (dnes predkolumbovské múzeum), Plaza de la Independencia – srdce mesta s barokovými palácmi Casa de los Condes de Ecala (fasáda zo vzácneho tunajšieho kameňa „aledano“), Casa de la Corregidora (vládna budova s bohatou výzdobou), ďalej kostoly San Agustín z r.1728 s Múzeom umenia, Santa Rosa z 1752, Las Teresas, katedrála San Felipe Neri z r. 1786-1805, veľký kláštor Convento de la Cruz z 1654 a veľkolepý 1,28 km dlhý akvadukt so 74 oblúkmi (1726-38). V meste pôsobil český žurnalista Egon Erwin Kisch (1885-1948, v 1945 vydal „Objavy v Mexiku“).

GUANAJUATO – lokalita UNESCO; španielske koloniálne mesto 355 km na SZ od Mexiko City je preslávené spleťou ulíc miznúcich pod zemou (tzv. subterranea) v dĺžke 3 km k starým banským šachtám a štôlniam na striebro. Zaujímavosti: 600 m hlboká banská šachta Boca del Infierno, baňa La Valenciana otvorená v 1766, barokové kostoly La Compaňía, La Valenciana z 18. stor., Bazilika Nuestra Seňora de Guanajuato, Múzeum múmií (Museo de las Mómias) so sto múmiami, múzeum a rodný dom Diega Riveru – slávneho mexického maliara obrovských nástenných malieb na múroch a fasádach významných budov, Alhóndiga de Granaditas – bývalé väzenie s freskovou výzdobou Vojny za nezávislosť.

ZACATECAS – lokalita UNESCO; jedno z najvýznamnejších starých banských strieborných miest Nového sveta v horskom profile (2495 m n.m.) na svahoch Cerro de la Bufo, 260 km na SZ od Leónu, založený Španielmi v r. 1546. Zaujímavosti: katedrála vysvätená v r. 1752 so symbiózou baroka a indiánskeho umenia, Palacio de Gobierno (vládny palác) postavený v r. 1727 z červeného kameňa na námestí Plaza Hidalgo, divadlo Teatro Calderón z r. 1834 s nádhernou dekoráciou interiéru, barokové kostoly Santo Domingo a San Agustín, strieborná baňa La Mina El Eden, na Cerro de la Bufa vedie lanovka Teleférico.

GUADALAJARA – metropola štátu Jalisco, 2. najväčšie mesto Mexika (1,65 mil. obyv., s aglomeráciou 4 mil.), 535 km na SZ od Mexiko City, založené v r. 1531 Nuňo de Guzmánom na inom mieste a nazval ho podľa svojho rodiska v Španielsku, až v r. 1541 mesto premiestnili sem do údolia rieky Atemajac. Patrí medzi najkrajšie mestá bývalej španielskej koloniálnej ríše v Amerike. Návštevník tu zažije typické mexické klobúkové tance a pravé mexické rodeo. Zaujímavosti: Instituto Cultural de Cabaňas (predtým Hospicio Cabaňas) založený v r. 1805-10 – zapísaný v zozname UNESCO ako jedinečná budova na dobročinné účely (sirotinec) v čase svojho vzniku (dnes mestské kultúrne centrum s nástennými maľbami), ďalej katedrála z 1558 (vysvätená v r. 1616), Palacio del Gobierno (Palác vlády) dokončený r. 1774, univerzita z r. 1792, množstvo múzeí – napr. Museo Regional (kolekcie histórie záp. Mexika), koloniálnych palácov a kostolov. Letisko Aeropuerto Internacional Miguel Hidalgo y Costilla (tel.: 0052-33-688 5383) je 17 km južne od centra. INFO: www.guadalajara.gob.mx

PUERTO VALLARTA – významné rekreačné stredisko Pacifiku v krásnej zátoke Bahía de las Banderas, 350 km západne od Guadalajary, s množstvom prepychových pláží a možností vodných športov. Zaujímavosti: Národný podmorský park v Los Arcos vhodný na potápanie a šnorchlovanie, Mismaloya – ostrovné skalné formácie, Islas Marietas – pri vstupe do ostrovnej zátoky sú nádherné útesy, podmorské jaskyne, tunely, valy – s možnosťou vzhliadnuť delfíny, veľryby a raje manty, Punta Mita (50 km severne od mesta) – plážový rezort na polostrove s luxusnými hotelmi (pláž Las Caletas je v noci osvetlená fakľami).

