Moji drahí priatelia. Prepáčte, že som začal čistiť tento profil. Už tam od druhých neuverejním nim iné, len svet cestovania a cestovného ruchu. Samozrejme, okrem mojich niektorých statusov. Sám si určujem pravidlá, sám ich porušujem. Na stránke časopis Cestovateľ nebude ani to moje,často politické pindanie, len cestovanie. Tak aj na www.cestovatel.eu. Ide predsa sezóna, už sa to rozbieha. hurá.
Teraz som si pripravil status CK Hydrotour o ostrove Rodos. A k nemu chcem pridať niečo aj ja. “Lebo tento ostrov mám strašne rád a mám odtiaľ toľko nádherných spomienok…
Tú najkrajšiu spomienku síce nemám, ale aj tak. Je to vlastne môj sen o ceste na Rodos niekedy v polovici apríla. Vtedy tam, v borovicových lesoch rastú hríby. A ja by som s nimi prišiel na bystrické námestie, korzoval sa s košíkom a len tak rozprával o tom, že som ich našiel tu, kúsok za mestom.
Úžasne sa mi páči história ostrova, ktorá v Maltézskych rytieroch stále žije. Rodskí rytieri boli statoční bojovníci, ale najviac som si cenil ich stredovekú nemocnicu, kde, aj synovia zo šľachtických rodov, rytieri, chodili ošetrovať chorých a slabých. Lebo, ľuďmi sa stávame, nie v pýche a bohatstve, ale v pokore a láske, ktorá sa pretavuje do lásky k ľuďom.
Sedel som raz v tieni antického stĺpa s výhľadom na more. A pozreral sa na antickú kamennú dráhu pre bežcov. Má tak 2300 rokov. Trénoval na nej nejaký adolescent. Úžasná minulosť ktorá stále žije.
Z ostrova Rodos sa dá plaviť aj na výlety. Na pôvabný ostrov Simi, kam sa môžete pri troche šťastia dostať aj za sprievodu hravých delfínov. Je to príjemné rozptýlenie z vylihovania na pláži. Alebo si môžete odskočiť do tureckého mesta Marmaris, kde som prežil malé dobrodružstvo.
V starom meste som si najskôr odfotil citát z Koránu, ktorý hodnotil zásluhy Budhu, ktorý priniesol silu myšlienky, Mohameda, ktorý priniesol silu viery a Ježiša, ktorý svetu priniesol lásku.
Keď som sa potom pozrel na more, našiel som si miesto na hornej palube, tak trochu vzadu v strede. Bol som múdry. Vlny občas vyšplechovali aj na tú hornú palubu. Neviem, prečo personál rozdával vrecúška, veď bolo dosť vĺn, ktoré všetkých a všetko umývali. Ja som z lode vystúpil suchý.
Ak sa na Rodos vyberiete, dajte mi vedieť, či v starom meste čašníci spred cukrární stále vykrikujú, núkajúc obrovské torty slovami kalorische bomba. Ženy to normálne zdesene obchádzali. Asi sa báli, že im potom vybuchnú plavky..
Teraz však niečo úplne vážne. Navštívte aj Lindos s akropolou staršou ako aténska, údolie motýľov, pláž Tsambika, ktorá má aj svoje piesočné duny. Jedna je naviata.a opretá o strmú skalu. Kto po šudiacom sa piesku vyjde až hore, je frajer. Z druhej strany je na skale kláštor, kam sa chodia modliť ženy, ktoré nemôžu otehotnieť. Neviem ako to je, či je kláštor ženský, alebo mužský.
Nad tým všetkým je však rada. Požičajte si auto, alebo tí mladší nejakú motorčičku. A zájdite si na každú poľnú cestu. Objavíte toľko krásnych pláží, až vám srdce začne spievať.
A aha, zabudol som na Rodský kolos, jeden z antických divov sveta. Zemetrasenie soche nedalo dlho žiť. Bola symbolom pýchy. Vtedy sa zrodilo aj príslovie. Rodčan sa chvastal, čo všetko dokáže na svojom ostrove, aké výkony dosiahne. Ktosi mu lakonicky povedal. HIC RODOS, HIC SALTA. Tu je Rodos, tu skoč.
