• BLOG
  • SPRÁVY
  • REPORTÁŽE
    • Európa
    • Ázia
    • Amerika
    • Afrika
    • Austrália
    • Nový Zéland
  • POVIEDKY
  • SVETOVÝ DEŇ CESTOVNÉHO RUCHU 2020
  • ROBIA TAM HORE NORMÁLNI ? LETISKO SLIAČ

Privlaka – Nin – Vir

24. mája 2017Ľubomír MotyčkaREPORTÁŽE, Chorvátsko1 comment

Tri menej známe letoviská, o ktorých sa na Slovensku takmer nepíše, no napriek tomu sa už dostávajú do povedomia našich ľudí. Predovšetkým ich vyhľadávajú tí, ktorí túžia po zmene, po niečom novom a najmä nepreplnenom. I v Chorvátsku sa deje totiž to, čo prakticky vo všetkých svetových letoviskách. Rastom kvality služieb sa strediská stále viac plnia ľuďmi. To láka ďalšie služby, tie v konkurenčnom zápase klesajú na cene, alebo aspoň nestúpajú. Výsledkom je ešte viac návštevníkov. Takto sa to deje do chvíle, kým si stále viac ľudí nepovie, že už hádam stačilo, že treba objaviť niečo iné.

PRIVLAKA

Vyberme sa na objaviteľskú cestu aj my. Spomínané letoviská nájdeme severne od Zadaru a od známych letovísk, ako Petrčane či Zaton. Hneď nad Zatonom je Privlaka, kde som sa zdržal najmenej a kde som asi nachádzal aj najmenej pekných pláží. Na západnej strane ponúka pobrežie prevažne skaly.
Ide len o to, či som pobrežie, preskúmal naozaj dôkladne. Nechce sa mi veriť, že by množstvo apartmánov nemalo aj lepšie pláže. Nakoniec, nie je to problém. Stačí urobiť nejaké to plató smerom do mora, inde zase drsnejšie dno vysypať štrkom alebo pieskom.
Horší plavci vyhľadávajúci plytčiny sú však asi spokojní. A aj rodičia s malými deťmi. Doslova pri moste na ostrov Vir je jedna piesočnatá plážička, väčšiemu počtu návštevníkov však určite nestačí. Ja som ju navyše videl dosť zaplevelenú ľudským neporiadkom.

Znamenajú tieto riadky, že Privlaka nemá veľmi čo ponúknuť? Vydržte ešte. Na konci dediny, smerom k Velebitu a teda pobrežiu je miestna časť Sabunike. A tam sa začínajú nádherné piesočnaté pláže ťahajúce sa popri Nine až k Ninskemu Ždrijacu. A opäť je tu výhoda pre tých, ktorí neradi plávajú, prípadne sú pri mori s malými deťmi. Na to, aby bola voda dospelému človeku po pás, treba prejsť 50 až 100 metrov po piesočnatom dne. 15 – 20 metrov od brehu je voda 30 – 40 centimetrov hlboká. Tu si však na svoje prídu ešte aj plavci, lebo priamo v Nine sú piesočnaté pláže ešte plytšie. Na dôvažok, more ponúka šnorchlujúcej omladine lákadlá v podobe pekných mušieľ.

Privlaku treba pochváliť za pomerne dobrú ponuku reštaurácií. Ako postupne zistíme, nie je to tu samozrejmosť. Už v Privlake má človek pocit, že apartmánov je akosi priveľa, že sa z nich stáva neprehľadné bludisko ubytovacích kapacít.

NIN

Dotkli sme sa pláží smerujúcich k Ninu. Poďme teda do tohto starobylého mestečka na ostrovčeku, ktorý spája romantický most. Nin je najstaršie chorvátske kráľovské mesto a svoje malo prežité už za rímskych čias, keď ho nazývali Aenona. Už v týchto časoch sa používalo miestne liečivé bahno a dovolenkári sa ním ochotne natierajú aj dnes.

Mestečko má za sebou slávne časy. Bojovníkov za chorvátsku slobodu ešte v prvom tisícročí. Legendárny je Grgur Ninský, významný chorvátsky biskup, v časoch renesancie sa tu spievali romantické piesne, no zo starého mesta až tak veľa neostalo. Nin možno obísť za hodinu takmer dokonale. Reštaurácie a kaviarne sú najmä blízko starého mosta a potom pri kempe, tam, kde sa vstupuje na piesočnaté pláže z dvoch strán stále obmývané morom. Pozor však, tu sa človek viac nachodí, ako si zapláva.
Nin je v každom prípade malebné mestečko s bohatou ponukou apartmánového ubytovania a zaslúži si pozornosť.