LOS MOCHIS a CHIHUAHUA – medzi mestami severu Mexika sa nachádza Barranca del Cobre (Medený kaňon) – krajší, hlbší a niekoľkonásobne väčší ako Grand Canyon v Arizone, ktorým prechádza 650 km dlhá železnica. Veľkou atrakciou pre turistov sú najmä prvé tri hodiny inak 14-hodinovej cesty, keď trasa prechádza „traumatickým“ mostom nad Río Fuerte, cez 88 tunelov a ďalších 38 mostov. Asi 140 km SZ od mesta Creel sa nachádzajú 245 m vysoké vodopády Basaseachic, ktoré sa po Salto Angel vo Venezuele považujú za druhé najväčšie. LA PAZ – prístavné mesto je vstupnou bránou na Kalifornský polostrov. Prístup trajektom: z Mazatlánu denne o 15.00, príchod okolo 8.00 (späť premáva v rovnakú dobu), z Topolobampa denne o 22.00 s príchodom okolo 8.00 (späť o 15.00) – pozri „Trajekty“.

EL VIZCAÍNO – lokalita UNESCO; lagúny s okolím na severe Baja California Sur v oblasti zátok San Ignacio a Ojo de Liebre sú chráneným územím sťahovavých vtákov, lesnej zveri, ale najmä morských cicavcov – obrovských veľrybovcov sivých („hniezdisko“ od konca decembra do začiatku marca – možnosť pozorovania na loďkách), až 25 m veľkých vráskavcov myšokov, ďalej delfínov skákavých, uškatcov štíhlych a tiež troch druhov morských korytnačiek (kareta pravá, obrovská a Lepidochelys).

SIERRA de SAN FRANCISCO – lokalita UNESCO; v púšti El Vizcaíno, východne od predošlej lokality a SZ od prístavu Santa Rosalía sa nachádzajú monumentálne skalné kresby s vyobrazeniami zvierat a ľudí nakreslené čiernymi a červenými pigmentmi v skalných výklenkoch a jaskyniach (Cueva Pintada, Cueva del Enjambre de Hipólito, Cueva de El Ratón v kaňone San Pablo s 9 m širokým obrazom), vytvorené v r. 1100 pred Kr. až 1300 n.l. neznámym predkolumbovským národom. Východiskom na 40 km dlhú túru džípom, neskôr prenajatým mulom alebo koňom, smerom na sever cez hornatý kraj s vysokými kaktusmi je mestečko San Ignacio (len v období sucha).

CABO SAN LUCAS – najjužnejší mys Kalifornského polostrova (Baja California) s krásnou širokou plážou v objatí skalných útesov a formácií, vrátane okna El Arco. Susedné mestečko San José del Cabo má rovnako piesčité pláže vhodné na potápanie a rybárčenie. PUEBLA – lokalita UNESCO; koloniálne šachovnicovito stavané „Mesto kachlíc“ založené v r. 1532 v údolí Cuetlaxcoapan („tam, kde sa spracúvajú hadie kože“), 126 km na JV od Mexiko City, bolo 16. 6.1999 postihnuté zemetrasením – zničené, ale neskôr obnovené historické centrum s kostolmi a domami s glazovanými kachličkami tzv. azulejos. Zaujímavosti: La Catedral de la Immaculata Concepción – druhá najväčšia katedrála v Mexiku (stavaná 1550-1649), kláštor Convento de Santa Mónica z 1609, jezuitský Kostol La Compaňía a niekoľko iných barokových kostolov (San Augustín, San José, Santa Rosa, San Francisco), ďalej nádherná Ružencová kaplnka (Capilla del Rosario) Kostola Santo Domingo z 1690 – celá obložená pozlátenou štukatúrou, mramorom a ónyxom (domácimi považovaná za ôsmy div sveta), Biblioteca Palafoxiana s asi 50 000 knihami, nádherné sú vyčačkané fasády domov Casa de las Cigüeňas, Casa del Alfeňique (tzv. Cukráreň), Casa del que Mató al Animal, Casa de los Muňecos, Casa del Dean (z 1580) a iné. Výroba jedinečnej ručne robenej keramiky „talavera“.

CHOLULA – 10 km západne od Puebly sa priamo v centre mesta týči Gran Pirámide – 3. najväčšia pyramída sveta 66 m vysoká, s rozmerom štvorcovej strany 450 m, zasvätená Quetzalcóatlovi (komplex bol stavaný od 2. stor. pred Kr. po 16. stor. n.l.), ktorá nesie na vrchole španielsky koloniálny kostol Iglesia de Nuestra Seňora de los Remedios, zaujímavý je aj Kláštor San Gabriel z 1530.

POPOCATÉPETL (aztécky Dymiaca hora, skrátene El Popo) – lokalita UNESCO; dokonale zachovaných 14 kláštorov františkánov, dominikánov a augustiniánov zo 16. stor. na úbočiach Popocatépetlu, susedného Iztaccíhuatlu a ďalších okolitých aktívnych sopiek v štáte Morelos a Puebla, na JV od Mexiko City. Prvý kláštor v Huejotzingo – niekdajšom sídle domorodých Čičimekov na úpätí Iztaccíhuatlu, založili vo výške 2300 m v r. 1529 františkáni (v interiéri pôvodné fresky). Zasnežený a dymiaci Popocatépetl (5452 m n.m., kráter – priemer 600 m, hĺbka 150 m, 65 km JV od Mexiko City) je od r. 1994 neustále aktívny v pravidelných intervaloch, preto k výstupu na vrchol treba zvýšená opatrnosť.

