Pre zimnú túru na marec sme vybrali najvyššie sopečné pohorie Slovenska – Poľanu. Na jej podhorí sa nachádza celoslovensky najznámejšie stredisko biatlonu.
Áno, je to obec Osrblie. Napriek tomu sa však vydáme do iného kúta Poľany. Pomocou bežeckých čí skialpinistických lyží prejdeme rozložité chrbty Strelníckej a Ponickej Bukoviny v severozápadnej časti horstva. Trasa s prevahou tiahlych zjazdov vedie okrajom sopečného krátera, najväčšieho vyhasnutého vulkánu na našom území.
Trasa
Strelníky (bus)-Vtáčnik-Minca-Strelnícka Bukovina-rázcestie Ľubietovská Bukovina-sedlo Bukoviny-zrub Horalka na Ponickej Bukovine-rázcestie Bukovina-Žiarec-Široké-Kruhy-Hrochoť (bus).
Takmer celodenná túra sa začína vo vrchárskej obci s hojnosťou snehových zrážok. Autobus smerujúci z Banskej Bystrice cez Ľubietovú, známu výrobou keramiky, zachádza na horný koniec obce Strelníky, kedysi nazývanej Šajba. Z vysoko položenej obce na malebných vŕškoch Podpoľania sa otvára výhľad k Veľkej Fatre a Nízkym Tatrám. Od turistického rázcestníka na otočke autobusu sledujeme zelené značkovanie. Prechádzame pešo popri posledných domoch a vchádzame do borovicového hája na okraji ukážkových terasových polí a malebných pasienkov. Na lúke sa otvára ďalší pohľad na podhorský kraj pasienkov
s roztrúsenými senníkmi. Nasleduje najpríkrejší úsek dnešnej trasy s prevýšením 300 m, na ktorom naberieme potrebnú výšku. Zvyčajne s lyžami
v ruke vystupujeme pešo smrekovou horou okolo kóty Vtáčnik. V miestach, kde hora ustúpi horským poľanám, je vhodné nasadiť bežky a pokra-čovať výlučne na nich. Vychutnávame si miernejší výstup na vrchol Mince s turistickými smerovkami. Prechádzame popri stĺpe, označujúcom vstup do Chránenej krajinnej oblasti Poľana, a postupujeme mierne stúpajúcim terénom.
V hrebeňovom úseku Minca-Bukovina sa neu-stále striedajú krátke úseky lesom s poľanami. Výrazný hrebeň Strelníckej Bukoviny prechádza do rozsiahleho odlesneného chrbta s mohutnými solitérmi smrekov. Prichádzame k opustenej kolibe salaša, kde prudko meníme kurz vpravo. Okrem smrekov tu rastie posledných pár bukov, ktoré dali masívu meno. Na severozápade sa belie hôľna časť Veľkej Fatry a vidno lesnaté Starohorské vrchy. Severnému pohľadu neunikne celý hlavný hrebeň Nízkych Tatier od Prašivej cez mohutnú Skalku a Ďumbier až po Kráľovu hoľu. Výhľadu na východ sa ponúka rozsiahle Slovenské rudohorie. A nakoniec ohromujúci pohľad na Vysoké Tatry.
Okrem nádherného výhľadu si vychutnávame prvý dnešný zjazd k turistickému rázcestníku Ľubietovská Bukovina. Zelenú značku meníme za modrú. Tu sa končia lúčne pláne a zakrátko nás pohlcuje les. Postupujeme zvlneným okrajom sopečného zvyšku kaldery (zvyšok kráteru bývalého vulkánu), s priemerom 6 km a obvodom 20 km. V treťohorách tu vyčíňal stratovulkán (vrstevnatá sopka) Poľana. Postupom času kruhový kráter vulkánu na západe znížila erózia a prerazila voda. Kotlinu kaldery odvodňuje tok Hučavy cez Hrochotskú dolinu.
Nasledujúce rozsiahle rúbanisko v sedle Bukoviny zas poskytuje výhľad na opačnú stranu a to na prejdenú trasu od Mince po Strelnícku Bukovinu. Stúpajúc na masív Ponickej Bukoviny (v mapách kóta Bukovina s výškou 1293 m) prechádzame vysokou smrekovou horou. Míňame drevenú studničku a onedlho oddychujeme v prístrešku lesného zrubu Horalka blízko zalesneného vrcholu Ponickej Bukoviny. Dúšok čaju a horalka z vlastných zásob. Pohľad na turistické smerovky, pribité na rohu zruba. Cvaknutie lyžiarskeho viazania a „frčíme“ dole po modrej značke.
Odtiaľto vedú už len dlhé zjazdy zmierňované rovnými úsekmi. Po klesaní 70 výškových metrov z Horalky brzdíme pri ďalšom turistickom rázcestníku s názvom Bukovina. Opúšťame modrú značku a zvykáme si na miestne červené turistické značenie, ktoré tvorí štvorec rozdelený uhlopriečkou na červený a biely trojuholník. Postupujeme doľava širokou lesnou cestou, ktorá kopíruje vrstevnicu. V ostrej zákrute vychádzame zo smrekovej hory na zarastajúce lúky. Prechádzame popri turistickom rázcestníku Žiarec. Zjazdujeme okolo brezových a jelšových hájov k rozsiahlej planine Široké. Tesne pred výjazdom na planinu míňame pamätník tragédie miestneho poľovníka z roku 2002. Po zdolaní nízkej terénnej vlny sa lúkou vpravo odpája bežecká stopa do dediny Ponická Huta, ktorá sleduje rázsochu Jaseňového vrchu
a schádza do údolia potoka Malá Zolná.
Naša stopa pokračuje vľavo do lesa a vzápätí vpravo do lesného prieseku, kde prudko klesáme k hospodárskemu objektu na lúčnom priestranstve. Pretíname elektrické vedenie a traverzujeme vrch Kruhy (turistický rázcestník). Tabuľa pri asfaltovej ceste označuje hranicu Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktoré bolo v roku 1990 vyhlásené UNESCO-m za biosférickú rezerváciu s nadnárodným ekologickým významom. Pokračujeme hrebienkom vrchu Hrochoť, ktorý pokrývajú porasty jalovca a šípových ruží. Dedina Hrochoť je už na dohľad. Rozsiahlym lúčnym priestranstvom pa-sienkov a polí volíme voľný zjazd k prvým záhumienkom. Víta nás dedina učupená medzi kopcami Chochuľka a Turkov vrch. Krivolaké uličky nás dovedú uprostred dediny k chránenému stromu Hrochotská lipa, známej aj ako Sládkovičova lipa. Rastie na návrší pri vchode do evanjelického kostola. Lipu síce nezasadil známy spisovateľ, ale pomenovali ju podľa jeho pôsobenia v rokoch 1847-1856 v tunajšej farnosti. Vek mohutnej lipy malolistej sa odhaduje na približne 450 rokov.
