O Švajčiaroch som si vždy tak trochu myslel, že sú priveľmi seriózni a individualistickí a že majú sklony k asketizmu.
Nedávna návšteva zürišského letiska ma presvedčila o tom, že vedia mať aj zmysel pre humor a že majú zmysel aj pre maškrtenie.
Postávajúc na rovnobežnom páse, ktorý ma viezol od lietadla smerom k hale, som si párkrát všimol zaujímavý oznam určený milovníkom letísk. Vraj aby prepáčili, ale čakanie na prípoj je tu najkratšie na svete.
Kto občas lieta, vie, že čas strávený na letiskách je všade otravný a nepríjemný. Nevraviac o vysokých cenách akéhokoľvek občerstvenia. Niet milovníkov letísk, čakanie na ďalšie lietadlo je jednoducho otrava. Takýto oznam je krásnou reklamou na to, ako dobre majú poprepájané lety.
Ani teraz som nečakal dlho. A pravdu povediac, čas čakania som si aj spríjemnil. Priamo v odletovej hale bola krásna výstava čokolád. Zámky, hodiny, drak, to všetko z rôznych druhov – samozrejme, že švajčiarskych čokolád. Nechýbala ani pripomienka Aztékov, ktorí čokoládu vyrobili ako prví.
Aj takto to teda môže vyzerať na letisku, nemusí to byť len nervózne čakanie na lietadlo. Nevraviac o komerčnom význame podobnej akcie. Netreba pripomínať, že aj keď bolo počas môjho čakania ešte iba ráno, obchodíky s pravou švajčiarskou čokoládou boli vysvietené a otvorené.
No, ako som už uviedol, čakanie nebolo našťastie až také dlhé…