CUERNAVACA – historické mesto, 85 km južne od Mexiko City, pred obsadením Cortésom v 1521 obývali Indiáni Tlahuicovia (nazývali ho Cuauhnáhuac – „Miesto na kraji lesa“) a neskôr aj Aztékovia. Zaujímavosti: námestie Plaza de Armas (Zócalo) s Cortésovým sídlom Palacio de Cortés z r. 1522-32 (Museo de Cuauhnáhuac) a vládnym palácom Palacio del Gobierno, ďalej veľká katedrála z r. 1526 (jedna z prvých v Mexiku) a park Jardín Borda s jazierkami a fontánami z r. 1783.

TAXCO – banícke mesto striebra uprostred krásnych hôr, 80 km JZ od Cuernavacy, dominovalo regiónu už za aztéckych čias od r. 1440, v 1531 tu vznikla prvá španielska baňa Severnej Ameriky. Taxco má množstvo barokových kostolov (najkrajší Santa Prisca), palácov, múzeí, malebných strmých uličiek, remeselných dielní a obchodíkov so striebornými šperkami, nad mestom čnie obrovská socha Krista. Lanovka (teleférico) na severe vedie na kopec Monte Taxco, odkiaľ pri jasnom počasí vidieť sopečné kužele Popocatépetl a Iztaccíhuatl. Neďaleká jaskyňa Cacahuamilpa má úžasnú kvapľovú výzdobu.

ACAPULCO (Acapulco de Juárez) – najvýznamnejšie prímorské turistické letovisko Strednej Ameriky, 723 000 obyv., leží na brehu Tichého oceánu, asi 400 km južne od Mexiko City. Prirodzene chránený prístav s lodenicou okolo veľkej zátoky začali stavať Španieli v 1512 a na odrazenie pirátskych útokov postavili na nízkom kopci v 1616 pevnosť Fuerte de San Diego (dnes s historickým múzeom), ktorá po ničivom zemetrasení v 1909 tu ostala jedinou historicky zaujímavou budovou. Z vyše dvadsiatky bielych piesočných pláží sú najznámejšie – v meste: Playa Hornos, Hornitos, Condesa, Caleta a Icacos s vodným parkom CiCi s delfínmi, na okolí: Pie de la Cuesta 8,5 km SZ od centra, Puerto Marqués asi 18 km na JV – všetky s vynikajúcou infraštruktúrou a širokými možnosťami vodných športov. Atrakciou je rozsiahly park Parque Papagayo s tropickými drevinami, remeselný trh Mercado de Artesanías, zoo na ostrove Isla de la Roqueta, ale najmä skokani „clavadistas“ predvádzajúci odvážne skoky do vody z 35 m vysokého morského útesu La Quebrada. Letisko Aeropuerto Juan N. Alvarez (tel.: 0052-744-466 9296), alebo medzinárodné Aeropuerto Internacional Ixtapa Zihuatanejo (220 km na SZ, tel.: 0052-755-554 2237).

IXTAPA – 220 km SZ od Acapulca v pobrežnej línii Pacifiku od typickej mexickej rybárskej osady Zihuatanejo až po severnejší rezort Playa Azul vyrastá nový turistický plážový rezort – konkurent karibského Cancúnu, s vyše 20 kvalitnými piesčitými plážami (najväčšia Playa del Palmar s bielym pieskom), luxusnými hotelmi, tropickou vegetáciou, kokosovými plantážami a priemernou teplotou 27 °C.

VERACRUZ – najstarší mexický prístav na pobreží Mexického zálivu, v jeho blízkosti sa 20. 4. 1519 prvýkrát vylodil Hernán Cortés, aztécky vládca Moctezuma II. ho považoval za boha Quetzalcóatla, na čo neskôr doplatil životom. Cortés tu založil mesto Villa Rica de la Vera Cruz. Zaujímavosti: pevnosť San Juan de Ulúa z r. 1530, múzeá (maják Carranza, námorné, mestské), akvárium, pouliční hudobníci „mariachi“.

