Salzburg a jeho celá spolková krajina je oblasťou vysokých hôr, kde úzky klin pozdĺž štítov Vysokých Taurov siaha na juhu až k talianskej hranici. Kraj v minulosti oplýval značným nerastným bohatstvom a práve veľké náleziská soli, ktorá bola kedysi jediným zdrojom príjmov, dali mestu a širokému okoliu svoj dnešný názov – Soľnohrad či Soľnohradsko.
Názov spolkovej krajiny (kraja): Salzbursko (Soľnohradsko), nemecky – Bundesland Salzburg (Salzburgerland), bavorsky (Boarisch, Bairisch) – Bundeslánd Soizburg (Soizburger Lánd), taliansky – Salisburghese, česky – Salcbursko (Solnohradsko).
Názov metropoly: Salzburg (Soľnohrad), nemecky – Salzburg, bavorsky – Soizburg (Sáizburg), taliansky – Salisburgo, česky – Salcburg (Solnohrad, predtým aj Salcpurk).
Rozloha spolkovej krajiny: 7 154 km2 (celé Rakúsko 83 871 km2).
Obyvateľstvo Salzburska: 531 720 (celé Rakúsko 8 404 250) – k 1. januáru 2011. Rakúšania tvoria v Salzburgu a jeho okolí 77 %, z Bosny a Hercegoviny je 4,1 %, zo Srbska a Čiernej Hory 4 %, Nemcov je 3,9 %, z iných krajín EÚ (najmä Slovinci, Česi, Slováci) 2,9 % a Turkov 2 %. Ostatní a nešpecifikovaní tvoria zvyšok.
Náboženstvo Salzburska: rímski katolíci 55,4 %, moslimovia 6,8 % (najmä Bosniaci a Turci), protestanti (evanjelici) 6,7 %, ortodoxní 5,3 % (najviac srbskí pravoslávni), ostatní kresťania 1,6 %, židia 0,1 %, ostatné náboženstvá 0,7 %, nešpecifikovaní 6,3 %, bez vyznania 17,1 %.
Úradný jazyk: nemčina (deutsch, spisovná tzv. Hochdeutsch) – hovorí ňou 88,6 %; menšiny používajú aj svoje jazyky – bosniacky (bosenski), srbský (srpski), chorvátsky (hrvatski), turecký (türkçe) atď.
Správne členenie: spolková krajina Salzbursko je rozdelená do piatich politických okresov (Politische Bezirke) – Salzburg-Umgebung (tiež Flachgau), Hallein (Tennengau), Zell am See (Pinzgau), Sankt Johann im Pongau (Pongau), Tamsweg (Lungau), šiestym je štatutárne mesto Salzburg (Statutarstadt Salzburg).
Metropola kraja: Salzburg (Soľnohrad) – 148 080 obyv. (k 1. 1. 2011).
Oficiálna mena v Rakúsku: euro €, 1 EUR = 100 centov; do 28. 2. 2002 bol menou rakúsky šiling (Schilling, ATS) = 100 grošov (Groschen).
Poznávacie značky automobilov: Rakúsko – A (medzinárodná), Salzbursko – S (ŠPZ).
Športová skratka: Rakúsko – AUT
Národná web-doména: .at (.eu)
Poloha, prírodné pomery a podnebie
Salzburg leží na rieke Salica (Salzach), v centre Salzburskej panvy (Salzburger Becken), pri úpätí Salzburských Álp (Salzburger Alpen). Je hlavným mestom spolkovej krajiny Salzbursko, ktorej prevažná časť s pomerne značnou nadmorskou výškou spadá do povodia tejto rieky. Salzbursko na severe a severovýchode susedí so spolkovou krajinou Horné Rakúsko (Oberösterreich), na východe so Štajerskom (Steiermark), na juhu s Korutánskom (Kärnten) a východnou časťou Tirolska (Osttirol). Celú západnú hranicu tvorí zvyšná severná časť Tirolska (Nordtirol). Medzi oboma tirolskými časťami, v oblasti Zillertalských Álp a Vysokých Taurov, na krátkom úseku Salzbursko hraničí s talianskym regiónom Tridentsko-Horná Adiža, nazývaným aj Južné Tirolsko (Trentino-Alto Adige, nem. Trentino-Südtirol). Severnú hranicu Salzburska tvorí nemecké Bavorsko (Bayern).
Tvar tejto krásnej horskej krajiny je veľmi premenlivý. Tvorí ju prevažne severná časť Východných Álp (Ostalpen), ktoré sa na juhu Salzburska dvíhajú v podobe masívov Zillertalských Álp (Zillertaler Alpen), Vysokých Taurov (Hohe Tauern) a Nízkych Taurov (Niedere Tauern). Na západe kraja na ne nadväzujú výbežky Kitzbühelských Álp (Kitzbüheler Alpen) – všetky horstvá sú tvorené prevažne žulou a bridlicou. Sever Salzburska vypĺňajú zas Severné vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) s masívom Berchtesgadenských Álp a Soľná komora (Salzkammergut) s mnohými jazerami. Najvyšším vrcholom Salzburska je Grossvenediger (3 666 m n.m.) v skupine Venedigergruppe, patriacej do Vysokých Taurov, ktorý leží na hranici s východným Tirolskom.
