• BLOG
  • SPRÁVY
  • REPORTÁŽE
    • Európa
    • Ázia
    • Amerika
    • Afrika
    • Austrália
    • Nový Zéland
  • POVIEDKY
  • SVETOVÝ DEŇ CESTOVNÉHO RUCHU 2020
  • ROBIA TAM HORE NORMÁLNI ? LETISKO SLIAČ

Osturňa – neobjavený unikát

22. marca 2017Ľubomír MotyčkaSlovensko, REPORTÁŽENekomentované

Októbrovým tipom na výlet je rázovitá zamagurská obec Osturňa. Dedina uprostred hustých lesov Spišskej Magury. Susedný Ždiar pod Belianskymi Tatrami je vyhľadávaným cieľom návštevníkov.
Zato Osturňa je neobjaveným miestom a miestom oddychu milovníkov zabudnutých končín. Počas tohtoročného augusta prebehla médiami správa o ničivom požiari osturnianskych dreveníc po zásahu blesku. Napriek nenávratnej strate má Osturňa stále čo ponúknuť turistom.

Rusínske korene

Kedysi najrozsiahlejšia obec na Zamagurí sa rozprestiera pozdĺž Osturnianskeho potoka v dĺžke neuveriteľných 9 kilometrov. Preto na výlet odporúčam automobil alebo bicykel. Územie Osturnianskej brázdy osídlili Rusíni z Lemkovštiny, lokalizovanej v dnešnej Zakarpatskej Ukrajine (Podkarpatská Rus). Obyvatelia si dodnes zachovali pôvodnú gréckokatolícku vieru. Murovaná cerkev s cintorínom presne uprostred obce na vyvýšenom mieste stojí za potokom mimo zástavby. Murovaný kostolík v klasicistickom slohu je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi a je jedným z najzápadnejšie strojacich svätostánkov byzantského obradu na Slovensku. Drevený strop pochádza z roku 1796. Celá cerkev vznikla podľa lemkovskej tradície, čo je spolu s bojkovskou stavebnou tradíciou typickým znakom architektúry Rusínov, obývajúcich prevažne Východné Karpaty na Slovensku, v Poľsku a na Ukrajine. Kostolík prešiel viacerými prestavbami a v súčasnosti je rekonštruovaný.

Ľudové staviteľstvo

Hlavným lákadlom Osturne je zachovaná jedinečná ľudová architektúra. Zrubové drevenice tvoria reťazovú-potočnú zástavbu, odborníkmi charakterizovanú ako voľný reťazový kolonizačný typ. Od 16. storočia, keď prebehla valašská kolonizácia, sa Osturňa rozrástla do súčasnej veľkosti, presnejšie na 9 km dĺžku. Typickú miestnu drevenicu tvorí zrub na kamennej podmurovke so sedlovou šindľovou strechou. Niektoré drevenice majú farebnú fasádu s nevtieravou žltou, zelenou či modrou. Škárovanie trámov je modré, typické pre oblasť Zamaguria. Symbolizuje silu prírody – vody Dunajca predierajúce sa pomedzi bralá Pienin. Niektoré domy majú vyzdobené aj konce brvien na rohoch s kvetovaným vzorom. V roku 1979 bola obec vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Pod ochranu spadá až 134 usadlostí. Pred dvadsiatimi rokmi bola dobrovoľníkmi zachránená kováčska vyhňa v hornej časti obce. Ale podarí sa uchovať všetky vzácne objekty, ktoré čoraz viac chátrajú?