OAXACA – lokalita UNESCO spolu s Monte Albánom; šachovnicovo založené koloniálne mesto z r. 1529 – najkrajšie v Mexiku, 510 km JV od Mexiko City, zaujímavé množstvom barokových pamiatok – katedrála z r. 1544 (novo postavená v r. 1720-33 po zemetrasení), Bazilika Nuestra Seňora de la Soledad z r. 1682, klenotom je Kostol Santo Domingo z r. 1570 so zmesou barokových a indiánskych prvkov (zlatý hlavný oltár a zdobený interiér), susedné regionálne múzeum uchováva zlatý poklad Mixtékov z 13.-14. stor. objavený na Monte Albáne. Atrakciou sú miestne trhy, drobné manufaktúry na tkané koberce, krajky, pončá, miestny drink „mezcal“, smažené kobylky, originálna čokoláda, ale najmä veľká indiánska folklórna slávnosť Guelaguetza v posledné dva júlové pondelky s tzv. zapotéckym perovým tancom (muži s ozdobou hlavy orlími perami).

MONTE ALBÁN – najvýznamnejší chrámový komplex Zapotékov z prvého tisícročia n.l. vytvorený zrovnaním kopca na obrovské plató asi 300 x 200 m veľké, so stupňovitými pyramídami na terasách, chrámami a hrobmi. V r. 1250 okrsok Zapotékovia opustili, do r. 1458 ho obsadili Mixtékovia a do dobytia Španielmi v r. 1521 tu vládli Aztékovia (kráľ Montezuma I.).

PUERTO ESCONDIDO – prímorské stredisko 260 km južne od Oaxacy s množstvom luxusných hotelov, reštaurácií, kaviarní a prepychových pláží sa považuje za raj surfistov tichomorského pobrežia Mexika kvôli obrovským vlnám.

SAN CRISTÓBAL de las CASAS – krásne indiánske mestečko Zapotékov v štáte Chiapas, 630 km východne od Oaxacy, v horskom údolí obklopenom píniovými lesmi vo výške 2100 m n.m. má množstvo koloniálnych pamiatok – kostolov (Kostol Santo Domingo, katedrála), múzeí a indiánske trhy. Asi 130 km cestou na Palenque sa v džungli objavia kaskády vodopádov Agua Azul a o niekoľko km ďalej padá z výšky 35 m cez veľký skalný previs vodopád Misol-Há (možnosť kúpania).

PALENQUE – lokalita UNESCO; vynikajúci komplex klasickej mayskej kultúry v hustom tropickom dažďovom pralese, 150 km na východ od mesta Villahermosa, pochádza zo 7.-8. stor. – najväčší rozkvet za vlády Pacala (615-683) a následníkov jeho dynastie. Na 10 m vysokej plošine stojí „Palác“ so vzájomne do seba povkladaných menších palácov, schodísk, stĺpových galérií, veže a nádvorí – steny všade zdobili farebné štukové reliéfy, aké sa nenašli v žiadnej inej mayskej lokalite, tiež postavy a kamenné tabule s vyrytými znakmi písma. Ďalej 23 m vysoká Pyramída nápisov (Templo de las Inscripciones), Chrám slnka, Chrám kríža a Chrám listového kríža datovaných do r. 692.

BONAMPAK – ruiny mayského mesta ukrytého v džungli, 155 km JV od Palenque pri hranici s Guatemalou, dodnes udivujú nádhernými freskami spred 1200 rokov, hlavne na Chráme fresiek. Rovnako sú ukryté neďaleké ruiny mayského mesta Yaxchilán z 2.-9. stor. n.l.

VILLAHERMOSA – 350-tisícová metropola štátu Tabasco má najväčšiu atrakciu park-múzeum pod holým nebom – ruiny olméckeho mesta La Venta, preneseného sem z pôvodného miesta od pobrežia, vzdialeného 129 km. Kultúra Olmékov je známa obrovskými kamennými sochami – hlavami bojovníkov, oltármi a hrobkami. Najväčšie vážia vyše 24 ton, vysoké sú viac ako 2 m.

MÉRIDA – 750-tisícové „biele mesto“ je metropolou Yucatánu, založené v r. 1542 španielskym dobyvateľom Franciscom de Montejo na mieste aztéckeho mesta Ichcaanzihó. Zaujímavosti: katedrála z r. 1561-98 na Plaza Mayor, jezuitský kostol Iglesia de Jesús z r. 1618, paláce (budova vlády, mestská radnica), Casa de Montejo – býv. sídlo rodiny Montejo, divadlo Teatro Peón Contreras z r. 1900-1908, Antropologické múzeum, moderný pamätník Monumento a la Patria z r. 1956 v neo-mayskom štýle.

