Kalábria tvorí z geografického hľadiska špičku talianskej „čižmy“ – Apeninského polostrova. Horská krajina medzi dvoma moriami nedotknutnou prírodou vábi k objavným a dobrodružným cestám mnohých turistov.
Antickí Gréci nazvali dnešnú Kalábriu – Taliansko, ako spomienku na mýtického Taliana, Odysseovho vnuka a kráľa, sídliaceho v Squilackom zálive. Označenie Kalábria bolo na špic Apenínskej „čižmy“ prenesené zo Salentínskeho polostrova v Apuli, ku ktorej pôvodne patrila, v dobe byzantskej. Len málo talianskych regiónov sa stretáva s väčšími predsudkami ako Kalábria. Kalábria je skutočne krajina, ktorá poznala všetky zostupy i pády, ale je to tiež krajina prívetivých ľudí, o ktorých pohostinnosti sa vie naširoko. A nakoniec je to i krajina, ktorá vlastní bohatstvo, ktoré rozvinuté severnejšie regióny už dávno stratili, nedotknutú prírodu, čas a pokoj.
Špičku Apenínskej „čižmy“, pretiahnutú smerom k juhu, ohraničujú dve pobrežia: východné pobrežie pri Jónskom mori pripomína svojimi otvorenými, dlhými, plochými a lákavými plážami atmosféru Grécka. Na západnom pobreží sa vnútrozemské hory približujú takmer k Tyrrhenskému moru a strmými útesmi, čarovnými zátokami a skalnatými ostrovčekmi vzdorujú sile vetra a vĺn. Kalábria je medzi cestovateľmi nazývaná rajom pre kúpanie, pretože má jedinečné pobrežie s dĺžkou 780 km.
Kalábria je tiež vrchovina a pohorie. Vo svojej rozmanitosti ponúka syntézu takmer všetkých talianskych krajín. Na severe s Basilikatou sa dvíha dolomitský vápencový masív Pollino, od roku 1994 chránený ako národný park. Na východ sa k Jónskemu moru rozprestiera nížina Piana di Sibari, zatiaľ čo na západe naráža Tyrrhenské more priamo na vrchovinu Catena Paolana. Lesnatá je tiež krajina žulových vrchov, ktorých najzápadnejší výbežok tvorí rozprávkovo krásne monumentálne Capo Vaticano. Na samotnej špičke Apenínskej „čižmy“ sa nachádza pohorie Aspromonte, kde bol v roku 1994 vyhlásený národný park.
Už niekoľko rokov Kalábria využíva svoj jedinečný potenciál: neporušenú prírodu s troma národnými parkmi, malebné pobrežia, jedinečné poľnohospodárske produkty a vynikajúcu taliansku kuchyňu, tradičné remeslá a živé kultúrne tradície.
V posledných rokoch sa tu rozvíja aj agroturistika a po celej krajine sú k dispozícii usadlosti, statky a šľachtické vily, ako ideálne miesta na trávenie dovoleniek.
Čo sa týka kuchyne v Kalábrii, určite tu na cestovateľov čakajú príjemné prekvapenia. Pšenica, olivový olej a víno, sú základnými kameňmi tejto kuchyne. Taktiež tu môžeme nájsť množstvo citrusov a banánovníkov. Podľa historických údajov, boli prvé citrusy do Kalábrie dovezené už v staroveku. Paradajky a papriky dovezené z krajín Nového sveta našli vďaka Španielom v južnom Taliansku nový domov.
Rovnako zaujímavé je, že od 17. storočia vládnu kalábrijskej kuchyni feferónky. Filozof Tommaso Campanella popísal liečivé účinky týchto juhoamerických ľuľkovitých rastlín ako prvý a ešte dnes ľudia veria na ich afrodiziakálnu moc. To, že je Kalábria morská krajina, odráža sa aj v ich kuchyni. Antipasto alebo predjedlo, to je napríklad obložený tanier s nakrájanou salámou, šunkou, koreneným syrom, olivami a zeleninou nakladanou v oleji. Taktiež v ponuke predjedla môžeme nájsť i gratinované mušle, sardely marinované v citrónovej šťave, alebo kaviár. Pasta prima – ako prvý chod, sa podávajú väčšinou cestoviny, ktoré niekde ešte stále vyrábajú ručne. Pripravujú sa z cesta umieseného z pšeničnej múky a vody. K tomu sa podávajú zeleninové alebo mäsové omáčky. K prvému chodu sa okrem cestovín podáva tiež polievka, napríklad hustá polievka zo sušených fazulí, rôzne druhy zeleninovej polievky a iné.