Podnebie. Salzburg leží v nadmorskej výške okolo 425 m. Vplyv oceánskej klímy od Atlantiku je silnejší ako kontinentálnej klímy, čo spôsobuje mierne zimy, teplé letá a pomerne vyrovnané zrážky počas celého roka. V porovnaní s inými rakúskymi mestami má Salzburg vyššie zrážky a silnejšie vetry. Ročný priemer teplôt sa pohybuje okolo 9 °C, najchladnejší január má priemer -0,8 °C (minimálna teplota je -6 °C), najteplejší júl má priemer 18,6 °C (maximum 24,5 °C). Zrážok za rok tu spadne okolo 1 180 mm (najviac v júli 160 mm).
Historický prehľad
Salzbursko bolo osídlené už v praveku, keď sa prví ľudia usadili v údolí rieky Salica (Salzach). Nerastné ložiská drahých kovov, medi a predovšetkým soli, sa využívali už okolo r. 1000 pred Kr. Práve dolovanie soli položilo základy rozvoju tzv. halštatskej kultúry, ktorá sa odtiaľto rozšírila do ďalších častí Európy. Niekedy po r. 450 pred Kr. sem z južného Nemecka prenikli keltské kmene, najmä Tauriskovia, ktorých Rimania pomenovali Norici (Norikovia) podľa hlavného sídla Tauriskov, s menom Noreia (presná poloha nie je dodnes známa, možno niekde v Štajersku). Okolo r. 200 pred Kr. sa Tauriskovia postavili na čelo zväzku trinástich keltských a ilýrskych kmeňov, čím položili základy Norickému kráľovstvu (Regnum Noricum) – prvého politického útvaru na rakúskom území. Keltského pôvodu bolo sídlo Ivavo, založené na mieste dnešného Salzburgu, ktoré Rimania v r. 15 pred Kr. povýšili na mesto Iuvavum, resp. Juvavum (bolo správnym strediskom rímskej provincie Noricum ripense).
Kresťanstvo do oblasti Salzburska preniklo pomerne skoro – jeho rýchly postup zastavilo až sťahovanie národov v 5. storočí. Od 6. stor. patrilo toto územie (okrem kraja Lungau) do Bavorského veľkovojvodstva a okolo r. 696 založil wormský biskup Rupert († 718) na troskách rímskeho mesta Iuvavum biskupstvo. Podľa legendy, práve biskup Rupert s benediktínskymi mníchmi a írsky biskup Virgil, ktorý tu dal postaviť prvú katedrálu, sa považujú za zakladateľov mesta Salzburg. Od 7. stor. tak začali mnísi v Mönchsburgu (v dnešnom Salzburgu), zakladať kláštory – r. 696 Sankt Peter a r. 714 ženský kláštor benediktínok na Nonnbergu. V r. 731 bolo založené biskupstvo, r. 798 arcibiskupstvo a mesto sa tak stalo cirkevným centrom Rakúska a časti Bavorska (tzv. Altbayern).
Názov „Salzburg“ sa prvýkrát spomína r. 755. Arcibiskup Eberhard II., dôležitý spojenec rímsko-nemeckej dynastie Štaufovcov (Hohenštaufovcov), vybudoval v r. 1200-1246 z doterajších menších grófstiev pevné arcibiskupské panstvo. Celá spolková krajina tak bola odvtedy po mnoho storočí nezávislým kniežatstvom s duchovným vládcom, ktorý vystupoval ako zvrchovaný panovník v spojenectve s rímskym cisárom, rakúskymi Habsburgovcami alebo katolíckym Rímom. S uznaním hraníc bavorským veľkovojvodom r. 1275 začína posledná fáza postupného osamostatnenia Salzburska a vymanenia sa z bavorského vplyvu. V r. 1328 uzákonili v Salzbursku vlastné krajinské zriadenie, čím sa stala krajina samostatným štátom v rámci Svätej ríše rímskej. Salzburské arcibiskupské kniežatstvo (alebo kniežacie arcibiskupstvo) sa vyvíjalo ako nárazníkový štát medzi Bavorskom a habsburskými krajinami.
V r. 1462 a na prelome 1525 a 1526 došlo k sedliackym povstaniam. V 16. stor. pre hospodársky rozvoj nebol rozhodujúci len obchod so soľou, ale aj ťažba zlata v Gasteinertale. Výnosy boli vtedy najväčšie v Európe.
Za svoju slávu a dnešný vzhľad Salzburg vďačí trom arcibiskupom, ktorí tu vládli v r. 1587-1653 – Wolfovi Dietrichovi von Raitenau, Markovi Sittichovi z Hohenembsa a Paridovi von Lodron. Knieža arcibiskup Leopold Anton Graf von Firmian v r. 1731-1732 donútil k emigrácii asi 30 000 protestantov, tzv. salzburských exulantov. V r. 1803 pripadlo Salzburské kniežatstvo veľkovojvodovi Ferdinandovi III. Toskánskemu, v r. 1805 spoločne s Berchtesgadenom Rakúskemu cisárstvu, v r. 1810 Bavorsku a po Viedenskom kongrese pripadlo r. 1816 opäť Rakúsku. V r. 1849 sa Salzbursko stalo rakúskou korunnou krajinou (vojvodstvom) a r. 1918 spolkovou krajinou.