UXMAL – lokalita UNESCO; ceremoniálne centrum, stredisko moci a mesto mayskej kultúry z r. 600 a 950, asi 80 km južne od Méridy. Zaujímavosti: Pirámide del Adivino (Pyramída veštca) – ojedinelú oválnu stupňovitú mayskú stavbu vysokú 38 m stavali takmer tri storočia, Palacio del Gobernador (Guvernérsky palác) – považovaný za vrcholné dielo mayskej architektúry s vyše 100 kamennými maskami boha dažďa Chaca na fasáde, Gran Pirámide – kedysi najvyššia pyramída Uxmalu (dnes 31 m), La Casa de las Palomas (Dom holubov) – nadstavby v tvare pyramíd na ploche 70 x 20 m majú otvory pripomínajúce holubník, Cuadrángulo de las Monjas (Kláštor „Štvoruholník mníšok“) – veľké nádvorie 65 x 45 m obklopujú 4 budovy s množstvom skulptúr na fasáde.

CHICHÉN ITZÁ – lokalita UNESCO; predkolumbovské zrúcaniny mesta na Yucatáne, asi 120 km východne od Méridy, ktoré založili Mayovia okolo r. 435-455 n.l. podľa Chumayelského rukopisu. V r. 682 ho z neznámych príčin opustili a až okolo 987 sem prišli Toltékovia pod vedením Quetzalcoatla (Opereného hada) – vládcu Tuly. Zaujímavosti: 30 m vysoká 9-stupňová pyramída Kukulkána (nazývaná aj El Castillo), niekoľko chrámov – napr. Chrám bojovníkov (Templo de los Guerreros) – pyramída s dĺžkou strany 40 m obkolesená kolonádou tisícich stĺpov, ihrisko loptových hier – najväčšie zachované v Mexiku (91 x 36 m), 35 m hlboká a 60 m dlhá posvätná studňa Cenote, observatórium El Caracol.

CANCÚN – vychýrené turistické plážové stredisko postavené v r. 1974 na SV Yucatánu. Pláže s bielym pieskom, ktoré sa začínajú 2 km od centra, lemujú na dĺžke 22 km Boulevard Kukulcán (celkom 27 km dlhý), prechádzajúci z mesta na úzku kosu ostrova Isla Cancún, ktorý od pevniny oddeľuje široká Lagúna Nichupté. Pozdĺž bulváru sú vybudované luxusné hotelové komplexy, zábavné strediská a renomované reštaurácie, najväčšia pláž je Playa del Rey. V najširšom mieste ostrovnej kosy sa nachádzajú mayské ruiny El Rey. Pri Aquamarina Beach Hoteli je terminál transferu na neďaleký 8 km dlhý a 300-800 m široký ostrov Isla Mujeres – nákupné a zábavné stredisko (napr. delfínia show) s niekoľkými plážami. Letisko Aeropuerto Internacional de Cancún (tel.: 0052-998-287 1822, 287 1830). INFO: www.caribemexicano.com.

PUERTO MORELOS – rybárske mestečko 32 km južne od Cancúnu je začiatkom 100 km dlhej excelentnej Mayskej riviéry (Riviera Maya), ktorá sa končí pri Tulume. Strediská riviéry Playa del Carmen, Xcaret, Pamul, Puerto Aventuras, Kantenah, lagúna Yal-ku, Akumal, Las Aventuras, Chemuyil, Xcacel, lagúna Xel-Há a Tulum – všetky s bielym jemným pieskom, priezračne čistým morom a prepychovými hotelmi, patria spolu s Kubou k najlepším plážam Karibiku. Puerto Morelos a Playa del Carmen sú východiskom lodnej trasy na protiľahlý ostrov Cozumel. INFO: www.si-mexico.com/cities/mayan_riviera.htm (strediská a hotely).

ISLA COZUMEL – ostrov s rozmermi 53 x 14 km je ďalším významným dovolenkovým rezortom, dookola s množstvom bielych piesčitých pláží, ale ubytovacie zariadenia sú len na západnom pobreží. Východná strana má stovky metrov panenských pláží s tyrkysovým morom, ktoré je vhodné pre potápanie, šnorchlovanie a pozorovanie podmorského života presklenými člnmi.

TULUM – jediné mayské ruiny okolo r. 1200 n.l. priamo na brehu Karibského mora, 128 km južne od Cancúnu, predstavujú ceremoniálne centrum a prístavisko Mayov týčiace sa na útese nad plážou, ktoré Španieli nikdy nedobyli. Zaujímavosti: palác El Castillo na okraji vysokého útesu, Chrám fresiek z r. 1450, Veľký palác a iné stavby obkolesené mohutnými hradbami. Nový Tulum je známym dovolenkovým miestom s krásnymi plážami, na hlavnej ulici je množstvo hotelov, reštaurácií a predajní suvenírov. Asi 15 min. cesty na sever je národný park Xel-Há, kde v nádherných tyrkysových lagúnach, ako v prírodnom akváriu, možno vidieť mnoho druhov exotických rýb. Od Tulumu 50 km na SZ sa okolo štyroch jazier nachádzajú najrozsiahlejšie mayské ruiny tejto oblasti Cobá.

