Polostrov Peloponéz má zvláštne postavenie v rámci celého Grécka. Geograficky je síce jednotným celkom, ale administratívne jeho región tvoria tri historické oblasti.
Najväčšia juhovýchodná časť nesie meno samotného Peloponézu, severozápad tvorí Západné Grécko, ktoré asi polovicou zasahuje aj na pevninu a malý kúsok polostrova obráteného k Aténam, vrátane priľahlých ostrovčekov v Sarónskom zálive, je zas súčasťou rozľahlejšej Atiky.
Názov: grécky – Pelopónnisos (Peloponnésos), anglicky – Peloponnese (Peloponnesus), nemecky – Peloponnes, taliansky – Peloponneso, turecky – Mora Yarimadasi, česky – Peloponés.
Rozloha: 21 439 km2, s priľahlými ostrovčekmi 21 680 km2.
Obyvateľstvo: 1 087 000 (2005).
Náboženstvo: grécka ortodoxná cirkev (pravoslávie).
Úradný jazyk: gréčtina (novogréčtina – ellinikí).
Správne členenie: región Peloponézu tvoria časti troch širších oblastí (tzv. periférie alebo diamerismy), delené na 8 prefektúr (okresov, tzv. nómos) – Peloponéz (Arkádia, Argolida, Lakónia, Messínia a Korinthia, ktorá asi 280 km štvorcovými zasahuje aj za Korintský prieplav na pevninu), Západné Grécko alebo Dytikí Elláda (Acháia, Ilia alebo Elis) a Atika s malou časťou prefektúry Pireus, ktorá leží oproti Aténam, vrátane ostrovov Aigina, Angistri, Poros, Hydra, Dokós a Spétses.
Metropoly Peloponézu: Tripoli (oblasť Peloponéz) – 27 000 obyv., Patras (Západné Grécko) – 172 000 obyv. a mimo polostrova na pevnine leží Pireus pre oblasť Sarónskeho zálivu a malých ostrovov – 176 000 obyv. (2005).
Oficiálna mena v Grécku: euro (????, ????) €; 1 EUR = 100 centov (po grécky lepta, ?????, ?????).
MPZ automobilov: GR
Športová skratka: GRE
Národná web-doména: .gr
Prírodné pomery a podnebie
Peloponéz je oválny polostrov na juhu Grécka medzi Iónskym a Krétskym morom, spojený s domovskou pevninou (s Balkánskym polostrovom) len 6,3 km úzkou Korintskou šijou. Peloponéz má veľmi členité pobrežie a tvarom pripomína ľudskú dlaň, ktorej prsty vybiehajú z horských celkov centrálnej Arkádie. Zo severu polostrov od pevniny oddeľuje úzky, 127 km dlhý Korintský záliv (Korinthiakós Kólpos), ktorý vznikol na mieste treťohornej tektonickej priekopy. Ten prechádza na severozápade do širšieho Patraského zálivu, v ktorom leží historické mesto Patras. Na západnom, najmenej rozčlenenom pobreží Peloponézu sa nachádza široko otvorený Kyparisijský záliv, na juhu zas vystupujú tri výrazné polostrovy oddelené Messínskym a Lakónskym zálivom, a východné brehy obmýva Argolidský a severnejší Sarónsky záliv – obidva s niekoľkými ostrovmi. Medzi Sarónskym a Korintským zálivom bol koncom 19. stor. prekopaný na spomenutej šiji Korintský prieplav, ktorý skracuje plavbu z Egejského do Iónskeho mora.
Polostrov budujú zväčša vápence, na ktorých sa vo vnútrozemí vytvorili rôzne formy krasového reliéfu. Centrálnu a severnú časť Peloponézu vypĺňa riedko osídlená Arkádska vysočina, zložená z niekoľkých masívov oddelených dolinami krátkych riek – najvyšším je Kyllini (2 376 m) západne od Korintu. Z tejto vysočiny smerom na juh vybiehajú tri výrazné chrbty, tvoriace polostrovy Messínia, Parnón a najmä skalnatý, divoko rozoklaný Taygetos, väčšinou pokrytý snehom, s hlbokými kaňonmi (najväčší grécky kaňon Viros, dlhý 20 km) a najvyšším peloponézskym vrchom Profitis Ilias (2 407 m). Pobrežná nížina je na celom polostrove úzka, len na severozápade dosahuje šírku 50 km. Rieky sú krátke a prudké s nevyrovnaným prietokom, v suchom letnom období takmer bez vody, ústia riek Alfios a Pamisos sú zas močaristé. Vo vápencových oblastiach sa vyskytujú krasové pramene. Lepšie hospodárenie s vodou len čiastočne zabezpečujú menšie priehrady (Pinios, Ladonos a iné). Pôvodný rastlinný kryt bol zmenený dlhodobou činnosťou človeka. Najmenej úrodnú pôdu v pohoriach a na vápencových plošinách zaberá macchia s vavrínom, borievkou, tŕnistými krami a voňavými bylinami, miestami sa zachovali zvyšky listnatých lesov so vždyzeleným dubom cezmínovým, bukom, brestom, javorom, gaštanom, či ihličnatých lesov s borovicou halebskou. Faunu reprezentuje srnec, diviak, šakal, líška, zajace, hady, korytnačky a dravé vtáky. Rajom vodného vtáctva je lagúna Kotychi pri sz. pobreží Peloponézu a v okolí obce Pylos na Messínii žijú chameleóny.
Spolu s rybolovom, chovom dobytka a oviec sú typickými poľnohospodárskymi produktmi olivový olej, citrusy, figy, tabak a predovšetkým vinič na výrobu vína a korintiek – malých tmavých sušených hrozienok bez jadier, ktoré dostali meno podľa Korintu a pestujú sa najmä v Messínii. V okolí Korintu sa dnes pestujú bezjadrové sultánky, ale sú podstatne väčšie a svetlejšie. Z nerastných surovín sa ťaží pyrit (Ermioni), hnedé uhlie (Megalopolis) a mramor v okolí Tripolisu.
