Na Rodose po slovensky? – Slovenský vplyv v gréckych hoteloch – Trvalka v ponuke cestovného ruchu – Ceny – aké sú? – Povera, či pravda
Na Rodose po slovensky?
Skoro v každom hoteli, kde sú slovenskí hostia. V tejto chvíli môžete mať pocit, že som vás dobehol, že ste čakali inú možnosť komunikácie ako je debata medzi hosťami. Samozrejme, že po slovensky hovorí Nataša, delegátka CK Seneca Tours, s ktorou som sa pred siedmimi rokmi zoznámil na Korfu. A práve ona má trochu prsty v tom, že po slovensky sa dá dohovoriť aj s čašníkom, barmanom či iným hotelovým pracovníkom. Slováka som stretol v každom hoteli, ktorý som v rámci infocesty s CK Seneca Tours, navštívil.
V sezóne tu tohto leta pôsobí vyše 200 študentov hotelových akadémií. Sú obľúbení, lebo Gréci po počiatočnej nedôvere zistili, že sú vzdelaní a schopní úspešne sa zapojiť do pracovného procesu. Veľmi si cením fakt, že som ani jedného Slováka nevidel na menej kvalifikovaných pozíciách. Tento obrat nastal na Rodose po našom vstupe do EÚ. Dovtedy bol Rodos pre prácu našich mladých ľudí zavretý ako nedobytná pevnosť.
Na ostrove sú aj ďalší Slováci. V hoteli Lindos Princess, ktorý je pre našich ľudí pomerne drahý, sa do debaty hneď zapojila animátorka zabávajúca nemecké deti. Samozrejme, že je to dievčina zo Slovenska. A v hoteli, kde sme celý čas bývali, v Delfinii v stredisku Kolymbia, nás v reštaurácii ráno i večer čakal Peter.
Zaplať Pánboh, že naši mladí majú dnes také možnosti. Budú lepšie pripravení na život ako kedysi moja generácia. Získané životné skúsenosti im nikto nevezme.
Slovenský vplyv v hoteloch
Nemyslime si, nikto nám nevarí halušky, dokonca ani slovenská zástava nepovieva pred hotelom. Všetko závisí od počtu hostí. A Slovensko nie je dosť veľké a bohaté na to, aby rozhodujúcim spôsobom plnilo hotely. Treba priznať aj to, že slovenské zástavy sa nekupujú ľahko. Kde sa vlastne dajú kúpiť? O takých miestach zväčša nevieme ani na Slovensku, nie to ešte na Rodose. Kolektívny rozum infocesty nakoniec prišiel s niekoľkými možnosťami. Raz darmo, viac hláv viac vie.
Jedna naša zástava veje na Rodose všade. Zástava EÚ.
Naša skupina bývala v hoteli Delfinia, v stredisku Kolymbia. Pre tých, ktorí túto oblasť nepoznajú aspoň toľko, že je to pokojnejšie letovisko, posledné väčšie na trase medzi mestom Rodos a slávnym Lindosom. Hotel je vzdialený 350 metrov od pláže, má pekný bazén, slušne vybavené izby, s chladničkami a fénmi v kúpeľniach. Je to osobitne vhodné miesto na rodinnú dovolenku. No a v tomto hoteli bývali vlani rady pri bufetových stoloch. Tie stáli pozdĺž steny. Fungovali teda len z jednej strany.
Jozef Sedlár z CK Seneca Tours teraz okamžite zaregistroval zmenu. Bufetové stoly, na základe jeho upozornenia, už stoja uprostred reštaurácie. Jedlo si možno brať z dvoch strán, rady buď nie sú, alebo sú oveľa menšie.
Veľkou pýchou CK Seneca Tours je Montemar v Lardose, čo je už za Lindosom. Donedávna tam neobsadzovala nič ani jedna slovenská cestovka. Montemar chce však dnes ponúkať každý. Ide o veľký areál, ktorého časť ubytovania je na svahu nad cestou. Počas sezóny sú
k dispozícii tri reštaurácie, dva plavecké bazény, zo tri detské bazéniky, pekná drobno štrková pláž, a čo je podstatné, Montemar ponúka obľúbené all inclusive služby. Jeden deň som si to tam vyskúšal. V reštaurácii som si pivo a víno čapoval sám, v bare nalievala usmiata a pekná dievčina. Ozaj, odkiaľže môže byť také milé dievčatko? Samozrejme zo Slovenska.