SIAN KA’AN – lokalita UNESCO; prírodná rezervácia „Počiatok nebies“ medzi mestami Tulúm a Chetumal s rozlohou 5280 km2 je najväčším súvislým chráneným územím Mexika, s rôznymi biotopmi – od mangrovových močiarov cez tropický dažďový les až po koralové útesy. Súčasťou je aj 23 mayských sídiel a 24 km dlhý kanál, ktorý vytvorili Mayovia. S množstva ohrozených a endemických druhov sú výnimočné – cypruštek guľovitý (Chamaecyparis thyoides), borievka viržínska (Juniperus virginiana), jaguár, puma, mravčiar, krokodíl, opice, karety a iné.

Ďalšie lokality UNESCO: Paquimé a Casas Grandes (380 km SZ od Chihuahua) – archeolog. oblasť so zmesou kultúry Pueblanov v JZ časti USA a sev. Mexiku a vyspelejších civilizácií Str. Ameriky (vrchol v 14.-15. stor.), Tlacotalpán (98 km JV od Veracruzu) – španielsky koloniálny riečny prístav pri pobreží Mexického zálivu zo 16. stor. s výnimočným plánovaním širokých ulíc, kolonádových domov s rôznymi štýlmi a farbami, Campeche (195 km JZ od Méridy) – španielsky koloniálny prístav zo 16. stor. s opevnením (50 km JV sú ruiny Edzná – „Dom grimás“ na kamenných terasách s množstvom rezbárskych prác z r. 550-810), Xochicalco (123 km južne od Mexiko City) – výnimočne zachované opevnené centrum rôznych predkolumbovských kultúr od r. 650 do 900 n.l., Calakmul (štát Campeche, Yucatán – pri hranici s Guatemalou) – ruiny významného mayského mesta v tropickom pralese, Sierra Gorda (štát Querétaro) – 5 františkánskych misií z 18. stor. v pohorí Sierra Gorda so zdobenými fasádami kostolov v spolupráci misionárov s indiánskym obyvateľstvom (osady majú stále domorodý charakter), Mexico City – Dom a ateliér Luisa Barragána postavený v 1948 na predmestí hlavného mesta je výnimočný príklad spojenia moderných a tradičných prvkov betónovej stavby s 3 podlažiami a malou záhradou, Kalifornský záliv (Golfo de California) – spolu 244 členitých ostrovov, pobrežie s útesmi a piesočnými plážami poskytujú výskum druhov a štúdium takmer všetkých hlavných oceánskych procesov na Zemi (90 endemických druhov rýb, 39% morských cicavcov na svete a tretina všetkých veľrýb), Tequila (50 km SZ od Guadalajary) – krajina medzi úpätím vulkánu Tequila a údolím Río Grande s pestovaním modrej agávy a zariadenia na výrobu „tequily“ od 16. stor., kde sa 2000 rokov používa jej šťava na výrobu alkoholu. Funkčné destilérie (tzv. tabernas – nelegálne pálenice zo španielskych dôb, prvá z r. 1795), polia i osady Tequila, Arenal a Amatitán spolu s haciendami z 18. stor. ukazujú ako agáva patrí k mexickej identite.

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Víza: Občania SR s cestovným pasom platným minimálne 6 mesiacov nepotrebujú od 17.10. 2004 na vstup do Mexika víza, môžu sa tu zdržiavať najviac 90 dní v jednom polroku. Podmienkou je spiatočná letenka alebo finančná hotovosť na jej zakúpenie. Po príchode do Mexika je každý cudzinec povinný vyplniť imigračný formulár, ktorý je potrebné dôkladne uschovať, pretože je nevyhnutná jeho prezentácia pri odchode z krajiny. Pri jeho strate môžu nastať zbytočné komplikácie.

Zastupiteľský úrad pre SR: Botschaft der Vereinigten Mexikanischen Staaten, Operngasse 21, 10. Stock, A-1040 Wien, Rakúsko – tel.: 0043-1-310 7383-86, fax: 310 7387, e-mail: embamex@embamex.or.at, www.embamex.de (web ZÚ v Nemecku) Zastupiteľské úrady SR: Embajada de la República Eslovaca, Julio Verne 35, Colonia Polanco, 11560 México, D.F., México – tel.: 0052-55-5280 6669, 5280 6544, fax: 5280 6294, e-mail: eslovaquia@prodigy.net.mx, www.mexicocity.mfa.sk