Podnebie polostrova je typicky stredomorské so suchým, horúcim letom, v júli s priemernými teplotami 27 °C na pobreží (maximum denných teplôt vzduchu 31 – 32 °C, vody 24 – 25 °C). Zima je mierna, daždivá, s priemerom v januári 9 °C (niekedy teploty klesajú až k nule). Vrcholové partie pohorí vnútrozemia majú priemerné teploty asi o 5 °C nižšie. Výdatnosť zrážok klesá od západu (700 mm za rok) na východ (400 mm). Na kúpanie a dovolenky je najlepším obdobím máj až október, v ostatných mesiacoch môže častejšie pršať.
Historický prehľad
Podľa starovekých bájí bol Peloponéz pokladaný za ostrov Pelopsa z Tantalovho rodu, ktorý sem prišiel, aby premohol kráľa Oinomausa z Pisy v závode konských vozíkov. Preteky sa konali v Olympii a začali sa ako pohrebná slávnosť na Pelopsovu počesť. Potom sa oženil s kráľovou dcérou Hippodameiou, čím získal vladárov trón. Jeho potomkovia – Pelopsovci alebo Atreovci, panovali v Mykénach a v Sparte.
Peloponéz bol osídlený už v mladšej dobe kamennej. V mykénskom období (16. – 12. stor. pred Kr.) vznikli na jeho území významné obchodné a kultúrne centrá – Mykény, Tiryns a Pylos, ktoré udržiavali obchodné styky takmer s celým východným Stredomorím. Po vpáde Dórov, ktorí v 1. tisícročí pred Kr. zabrali celý Peloponéz, založili Spartu a zničili mykénsku kultúru, sa začali rýchlejšie rozvíjať mestá na severe polostrova – Korint a blízky Sikyón. Politickú prevahu však získala Sparta, ktorá od 6. stor. pred Kr. nátlakom aj dohodami spájala peloponézske mestá v boji proti expanzii Atén. Po porážke Atén v tzv. peloponézskych vojnách (431 – 404 pred Kr.) sa Sparta dostala na čelo gréckych miest. V r. 371 pred Kr. boli však vojská Sparty porazené Thébami, čím sa začala rúcať jej sláva, ale aj ďalších miest Peloponézu. Polostrov postupne celý alebo čiastočne ovládli Macedónci, Rimania, Góti, Byzantínci, v rannom stredoveku sa na vidieku usadzovali Slovania, mestá však ostali plne grécke. Po r. 1204 bol celý polostrov najprv v držaní Frankov (franských rytierov), ale onedlho sa stala Mystra východiskovým bodom jeho opätovného dobýjania Byzantíncami. V r. 1453 prišli Turci a proti nim začal v r. 1821 na peloponézskej pôde boj za slobodu Grécka. Od toho roku sa Peloponéz znova stal jeho súčasťou.
Turistika a cestovný ruch
Každá z prefektúr Peloponézu, ktoré v podstate zodpovedajú starovekému členeniu polostrova, má svoje špecifiká. Korinthia, ležiaca pri Korintskej šiji (staroveký Isthmós), spája Peloponéz s vlastnou pevninou mostmi cez prekopaný Korintský prieplav. Z historických pamiatok sú tu významné ruiny starovekého Korintu s neďalekým opevneným pahorkom Akrokorinthom, ale tiež iné antické lokality – Isthmia alebo Nemea. Dlhé severné pobrežie poskytuje zas dobré príležitostí pre prímorskú dovolenku. Argolida (Argolis) zaberá východnú časť Peloponézu a z hľadiska historických pamiatok patrí medzi najvýznamnejšie v celom Grécku. Najväčšej pozornosti sa tešia najmä Mykény, Argos, Tiryns, Nauplion, Ireo (Héraion), Assini a Lerna, vo východnej časti predovšetkým Asklépiov okrsok pri Epidaure. Na argolskom pobreží je tiež niekoľko rekreačných stredísk – východne od Nauplia (Tolon), alebo na južnom výbežku pri Portocheli a Ermioni. Cez Arkádiu, horskú krajinu uprostred Peloponézu, s úrodnou náhornou rovinou v okolí hlavného strediska Tripoli, turisti väčšinou len prechádzajú. Je tu málo historických pamiatok, zato nádherné prírodné scenérie. Juhovýchod Peloponézu zaberá Lakónia – na západe ju od Messínie oddeľuje najvyššie peloponézske pohorie Taygetos s horskou chatou Varvara. Hlavným strediskom cestovného ruchu je tu Sparta s okolím, napr. výnimočné byzantské mesto Mystra. Dôležitým trajektovým prístavom na Krétu je Gythio s okolitými plážami. Západne sa rozkladá Messínia s priaznivými podmienkami prímorskej rekreácie, hlavne v zálive okolo Kalamaty, ale za návštevu stojí tiež jedna z najkrajších gréckych pláží – kilometer dlhá Voidokilia Bay pri meste Pylos. Stojí tu aj Nestorov palác – významná mykénska pamiatka a neďaleká stredoveká pevnosť v Methoni, či ruiny starovekého mesta Messini (Ithomi). V prefektúre Ilia (Elis) stojí za návštevu slávna Olympia, Apolónov chrám vo Vassés a zvyšky križiackych hradov pri Kyllini – Andravida, Gastuni, Chlemutsi. Pobrežná časť je známa aj skvelými plážami s mnohými kempingami – napr. stredisko Lutra Kyllinis. Na severe Peloponézu leží Acháia s množstvom pláží, možnosťami ubytovania a atraktívnych výletov do hornatého vnútrozemia. Medzi zaujímavé pamiatky patria kláštory Agia Lavra a Mega Spileo pri mestečku Kalávrita.
I T I N E R Á R
OPTIMÁLNY TRANZIT: 1.) letecky sa možno do oblasti Peloponézu dostať pravidelnou linkou Viedeň – Atény, napr. rakúskou spoločnosťou Austrian Airlines (www.aua.com/sk/svk – v slovenčine), alebo gréckymi Olympic Airlines (www.olympicairlines.com), let trvá asi 2.30 hod. Vnútrogrécke letecké spojenia však ďalej na peloponézske letiská neexistujú (Kalamata-Messini, Portochelio, Patras-Araxos).