Turistika a cestovný ruch
Salzbursko s krajským mestom Salzburgom je po tisícročia rozvíjajúcou sa kultúrnou krajinou, ktorá pozostáva z piatich regiónov. Dôležitejšie je však rozdelenie tejto spolkovej krajiny na hornatú časť zvanú Inner Gebirg (vnútorné hory) a rovinatý zvyšok s označením Flachgau (rovná župa). V horskej časti vyniká tritisícovka Vysokých Taurov – Grossvenediger, ktorého okolité svahy lákajú v lete na turistiku a horolezecké výstupy, v zime zas na lyžovačku. Medzi hrebeňmi Vysokých Taurov a malebnou krajinou okolo jazier v Soľnej komore je výškový rozdiel 3 000 m. Krásne malé mestá, ako napr. Hallein, početné dedinky, ktoré sa zachovali v pôvodnom stave, nádherné údolia a mnoho ďalších kultúrnych či prírodných klenotov, stále odolávajú tempu modernej doby a väčšej miere turizmu. Svetovú povesť si získali vysokohorské kúpeľné a klimaticky pôsobivé miesta – Bad Gastein, Bad Hofgastein alebo zimné športové a rekreačné strediská – Saalbach-Hinterglemm, Zell am See, Sportgestein a Kaprun, tiež ľadovcové lanovky na Kitzsteinhorn. Juh Salzburska zas pretína najmalebnejšia rakúska horská cesta Glossglockner Hochalpenstrasse. Región oplýva aj minerálnymi prameňmi a vodopádmi, pýši sa jednými z najväčších jaskýň na svete, poskytuje výborné podmienky pre zimné športy i letné horské túry.
Metropola Salzburg je najvýznamnejším kultúrnym centrom tejto spolkovej krajiny, s množstvom historických pamiatok, mestom Mozarta, ktorý sa tu r. 1756 narodil a dejiskom jeho každoročných Salzburských hudobných slávností (Salzburger Festspiele). Pre svoju výstavnosť, počet a nádheru historických stavieb nazývajú mesto „Rímom severu“ a radí sa medzi najkrajšie mestá v strednej Európe. Rovnako krajina v okolí mesta je veľmi príťažlivá vďaka krásnym jazerám a miernej klíme – Salzburg je po Viedni druhým najväčším turistickým magnetom Rakúska.
I T I N E R Á R
OPTIMÁLNY TRANZIT:
Podľa plánovača ciest Google maps je najvýhodnejšie cestné spojenie z Bratislavy platenými diaľnicami (s nálepkou) cez Viedeň do Salzburgu, 381 km za cca 4 hod. Rovnako je Salzburg dostupný železnicou z Bratislavy cez Viedeň, na hlavnú stanicu Hauptbahnhof Salzburg. Pre rýchle spojenie je k dispozícii aj letisko Salzburg Airport (Flughafen) W.A. Mozart (www.salzburg-airport.com/en/).
SALZBURG (Soľnohrad)
– hlavné mesto spolkovej krajiny Salzbursko, má 148 080 obyv. (s aglomeráciou 210 000 obyv.), je po Viedni, Štajerskom Hradci a Linci 4. najväčším mestom Rakúska. Rozkladá sa po obidvoch brehoch rieky Salzach (slov. Salica), tesne pri hranici s nemeckým Bavorskom, v chránenej polohe medzi tromi dominantnými vrchmi – Mönchsberg, Rainberg a Kapuzinerberg, v nadm. výške 420-430 m n.m. Územie dnešného Salzburgu bolo obývané už za Feničanov, po Ilýroch a Keltoch tu Rimania vytvorili mesto Iuvavum (Juvavum), ktoré sa stalo významnou križovatkou medzi severom a juhom, ale aj východom a západom Európy. V dobe bronzovej sa tu ťažila meď, dodávaná do viacerých miest Európy. Počas halštatskej kultúry sa v blízkosti (Dürrnberg a Hallein) ťažila soľ a Salzburg sa stal jej obchodným strediskom. Soľ sa odtiaľ vyvážala na územie dnešných Čiech a po Labe aj ďalej do severných oblastí nemeckých štátov. Po rozpade Rímskej ríše mesto v r. 476 zborili Huni. Dnešný Salzburg bol založený okolo r. 700, najväčší rozkvet nastal v 17. stor. – z tej doby sú takmer všetky jeho barokové stavby. Stará časť Salzburgu je dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou a histor. jadro, ako mimoriadne pôsobivý obraz mesta od stredoveku po 19. stor., bolo r. 1996 zapísané na Zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Zaujímavosti: Hohensalzburg (www.hohensalzburg.com) – mohutný kniežací hrad či pevnosť so silnými hradbami a baštami stojí na skalnatom pahorku Festungsberg, 125 m nad riekou Salzach (540 m n.m.). Je najväčším úplne zachovaným kniežacím hradom v str. Európe. Základy postavili r. 1077, stavba mohutnej bašty Feuerbastei bola dokončená r. 1681. Hrad slúžil ako útočisko salzburským arcibiskupom, súčasnú podobu má od arcibiskupa