Consulado Honorario de la República Eslovaca, Avenida Rubén Darío 1109, poschodie (piso) 4, Colonia Providencia, 44620 Guadalajara, Jalisco, México – tel.: 0052-33-3679 6969, fax: 3679 6961-62, e-mail: jorgegtez@hotmail.com, www.consuladoeslovaquiagdl.com Dôležité kontakty: pre celé územie Mexika: polícia, ambulancia a hasiči – 060, 080, info o miestnych tel. číslach – 020 (medzinárodných – 090), poruchová autoslužba „Zelení anjeli“ (Ángeles verdes) – 5250 8221, 5250 0123 (non-stop); pre Mexiko City: rýchla lekárska pomoc – 5271 2222, 5722 8805, 5588 5100, lekárska pohotovostná služba Červený kríž (Cruz Roja) – 5557 5757, nemocnica Hospital Inglés ABC – 5230 8000, cestná polícia (Policía federal de caminos) – 5684 2142 (každý mexický štát má iné číslo), turistická polícia – 5250 8261, 5250 8221, INFOTUR pomoc turistom – 5250 0123, info o tel. číslach – 040, taxi služba (v štvrti Polanco kde je ZÚ SR) – 5282 1830, 5282 1883, radiotaxi – 5566 0232, medzinár. letisko – 5571 3600, 5784 4811.

Dopravné možnosti: Po príchode na letisko Mexiko City je priamo v budove možné získať viaceré potrebné informácie o hoteloch, požičiavaní áut, možnostiach dopravy atď. Z letiska možno využiť metro (lacné, pohodlné, čisté a relatívne bezpečné), autobusy, mikrobusy (tzv. peseros), ale najbezpečnejšie sú taxíky – po celom Mexiko City ich jazdí veľké množstvo, najmä zelených VW-chrobákov, odporúča sa však opatrnosť pri zastavení na ulici, lepšie je vyhľadať autorizované stanovištia služby „radiotaxi“. Pri zapožičaní auta treba kreditná karta, medzinárodný vodičský preukaz a vek od 25 rokov. Pre živelný štýl jazdy domácich vodičov je potrebná zvýšená opatrnosť. V Mexiko City je zavedený systém, kedy podľa koncového čísla ŠPZ auto jeden deň v týždni nesmie jazdiť. Najvyššia povolená rýchlosť – diaľnica 120 km/h, cesta 80 km/h, obec 40 km/h, alkohol v krvi – 0 promile, ceny PHM – okolo 0,5 USD za liter. V rámci hlavných ťahov sú vybudované kvalitné cesty a diaľnice – platené „Cuota“, neplatené „Libre“. Jazdí sa vpravo.

Zdravotné riziká: Iný druh stravy, jej pestré zloženie, príprava pokrmov či používaná voda v Mexiku môžu spôsobiť určité problémy aj u ľudí, ktorí nezvyknú mať žalúdočné ťažkosti. Preto je potrebné byť opatrným najmä pri konzumácii na ulici, v rôznych stánkoch a lacných reštauráciách (ich výber a množstvo je veľmi široké). Vôbec sa neodporúča pitie vody priamo z vodovodu, zeleninu a ovocie treba pred konzumáciou olúpať. Očkovanie nie je povinné, odporúča sa však proti hepatitíde A, tetanuse a diftérii. Riziko malárie môže byť v pralesoch štátu Chiapas pod hranicou 600 m. Pred príchodom do Mexika sa treba kvôli refundácii nákladov za ošetrenie tamojším zmluvným zdravotníckym zariadením s niektorou slovenskou poisťovňou zdravotne poistiť, pretože všetky zdravotnícke služby treba platiť v hotovosti na mieste a ceny sú vysoké.

Bezpečnostná situácia: Turistom sa odporúča, aby si dávali pozor na doklady, letenky a peniaze (je možnosť používať kópie cestovných dokladov s ich uschovaním v bezpečnostnej schránke hotela). V mexických turistických centrách nemá Slovensko žiadne zastúpenie, a preto je potrebné všetky dokumenty vybavovať v Mexiko City, čo vzhľadom na vzdialenosti nemusí byť jednoduchá, ani lacná záležitosť. Pri vstupe do hlavného mesta Mexika je potrebné mať na zreteli, že ide o mnohomiliónové mesto s vysokou mierou kriminality. Je potrebná opatrnosť a striedmosť v obliekaní (bez retiazok, prsteňov, hodiniek a iných drahých doplnkov), tiež nenosiť pri sebe väčšie množstvo peňazí. Elektrina: 110 V / 60 Hz – potrebný je adaptér na ploché kolíky amerického typu. Časový posun: Mexiko má tri časové zóny; tzv. CST je -7 hod. oproti SEČ (-6 oproti letnému SEČ) – má väčšina štátu, tzv. MST je -8 hod. oproti SEČ (-7 od LSEČ) – majú niektoré štáty tichomorského pobrežia na sever od mesta Puerto Vallarta (Nayarit, Sinaloa, Sonora, Baja California Sur) a tzv. PST je -9 oproti SEČ (-8 od LSEČ) – má Baja California Norte. Od prvej nedele v apríli po poslednú nedeľu v októbri sa v Mexiku uplatňuje tzv. úsporný (letný) čas.

