Počuli ste už o Španej Doline? O malej dedinke, ktorá sa skrýva neďaleko Banskej Bystrice? Leží tam ticho, možno trochu spí a spomína na svoje zlaté či presnejšie medené časy – na 14. storočie.
Vtedy mala asi tritisíc obyvateľov. Slušné číslo – Bratislava ich vtedy mala asi šesťtisíc.
Špania Dolina, to nie sú len čipky či gastronomická špecialita štiarc. To je predovšetkým slávna a stále mnohými Slovákmi nespoznaná banícka história. Pritom plná unikátov. Keď som sa tadiaľ prechádzal a od domácich počúval kapitolky z histórie, miestami som sa trochu zahanbil, že o tomto vzácnom území viem len tak málo. A tak to teraz napravíme. Na prelome apríla a mája totiž v Španej Doline otvorili Banícky náučný chodník. S ôsmimi zastávkami, zmysluplne využitými dvoma hodinami vášho času, na konci s poznaním, že nestačilo a vy chcete vedieť viac… Aspoň ja som mal ten pocit.
Zabudnutá história
Štartujeme v centre obce. Sprevádzajú ma Dagmar Fulmeková, Andrej Sitár a Jaroslav Scholtz. Všetci síce nie sú rodenými Špaňodolinčanmi, no o histórii dedinky toho vedia neúrekom. A čo je dôležité, dokážu o tom zaujímavo rozprávať. Na-príklad o unikátnom vodovode, ktorým už v stredoveku dokázali starí majstri dopraviť do – na vodu chudobnej – Španej Doliny vzácnu vodu až spod Prašivej. Technický unikát, z ktorého ostalo už len torzo, v časoch svojej funkčnosti meral asi 40 kilometrov. V Banskej Štiavnici majú tajchy,
v Španej Doline banský vodovod…
Pamiatok na povrchovú ťažbu vzácnej medi možno nájsť aj v dnešnej Španej Doline neúrekom. Nemám teraz na mysli len malebné domy banských pánov, cechmajstrov či jednoduchých „kopáčov“. Okrem už spomínaného vodovodu je to predovšetkým dominantná halda (domáci vravia halňa). Vyrástla za storočia baníckej činnosti
s pomocou ľudských rúk a už na tú dobu zaujímavých technických riešení. A samozrejme, nemôžeme zabudnúť na štôlne. Maximilián, Fridrich, Mária a ďalšie. Jednou prešiel budúci rakúsky panovník popod kopce až na Staré Hory, z inej sála čerstvý vzduch, do ďalšej sa dostanete len
v čižmách, pretože cestu si ňou razí bystrá voda. Ale na koniec sa aj tak nedostanete. Zatiaľ. Plány však sú. Okrem iného napríklad preskúmať s po-mocou európskych fondov niektoré štôlne, zhotoviť aspoň napodobeninu banského ťažného kolesa s priemerom 16 metrov a oživovať banícke slávnosti, rituály, zvyky. Je z čoho čerpať.
Banícky náučný chodník ponúka 8 zastavení:
Denná (cisárska) štôlňa
Banícky dom č. 65
Fajtlová – štôlňa Mann
Halda Maximilián
Šachta Maximilián
Horná Ludovika – šachta
Dolná Ludovika – stupa
Texty informačných tabúľ spracoval za Občianske združenie Nový Kumšt – Milan Žuffa Ellek. Tabule na jednotlivých zastaveniach zhotovil Jaroslav Scholtz. Projekt bol financovaný z fondov Európskej únie v rámci druhej etapy zatraktívnenia obce. Trasu chodníka navrhli tak, aby viedla obecnými komunikáciami a lesnými cestami a nenarú-šala súkromie obyvateľov obce. Východzím a konečným miestom okruhu je námestie obce. Trasa je označená zeleným kruhom v bielom rámiku. Koordinátorom celého projektu bolo Občianske združenie Permon.
Jedným z posledných zastavení trasy ja šachta Ludovika. Z pridelených finančných prostriedkov bolo možné zrealizovať len časť jej rekonštrukcie. Zakonzervovali vrch strojovne šachty, a to tak, aby sa zabránilo ďalšiemu zvetrávaniu múra. V ďalších etapách chcú vyčistiť vnútro strojovne a domurovať skalné steny do pôvodnej výšky s prekrytím budovy.
Cesty medi
Pýšime sa, že žijeme v informačnej dobe, dobývame vesmír, čoraz viac času trávime surfovaním po internete. Času, ktorý žijeme, hovoríme doba globalizácie. Vraj hraníc už niet. Nepozná ho ani kapitál. Ale, čo ak sa opäť mýlime? Čo ak kapitál či obchod – nepoznal hraníc už oveľa skôr? Ne-máme problém cestovať cez časové pásma, tráviť dovolenku na druhom konci planéty. Ak si myslíte, že súčasníci sú v tomto smere priekopníkmi – mýlite sa. Príklad? Už v stredoveku nepoznal obchod hranice. V čase najväčšej slávy stredoslovenských banských miest sme do sveta na zaujímavý výlet posielali napríklad meď zo Španej Doliny.
Cesty špaňodolinskej medi najskôr viedli za pomoci furmanov cez Šturec na Ružomberok. Odtiaľ potom k Plavnici, cez ktorú sa meď dostávala na pltiach po rieke Poprad, a neskôr po Visle až k moru do Gdaňska. A potom to už išlo relatívne hladko. Do Británie, Holandska alebo až k brehom západnej Afriky. Meď bola v tom čase strategickou surovinou. Všetky kovové súčiastky vtedajších lodí boli totiž vyrobené práve z nej. Holandskí majstri vyrábali z medi náramky, ktorými sa napríklad na Pobreží slonoviny platilo za otrokov. Tamojší vládcovia z medi zasa vyrábali beninské bronzy – plastiky, ktoré sa za pomoci zberateľov dostávali späť do Európy. Cesty špaňodolinskej medi sa tak často končili napríklad v petrohradskej Ermitáži.
A tu musíme skončiť. Ja viem, že sme zďaleka nespomenuli všetko, čo by si slávna história Španej Doliny zaslúžila. Ak sa však chcete o dejinách baníctva v tejto krásnej dedine dozvedieť viac, navštívte aj na odporúčanie Rádiovíkendu Banícky náučný chodník.
