Moje priateľky, veľké cestovateľky, hlavne Marika, ktorá sa pravidelne motá kade tade po svete, sa rozhodli spraviť si menší predĺžený víkend do Milána. Spýtali sa ma, či sa nepridám. Súhlasila som. Veď vidieť Miláno určite za to stojí…
Drobná nevýhoda je pristátie 50 kilometrov od mesta a nutnosť dopravy z Bergama do Milána autobusom. Ešte pred cestou sme si na internete našli významné pamätihodnosti Milána. Zastavili sme sa v kníhkupectve a kúpili sme si sprievodcu Miláno do vrecka. Pricestovali sme neskoro večer. Nevedeli sme nájsť ubytovanie, no Marika svojou španielčinou transformovanou do taliančiny a prívetivosťou sa hneď prihovorila jednému pánovi, ktorý nám ochotne ukázal cestu a dal sa s nami do reči. Ubytovanie bolo síce poskromnejšie a rušené častou premávkou, no povedali sme si, že to nejako vydržíme. Veď nám predsa ide o to vidieť metropolu Talianska.
Čo nás uchvátilo a vyrazilo dych, bol pohľad na katedrálu Duomo. Dalo sa k nej celkom pohodlne a za krátky čas docestovať autobusom. Aj v autobuse boli dobrí ľudia, ktorí nás nasmerovali do uličky, odkiaľ sa potom krásna budova vynorila akoby z mora. Pripadala nám ako čarovné koralové útvary. Vraj ju budovali postupne až polstoročie – možno preto je taká nádherná.
Keď sme prechádzali po ulici značkových módnych obchodov a vstúpili na námestie, zrazu sa nám naskytol fascinujúci pohľad na katedrálu mesta. Jej sivá fasáda z mramoru siaha až k nebesiam. Je to určite najpôsobivejšie miesto celého Milána. Najväčšia gotická katedrála na svete a tretí najväčší kostol v Európe – zvonku ju zdobí až 2 245 sôch a 135 vežičiek. Stačí si tam sadnúť na schody a s úžasom sa pozerať, vnímať atmosféru kŕmiacich sa holubov, ktorých je tam neúrekom, a preniesť sa o pár storočí do minulosti. Čo mňa ako turistu zaujalo, bola socha svätého Bartolomeja odratého z kože, ktorú mal prehodenú cez ruku. Bolo na nej vidieť každý sval, do detailu prepracované cievy a kosti. Pre niekoho je to možno morbídne, no pre niekoho silná emócia… Dá sa vystúpiť aj na strechu a môžete si nerušene vychutnať pohľad na katedrálu alebo rozľahlé mesto a vzdialené Alpy.
Priamo oproti katedrále stojí nádherná zasklená novorenesančná pasáž Galleria Vittorio Emanuele II. Táto neoklasistická arkáda zo skla spája Milánsku katedrálu s operou La Scala. Zaujímavé je, že architekt, ktorý pasáž postavil, sa v nej len pár dní pred slávnostným otvorením zabil pri páde zo strechy.
V Miláne kraľuje móda. Je tu množstvo luxusných obchodov s módnymi značkami ako Prada, Gucci, Louis Vouitton. Keď sme už v takom meste, bol by hriech aspoň si to nepozrieť. Tak sme nakukli do obchodu Prada, no pohľad na sumy nás utvrdil v tom, že tadeto asi naša cesta nepovedie. Zostaneme radšej pri múzeách, obrazoch svetoznámych maliarov, divadle. (Keďže sa však o Miláne hovorí ako o meste módy, chcela som si doniesť z Milána nejaký pekný kus oblečenia. Išla som sa ešte popozerať trochu po meste a keď som potom prišla za priateľkami do múzea Castello Sforzesco s taškou Zara, prischla mi prezývka Zara girl…)
Začali sme s obrazárňou Pinacoteca di Brera v časti Brera. Názov Brera získala podľa lúky, na ktorej bola postavená v roku 1809 Napoleonom I. – jeho socha stojí na nádvorí galérie. Je to jedna z najväčších talianskych galérií. Je tu 219 obrazov, poväčšine svetoznáme obrazy od talianskych maliarov ako Tiziana, Caravaggia, Belliniho. Väčšina obrazov má náboženský motív, napr. Belliniho Madona má obrovskú emocionálnu silu. Alebo Mantegnova Lamentácia nad mŕtvym Kristom (Kristus morio) – nesentimentálne stvárnenie mŕtveho Ježišovho tela, zvlášť cenná je Pietà od Giovanniho Belliniho. Mne sa najviac páčil obraz od Fransesca Hayzea II Bacio (Bozk).