Telekomunikácie: telefónna predvoľba Mexika je 0052, Mexico-City má 0052-55, Guadalajara 0052-33, Acapulco 0052-744, Cancún 0052-998; mobilná sieť využíva roaming. Platobný styk: V hoteloch, reštauráciách, cestovných kanceláriách, leteckých spoločnostiach atď. sú akceptované kreditné karty VISA, American Express, MasterCard, Dinners Club, rovnako sa v bankách alebo zmenárňach označených „Casas de cambio“ bežne vymieňajú cestovné šeky v hlavných svetových menách za hotovosť.

Turistické úrady: Secretaría de Turismo – SECTUR, Avenida Presidente Masaryk No. 172, Col. Chapultepec Morales, C.P. 11587, Ciudad de México, Distrito Federal, México – tel.: 0052-55-3002-6300, 5525 9380, e-mail: admon@sectur.gob.mx, www.sectur.gob.mx (úrad pre Mexiko) Secretaría de Turismo del Gobierno del Distrito Federal, Amberes 54, Córner de Londres, Zona Rosa, Ciudad de México – tel.: 0052-55-5250 8555, 5250 0123, www.mexicocity.gob.mx (úrad pre Mexico City) Mexikanisches Fremdenverkehrsbüro, Taunusanlage 21, D-60325 Frankfurt am Main, Deutschland – tel.: 0049-69-253509, fax: 253755, e-mail: germany@visitmexico.com, www.mexiko-reisetipps.de (zastúpenie v Nemecku) Cestovná kancelária: Mexico Magico Tours, Hidalgo 247, 45900 Chapala, Jalisco, México – tel./fax: 0052-376-765 4439, mobil: +52-33-1163 6196, +52-33-1127 8722, e-mail: m_mtours@yahoo.com, info@mexicomagicotours.com, www.mexicomagicotours.com (v slovenčine) – touroperátor pre slovenskú a českú klientelu Letecké spoločnosti: Aeroméxico, Aeropuerto Internacional Benito Juárez, Avenida Capitán Carlos León s/n, Col. Peňón de los Baňos, C.P.15620, Ciudad de México, D.F., México – tel.: 0052-55-5133 4010, 5625 2622 (Mexico-City), (01)-800-021-4010 (zelená linka pre celé Mexiko), www.aeromexico.com Mexicana de Aviación (Mexicana Airlines), Aeropuerto Internacional Benito Juárez, Ciudad de México, D.F., México – tel.: 0052-55-5448 0990, (01)-800-531-7921, e-mail: crumaria@mexicana.com.mx, www.mexicana.com Aviacsa, La Línea Aérea de México, Aeropuerto Internacional Benito Juárez, C.P.15520, Ciudad de México, D.F., México – tel.: 0052-55-5482 8280, fax: 5758 3590 (Mexico-City), (01)-800-006-2200 (ostatné územie), www.aviacsa.com Aerolitoral – www.aerolitoral.com.mx, Líneas Aéreas Azteca – http://aazteca.com.mx/, Allegroair – www.allegroair.net Trajekty na Baja California: Sematur, Guillermo Prieto y 5 de Mayo, La Paz, BCS, México – tel.: 0052-112-53833, 54666; tel. Topolobampo – 0052-668-20141 (fax: 20035), tel. Guaymas – 0052-622-23390 (fax: 23393), tel. Santa Rosalía – 0052-115-20014, 20013; www.ferrysematur.com.mx

Baja Ferries, Gerente de terminal Juan Carlos Chávez, Mazatlán, Sinaloa, México – tel.: 0052-669-985 0470, fax: 985 0471; tel.: Topolobampo – 0052-668-862 1003 (fax: 862 1005), tel.: Pichilingue (20 km od La Paz) – 0052-612-125 6324 (fax: 123 0504); e-mail: clientes@bajaferries.com, www.bajaferries.com Ferry Santa Rosalía – www.ferrysantarosalia.com (trajekt Guyamas – Santa Rosalía). Požičovne áut: Avis – www.avis.com.mx, Budget – www.budget.com, Hertz – tel. 01-800-654 3030, Alamo – 01-805-46 2526 Internet: www.sectur.gob.mx alebo www.sectorturismo.gob.mx (turist. úrad), www.sre.gob.mx (MZV), www.mexico-travel.com, www.turismodemexico.com, www.go2mexico.com, www.visitingmexico.com.mx (destinácie), www.si-mexico.com, www.mexico.com/elturista/index.php, www.caribemexicano.com (karibské strediská a pláže), www.amtave.org (dobrodružná turistika), www.visitmexicohotels.com (hotely), www.hoteles.com.mx (hotely), www.conanp.gob.mx/anp/anp.php (chránené územia)

Spracoval: Ing. Stanislav Šimek Foto: www.MexicoMagicoTours.com (Zmena údajov vyhradená)