Neexistuje také miesto v Kalábrii, tak ďaleko od mora, aby neboli k dispozícii čerstvé ryby. Podávajú rôzne druhy. Napríklad mečúň sa môže pripravovať s olivami, paradajkami, s olejom, citrónom, kaparami, petržlenom a oregánom, alebo grilovaný so zálievkou oleja, citrónovej šťavy, oregána a s pár kvapkami morskej vody. Pečené ryby a plody mora sa na juhu nazývajú frittura di paranza.
Samozrejme, nemôžme zabudnúť na dezerty. Aj keď niektoré reštaurácie ponúkajú ako dezert väčšinou obyčajnú zmrzlinu, môžeme tiež natrafiť na talianske lahôdky: figy plnené mandľami alebo orieškami, tiež na krémy z čerstvých lesných plodov.
Na záver časti o talianskej kuchyni musíme pripomenúť i výborné talianske vína. Už antickí Gréci nazvali dnešnú Kalábriu krajinou vína. Najznámejšie vína pochádzajú z viníc v Ciró. Od antiky sa lisujú červené hrozná odrody Gagliopoppo.
Keď sa presunieme z talianskej kuchyne k talianskym mestám, musím spomenúť hlavne navštívené Catanzaro, Soverato, Reggio di Calabria, Tropea s nádherným Capo Vaticano a Pizzo.
Catanzaro. Bolo založené Byzanticami, ako obranný hrad. Na význame však získalo až v noramnskej dobe. Hospodárska kríza, mor a predovšetkým ničivé zemetrasenia v rokoch 1638 – 1783 viedli k predčasnému úpadku mesta. Neskôr, po zjednotení Talianska, začalo sa v roku 1870 s jeho obnovou. Promenáda Corso Mazzini sa tiahne naprieč starým mestom. Máloktorá zo starých stavieb sa však zachovala v neporušenom stave. Catanzaro preto nemá turistom čo ponúknuť – okrem bežného obchodného ruchu.
Soverato. Otvorená zátoka so svetlou piesočnou plážou a krištáľovo čistým morom láka do Soverata všetkých, ktorí obľubujú vodu, predovšetkým plavcov a surfistov. V mestečku nachádzame nádherné oleandre rôznych farieb a tiež krásne palmy. Aj keď toto rybárske mestečko nezostalo celkom ušetrené od staviteľských zásahov, stále si zachovalo šarm.
Reggio di Calabria. Toto, snáď najjužnejšie mesto, nachádzajúce sa na samotnom špici Apenínskej „čižmy“, sprevádza povesť mesta organizovaného zločinu.
Reggio bolo založené Grékmi v 8. storočí pred Kristom a odvtedy hralo v dejinách Talianska významnú úlohu. Zemetrasenia v rokoch 1783 – 1908 ďalekosiahle zničili architektonické svedectvo z predchádzajúcich dôb. Vďaka jedinečnej polohe pri Messinskom prielive a novej výstavbe v historizujúcom štýle však Reggio zostáva i naďalej pekným mestom. Piazza Indipendenza ústi od roku 2000 na morskú promenádu navrhnutú slávnym architektom Pierom Luigi Nervim. Nová promenáda sa tiahne pozdĺž staršej triedy Lungomare, lemovanej mohutnými gumovníkmi, magnóliami a vysokými palmami.
Tropea. Je 1 z najnavštevovanejších miest Kalábrie, rozkladajúce sa na rozhraní Zálivu sv. Eufemia a Giora Tauro. Pochádza z grécko-normanskej doby. Z nej sa zachovalo množstvo historických pamiatok, ako napr. normanská katedrála z 11. st., Kostol sv. Márie, vybudovaný na vrchole skalnatého útesu, Kostol sv. Františka z Assisi a veľa iných kostolov, kaplniek a palácov, ktoré spolu s úzkymi uličkami dotvárajú typický obraz tohto mesta.