Leonharda von Keutschacha z r. 1495-1497, s dokončením r. 1519. Zaujímavá je nárožná hranatá veža Reckturm, ktorá až do 18. stor. slúžila ako väzenie a mučiareň, oválna veža Glockenturm so zvonom z r. 1505, ktorou sa vchádza do obytných priestorov hradu, ďalej malé nádvorie na hradbách so starým skladiskom soli a dvomi vežami – Hasenturm (Zajačia veža) a Schwefelturm (Sírna veža). Vo vnútri hradu sa z pôvodného opevnenia zo 16. stor. zachovali Schulhaus (Školná budova) a Kuchenturm (Kuchynská veža). Na veľkom nádvorí je zaujímavá studňa z r. 1539 a medzi hradbami sa nachádza viacero diel namierených na mesto. Medzi najkrajšie miestnosti interiéru patrí prepychovo vyzdobená Goldene Stube (Zlatá komnata) s kachličkovou pecou v gotickom štýle. Hrad je prístupný lanovkou Festungsbahn za 3 min. od Svätopeterského cintorína (Sankt Peters Friedhof) z ulice Festungsgasse alebo 20 min. peši. Stift (Kloster) Nonnberg – kláštor benediktínok na úbočí Mönchbergu, dnes známeho pod názvom Nonnberg (Vrch mníšok), založil r. 714 biskup sv. Rupert, ktorý za matku predstavenú vymenoval svoju neter sv. Erentrudu (jej hrob sa nachádza v krypte kostola). Klenotom je neskorogotický hlavný oltár, vitráže z farebných sklenených tabúľ a zachované pôvodné románske fresky z 12. stor. (okolo r. 1150). Toto opátstvo je najstarším zachovaným ženským kláštorom v Rakúsku, je z neho krásny výhľad na mesto a vedú odtiaľ na sever schody do starej nábrežnej štvrte. Kajetanerplatz – na Kajetánskom námestí stojí pôvodne Kajetánsky kláštor (dnes nemocnica) a Kajetanerkirche (Kajetánsky kostol), veľká kupolovitá stavba zmieňovaná už od r. 1115, prestavaná r. 1602 a nanovo vybudovaná v talianskom baroku v r. 1685-1700, v kupole sú impozantné fresky z r. 1728. Neďaleko stojí Chiemseehof – budova postavená r. 1305 ako rezidencia pre princa-biskupa z Chiemsee, r. 1696 prestavaná do dnešnej podoby, od r. 1861 bola sídlom vlády spolkovej krajiny Salzbursko (galéria uchováva portréty princov-biskupov z r. 1619-1797). Residenzplatz – Rezidenčné námestie s tzv. Novým palácom (Residenz-Neubau alebo Neugebäude) z r. 1592-1602 a vežou z r. 1702, z ktorej zaznieva nepretržite od toho roku zvonkohra 3-krát denne o 7., 11. a 18 hod. na 35 zvončekoch (dnes sídlo biskupa). Na záp. strane námestia stojí najokázalejšia budova v meste – býv. kniežací arcibiskupský palác Residenz z r. 1120 (dnes sídlo krajinskej vlády), ktorá vznikla pre arcibiskupa Wolfa Dietricha von Raitenau (nová časť je z doby okolo r. 1600), hlavná fasáda pochádza zo zač. 18. stor., nádherná je výzdoba sál z raného baroka a klasicizmu, v Rytierskej sále sa počas Salzburského festivalu konávajú koncerty, galéria uchováva maliarske a sochárske diela rakúskych majstrov od stredoveku po dnešok. Pozornosť si zaslúži aj 14 m vysoká Residenzbrunnen z r. 1656-1661 – najväčšia baroková studňa v severných Alpách, postavená z unterberského mramoru. Dóm sv. Ruperta a Virgila (Salzburger Dom) – najvýznamnejšia cirkevná pamiatka v meste, postavená r. 774, po požiari r. 1598 bol chrám nanovo postavený v r. 1614-1628 v talianskom ranom baroku, pri stavbe bola vzorom Katedrála sv. Petra a Pavla v Ríme. Koncom 2. svet. vojny bol dóm takmer úplne zničený bombardovaním anglo-amerického letectva, ale do r. 1959 ho pompézne obnovili. Pôsobivé sú obidve 82 m vysoké veže, 72 m vysoká kupola, biela mramorová fasáda so sochami, krypta s hrobmi niekoľkých kniežat-arcibiskupov, krstiteľnica, tiež organ z r. 1703, na ktorom hrával Wolfgang Amadeus Mozart, a poklady v katedrálnom múzeu. Kapitelplatz – Kapitulské námestie s tzv. Konskou fontánou (Kapitel-Pferdeschwemme) z bieleho mramoru, jednou z najkrajších v meste, vybudovanou v r. 1732 podľa vzoru rímskych mramorových studní. Mozartplatz – Mozartovo námestie so skladateľovou sochou z r. 1842 (pri kladení základného kameňa sochy objavili rímsky mozaikový nápis). Stojí tu aj Kostol sv. Michala (Michaels Kirche) – najstarší v meste, pôvodne z r. 800, v súčasnej podobe z 18. storočia. Kláštor sv. Petra s rovnomenným kostolom (Stift Sankt Peter, alebo Stiftskirche St. Peter) – slávny benediktínsky kláštor (Arciopátstvo sv. Petra) bol založený r. 696 biskupom sv. Rupertom, jeho kostol postavili v r. 1131-1143. Súčasný kláštorný komplex postavili v 12.