KORINT (Korinthos) – mesto pri Korintskom prieplave (29 800 obyv.), je pokračovaním starovekého Korintu (Archea Korinthos = Starý Korint), založeného fenickými obchodníkmi a dórskymi usadlíkmi začiatkom 1. tisícročia pred Kr. pod kopcom Akrokorint, asi 8 km na jz. od dnešného mesta (Nea Korinthos = Nový Korint). Už v 8. stor. pred Kr. sa stalo centrom významnej námornej ríše rozprestierajúcej sa až po sz. pobrežie Grécka, vrátane ostrova Korfu a Syrakúz na Sicílii. V polovici 1. stor. n. l. tu vznikla kresťanská obec na čele s apoštolom Pavlom, ktorý žil a učil v Korinte v r. 51 – 52 n. l. V r. 67 sa cisár Nero neúspešne pokúsil prekopať Korintskú šiju. Mesto vydržalo až do r. 1858, kedy ho zničilo zemetrasenie a neďaleko bol následne postavený Nový Korint Zaujímavosti: Starý Korint bol veľkým mestom, údajne s viac ako 300 000 obyvateľmi. Zachovali sa komplexy stavieb z rímskej doby, nad ktorými čnie 7 dórskych stĺpov mohutného Apolónovho chrámu z doby okolo r. 550 pred Kr., tiež agora s rozmermi 255 x 127 m, antické divadlo, rímsky odeón, staroveká studňa s prameňom Glauké, zvyšky niekoľkých chrámov, stĺpových siení a obchodov (napr. Južná stoa) s rečníckou tribúnou, tzv. bémou, z ktorej mal prednášať aj apoštol Pavol. Múzeum poskytuje prierez korintskou históriou (bohatá je expozícia sôch, plastík, keramiky a mozaiky z 2. stor. n. l.). Akrokorint (Akrokorinthos) – kopec s výškou 575 m n. m. nad Starým Korintom, s opevnením stavaným v antickej, byzantskej, franskej, tureckej a benátskej dobe. Vstup je cez spodnú franskú (križiacku) bránu zo 14. stor., potom nasledujú dve byzantské hradby a pri zvyškoch mešity zo 16. stor. vedie chodník na vrchol (široký výhľad), kde kedysi stál Afroditin chrám, ktorého asi tisíc služobníc vykonávalo chrámovú prostitúciu. Korintský prieplav (Dióryga Korinthou) – kanál vybudovaný v r. 1882 – 1893 cez úzku šiju Isthmos, je dlhý 6 343 m, široký 25 m (pri dne 21 m), hlboký 8 m a zarezaný do skaly až 80 m hlboko. Zaujímavý je pohyblivý most na sz. konci prieplavu, ktorý sa kvôli lodiam môže ponoriť pod vodnú hladinu. Prieplav v podstate sleduje trasu, na ktorej už Nero chcel vykopať kanál, ale tento pokus stroskotal. Ešte predtým, okolo r. 600 pred Kr., dal tyran Periandros vybudovať tzv. diolkos, zvláštnu klznú dráhu s kamennými koľajami pre kolesá podvozkov, na ktorých preťahovali menšie lode aj s nákladom od jedného mora k druhému (zvyšky diolkosa vidno na západe prieplavu). Lechaion (Lecheo) – starý antický, dnes už zanesený prístav, 4 km západne od Nového Korintu, má štrkovú pláž s kempom, niekoľkými menšími hotelmi a ruiny ranokresťanskej baziliky z 5. stor., s dĺžkou 220 m najväčšej v Grécku. V Korintskom aj Sarónskom zálive, ktoré oba prieplav spája, je more dosť znečistené, pláže sú štrkové, úzke a preplnené. Okolie: Isthmia – od r. 582 pred Kr. sa tu každý druhý rok konali tzv. isthmické hry na Poseidónovu počesť. Odkryté boli zvyšky dórskeho Poseidónovho chrámu (460 pred Kr.), divadla a štadióna (5. – 4. stor. pred Kr.), v 6. stor. n. l. za cisára Justiniána bola postavená z materiálu zničených antických stavieb ranobyzantská pevnosť tzv. Kastel s opevnením. Lutraki (Loutrakion) – prímorské a termálne kúpele severne od prieplavu sú známe liečbou urologických problémov. Perachóra – stredisko vyhľadávanej rekreačnej oblasti s krajinársky zaujímavým polostrovom Akra Ireo (Héraion), kde sa nachádza posvätný okrsok bohyne Héry – jeden chrám z doby okolo r. 750 pred Kr. s obetiskom, druhý asi z r. 530 pred Kr. s veštiarňou a posvätný rybník, v okolí je dobrá pláž s kempingom. Od Lechea sa na sz. tiež ťahá pás štrkových pláží so strediskami Kiato, Melissi, Sykia a Xylokastro ďalej na sever až k stredisku Aigion (Egio), všade sú k dispozícii menšie hotely, apartmány, vilky na súkromí i kempingy. INFO: www.korinthos.gr
EPIDAVROS (Epidaurus) – lokalita UNESCO; posvätný a kultový okrsok boha lekárstva Asklépia, 65 km južne od Korintu. Počiatky kultu spadajú do 6. stor. pred Kr., hlavný rozkvet bol do 4. stor. n. l., kedy tu vzniklo mnoho budov kultového i svetského charakteru. Asklépios údajne liečil v spánku – každý nemocný sa odobral do krytej stĺpovej siene, kde strávil noc v nádeji vyliečenia. Zaujímavosti: Divadlo pre 14 000 ľudí s výbornou akustikou, vybudované začiatkom 3. stor. pred Kr. na prudkom svahu kopca, patrí k najzachovalejším v Grécku (v lete sa tu každoročne konajú antické hry). Z iných stavieb sa zachovali len ruiny – najposvätnejšou bol dórsky Asklépiov chrám z r. 380 – 375 pred Kr. a okrúhly mramorový tholos postavený Polykletom v r. 360 – 330 pred Kr. s bludiskom úzkych chodbičiek, v ktorých sa údajne chovali posvätné hady (Asklépiove hady sú aj dnes znakom lekárskej vedy). Za tholosom sú zvyšky svätostánku abata (alebo koimetéria), kde sa nemocní ukladali na spánok. Múzeum obsahuje vzácne exponáty a množstvo pozostatkov sochárskej výzdoby. Okolie: Palea Epidavros – malý prístav a letovisko s plážou a kempom leží na mieste starovekého prístavu Epidavru. Nea Epidavros – mesto s križiackym hradom, kde 20. 12. 1821 vyhlásili nezávislosť Grécka. INFO: www.epidavros.gr