Najúchvatnejší pohľad na Tropeu sa ponúka priamo od mora; nad pruhom bieleho piesku sa vypínajú skalné steny, na ktoré plynulo nadväzujú steny starých mestských palácov. Úžasný pohľad sa nám naskytne taktiež zo zachovaného starého mesta na tyrkysové more a pláže s jemným bielym pieskom. Tropea z pohľadu turizmu patrí k jednému z najobľúbenejších letovísk v Kalábrii.
Už od stredoveku si mesto dokázalo udržať nezávislosť a malo vlastný parlament. Tieto privilégiá pritiahli do mesta urodzených šľachticov a podnikavých obchodníkov, ktorých paláce ešte dnes lemujú ulice. V labyrinte spletitých uličiek nájdete príjemné reštaurácie, ale taktiež množstvo obchodíkov so suvenírmi.
Vítanými atrakciami sú tiež: veľký aquapark v Zambrone, alebo výlet loďou na Liparské ostrovy, ktoré sú z Tropey dobre viditeľné.
Lipárske súostrovie je skutočne pozemským rajom v Tyrrhensskom mori. Ostrovy dlhý čas slúžili ako trestanecké kolónie. Dnes sú to turisticky vyhľadávané ostrovy, s ohľadom na ich krásnu, no divokú prírodu. Ostrovy majú nádherné pobrežia, čistú vodu v mori, skrátka je to raj na zemi. Lipárske súostrovie susedí s ostrovom Sicília. Liparské súostrovie je vulkanického pôvodu a rozloha 7 najväčších ostrovov je 117 km2. Severne od ostrova Sicília sa nachádzajú ostrovy Vulcano, Lipari a Salina. Ostrov Lipari je najväčším z ostrovov. Západne od Sicílie ležia ostrovy Filicudi a Alicudi. Severovýchodne od Sicílie sú to Panarea a Stromboli.
Všetky ostrovy majú stredomorskú až subtropickú klímu. Hĺbka mora okolo týchto ostrovov je okolo 1500 m, čo dodáva ostrovom výšku okolo 1000 m n. m. Skutočne veľké rozmery. Všetky ostrovy boli v minulosti činnými sopkami, ale v súčasnosti sú aktívne len tri: Stromboli, Lipary a Vulcano.
Okrem toho všetkého nemôžeme zabudnúť na romanticky krásne Capo Vaticano. Polostrov Monte Pora je najkrajší práve pri myse Capo Vaticano. Môžeme tu vidieť krásne žulové útesy, na ktoré naráža tyrkysové more. Pláže sú s jemným bielym pieskom. Z rezortu Capo Vaticano je romantický výhľad na Liparské ostrovy a z niektorých miest až na Sicíliu. Táto oblasť bola turistami objavená len pred niekoľkými rokmi. Tí však zostali očarení jej krásou, panenskými plážami a svojským spôsobom života plným tradícií.
Talianska organizácia na ochranu prírody potvrdila v tejto oblasti vysokú kvalitu vody.
Na koniec časti o mestách nazeráme do Pizza. Mestečko Pizzo sa rozkladá na skalnatej plošine nad zálivom Golfo di Sant Eufemia. Zmrzlinári na námestí Piazza Repobblica, sú obzvlášť hrdí na svoj vynález: tartuffo, alebo guľu orieškovo-čokoládovej zmrzliny s tekutým čokoládovým krémom vo vnútri, posypanou kakaovým práškom. Zákusok vyzerá veľmi lákavo a skutočne aj vynikajúco chutí.
Charakteristickou črtou mestečka Pizzo je tiež Chiesetta di Piedigrotta. Je to malý kostolík vytesaný do skaly na pláži. Vybudovali ho v 17. storočí námorníci z Neapola, po tom, čo sa zachránili z nebezpečnej búrky. Na konci 19. storočia sa miestny umelec Angelo Barone chopil krompáča, rozšíril jaskyňu a vyzdobil ju desiatkami sôch svätcov, ktoré tesal priamo do mäkkého pieskovca. Jeho syn Alfonso pokračoval v tejto práci. Najnovšími dielami v tejto jaskyni sú dva medailóny s portrétom pápeža Jana XXIII. a Johna F. Kennedyho a ďalej je kľačiaci Fidel Castro.
Každý rok 2. júla večer sa tu koná na počesť Madonny delle Grazie ohňostroj.
Mgr. KATARÍNA ŠUCHOVÁ
