Aj pre študentov vysokých škôl cestovného ruchu.
To som mal ešte časopis a jednu brigádničku, ktorá práve úspešne absolvovala tretí ročník štúdia cestovného ruchu. V redakcii sme sa bavili o jednej skúsenosti. Rodinka šla autom do Španielska. Do hotela. Tak sa jej tam páčilo, že sa rozhodla pobyt si predĺžiť. Aké bolo zhrozenie, keď na recepcii pýtali dvojnásobnú sumu. Doma to stálo oveľa menej. Zahanbení zavolali do svojej cestovky a tam si pobyt doplatili za výrazne menšiu cenu. Brigádnička sa čudovala a tak som jej urobil malú prednášku.
Vieš, dievča moje, existujú viaceré ceny. To čo sa rodinke stalo, bolo, že ochutnali pultovú cenu. Tá je najvyššia. Keď prídete počas sezóny do hotela a je skoro plný, nikto sa sa s vami nehrá.
Že o tom sa neučíte? Nič si z toho nerob. Aj ja som sa za socíku na výške učil sprostosti. Iné, ale to je vlastne jedno.
Potom existujú alotmentské ceny. Cestovka sa v zime dohodne s hotelom, dostane nižšiu cenu, v predajnej cene je samozrejme zarátaný aj zisk, náklady, propagácia. No a ak to nevyjde, zo dva týždne pred zájazdom hotel predá dohodnuté izby aj inému. Žiadna záloha sa pritom neplatí.
No a do tretice existujú garantované ceny. Veľká cestovka si v hoteli objedná zo 20 izieb alebo aj viac. A od júna do konca septembra. Napríklad. Na niekoľko splátok zaplatí vopred izby bez ohľadu na to, či sú predané, alebo nie. V mimosezóne sú výsledné ceny veľmi nízke oproti sezónnym a balansuje sa niekedy na ostrí noža.
Toto si môžu zväčša dovoliť len silní hráči. S rozhodujúcim vplyvom na trh. Nielen najbohatší, ale aj s najvyššou mierou rizika. To sú tí, ktorým tisíce ľudí vyplatili zálohy, alebo celé sumy. Bolo to za výhodnejšiu cenu.
Toto všetko čo som napísal je pravda, ale ako to už býva, pravda relatívna. Existuje ešte množstvo odtieňov fungovania cestoviek. To súvisí aj s tým, či spolupracujú s viacerými hotelmi v rámci koncernu, či obľúbenosti toho ktorého strediska. V zásade platí to čo v našej gramatike. Všetko má svoje výnimky.
No a aby som to ešte viac poplietol, máme tu aj agentúry, ktoré nemajú svoj produkt, ale predávajú zájazdy iných cestovných kancelárií. Do toho vstupujú osobné vzťahy, dôvera, výška provízií…
Podstata je dnes tá, že prehodiť všetko na cestovku a občana, je nepoctivé. Kto na budúci rok zaplatí po týchto skúsenostiach zálohy v rámci first minute? A kto cestovkám vráti to, čo už zaplatili? Aj hotelieri sú v kaši.
Vláda, akoby predplatila budúci krach veľkých cestoviek, pustila sem viac zahraničných, vytvorila si tisíce naštvaných občanov. a rozhádže jedno ekonomické odvetvie, kde pracujú desaťtisíce ľudí.
Ľudia vydržia veľa. Aj ekonomické experimenty. Ale, keď to praskne, neželám si čo bude. Ja sa toho skôr obávam.