Na architektúru Milána mala vplyv aj naša cisárovná Mária Terézia. V 18. storočí zaviedla mnohé sociálne a občianske reformy a za jej vlády sa v Miláne postavili významné budovy, ktoré sú pýchou mesta až do dnešných čias. Napríklad aj Teatro alla Scala, ktoré sa otvorilo 3. augusta 1778 a patrí k najslávnejším operným domom. Z ulice budova nevyzerá až tak vábivo, no vo vnútri vás očarí. Šesť poschodí lóží je vykladaných zlatom a lemovaných karmínovým zamatom. Účinkovalo tu veľa slávnych osobností ako Maria Callas, Placido Domingo, Luciano Pavarotti, Guiseppe Verdi atď.
Nenechali sme si ujsť ani slávnu ulicu Via Montenapoleone s množstvom obchodov, kaviarní, no a večer sme si posedeli pri pravej talianskej pizze v štvrti Navigli. Je to dvojkilometrová štvrť plná reštaurácií, barov a nočného života pozdĺž kanála Navigli.
Chceli sme vidieť slávne majstrovské dielo od Leonarda da Vinciho Posledná večera. Je v kostole rádu dominikánov Santa Maria delle Grazie. No tu je potrebné zabezpečiť si vopred rezerváciu. Stojí za to vidieť aj jeden z najstarších kostolov v Taliansku a to baziliku sv. Ambróza. Je tu zbierka benátskeho umenia, obrazy, sochy, známy Caravaggiov Košík s ovocím či Madona s baldachýnom od Botticeliho.
Naplánovali sme si aj návštevu hradu Castello Sforzesco. V druhej polovici 15. storočia bol prebudovaný a zväčšený z pôvodnej starej pevnosti Visconti. Hrad je elegantným renesančným sídlom obklopeným parkom – oborou, ktorá slúžila na poľovačky a bola obohnaná múrom. Zver vraj do obory dovážali až od jazera Como. Dnes je park príjemným miestom na oddych. V súčasnosti je hrad múzeom, nachádza sa v ňom aj slávne dielo Michelangela Pieta Rondanini. Najznámejšou miestnosťou zámku je Salla delle Assa, v ktorej sú zachovalé stropné maľby od Leonarda da Vinciho. Všetky významné pamiatky sú v historickom centre, netreba ani použiť metro či autobus, stačí ísť peši. Ani sveta neznalý človek nemá problém sa tam vyznať a rýchlo sa zorientuje. Stačí sa dostať na námestie Piazza del Duomo, kde je väčšina zaujímavostí mesta.
Miláno, to sú aj zachovalé starobylé brány nazývané Porta, napr. Porta Bohemica, Porta Tizinese. Nás uchvátili starobylé rímske ruiny, ktoré sú v prednej časti Baziliky San Lorenzo a sú jednou z mála rímskych pozostatkov v Miláne. Tých stĺpov je šestnásť a je to miesto, kde sa stretáva talianska mládež.
Miláno to je, samozrejme, aj futbal – AC Miláno a Inter Miláno. Akurát v čase našej návštevy bol zápas AC Miláno so Spartou Praha, tak v celom meste bolo plno futbalových fanúšikov aj z Českej republiky.
Cestou domov v lietadle sme sa dali do reči s mladou Taliankou Nataly. Dôkaz o tom, že svet je malý – má priateľa, lekára gréckeho pôvodu, pracujúceho v Bratislave.
Ing. Janka Martincová, PhD.
Ing. Mária Zimková, CSc.
RNDr. Eva Uhliarová, CSc.
CESTOVATEL 092013