-13. stor. po ničivom požiari z r. 1127, kedy tu pôsobila aj známa pisárska a iluminátorská škola. V r. 1753-1786 boli budovy barokovo zmenené. Kláštor nebol nikdy zrušený, je tak najstarším kláštorom v Rakúsku i vo všetkých ostatných nemecky hovoriacich štátoch. Dnes má zaujímavý barokový interiér, hodnotné zbierky, cennú knižnicu s rukopismi a pozoruhodnú klenotnicu. Vedľa je známy cintorín Sankt Peters Friedhof s mnohými nádhernými a cennými náhrobkami, v jeho strede stojí Kaplnka sv. Margaréty z r. 1485-1491. Do stien Mönchsbergu tu v 3. stor. vykopali katakomby s Kaplnkami sv. Maxima a sv. Gertrúdy. Františkánsky kostol (Franziskanerkirche) – zaujímavý chrám, ktorý akoby sa nedopatrením ocitol v barokovom Salzburgu. Založený bol r. 1139, prestavaný v 13. stor. (vysvätený r. 1221), má románsky portál a loď z 13. stor., gotický chór z 15. stor. s vysokou vežou a jedinečnou hviezdicovou klenbou, v 16.-17. stor. kostol dostal barokové úpravy (napr. ďalší portál, 5 kaplniek, oltár a bohaté vnútorné zariadenie). Drevená gotická Madona uprostred oltára pochádza z r. 1498. Cez Starý trh (Alter Markt) s Trhovou studňou (Marktbrunnen) z r. 1658-1687 a úzkou stredovekou uličkou, popri starej dvornej lekárni, sa dostať k Starej radnici (Altes Rathaus) z r. 1407, prestavanej v r. 1616-1618 (z r. 1616 je mramorový portál, v r. 1772 dostala rokokovú fasádu), s hranolovitou hodinovou vežou. Getreidegasse (Obilná ulica) – jedna z najstarších, najdlhších a najrušnejších ulíc v histor. centre mesta, ktorú lemujú starobylé domy zo 16.-18. stor. s obchodíkmi. Budova s číslom 9, ktorá sa nazýva Hagenauerhaus, je Mozartovým rodným domom (Mozarts Geburtshaus), kde Wolfgang Amadeus Mozart žil od narodenia dňa 27. januára 1756 až do svojich 17 rokov (dnes múzeum venované jeho dielu; zomrel r. 1791 vo Viedni). Kolegiálny kostol (Kollegienkirche) – patrí k najkrajším barokovým stavbám Salzburgu, postavený bol pre Salzburskú univerzitu r. 1694-1707, má barokovú kupolu, krásnu fasádu, každá z dvojice veží nesie 4 sochy evanjelistov a pápežov, pekná je tiež štuková výzdoba na múroch kostola od talianskych majstrov, bohato zdobený je hlavný oltár. Festivalové divadlo (Festspielhaus) – stavané od r. 1606 pôvodne ako kniežacia zámocká koniareň a zimná jazdiareň. Koniareň neskôr upravili na Veľké a Malé festivalové divadlo, kde sa od r. 1925 usporadúva slávny Salzburský festival. Veľké divadlo dokončili r. 1960, jeho rozľahlé javisko vytesali hlboko do skaly Mönchsbergu a hľadisko pojme až 2 400 divákov. Od divadla vedú schody na vrch Mönchsberg s pohľadom do letnej jazdiarne. Vedľa na námestí Sigmundsplatz je mramorové napájadlo pre kone, tzv. Pferdeschwemme (konský žľab) z r. 1695. Odtiaľ vedie 123 m dlhý a 12 m široký tunel Neutor (Nová brána), vybudovaný v r. 1764-1767, ktorý vedie popod Mönchsberg na predmestie Riedenburg. Kostol sv. Blažeja (Sankt Blasius Kirche) – gotický dvojitý kostol postavili r. 1327 ako meštiacky nemocničný kostol (Bürgerspital-Kirche), klasicistický hlav. oltár je z r. 1785, arkádový dvor pristavali v r. 1556-1562. Carolino Augusteum – histor. múzeum založené r. 1834 a pomenované podľa bavorskej princeznej Karolíny Augusty, ktorá sa r. 1850 stala patrónkou muzeálnych zbierok. Exponáty sú z keltskej doby, rímskeho mesta Iuvavum (napr. mozaiky), tiež obrazy barokových majstrov, mince, umelecké remeslá alebo hudobné nástroje. Haus der Natur (www.hausdernatur.at) – v priestoroch býv. Kláštora uršulínok (Ursulinenkirche) sídli teraz Prírodovedecké múzeum, jedno z najzaujímavejších miest v Salzburgu. Rozsiahly komplex pozostáva z vyše 90 sál s rôznymi druhmi fauny, obrovským morským akváriom, teráriami, rekonštrukciou jurských dinosaurov, drahými kameňmi atď. Na záp. konci Starého mesta, na ľavom brehu Salice, stojí kostol Müllnerkirche, ktorý bol barokovo prestavaný, so zachovaným gotickým jadrom.