POROS – ostrov východne od Epidaura s malebne rozloženou metropolou Poros na malom vulkanickom ostrovčeku, zvyškami Poseidónovho chrámu zo 6. stor. pred Kr. v areáli antického mesta Kalaureia, tiež Kláštor Zoodochu Pigis z 18. stor. a piesočná pláž s hotelmi, prístup je z Galatas (pláž a hotely). Okolie: Aigina (Ajina, Egina) – ostrov severne od Porosu (87 km2, 13 560 obyv.) bol osídlený už v mykénskej dobe v 2. tisícročí pred Kr., od r. 656 pred Kr. tu razili prvé mince v Európe (s vyobrazením korytnačky). Obyvatelia žijú z pestovania pistácií, rybolovu, zberu morských húb a výroby keramiky. Medzi zaujímavosti patria chladiace džbány, tzv. kannatia, ktoré odparovaním na pórovitom povrchu udržujú svoj obsah stále studený, ďalej archeologické múzeum, dórsky Chrám bohyne Afaje (okolo r. 510 pred Kr.), Paleochora (Staré Mesto) – opustené stredoveké hlavné mesto ostrova (okolo r. 1800) so zvyškami vyše 20 bielych kostolíkov z 13. – 14. stor. (niektoré s freskami). Lodné spojenie viackrát denne z Methany a z Pirea. INFO: www.poros.gov.gr, www.aegina.gr
ERMIONI – mestečko malebne položené medzi dvomi zátokami na južnom brehu polostrova Argolida, 60 km južne od Epidaura. Na výbežku polostrova odkryli základy Poseidonovho chrámu, v osade aj ranokresťanskú mozaiku zo 6. stor. n. l.; malý prístav je východiskom na blízke ostrovy Hydra, Dokos a Spetses. Okolie: Hydra (Ydra) – skalnatý ostrov a obľúbené letovisko (prístup loďkou z Ermioni). Pôvabná metropola Hydra v polkruhovitej zátoke sa dvíha do kopcov, s výstavnými domami lodiarov z prelomu 18. – 19. stor., ostrov okrem turizmu žije aj umeleckými remeslami (keramika, výšivky, šperky, ručne tkané výrobky) a výrobou typických mandľových koláčov „amygdalotov“. Zaujímavý je Chrám Kimisis Theotoku bývalého Kláštora Panagía zo 17. stor., po strmých uličkách sa dostať k dvojici kláštorov – Agia Eupraxia a Profitis Ilias (15. stor.), alebo dosiahnuť vzdialenejší Kláštor (Moní) Zurvas zo 16. stor. na východe ostrova. Pláž je západne od prístavu alebo v zátoke Mandraki (40 min. východne od mesta). Spetses – neďaleký ostrov s výstavnými panskými domami, tromi kostolmi, kláštormi a dobrým kúpaním v zátoke Anargiri s morskou jaskyňou Bekiri (zvyšky skulptúr), prístup loďkou z osady Kosta za 20 min. INFO: www.ermioni.com, www.hydra.com.gr, www.spetses.gr
PORTOCHELI (Portochelion, Porto Cheli) – najviac navštevované letovisko na Peloponéze s jachtárskym prístavom, letiskom a viac ako 3 000 hotelovými lôžkami, 20 km západne od Ermioni, leží uprostred veľkej prímorskej rekreačnej oblasti s roztrúsenými piesčitými a štrkovými plážami, ktoré začínajú pri Saladi na severozápade, pokračujú cez Portocheli a obce Kosta, Petrothalassa, Ermioni a Plepi oproti ostrovu Hydra, až ďalej do strediska Galatas – všade je ubytovanie v hoteloch a kemp pri Koste. Okolie: Franchthi – neprístupná jaskyňa pri obci Kilas (Kilada), v ktorej našli prvú úplnú kostru človeka na území Grécka, z doby okolo r. 7600 pred Kr. INFO: www.portoheli.net
NAVPLION (Nauplion, Nafplio) – prístav a významné turistické stredisko s množstvom hotelov (63 km južne od Korintu), leží v krásnej polohe pri Argolidskom zálive, pod dvomi opevnenými skalami (Akronauplia 85 m, Palamidi 216 m). Podľa bájoslovia mesto založil Nauplios, syn boha mora Poseidóna, spolu so svojím synom Palamedom, účastníkom Trójskej vojny. V r. 1388 ho dobyli Benátčania, ktorí mesto prebudovali na mohutnú pevnosť, medzi r. 1828 – 1834 bolo hlavným mestom Grécka. Zaujímavosti: Staré mesto si zachovalo pôvodný ráz s benátskymi stavbami, niekoľkými kostolmi, tureckými mešitami i klasicistickými domami zo začiatku 19. stor. Na námestí Plateia Syntagmatos stojí bývalá mešita Vuleftikó, ktorá bola sídlom gréckeho parlamentu, tiež archeologické múzeum s nálezmi z Nauplia a okolia (najmä z mykénskej doby). Akronauplia (citadela) – mohutný pevnostný komplex z benátskej doby, dnes s luxusným hotelom Xenia. Palamidi – najmocnejšia benátska fortifikácia postavená na príkrej skale v r. 1686 – 1715, je prístupná po 857 schodoch (45 min. z mesta) alebo autom 3 km dlhou cestou (kruhový výhľad). Opevnený je aj ostrovček Burdzi oproti prístavu. Okolie: Tiryns (Tiryntha) – lokalita UNESCO; mohutný mykénsky hrad zo 16. – 13. stor. pred Kr. s kyklopským murivom, hradby sú 5 – 10 m hrubé a 15 ton ťažké kvádre podľa mytológie stavali bájni obri Kyklopovia (preto tzv. kyklopské murivo), zaujímavá je klenutá chodba z týchto kvádrov. Assini (Asiné) – zvyšky antického mesta nepretržite osídleného od r. 2600 do 700 pred Kr., vykopávky odkryli tisícky kusov keramiky. V blízkej zátoke Argolidského zálivu sú obľúbené piesčité pláže letoviska Tolon (Toló), Drepano, Kandia, Paralia Irion a ďalšie. INFO: www.nafplio.gr, www.argolida.gr
