Keď sa strieľa na východe, treba ísť na západ. A v Maroku sme ešte aj tak nikdy neboli. S manželkou sme sa teda rozhodli pre dovolenku v marockej Saidii, ktorá leží na pobreží Stredozemného mora. Trochu sme sa obávali nízkych teplôt vody, pretože na september ju rôzne predpovede a štatistiky najčastejšie udávali ako 23 stupňov. Obavy však boli zbytočné. Počas nášho pobytu (koncom septembra) táto teplota kolísala medzi 24 a 27 stupňov. Vzduch bol ešte o niečo teplejší.
Hotel sme mali päťhviezdičkový, cena dovolenky však nebola privysoká, pretože Maroko na „plné pecky” buduje turistický priemysel a snaží sa prilákať hostí. Pokiaľ ide o tie hviezdičky, tak poloha hotela (prakticky na pláži), strava (bohatý all inclusive), trávnik okolo hotela (anglická kvalita) a ochota zamestnancov (vysoká) si ich plne zaslúžia. Izba bola veľká a mala všetko, čo päťhviezdičková izba má mať – plazmový TV s veľkou obrazovkou, chladničku, za poplatok aj trezor a, samozrejme, príslušenstvo. „Hardvér” však zlyhával – diaľkový ovládač na TV nefungoval, odtok z umývadla sa upchával a kartu, ktorou sa otvárali dvere, bolo treba opakovane dobíjať. Na samotný hotel by som teda dal štyri hviezdičky. Aj to len s protekciou.
Pláž bola znamenitá, piesočnatá, žiadne kamene, na ktorých si človek otĺka kĺby a žiadne zákerné ježovice, ktoré Angličania volajú sea urchins (morskí darebáci). Vedia prečo. Svah klesal do vody veľmi pozvoľne, takže miestami človek dosiahol na dno ešte aj sto metrov od brehu. Pri plávaní to však skôr vadilo a taktiež keď do takéhoto svahu narazili vlny, ktoré na šírom mori merali len pol metra, pri brehu narástli aj trojnásobne. Kto nechce plávať, tam môže stáť a keď príde vlna vyskočiť, aby ho nezaliala. Je to dobré na kondičku, ale mňa voda vždy vyzliekala. Utešoval som sa, že to bola grécka morská bohyňa Tetis, ale keďže sme neboli v Grécku ale v Maroku, asi som len mal slabú gumu v plavkách.
Po pláži premáva malá karavána. Za 10 € turista dostane 20-minútovú jazdu. V časoch krízy možno beduínske ambície východoeurópskych turistov plne ukojí, keď vylezú na ťavu, táto potom vstane, cvakne sa obrázok a ťava znovu zaľahne – tento špás je za akciovú cenu 5 €. Ale pozor! Ťava vstáva najskôr oboma zadnými nohami a líha najskôr oboma prednými… v obidvoch prípadoch neopatrný turista letí dopredu.
Hotel leží asi 6 kilometrov od mestečka Saidia, známeho aj ako Modrá Perla, ktoré má podľa rôznych zdrojov 4 tisíc až 18 tisíc obyvateľov. Jeho historická hodnota je nepatrná, lebo bolo založené len v roku 1883 sultánom Hassanom I. V mestečku sa nachádza medina, je to akási citadela, zvaná Kasbah, ktorá je obkolesená hradbami. Cudzinci majú do nej zakázaný vstup. Nevedeli sme to však, vošli sme dnu a odfotili sme miestneho somára. Obyvatelia nás nekameňovali…
Hneď pri medine sa nachádza staré trhovisko. Predáva sa v ňom všetko možné, od „third hand” cárachov až po nové veci a v abecednom poriadku od automobilových kolies až po „zlaté” prstene. Ceny sú dobré a predavači nie najhorší. V neďalekom modernejšom trhovisku, tzv. soukhu, sú však takí dotieraví, ako napríklad v Egypte. Medina sa nachádza aj v Marine, ktorá nemá s Detvanom nič spoločné, ale kotvia v nej loďky miestnej kapitálotvornej vrstvy. Obchodíky sú tam moderné, murované, ale mnohé boli zatvorené, pretože hlavná turistická sezóna sa už skončila. V supermarkete sme kúpili marocké zlato – arganový olej. Mávajú ho aj v miestnych lekárňach, je to však kozmetická verzia. Pár lekární sme v tomto smere vybielili, fľaštičky tohto oleja sú dobré darčeky pre dámy.
Cestovať sa v Saidii dá autobusom za 2,5 dirhamu alebo turistickým vláčikom za 1 €. A, samozrejme, aj taxíkom, kde cestovné záleží od vzdialenosti. Z nášho hotela do mesta to bolo 40 dirhamov. Jedno euro je necelých 11 dirhamov.
Dovolenka bola pohodová a jej najnegatívnejšou stránkou bolo cestovanie – v najlepšej slovenskej tradícii sme leteli aj tam aj nazad v noci. Takže aj keď si človek povedzme oddýchne, zase sa vyčerpá. Ale dovolenku ako takú môžeme odporučiť.
CESTOVATEL 12/2013