Turistika

Z obce vedú dva turistické chodníky priamo na hrebeň Spišskej Magury, kde sa dajú kombinovať viaceré trasy. Zelená značka Bystrou dolinou je zároveň cyklotrasou po rozbitej a tvrdej zvážnici na rázcestie Pod Príslopom, kde sa križuje s modrou hrebeňovou trasou. Zelená schádza k známemu lyžiarskemu stredisku Ždiar – Strednica a ďalej k Monkovej doline s náučným chodníkom cez Belianske Tatry. Modrá značka na západ spadá do sedla pod Príslopom, kde sa spája s Cestou slobody. Opačným smerom chodník sleduje hlavný chrbát Spišskej Magury okolo vrcholu Priehrštie. Blízko vrchu Magurka sa križuje s červenou značkou na sever dolu do dedín Malá a Veľká Franková, a južne chodník pokračuje do centra obce Ždiar. Od rázcestia Magurka vychádza tiež žltá značka, ktorá prevažne zalesnenou rázsochou zostupuje do Osturne. Značenie chodníkov je v porovnaní so susednými Tatrami značne zanedbané a pešia túra s mapou je nevyhnutnosťou. Na podporu turistického ruchu v oblasti vznikli dva hraničné priechody do Poľska pre peších turistov. Jeden na severovýchod od obce pri Osturnianskom potoku spája Veľkú Frankovú a poľský Kacwin. Druhý turistický prechod nájdete na hrebeni medzi Osturňou a Lapszankou.

Neznáme jazerá

Veľkou škodou je, že ani jedna turistická trasa nevedie priamo k prírodným jazerám, ktorých je nad obcou niekoľko. Rozlohou ani hĺbkou nevynikajú, no svojou opustenosťou sú balzamom na dušu. Južne od dediny je Osturnianske jazero pod ochranou Prírodnej pamiatky Jazero. Upozorňuje naň tabuľka s nápisom „Jazero Kovaľa Mišku“, vzdialená asi 30 minút chôdze obce. Pod severozápadným hraničným chrbátom sú ďalšie 3 lokality s jazerami. Najväčším z nich je Veľké Osturnianskej jazero, ľudovo nazývané Dankovo (Dankino) jazero (ozero), alebo tiež Jarušovské pleso. Tabuľku k nemu nájdete na prvej veľkej ľavotočivej zákrute povyše pohostinstva. Prírodná rezervácia ochraňuje aj vzdialené Ksenino jazierko. Susedná prírodná rezervácia Malé jazerá taktiež ochraňuje prírodnými procesmi vytvorené a zahradené jazerá vo Vonkajších Karpatoch.

Bez veľkých nárokov

Služby pre návštevníkov sú veľmi skromné. Ubytovacie zariadenia sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk. Ľahko ich nájdete aj cez internetový vyhľadávač. Reštauráciu v obci zato nenájdete ani jednu. Prekvapí tiež iba jedno pohostinstvo umiestnené logicky v strede dediny. Bezprostredné okolie Osturne vytvára dokonalú harmóniu človeka a prírody. Intaktná krajina, ktorá sa zachovala vďaka neuskutočnenej kolektivizácií. Oku lahodiace terasové políčka s medzami. Kuriozitou je biblická dvojička Getsemanskej záhrady, ktorá sa údajne nachádza na úplnom konci dediny. Zelená stráň nad poslednými chalupami. Dookola samé božské ticho… Aj taká je Osturňa pre nenáročného návštevníka Zamaguria.

Text a foto: TOMÁŠ TRSTENSKÝ

Počet videní: 531
Tags: Dunajec, turistika, cyklotrasa, Osturňa, Magurka, Ždiar
Ľubomír Motyčka
https://cestovatel.eu
Ľubomír Motyčka sa narodil v roku 1950 v obci Veľký Ďur. Od siedmeho roku žije v Banskej Bystrici. Jeho profesionálna dráha má dve roviny. 27 rokov pracoval v Slovenskom rozhlase, kam sa dostal "za odmenu" v roku 1968 – keďže sa podieľal na rozširovaní letákov Hlas Dubčekovej mládeže v horúcich dňoch po okupácii. V roku 1989 moderoval generálny štrajk na námestí SNP v Banskej Bystrici. Z profesionálneho hľadiska bol v tom čase známy najmä ako moderátor relácie Dobré ráno. Vtedy sa začal venovať aj problematike cestovného ruchu. Po silnom politickom tlaku odišiel v roku 1995 zo Slovenského rozhlasu a založil časopis Cestovateľ, na čele ktorého stál až do septembra 2014. V roku 2007 získal celoslovenské ocenenie Osobnosť cestovného ruchu.