Jedla bolo vždy dosť, v plážovej reštaurácii sa dokonca robia pizze v peci, kde horí ozajstný oheň. Jednoducho, vzhľadom na cenu a kvalitu tvrdím, že je to niečo vynikajúce. Nečudujem sa, že hotel sa dobre predáva a že, tak ako oň majú záujem cestovky, majú ho aj klienti.
Jozef Sedlár sa aj tu radil s majiteľom a majiteľ s ním. A tak priamo na pláži vyrástli nové budovy. Podľa návrhov a odporúčaní Jozefa Sedlára. Samozrejme, s prihliadnutím na možnosti lokality.
Tak sa zrodila najkrajšia časť Montemaru. Montemar Royal Bay. Štýlová architektúra; niektoré izby sú romanticky mezonetové, nechýbajú chladničky, fény, televízory. Pred rokom to bola viac-menej zaburinená a slnkom spálená lúka.
Samozrejme, pre úplnosť treba dodať, že nechýbala ani dokončovacia nervozita. Prvého júna prišli prví hostia, trávnatý koberec sa kládol až o dva dni, nový bazén napúšťal na druhý deň a ďalšie atraktivity sa tiež dokončovali postupne. V priebehu niekoľkých dní. Toto treba priznať. Teraz je to však jedno veľkolepé dielo.
I vďaka CK Seneca Tours.
O rok asi pribudne ďalšie prekvapenie. Už sa na tom pracuje. Nebolo by odo mňa poctivé, keby som šiel s bubnom na zajace a prezrádzal niečo, čo sa práve rodí a pri čom sa nejakými myšlienočkami snažím prispieť aj ja.
Trvalka v ponuke
Mal by som asi opisovať ešte ďalšie ubytovacie kapacity, ktoré som navštívil. Pozornosť si zaslúžia najmä jednoduchšie štúdiá Famili House vo Faliraki a hotel Gondola, v tom istom letovisku. Faliraki je známe zábavami a diskotékami. Obidve ubytovacie zariadenia sú blízko mora a trochu ďalej od centra. Pešo doň treba ísť desať – pätnásť minút. Tak sa našinec dostane k zábave, ak o ňu stojí, a je blízko mora a romantického ticha, ak stojí zase o niečo také. Veľmi dobrý výber ubytovacích zariadení. Vydarený kompromis medzi cenou, kvalitou, požiadavkami našich ľudí a nutnosťou kombinovať možnosti zábavy s pokojom. Vyskúšal som si aj pohostinnosť majiteľa Gondoly a majiteľa štúdií Famili. Tak, ako to už v prípade jednoduchších zariadení býva, prekypujú priateľstvom. Navyše, aj ceny sú v lacnejších zariadeniach nižšie.
Už tradične sú veľmi dobré hotely v centre mesta. Blízko pláže so silnými vlnami i pokojnej mestskej pláže s pohľadom na krásne lode. Je to naozaj úchvatné miesto na dovolenku. V blízkosti antických stavieb; na atletickom štadióne trénujú mladí ľudia už asi 2300 rokov, no najmä v blízkosti fantastických stredovekých hradieb a pamiatok po Rodských rytieroch. Najlepších bojovníkov stredoveku. Tisíc rytierov sa ubránilo šesťdesiattisícovej tureckej armáde, na jedného mŕtveho rytiera pripadalo sto mŕtvych nepriateľov a blížiace sa zúfalstvo z obkľúčenia vyriešili obrancovia mesta protiútokom. Tisícka bojovníkov zatlačila veľkú armádu do mora. Potom prišli aj menej slávne časy, aj odchod na Maltu a Maltézski rytieri sú známi dodnes. Ide však stále o ten istý rád.
Je krásne dovolenkovať na miestach, kde je pekne, teplo, a kde sa história snúbi s turistickou atraktívnosťou. No a to je vlastne podstata úspechu Rodosu. Grécki partneri vedia oceniť stabilitu slovenskej klientely, vedia, že konkurencia vo svete je silná a svojimi službami dotvárajú krásnu atmosféru ostrova. I to, aby tu zvíťazil dovolenkový pocit pohody.