ARGOS – významné hospodárske stredisko, 47 km na jz. od Korintu, na úpätí hradného kopca Larissy (289 m) a pahorku Aspis (80 m). Mesto bolo osídlené už v mladšej dobe bronzovej a v mykénskej dobe tu sídlil kráľ Danaos. V 5. stor. pred Kr. v Argose pôsobila slávna sochárska škola, z ktorej vzišiel veľký Polykleitos a práve on v staviteľstve zavŕšil dórsky štýl. Zaujímavosti: Archeologické múzeum – leží v centre na hlavnom námestí Platia spolu s radnicou a Kostolom sv. Petra (Agios Petros), uchováva napr. prehistorické nálezy z neďalekej Lerny (neolitická terakotová soška okolo r. 3000 pred Kr.). Antický okrsok tvorí grécke divadlo, rímsky odeion, kúpele, agora (5. – 4. stor. pred Kr.), Dom mozaík, pod Aspisom sa našli chrámy Apolóna a Atény, tiež mykénske hroby. Pod Larissou so stredovekou pevnosťou Kastro, leží Kláštor Panagía tou Vrachou na mieste niekdajšieho Chrámu bohyne Héry. Okolie: Ireo (Héraion) – rozsiahle pozostatky svätyne uctievania kultu Héry usporiadané na troch terasách nad sebou vo svahu 600 m vysokého horského hrebeňa, od 8. do 5. stor. pred Kr. (pre Hérin chrám z 5. stor. pred Kr. vytvoril Polykleitos sochu Héry zo zlata a slonoviny). Kókla – asi 6 km južne od Argosu odkryli veľký mykénsky kopulovitý hrob asi z r. 1400 pred Kr., vytesaný 7,5 m hlboko v skale. Lerna – ruiny prehistorickej osady pri obci Myli, z mladšej doby bronzovej, kedy tu okolo r. 2200 pred Kr. vznikla veľká ranoheladská stavba s rozmermi 25 x 12 m, pokrytá škridlami (tzv. Škridlový alebo Tehlový dom), ktorá je najväčšou stavbou predgréckej doby na území Grécka. INFO: www.argos.gr
MYKÉNY (Mykénai, Mikines) – lokalita UNESCO; hlavné stredisko mykénskej kultúry z doby okolo r. 2000 – 1050 pred Kr. (najväčší rozkvet 1580 – 1100 pred Kr.), leží 43 km na jz. Korintu a 14 km na sv. od Argosu, na 278 m vysokom hradnom vrchu. Podľa mytológie založil Mykény Perseus, neskôr tu sídlila kráľovská dynastia z krvavého rodu Pelopovcov (napr. Agamemnón, vrchný veliteľ gréckych vojsk v Trójskej vojne). Mohutné ruiny začal prekopávať nemecký obchodník Heinrich Schliemann v r. 1874. Na akropole i mimo hradieb odkryl poklady nesmiernej ceny, najmä v šachtových hroboch z r. 1650 – 1500 pred Kr. – množstvo zlatých a iných cenných predmetov, napr. zlatú posmrtnú masku prisudzovanú pôvodne Agamemnónovi, je však o 300 r. staršia. Z obdobia r. 1500 – 1425 pred Kr. (stredná doba mykénska) pochádzajú prvé známe hradné múry a monumentálne kupolové hroby. V mladšej dobe (1425 – 1100 pred Kr.) tiež budovali kupolové hroby, medzi nimi aj Atreovu pokladnicu (po r. 1300 pred Kr.), považovanú za Agamemnónov hrob (14,50 m priemer, 13,20 m výška), v r. 1350 pred Kr. postavili na akropole starý megarón (palác vládcov) a kyklopský kruhový múr, a konečne okolo r. 1250 pred Kr. slávnu Leviu bránu, ktorá je vstupom na akropolu (ešte dnes vidno na jej prahu stopy po vozových kolesách), za bránou sa nachádza veľký kruh s kráľovskými hrobkami. Zaujímavý je tiež podzemný prameň vyvierajúci zo skaly, prístupný po 96 schodoch. Okolie: Nemea (www.nemea.gr) – ruiny starovekého mesta známeho tzv. nemejskými hrami, konanými od r. 573 pred Kr. každé dva roky na Diovu počesť; z Diovho chrámu vybudovaného v dórskom slohu v r. 340 – 320 pred Kr. sa dnes týči 7 štíhlych stĺpov.
TRIPOLI (Tripolis) – hlavné stredisko Arkádie (27 000 obyv.), dôležité hospodárske centrum založili len v 14. stor. albánski utečenci, počas tureckého panstva bolo sídlom pašu pre celý Peloponéz. Samotné mesto nemá významné pamiatky. Okolie: Tegea – ruiny Aténinho chrámu Alea z r. 350 -340 pred Kr., ktorý bol prvým chrámom na Peloponéze celý postavený z mramoru (nálezy sú v miestnom múzeu). Mandinia (Mantineia) – trosky starovekého mesta (15 km severne od Tripolisu), ktoré vzniklo okolo r. 500 pred Kr. zlúčením 5 arkádskych obcí, v r. 385 pred Kr. mesto zničili Sparťania a po ich porážke Thébami v r. 371 bolo mesto obnovené. Zachovala sa značná časť hradieb (pôvodne mali 4 km, 10 brán a 120 veží), zvyšky divadla z r. 360 pred Kr. a niekoľkých chrámov. Pred areálom vykopávok stojí kuriózny kostol z r. 1970, ktorý predstavuje zmes rôznych slohov architektúry, od antiky po byzantské formy. Megalopoli (Megalopolis) – zvyšky antického mesta (34 km na jz. od Tripolisu), vybudovaného v r. 371 po porážke Sparty, ktoré zaniklo počas slovanskej invázie v 7. stor. n. l., zachovala sa časť z 9 km dlhých hradieb, jedno z najväčších antických divadiel (50 000 divákov) a Thersileion, veľká zasadacia sála s rozmermi 66 x 52 m. Vassés (Bassai) – lokalita UNESCO; zachovaný Chrám Apolóna Epikureia asi z r. 439 – 420 pred Kr. v odlúčených horách Arkádie vo výške 1 130 m n. m. (58 km na sz. od Megalopoli), bol postavený ako dar obyvateľov neďalekej starovekej Figaleie bohu Slnka a liečiteľstva za odvrátenie moru. Zaujímavosťou je, že dlhšia strana má 15, kratšia 6 dórskych stĺpov, ale vo vnútri sú dva rady iónskych stĺpov a jedna hlavica je dokonca korintská, ktorá je najstarším dokladom tohto slohu vôbec. Prístup do Vassés je cez Karitainu s franským hradom (13. stor.) na kopci vysokom 583 m a stredovekým mostom cez rieku Alfeios, a potom z 29 km vzdialenej osady Andritsena so zaujímavými drevenými stavbami ešte asi 14 km do hôr.