Na pravom brehu Salice sa rozprestiera tzv. Nové mesto, ktorého stred tvorí námestie Mirabellplatz a ulica Rainerstrasse. Kúpeľný park (Kurgarten) oddeľuje Kúpeľný dom (Kurhaus) s veľkolepou kongresovou halou, výstavnými sieňami, či prepychovým hotelom s krytým bazénom, od zámku Mirabell (Schloss Mirabell), ktorý dal r. 1606 postaviť arcibiskup Wolf Dietrich von Raitenau ako palác pre svoju židovskú milenku Salome Altovú (arcibiskupovi údajne porodila 15 detí). V r. 1727 bol palác prestavaný na zámok a kráľovské barokové sídlo pre arcibiskupa Franza Antona Harracha. Nádherné je Anjelské schodisko so sochami, Mramorová sála s bohatou pozlátenou štukovou výzdobou a krásny barokový park Mirabell-Garten s množstvom plastík a fontán, v južnom krídle oranžérie je dnes Múzeum baroka (Barockmuseum). Mozarteum – na druhej strane parku dalo mesto v r. 1842 postaviť pamätník Mozartovi a r. 1870 tu vznikla na propagáciu jeho hudby Medzinárodná Mozartova nadácia (Mozarteum), neskôr aj Vysoká hudobná škola (Salzburská hudobná akadémia). Hlavná budova Mozartea bola postavená v r. 1910-1914, dnes uchováva Mozartovu knižnicu, skladateľov archív s jeho listami a rukopismi, v interiéri je veľká koncertná sála, organ a na pozemku konzervatória stojí domček prevezený z Viedne, v ktorom Mozart prežil časť svojho života. V susedstve parku je aj Krajinské divadlo (Landestheater) z r. 1893 a oproti na námestí Makartplatz č. 8 stojí Mozartov dom (Mozart-Wohnhaus, nazývaný aj Tanzmeisterhaus), kde v r. 1773-1787 tento geniálny hudobný skladateľ býval (dnes malé Mozartovo múzeum). Severovýchodnú stranu námestia ukončuje barokový Kostol Najsvätejšej Trojice (Dreifaltigkeitskirche) z r. 1694-1702, ktorý bol vzorom pre známy viedenský Kostol sv. Karola, s rímskou inšpiráciou (priečelie zdobia sochy, v klenbe kupoly sú cenné fresky). Kostol sv. Sebastiána (Sebastianskirche) – zo starého chrámu z r. 1505-1512, prestavaného v r. 1749-1753, sa zachoval len rokokový portál s bustou jeho patróna, súčasný kostol je z r. 1822. Pri vchode do kostola je hrob, kde je pochovaný lekár, alchymista a astrológ Paracelsus, ktorý zomrel v Salzburgu r. 1541. Zaujímavý je tiež priľahlý cintorín Friedhof Sankt Sebastian z r. 1505-1511, ktorý vyniká nádhernou sochárskou výzdobou a náhrobkami, obklopenými arkádovou ochodzou z r. 1598-1603, napr. hroby Mozartovej rodiny (otec Leopold, nevesta Konstanz). Kaplnka archanjela Gabriela (Gabrielskapelle) v strede cintorína slúži aj ako mauzóleum arcibiskupa Wolfa Dietricha von Raitenau. Kapuzinerberg – kopec (638 m n.m.) na pravom brehu Salice je prístupný z ulice Linzergasse strmým schodiskom s 250 schodmi, tzv. Imbergstiege Weg. V polovici cesty je Kostol Sankt Johann am Imberg z r. 1681 so zaujímavým obrazom Kristovho krstu na hlav. oltári, alebo vyrezávanou kazateľnicou. Na kopci sa vo výške 475 m n.m. rozprestiera komplex Kapucínskeho kláštora (Kapuziner Kloster), ktorého kostol dokončili r. 1602. Pod ním sa týči veža Hettwä Bastei, z ktorej je nádherný výhľad na množstvo vežičiek a kupol Salzburgu. Aigen – jedna z najdrahších rezidenčných štvrtí mesta sa nachádza na jv. okraji Salzburgu, zaujímavý je tu zámok Schloss Aigen z r. 1402, park z r. 1780 v anglickom štýle a Kostol sv. Jána Krstiteľa (Heilige Johann dem Täufer) spomínaný už v r. 1411. Mesto je známe aj každoročným Salzburským festivalom (Salzburger Festspiele), ktorý sa koná v období od konca júla do konca augusta, ďalej 4,2 km dlhou motorkárskou dráhou Salzburgring (8 km východne od mesta), tiež slávnymi čokoládovými bonbónmi s názvom Mozartove gule (Mozartkugeln) alebo Salzburskými knedličkami (Salzburger Nockerln), ktoré sú rovnako známou sladkou pochúťkou. V Salzburgu je aj kasíno v zámku SchlossKlessheim v štvrti Wals-Siezenheim (tel. +43-662-854 4550, e-mail: office@casinoklessheim.at) i letisko Salzburg Airport W.A. Mozart (www.salzburg-airport.com), vzdialené asi 3 km na jz. od centra mesta, kde je zaujímavé múzeum lietadiel Hangar-7 Aircraft Museum.