VIR

O Privlake sa píše málo, o Nine sa zmieňuje každý bedeker, no napríklad Vir bedekre ešte ani nespomínajú. Akoby z turistického hľadiska neexistoval. Pritom most z Privlaky na tento viac ako 10 km dlhý a najviac štyri kilometre široký ostrov je pomerne starý. Mizerné cesty v zastrčenejších častiach ostrova a nádrže na vodu dávajú tušiť, že ostrov má ešte problémy s infraštruktúrou.

Samotné mestečko Vir už však musí vydávať veľmi podrobnú a dôkladnú mapu na ubytovanie. Hotelov je máličko, ale apartmánov neuveriteľne veľa. Vir je priam ukážkou toho, ako možno až nerozumne, dávali úvery na stavbu apartmánových domov. Vlastnia ich tu aj Zadarčania, Záhrebčania, a všetci čakajú na zázrak zvaný cestovný ruch.

Koncom augusta, keď som tu bol, žila možno len tretina apartmánov. A to už Viru asi fandím. Dovolenkári tu sú, Nemci, Poliaci, Česi, a v istej chvíli som pomedzi apartmánové domy prechádzal popri aute z Bratislavy a predo mnou šiel Michalovčan. To znamená, že aj v Slovákov je tu dosť. To množstvo apartmánov sa však asi nikdy nezaplní, čo sa prejavuje aj cenách. Trojlôžkový apartmán i s kúpeľnou taxou stál na týždeň necelých 270 eur. S klimatizáciou a grilom pred apartmánom.

Vir má neuveriteľne veľa apartmánov. Má však aj pláže? Treba sa opýtať, či má aj parkoviská. Videl som apartmány bez poriadnych parkovísk. Úplne nové. Na parkoviskách sa šetrilo. Autobusy sa do mnohých úzkych uličiek ani nedostanú.

Mimo mesta Vir a jeho pridružených satelitov je však auto takmer nevyhnutnosť. Obchodov je málo, reštaurácií tiež. A kde nie je konkurencia, tam sú vyššie ceny. V samotnom meste Vir je to už celkom v poriadku a sú tu aj upravené, štrkom vysypané pláže. Je ich dosť.

V dedinke Torovi som však videl apartmány bez postačujúcich parkovísk, bez obchodov, a pláže tvorili čierne ostré skaly. Našiel som jednu malú a malebnú zátoku s dobrých vstupom do vody. Zato som si neodpustil zlomyseľnú fotografiu, ktorú som nazval „výhľad na more“. Z celého ostrova tu vyvážajú na najkrajšie miesta domový odpad. Poľné cesty sú na týchto miestach zároveň v ponuke pre turistické štvorkolky a inak sa nedá dostať ani k majáku. Samozrejme, po mori sa dostať dá, nechytajte ma za slovo, ale po súši sa dá ísť len popri smetisku.

Chvíľu som blúdil. Nepotrafil som k majáku na prvý raz. Zlákala ma zlepšujúca sa poľná cesta. Postupne dokonca mierne asfaltová. Myslel som si, že ma zavedie do nejakej osady. Kdeže. Asfalt sa skončil 5 metrov od mora. Vyčnievali z neho čierne skaly a hútal som, ako sa tu dá dostať do vody. Koľko by to asi bolo práce. Zo 5 metrov a už sa na človeka usmievalo piesočnaté dno.

Podarilo sa nájsť aj maják. Po veľmi zlej ceste. Pri ňom to isté, skaly a za nimi nádherný biely piesok. Iba s tým rozdielom, že tu bolo vybudované betónové prístavisko so schodami. Biely piesok sa tiahol jedným i druhým smerom. Len prístup do vody rovnako zlý.

Bolo to nádherné miesto na kúpanie. Pláže mesta Vir sú dobré, ale toto bolo niečo mimoriadne. Také krásne pláže sa len tak nevidia. Ktovie či budovatelia apartmánov o tomto bohatstve vôbec vedia. A o tom, ako málo by stačilo…

Keď som sa po poľnej ceste vracal smerom k smetisku, ktoré tu víta každého dovolenkára, videl som, ako fekálna cisterna (my tomu hovoríme hovnocuc), vypúšťa do voľnej prírody obsah nejakej žumpy.

Kontrast na kontrast. Ostrov Vir bol napriek tomu pre mňa zaujímavým a v podstate aj príjemným prekvapením. A napriek istým problémom, ktoré má, už ho nemožno obchádzať bez povšimnuia. Už patrí do bedekerov i dovolenkových plánov.

Ľ. MOTYČKA

Cca 4 strany

Foto & 42/ 316 – Liečivé bahno pri Nine. Bežne tu viediť dovolenkárov, ktorí sa ním natierajú. Je zaujímavé, že bahno sa využíva už od čias antického Ríma.

51 – Malebný most na ostrov Vir.

74- Takto to vyzerá pri majáku na ostrove Vir pod hladinou mora. Nádherná, čistá voda.

85 – Moja zlomyseľná fotografia. Vyhliadka na more cez Virské smetisko.