SPARTA (Sparti) – hlavné stredisko Lakónie (18 200 obyv.), v staroveku dlhoročný rival Atén, v 11. stor. pred Kr. tu Dóri vybudovali militarizovaný vládny systém tvrdej „sparťanskej výchovy“. Známy je spartský kráľ Leonidas, ktorý v r. 480 pred Kr. padol pri Termopylách v boji s Peržanmi. Stavby budovali väčšinou z dreva, takže sa zachovalo málo pamiatok – napr. Artemidina svätyňa (Artemis Orthia) zo 6. stor. pred Kr., kde boli podľa spartského zvyku mladíci bičovaní pri povýšení do stavu mužov, ďalej zvyšky divadla, akropoly a niekoľkých chrámov. Bohaté je archeologické múzeum (napr. torzo Leonidasa a iných plastík). Menelaion (Meneleo) – trosky posvätného okrsku z 5. stor. pred Kr., v ktorom uctievali mykénskeho kráľa Menelaosa a Helenu z Trójskej vojny. Okolie: Mystra (Mystras) – lokalita UNESCO; najrozsiahlejšie pozostatky byzantského mesta (13. – 15. stor.), ktoré v r. 1249 založil franský križiacky šľachtic Viliam II. z Villehardouinu, postavením mohutného hradu na vrchole kopca, na ochranu Lakónie proti Slovanom. Pevnosť však v r. 1263 musel odstúpiť byzantskému cisárovi Michalovi III.; zachovalo sa množstvo kostolov a kláštorov so vzácnymi freskami (napr. Kláštor Perivleptos), Bazilika Mitropolis z r. 1309 alebo Palác despotov s veľkou sálou 10 x 36 m. Chrysafa – obec 18 km východne od Sparty so štyrmi kostolmi, zdobenými freskami (Chrysafiotissa z r. 1290, Agios Pantes z 1367, Kimissis a Demetrius zo 17. stor., tiež blízky Kláštor Prodromos z r. 1625). Geraki (Jerakion) – obec 40 km na jv. od Sparty má mnoho chrámov a kaplniek z čias byzantskej nadvlády despotov z Mystry, napr. Agios Joannis alebo Agia Paraskevi (12. stor.), v r. 1234 na neďalekej výšine postavili franskí križiaci hrad Jeraki s dobre zachovanou trojlodnou bazilikou. Gythion (Jíthio) – prístavné mesto pri Lakónskom zálive (trajekt na Kýthiru a záp. Krétu do Kastelli), kedysi slúžilo ako prístav pre Spartu, z antiky sa zachovali len malé zvyšky rímskeho divadla a pevnosť nad mestom. Blízky ostrovček Marathonissi (staroveká Kranae) s obrannou vežou Tzanetakis a múzeom, dosiahnuteľný po hrádzi, je podľa povesti slávny svadbou trójskeho princa Parisa s Helenou ulúpenou zo Sparty. Po obidvoch stranách mesta sú dobré pláže. Passava – zrúcaniny franskej pevnosti západne od Gythionu. INFO: www.laconia.org, www.lakonia.gr
MONEMVASIA – opevnené mestečko a malý prístav na jv. pobreží Peloponézu, 95 km od Sparty, sa nachádza na úpätí 300 m vysokého skalnatého polostrova v podobe obrovského monolitu, spojeného s pevninou len úzkou šijou. Vzniklo v 7. stor. počas slovanskej invázie, kam sa uchýlili lakónski utečenci a nazvali ho pre ťažšiu dostupnosť Moni Emvasia (Jediný vchod). Mesto dalo názov aj zvláštnemu druhu známeho sladkého vína „Malvas“, ktoré sa tu pestovalo a vyvážalo. Zaujímavosti: Staré Dolné mesto so vstupnou tureckou bránou zo 16. stor., s malebnými úzkymi uličkami a hlavným námestím s tureckým delom a Katedrálou Christos Elkomenos zo 14. stor. (obnovenou r. 1697). V meste je takmer 40 chrámov, väčšinou byzantského pôvodu – napr. kopulový Panagia Myrtidiotissa zo 14. stor. so vzácnym ikonostasom, Panagia Chrysafiotissa zo 16. stor. s veľkou kopulou, alebo Agios Nikolaos z r. 1703. Horné mesto je prístupné po vydláždených serpentínach a tunelom do areálu rozsiahlej pevnosti, kde nad strmým skalným zrázom stojí významný Chrám Agia Sofia z doby okolo r. 1300 s veľkou centrálnou kopulou. Na vrchole stoja hradby s krásnym výhľadom na členitú oblasť Lakónie. V okolí mesta sú dobré pláže, v Epidavros Limira sú zas zvyšky mykénskeho mesta, hradieb a chrámov z 1. tisícročia pred Kr. Okolie: Kythira (www.kythira.gr) – ostrov 15 km od jv. výbežku Peloponézu (280 km2, 3 360 obyv.), v 2. tisícročí pred Kr. sem prišli Kréťania, neskôr aj Feničania, vznikol tu kult Afrodity, ktorá sem na breh údajne vystúpila z lastúry. Metropola Kythira leží v krásnej polohe na hrebeni zakončenom strmým skalným zrázom, s benátskou pevnosťou zo 16. stor. Mestečko Mylopotamos má stredoveký hrad (kastel), severnejšie je 500 m dlhá prístupná kvapľová jaskyňa Agia Sofia s jazierkami, nástennými freskami a mozaikami, najlepšou plážou je niekoľko km dlhá Paleopoli Beach s tmavým pieskom. Prístup je denne letecky z Atén alebo trajektom z Monemvassie, Neapoli a Gythionu. INFO: www.monemvassia.gr
MANI – odľahlá hornatá krajina pohoria Taygetos na prostrednom výbežku južného Peloponézu, pomenovaná podľa pevnosti Maina, ktorú postavila v 13. stor. križiacka rodina Villehardouinovcov na južnom cípe Akra Tenaron. Pozostatkom izolovanosti tunajších obyvateľov, ktorých často sprevádzala krvná pomsta, sú desiatky zachovaných obytných rodových veží v malebných dedinkách (napr. Kita, Vathia), dnes premenených na originálne turistické hotely. Strediskom oblasti je Areopoli s kamenným Kostolom Agii Taxiarchi a menšou plážou, severne sa týči turecká pevnosť Kelefa pri obci Itylon. Iné zaujímavosti: Pyrgos Diru – obec je známa dvomi unikátnymi kvapľovými jaskyňami (Spileon Diru): Alepotrypa – 850 m dlhá, bohato zdobená jaskyňa so stopami prehistorického osídlenia (primitívne nástenné maľby) a dvomi jazierkami, druhou je Glyfada, najkrajšia jaskyňa v Grécku, vzdialená len 200 m od predošlej, leží na vápencovom ostrohu nad zátokou Diros, preteká ňou podzemná rieka, z ktorej je sprístupnených 2 000 m člnom a 300 m po súši.