INFO: www.stadt-salzburg.at, www.visit-salzburg.net, www.salzburg-rundgang.at, www.salzburg.at, www.salzburg.eu, www.salzburger-dom.at, www.salzburgmuseum.at, www.salzburg.info/cz/ (v češtine), www.mestasveta.cz/salzburg
Okolie Salzburgu:
Leopoldskron (www.schloss-leopoldskron.com)
– zámok z r. 1727-1744 je prístupný z centra Salzburgu tunelom Neutor cez výšinu Buckelreuth za cca 25 min. Hellbrunn (www.hellbrunn.com) – ďalší zámok, 5 km južne od centra, bol vybudovaný v r. 1613-1619 ako letné arcibiskupské sídlo či letohrádok (tzv. Lustschloss), má Veľkú hudobnú sálu, fresky a ozdobné kachličkové pece z r. 1608. Obklopuje ho najstarší park v štýle nemeckého baroka, s mnohými okrasnými fontánami i jaskyňami, zvláštne je malé kamenné divadlo Mechanisches Theater z r. 1740, v ktorom sa vodnou mechanikou s trikovými fontánami uvádzajú do chodu pohyblivé postavičky poháňané vodou (154 figúr). Na kopci Hellbrunner Berg stojí lovecký zámoček Monatsschlössel, ktorý údajne postavili za jeden mesiac v r. 1615, dnes uchováva exponáty Salzburského etnografického múzea (Salzburger Volkskundemuseum). Nachádza sa tu aj Steinernes Theater – kamenné divadlo v prírode, v ktorom sa uskutočnilo prvé predstavenie opery v nemecky hovoriacich krajinách severne od Álp (r. 1617), a tiež Salzburské zoo (Zoo Salzburg, Salzburger Tiergarten alebo Tierpark) so 140 druhmi zvierat z celého sveta.
Anif (www.anif.salzburg.at)
– 2 km za Hellbrunnom sa na brehu umelého rybníka týči malý novogotický, tzv. vodný zámok (Wasserschloss Anif), ktorý pochádza zrejme z 15. stor., aj keď má rysy staršej, neskorogotickej stavby. V r. 1693-1803 patrila táto bývalá letná rezidencia salzburských vládcov biskupom z Chiemsee. Dnes je zámok v súkromných rukách, interiér nie je preto prístupný verejnosti.
Hallein (www.hallein.gv.at)
– asi 20 km na juh od Salzburgu leží druhé najstaršie mesto Soľnohradska, soľné kúpele, letovisko a stredisko zimných športov, založené v 13. stor., soľ sa tu však získavala už v prehistorických, keltských a rímskych dobách (hall znamená v keltčine soľ). Zaujímavý je Kostol sv. Antona Pustovníka (Antonius Eremit) z 18. stor. s gotickým chórom, radnica (Rathaus) z r. 1601, Múzeum Tichej noci (Stille-Nacht-Museum) s hrobom Franza Xavera Grubera, autora piesne Tichá noc, svätá noc, a najmä Keltské múzeum (Keltenmuseum) s unikátnou zbierkou keltských artefaktov, ktoré súvisia s dejinami ťažby soli v regióne. Južne od Halleinu sa vypína kopec Dürrnberg s najzaujímavejšími pravekými objavmi v Rakúsku (zvyšky sídliska, ktoré vzniklo pri veľkých ložiskách soli), a neďaleké kúpele Bad Dürrnberg s ukážkovou baňou otvorenou pre turistov, kde sa môžu prejsť po podzemnom soľnom jazere.
Salzburský skanzen (Salzburger Freilichtmuseum)
– asi 15 km na jz. od Salzburgu sa na rozlohe 50 ha, v prír. rezervácii na úpätí kopcov Untersberg, nachádza múzeum v prírode, ktoré vystavuje pôvodné vidiecke stavby Salzburska od 15. do 20. stor. (celé farmy, remeselnícke a kováčske dielne, mlyny, píly, vidiecke školy, kaplnka atď.), najstaršia stavba pochádza z r. 1442. Klessheim – barokový zámok Schloss Klessheim, 4 km na sz. od centra Salzburgu, bol pôvodne malým domom, prestavaným v r. 1709-1732 na zámocký letohrádok a neskôr k nemu dobudovali anglický park. Dnes je v zámku salzburské kasíno (Spielbank, alebo Spielkasino).
Maria Plain
– známe pútnické miesto „Mariánska planina“, 4 km na sever od centra mesta, s krásnym rozhľadom od Baziliky Maria Plain z r. 1671-1679, ktorá uchováva zázračný obraz Madony zo začiatku 17. stor.
Gaisberg
– najkrajší vyhliadkový vrch v okolí Salzburgu, 12 km východne od mesta, s rozhľadňou (1 288 m n.m.), prístupný 13-15 % stúpaním cesty Gaisbergstrasse.
U ž i t o č n é i n f o r m á c i e
Podmienky vstupu:
Do Rakúska, ako do každej krajiny EÚ, môžu občania SR cestovať s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom vo forme identifikačnej karty, bez víz. Slovenskí občania sa môžu zdržiavať na území druhého členského štátu EÚ po dobu 6 mesiacov, v prípade dlhšej doby sú však povinní prihlásiť sa k prechodnému alebo trvalému pobytu. V prípade spoločnej cesty so psom, mačkou, fretkou atď. sa vyžaduje tzv. pas spoločenského zvieraťa so zaznamenanou vakcináciou proti besnote, príp. s inými veterinárnymi požiadavkami.