Related Articles

Horský hotel Kráľová Studňa

23. marca 2017Ľubomír Motyčka

Rozhľadne Javorníkov

23. marca 2017Ľubomír Motyčka

Hovoríme s Ing. Jánom Čuchranom, starostom obce Kaluža

23. marca 2017Ľubomír Motyčka

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Kategórie


    Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /data/2/1/2198471d-38d0-42f4-beab-cc4c50e06691/cestovatel.eu/web/wp-content/plugins/collapsing-categories/collapscatlist.php on line 508
  • Južná Kórea (1)
  • Zanzibar (1)
  • Egypt (1)
  • BLOG (214)
  • SPRÁVY (157)
  • ▼REPORTÁŽE (1775)
    • ▼Európa (845)
      • Slovensko (443)
      • Albánsko (4)
      • Anglicko (5)
      • Belgicko (3)
      • Bulharsko (13)
      • Chorvátsko (58)
      • Česká republika (13)
      • Čierna Hora (3)
      • Cyprus (7)
      • Dánsko (1)
      • Estónsko (1)
      • Fínsko (8)
      • Francúzko (6)
      • Grécko (61)
      • Holandsko (1)
      • Írsko (1)
      • Macedónsko (1)
      • Maďarsko (20)
      • Malta (5)
      • Nemecko (11)
      • Nórsko (11)
      • Pobaltie (2)
      • Poľsko (4)
      • Portugalsko (3)
      • Rakúsko (20)
      • Rumunsko (1)
      • Rusko (4)
      • Severný Cyprus (2)
      • Sicília (3)
      • Slovinsko (2)
      • Srbsko (1)
      • Škótsko (1)
      • Španielsko (32)
      • Švajčiarsko (4)
      • Švédsko (3)
      • Taliansko (49)
      • Ukrajina (3)
    • ►Ázia (98)
      • Barma (1)
      • Čína (4)
      • Dubaj (2)
      • India (6)
      • Indonézia (2)
      • Irak (1)
      • Irán (1)
      • Izrael (7)
      • Japonsko (1)
      • Jemen (1)
      • Jordánsko (6)
      • Kirgizstan (1)
      • Laos (1)
      • Malajzia (6)
      • Maledivy (1)
      • Omán (12)
      • Spojené Arábské Emiráty (3)
      • Thajsko (5)
      • Turecko (30)
      • Vietnam (2)
    • ►Amerika (29)
      • USA (7)
      • Kanada (1)
      • Dominikánska republika (1)
      • Guatemala (1)
      • Jamajka (1)
      • Kostarika (1)
      • Kuba (5)
      • Malé Antily (3)
      • Mexiko (4)
      • Súostrovie San Andrés (1)
      • Peru (1)
      • Argentína (1)
      • Bolívia (2)
    • ►Afrika (52)
      • Egypt (15)
      • Juhoafrická republika (2)
      • Kapverdy (9)
      • Keňa (2)
      • Maroko (5)
      • Maurícius (2)
      • Rwanda (1)
      • Seychely (2)
      • Tanzánia (2)
      • Tunisko (11)
    • Austrália (1)
    • Nový Zéland (1)
  • POVIEDKY (18)
BLOGSPRÁVYREPORTÁŽEPOVIEDKYSVETOVÝ DEŇ CESTOVNÉHO RUCHU 2020ROBIA TAM HORE NORMÁLNI ? LETISKO SLIAČ
© 1996-2017 Všetky práva vyhradené. Preberanie článkov bez súhlasu autora je zakázané!