KALAMATA – metropola Messínie a prístav na brehu Messínskeho zálivu (57 600 obyv.), 60 km západne od Sparty, leží na mieste mykénskej osady Farai. Začiatkom 13. stor. pripadla franským Villehardouinovcom, ktorí tu nad mestom postavili mohutnú pevnosť Kastro ako jednu zo svojich peloponézskych rezidencií. Na úpätí kopca stojí Kláštor sv. Konštantína, kde mníšky zhotovujú ručne tkané hodvábne látky. Múzeum Benaki prevažne s nálezmi z benátskej doby a z oslobodzovacích bojov je v dome Kyriakos. Zaujímavé je aj Múzeum historických vlakov pod šírym nebom v parku blízko prístavu. Po obidvoch stranách mesta a zálivu sú vyhľadávané pláže – Avia, Velika Beach, Petalidion a iné. Mesto má letecké spojenie s Aténami a je konečnou stanicou peloponézskej železnice Atény – Korint – Tripolis – Kalamata. INFO: www.kalamata.gr
ITHOMI – opevnený vrch v strednej Messínii (798 m n. m.), ktorý bol hlavným strediskom neúspešného odporu obyvateľov Messínie proti útokom Sparty v r. 740 – 459 pred Kr. Po porážke Sparty v r. 371 pri Leuktre, bolo na svahoch kopca založené mesto Messini s 9 km dlhým opevnením (5 m vysoké hradby mali 30 veží a najmenej 4 brány). Dnes v jeho objatí leží dedinka Mavromati (420 m n. m.). Zaujímavosti: Agora so zvyškami dórskeho Chrámu Asklepia a malého divadla, smerom hore sa nachádza antické divadlo a monumentálna severná Arkádska brána, z ktorej čnie ešte niekoľko vrstiev kvádrov pôvodného opevnenia. Na vrchole kopca leží na zvyškoch starovekej akropoly zrúcanina kláštora zo 16. stor. (krásny rozhľad po okolí), pod kopcom je aj múzeum. Kláštor Vurkano zo 17. stor., východne od dediny, bol postavený na spôsob hradu. INFO: www.messinia.gr
KORONI – jedno z najkrajších mestečiek na pobreží Peloponézu, 52 km na jz. od Kalamaty, leží uprostred zelenej pahorkatej krajiny s viničom a cyprusmi. Zaujímavosti: Komplex benátskeho hradu na návrší, so ženským Kláštorom Timiu Prodromu a malou tureckou mešitou postavenou na ruinách skoršej baziliky. Pred východnou hradbou stojí ešte Kláštor sv. Jána Krstiteľa. Pobrežie pokračuje asi 1 km dlhou plážou Zaga Beach so žltým červenkastým pieskom (niekoľko hotelov v okolí). Okolie: Finikus (Finikunda) – obľúbené letovisko, 20 km západne, s piesočnou plážou, množstvom taverien, ubytovaním na súkromí a v hoteli Finikounda. Methoni (www.methoni.gr) – prímorské mestečko, 16 km na západ od Finikusa, s rozsiahlou benátskou pevnosťou z 13. – 15. stor. s mohutnými baštami a Morosiniho žulovým stĺpom na nádvorí, čiastočne rozšírenou v 18. stor. Turkmi. Pevnosť končí násypom v mori s osembokou tureckou baštou zo 16. stor. (tzv. burdzi alebo Laterna da Mar). Okolie neďalekých ostrovčekov Sapientza a Schiza je posiate množstvom vrakov starých lodí (dobrý terén pre skúsených potápačov). INFO: www.koroni.gr
PYLOS – mestečko a jachtársky prístav, 11 km severne od Methoni, leží v krásnom Navarinskom zálive, ktorý je od mora uzavretý gigantickým, 4 600 m dlhým a 135 m vysokým skaliskom Skaftíria. Na severe oddeľuje záliv od nadväzujúcej lagúny Osman Aga, asi 100 m úzka piesočná šija s dlhou plážou Divari Beach, ktorá pokračuje až k osade Gialova s kempingom a apartmánovými vilkami. Iné zaujímavosti: Turecká pevnosť (Nový hrad) založená v r. 1573 so starým byzantským kostolom. Peknou stavbou je aj nový ortodoxný Kostol Panagía (Nanebovzatia P. Márie) so zvonicou. Asi 9 km severne sa na myse Koryfasion týči križiacky hrad Navarino (Starý hrad) z 13. stor., pod ním Neleova (Nestorova) jaskyňa, pomenovaná po mykénskom panovníkovi a jeho synovi Nestorovi z Kráľovstva Pylos, a jedna z najkrajších gréckych pláží – kilometer dlhá Voidokilia Bay s jemným pieskom. Nestorov palác (Anaktoro Nestoros) – významná mykénska pamiatka asi od r. 1300 – 1190 pred Kr., 18 km severne od mesta, je jediným neopevneným palácom z tejto doby (bez kyklopského muriva). Podľa Homéra tu počas Trójskej vojny kraľoval múdry starec Nestor. Zaujímavý je megarón (obydlie) s ohniskom priemeru 4 m, miesto pre trón či hlinená kúpacia vaňa. Nálezy, najmä hlinené tabuľky s lineárnym B-písmom, fragmenty nástenných malieb, keramika a zlaté šperky, sú uložené v múzeu obce Chora (3 km severne). INFO: www.pylos.gr