Zastupiteľské úrady:
Veľvyslanectvo Rakúskej republiky, Ventúrska 10, 811 01 Bratislava 1 – tel.: 02-5930 1500, 5464 1334 (konzulát), fax: 5443 2486, e-mail: pressburg-ob@bmeia.gv.at, www.rakusko.eu Botschaft der Slowakischen Republik (Veľvyslanectvo SR), Armbrustergasse 24, A-1190 Wien, Österreich (Rakúsko) – tel.: +43-(0)1-318 9055 200, fax: +43-(0)1-318 9055 208, mobil: +43-(0)664-340 1861 (len v núdzi), e-mail: emb.vieden@mzv.sk, www.vienna.mfa.sk, www.mzv.sk/vieden Honorarkonsulat der Slowakischen Republik, Innsbrucker Bundesstrasse 67, A-5020 Salzburg, Österreich (Rakúsko) – tel.: +43-(0)662-8300 4311, fax: +43-(0)662-8300 435, mobil: +43-(0)664-308 9400, e-mail: hubner@aon.at, hubner@hh-immo.at; honorárny konzul – p. Dr. Mag. Gerald Hubner
Dôležité kontakty:
tiesňová linka – 112, polícia – 133, požiarnici – 122, záchranka – 141, 144, lekárska pohotovosť – 141, lekárenská služba – 1550, Alpská horská služba – 140, nemocnica Salzburg (Landeskrankenhaus) – tel. +43-662-44820 (ulica Müllner Hauptstrasse 48), informácie o tel. číslach – 118877, dopravné poruchy a nehody – 123 (ARBÖ), 120 (ÖAMTC), 982 82 82 (ÖAMTC Euronotruf), letisko Salzburg (Flughafen) – tel. +43-662-85800, fax: 858 0110, 858 0220, e-mail: info@salzburg-airport.at, www.salzburg-airport.com, hlavná žel. stanica Salzburg (Hautbahnhof) – tel. +43-662-93000
Dopravné možnosti:
Pri ceste autom do Rakúska stačí slovenský vodičský preukaz, technický preukaz a Zelená karta. Od 1.1.2008 bola v krajine zrušená povinnosť celodenného svietenia. Maximálna povolená hranica alkoholu v krvi je 0,5 promile. K povinnej výbave patria bezpečnostné výstražné vesty (žltej, oranžovej alebo červenej farby s bielymi reflexnými pruhmi) – za chýbajúcu vestu alebo jej nepoužitie hrozí pokuta 14 €. Je prísne zakázané telefonovať počas jazdy z mobilného telefónu (okrem handfree). Rýchlostné limity – obec 50 km/h, mimo obce 100 km/h, rýchlostná cesta 100 km/h, diaľnica 130 km/h. Pre osobný automobil stojí diaľničná nálepka na 10 dní 7,90 €, na 2 mesiace 23,00 €, na 1 rok 76,50 € (ročná platí od 1.12.2010 do 31.1.2012).
Zdravotná starostlivosť:
Občania SR by mali mať pri ceste do Rakúska vybavený Európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý platí vo všetkých štátoch EÚ. Po jeho predložení má občan SR nárok na zdravotnú starostlivosť za rovnakých podmienok ako občan Rakúska. Odporúča sa uzavrieť aj komerčné cestovné a zdravotné poistenie, ktoré zahŕňa poistenie liečebných nákladov. Úroveň zdrav. starostlivosti v Rakúsku je na veľmi dobrej úrovni, rovnako je dobrá dostupnosť bežného zdrav. ošetrenia aj odborných lekárskych výkonov, vrátane prvej pomoci.
Bezpečnostná situácia:
Vnútorná bezpečnosť v krajine je pomerne vysoká, bezrizikový je aj pohyb cudzincov vo večerných hodinách v centrách väčších miest.
Telekomunikácie:
telefonická predvoľba Rakúska +43 alebo 0043, Viedeň +43-(0)1, Salzburg +43-(0)662. Roaming v Rakúsku prevádzkujú viacerí operátori – s technológiou GPRS: Hutchison 3 (zobrazenie na displeji 3 AT) s typom siete GSM 3G, Orange (na displeji Orange A, Orange AT, One, A one, 232-05, A05) s GSM 1800/3G, A1 Mobilkom (na displeji A1) s GSM 900/1800/3G, T-Mobile (na displeji max.mobil, T-Mobile A, A max., A03, 232 03) s GSM 900/1800/3G.
Turistické úrady:
Tourismus Salzburg GmbH, Auerspergstrasse 6, A-5020 Salzburg, Österreich (Rakúsko) – tel.: +43-(0)662-889 870, e-mail: tourist@salzburg.info, www.salzburg.info – turistické informačné kancelárie Touristinformation Büro: 1.) letisko – Info-Terminal Flughafen, Innsbrucker Bundesstrasse 95; 2.) hlavná žel. stanica – Tourist Info – Salzburg Hauptbahnhof, Bahnhofsvorplatz, tel. +43-(0)662-8898 7340; 3.) centrum – Tourist Info, Mozartplatz 5, tel. +43-(0)662-8898 7330 4.) Salzburg-juh – Tourist Info – Salzburg-Süd, Alpenstrasse, P+R-Platz, tel. +43-(0)622-8898 7360. Internet: Salzbursko – www.salzburg.gv.at, www.salzburgerland.com, www.salzburg-umgebung.com; Salzburg – www.stadt-salzburg.at, www.salzburg.info, www.visit-salzburg.net, www.salzburg-rundgang.at (informácie a pozoruhodnosti), www.salzburg.at, www.salzburg.eu, www.salzburg.city-map.at, www.salzburger-dom.at (dóm), www.salzburg.info/cz/ (v češtine), www.mestasveta.cz/salzburg
(Zmena údajov vyhradená) Ing. Stanislav Šimek
CESTOVATEL 11/2011