Je fakt, kde inde nájdete také úchvatné hradby ako v Rodose, kde nájdete niečo také ako Lindos s akropolou staršou ako bola Aténska, a s atmosférou, aká sa nedá zopakovať. Kde inde sa možno vybrať ešte aj do údolia motýľov, na výlety po okolitých ostrovoch, alebo len tak, po dedinkách Rodosu. Všade je človeku fajn.
Inak, na najsevernejšom výbežku ostrova, alebo potom aj na juhu, na Prassonisi, možno najlepšie vidieť rozdielne prúdenia vzduchu na ostrove. Egejské more na severe prináša silný vietor a vysoké vlny. Hotely blízko týchto pláží majú často priehľadné steny, aby sa dalo ležať aspoň pri bazénoch. Je to raj pre surfistov alebo pre tých, ktorí si nepotrpia na každodenné kúpanie sa v mori. Je až kuriózne vidieť severnú pláž s vysokými vlnami a pár desiatok metrov od nej pláž, už nie Egejského ale Stredozemného mora, kde je pokoj a v plytčine sa hrajú deti.
Ceny – aké sú?
Sú natoľko rôznorodé, že mi je až ťažko upresňovať, kde koľko a čo stojí. Napríklad vo Faliraki, ktoré, zdá sa, stráca povesť preplneného zábavného centra, pretože polícia proti Britom občas zasiahla, porobila razie a to sa im asi nepáčilo, som sa stretol s ponukou piva pod jedno euro. Šiel som si sadnúť do jednej z taverien, ibaže tam, kde som si sadol, mali pivo za 2 eurá 60 centov. Dobrý rozdiel, však?
V hoteli Gondola núkajú menu pod 7 eur, videl som reštaurácie, kde sa ceny začínajú od 10 eur. Pri štúdiách Famili miestny majiteľ taverny a štúdií, milovník slovenskej slivovice, núka rôzne gyrosy a grilované kurence od pol druha eura. Jedno zariadenie si žije vedľa druhého, kto má na to, míňa v drahej reštaurácii, kto nie, dá prednosť niečomu lacnému.
Vo vnútrozemskej dedine boli ceny rovnaké ako na pobreží, avšak porcie boli dvojnásobné. Kde presne ma to však vtedy nocou viezli, to si jednoducho nepamätám.
Jedna cena, ako perlička nakoniec. Sledoval som aj ceny benzínu. Zväčša sú trochu nižšie ako na Slovensku a videl som aj pumpy, kde bezolovnatá 95-ka klesla pod jedno euro. Teraz už len, ako lacnejší benzín dostať k nám.
Povera či pravda
Nad letoviskom Kolymbia sa vypína vysoká skala. Na vrchu je kláštor zasvätený Panne Márii. A len tak mimochodom, skalnatý vrch nesie názov Tsampika. Keď žena nemôže otehotnieť a vyjde po tristo schodoch hore kolenačky, pritom sa úprimne modlí, má všetky šance dočkať sa milosti a porodiť. Deti sa potom volajú Tsampikos alebo Tsampika. A vraj nájdem aj v Nemecku mená ako Hans – Tsampikos…
Ťažko sa mi k tomu vyjadrovať. Ja viem len to, že z druhej strany vrchu je rozľahlá piesočnatá pláž aj s dunami. Tiež sa volá Tsampika či Tsambika. Na jednu z vysokých dún behajú tí, ktorí si chcú vyskúšať sily. Nie všetkým sa podarí vyjsť až hore.
Aj sme si zažartovali s Grékmi na tému neplodnosti žien. Chyba vraj nie je ani tak v nich, ale v ich mužoch. A na to sú tu miestni Gréci, ktorí pomôžu, aby sa zázrak stal.
Ja viem, je to cynické, my chlapi sme sviniari, všetko znesvätíme, najmä keď si predstavím ženu túžiacu po dieťati. Ani my sme však neboli takí krutí, aby sme sa na túto tému bavili pred čašníkom, ktorý mi pivo nosil častejšie ako som vládal piť. Volal sa totiž Tsampikos…
Ľ. Motyčka