OLYMPIA (Olimbia) – lokalita UNESCO; stredisko kultu Dia Olympského, najvyššieho gréckeho boha, dejisko najslávnejších starogréckych hier, usporadúvaných každý štvrtý rok, leží 18 km východne od mesta Pyrgos. Podľa mytológie olympijské hry založil Pelops, ale podľa historických záznamov vznikli až v r. 776 pred Kr., naposledy sa staroveké hry konali v r. 393 n. l., kedy ich zrušil východorímsky cisár Theodosios v rámci boja proti pohanským kultom (obnovené boli až v r. 1896 Pierre de Coubertinom). Zaujímavosti: Chrám boha Dia (Zeus) – z veľkej stavby dokončenej okolo r. 460 pred Kr. sa zachovali kamenné základy so zvyškami obrovitých stĺpov (výška 10,53 m, spodný priemer 2,23 m). Vo svätyni sa nachádzal jeden zo siedmych divov sveta – 13 m vysoká socha na tróne sediaceho Dia zo zlata a slonoviny (zničil ju požiar v r. 475 n. l.), tiež skulptúry z mramoru, uložené v Olympskom múzeu s bohatými zbierkami. Severne od chrámu leží Pelopion – mýtický hrob Pelopov, Filippeion – okrúhla stavba založená Filipom Macedónskym v r. 338 pred Kr. a Héraion – najstarší chrám Olympie (okolo r. 600 pred Kr.) zasvätený bohyni Hére, s nadväzujúcou ozdobnou fontánou (nymfeum) od Herodesa Atticusa asi z r. 160 n. l. a susednou terasou s pokladnicami pre obetné dary. Na východe areálu je zachovaná podoba olympijského štadióna zo 4. stor. pred Kr. INFO: www.olympia-greece.org, www.nailias.gr
KYLLINI (Killini) – polostrov je najzápadnejším výbežkom Peloponézu, starovekej krajiny Elida (dnes Ilia). Po 4. križiackej výprave v r. 1203 sa celá táto oblasť dostala do rúk franskej križiackej rodiny Villehardouinovcov, ktorí si tu založili rezidenčné mesto Andréville (dnešná Andravida so zachovanou časťou trojlodnej Katedrály sv. Sofie s gotickou klenbou z 13. stor.). Nad morom si zas v r. 1218 – 1233 vybudovali mocný hrad Clairmont (dnes zreštaurovaný Chlemutsi) s krásnym rozhľadom. Námorné spojenie so svetom udržoval neďaleký prístav Glarentsa (dnešné Kyllini s trajektovým spojením na Kefalóniu cca. 1,5 – 2,5 hod. a Zakynthos 1,15 hod.). Polostrov je dnes vyhľadávanou rekreačnou oblasťou, najmä kúpeľné mestečko Lutra Kyllinis s hotelmi i kempingami, a tiež jeho okolie – Glyfa, Kuruta alebo Paluki. INFO: www.kastrokyllinis.com
PATRAS (Patra, Patrai) – najväčšie mesto a prístav na Peloponéze (172 000 obyv.), 135 km na sz. od Korintu, bolo založené okolo r. 1100 pred Kr., po 4. križiackej výprave sa stalo sídlom katolíckeho arcibiskupstva a v r. 1821 ho vypálili Turci. Preto je tu málo historických pamiatok – byzantská pevnosť (akropola s hradom) zo 6. stor., dostavaná križiakmi v 13. stor., alebo rímsky odeón. Zaujímavý je veľký katedrálny Kostol sv. Ondreja (Agios Andreas) z r. 1836, ktorý uchováva vzácnu relikviu – lebku apoštola Ondreja, umučeného v Patrase r. 60 n. l., tiež Národopisné múzeum s ľudovým umením. Okolie: Most Charilaosa Trikoupisa – nový protiseizmický most, otvorený v r. 2004 cez Korintský záliv v jeho najužšom mieste Rion – Antirion, s dĺžkou 2 880 m (platí sa 11,70 € za auto). Južne od Patrasu sa nachádzajú pláže Paralia, Kato Achaia a Ioanian Beach s hotelmi a kempingami, rovnako severne cez Rion až po letovisko Aigion. INFO:
www.patras.gr, www.infocenterpatras.gr
AIGION (Ajion, Egio, Ejio) – stredisko významnej oblasti prímorskej rekreácie severu Peloponézu na brehu Korintského zálivu, 37 km východne od Patrasu a trajektový prístav do Agios Nikolaos na protiľahlom brehu zálivu. Okolie: 15 km východne, zo stanice Diakopton (Diakofto), premáva ozubená horská železnica kaňonom Vuraikos do 22 km vzdialenej Kalavryty (735 m n. m.) v horskom údolí s lyžiarskymi terénmi. Odtiaľ 7 km na jz. leží starý Kláštor Agia Lavra z r. 961 s múzeom boja proti Turkom v r. 1821, južne je kvapľová jaskyňa Spileo ton Limnon s jazierkami a 10 km na sv. 7-poschodový jaskynný Kláštor (Moní) Megaspileon (Veľká jaskyňa) založený v 6. stor. pod 940 m vysokým bralom so vzácnymi ikonami v kláštornom múzeu. INFO: www.aigio.gr
Ďalšie užitočné informácie o Grécku – pozri Cestovateľa č. 10/2009, str. 98.
(Zmena údajov vyhradená) ING. STANISLAV ŠIMEK