103 – Jedna z pláží v Privlake. A hneď vedľa je veľká piesočnatá pláž.

112 – Poďme do mestečka Nin. Vstup je romantický.

116 – Nin pripomína, že má za sebou slávnu antickú minulosť.

125 – More pri Nine je určené viac na hranie, ako plávanie. Ani som nezašiel tak ďaleko, aby som zistil, kde je už dostatočne hlboká voda.

Počet videní: 1 152
Ľubomír Motyčka
https://cestovatel.eu
Ľubomír Motyčka sa narodil v roku 1950 v obci Veľký Ďur. Od siedmeho roku žije v Banskej Bystrici. Jeho profesionálna dráha má dve roviny. 27 rokov pracoval v Slovenskom rozhlase, kam sa dostal "za odmenu" v roku 1968 – keďže sa podieľal na rozširovaní letákov Hlas Dubčekovej mládeže v horúcich dňoch po okupácii. V roku 1989 moderoval generálny štrajk na námestí SNP v Banskej Bystrici. Z profesionálneho hľadiska bol v tom čase známy najmä ako moderátor relácie Dobré ráno. Vtedy sa začal venovať aj problematike cestovného ruchu. Po silnom politickom tlaku odišiel v roku 1995 zo Slovenského rozhlasu a založil časopis Cestovateľ, na čele ktorého stál až do septembra 2014. V roku 2007 získal celoslovenské ocenenie Osobnosť cestovného ruchu.

1 comment. Leave new

cialis price
19. januára 2022 6:23

Hi! This is my first visit to your blog! We are a group of volunteers and starting a
new project in a community in the same niche. Your blog
provided us beneficial information to work on. You have done a extraordinary job!

Odpovedať

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Kategórie


    Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /data/2/1/2198471d-38d0-42f4-beab-cc4c50e06691/cestovatel.eu/web/wp-content/plugins/collapsing-categories/collapscatlist.php on line 508
  • Južná Kórea (1)
  • Zanzibar (1)
  • Egypt (1)
  • BLOG (214)
  • SPRÁVY (157)
  • ▼REPORTÁŽE (1775)
    • ▼Európa (845)
      • Slovensko (443)
      • Albánsko (4)
      • Anglicko (5)
      • Belgicko (3)
      • Bulharsko (13)
      • Chorvátsko (58)
      • Česká republika (13)
      • Čierna Hora (3)
      • Cyprus (7)
      • Dánsko (1)
      • Estónsko (1)
      • Fínsko (8)
      • Francúzko (6)
      • Grécko (61)
      • Holandsko (1)
      • Írsko (1)
      • Macedónsko (1)
      • Maďarsko (20)
      • Malta (5)
      • Nemecko (11)
      • Nórsko (11)
      • Pobaltie (2)
      • Poľsko (4)
      • Portugalsko (3)
      • Rakúsko (20)
      • Rumunsko (1)
      • Rusko (4)
      • Severný Cyprus (2)
      • Sicília (3)
      • Slovinsko (2)
      • Srbsko (1)
      • Škótsko (1)
      • Španielsko (32)
      • Švajčiarsko (4)
      • Švédsko (3)
      • Taliansko (49)
      • Ukrajina (3)
    • ►Ázia (98)
      • Barma (1)
      • Čína (4)
      • Dubaj (2)
      • India (6)
      • Indonézia (2)
      • Irak (1)
      • Irán (1)
      • Izrael (7)
      • Japonsko (1)
      • Jemen (1)
      • Jordánsko (6)
      • Kirgizstan (1)
      • Laos (1)
      • Malajzia (6)
      • Maledivy (1)
      • Omán (12)
      • Spojené Arábské Emiráty (3)
      • Thajsko (5)
      • Turecko (30)
      • Vietnam (2)
    • ►Amerika (29)
      • USA (7)
      • Kanada (1)
      • Dominikánska republika (1)
      • Guatemala (1)
      • Jamajka (1)
      • Kostarika (1)
      • Kuba (5)
      • Malé Antily (3)
      • Mexiko (4)
      • Súostrovie San Andrés (1)
      • Peru (1)
      • Argentína (1)
      • Bolívia (2)
    • ►Afrika (52)
      • Egypt (15)
      • Juhoafrická republika (2)
      • Kapverdy (9)
      • Keňa (2)
      • Maroko (5)
      • Maurícius (2)
      • Rwanda (1)
      • Seychely (2)
      • Tanzánia (2)
      • Tunisko (11)
    • Austrália (1)
    • Nový Zéland (1)
  • POVIEDKY (18)
BLOGSPRÁVYREPORTÁŽEPOVIEDKYSVETOVÝ DEŇ CESTOVNÉHO RUCHU 2020ROBIA TAM HORE NORMÁLNI ? LETISKO SLIAČ
© 1996-2017 Všetky práva vyhradené. Preberanie článkov bez súhlasu autora je zakázané!