Cestovanie nie je len zber zážitkov a fotografií. Je to aj ponaučenie a trebárs i hľadanie niečoho užitočného pre svoju krajinu. Dvojnásobne to platí pre politiku. A keďže som krajský i mestský poslanec, teda regionálny politik, tak by som svet mal aj vnímať.
Jedna z krajín, ktoré ma výrazne ovplyvnili, je Nórsko. Najbohatšia krajina Európy. Áno, bolo úžasné pozorovať údiv sprievodcu, ktorý náš autobus smeroval na dlhom fjorde k trajektu, keď po roku namiesto trajektu našiel veľký a moderný most. Obrovské investície do infraštruktúry robia z Nórska veľmi príjemnú a na život príťažlivú krajinu. Všade čisto, všetko tak, ako má byť. Je to raz aj naša budúcnosť?
Všímal som si však aj čosi iné. Napríklad skromnosť a tradície úspor. Ten istý sprievodca upozorňoval, aby sme si na taniere naberali len toľko, koľko zjeme. Lebo je neslušné a spoločensky nevhodné plytvať potravinami. To platí v najbohatšej krajine Európy! Nie je aj to jeden zo zdrojov bohatstva? Takmer nikde som nevidel nadmerne veľké vily, také štvrte bohatstva, aké sú u nás, v Nórsku takmer neexistujú. Zato každý si o každom môže prečítať, aký má majetok a príjmy. Nórsko je krajina, kde vraj takmer neexistuje korupcia. To je niečo takmer neuveriteľné. Ponaučenie? Postupne som dospel k názoru, že už nechcem dostať ani najmenší suvenír. Ak niekam idem, robím to kvôli práci poslanca. Odmietam aj fľašu vína. Len tak môžem byť nezávislý. Nezávislosť totiž nie je v straníckej príslušnosti, ale vo vzájomných službičkách a vzťahoch. To je tiež jeden z odkazov Nórska.
Vedľa cesty lemujúcej fjord nad ktorým sa týčili vrchy pocukrované ľadovcom, nejaký miestny sedliak rozložil kempingový stolík, na ňom boli navážené čerešne, pridal kasičku a cenu. Bolo by neefektívne tam sedieť a tak si šiel po svojej robote. Ani z nášho česko – slovenského autobusu nikto nevzal jedinú čerešňu zadarmo. Morálka, to je ďalšie silné ponaučenie. Súvisí aj s korupciou. Pamätám si na časy, keď mi ktosi povedal, že aj ty by si kradol, keby si mal možnosť.
A čo keď to tak nie je?Alebo aspoň, čo keď to tak nemusí byť? Radšej budem, keď o mne niekto povie, že som hlúpy, naivný, že sa mýlim, ako by niekto spochybňoval moju morálku a česť. Nórsko, to nie je len bohatstvo ropy, ale aj slušnosť, česť a morálka.
Nadchol ma marketing v Bergene. Toto mesto na brehu oceána sa pýši tým, že je najdaždivejšie v Európe. Je to súčasť propagácie. V informačnom centre predávajú dáždniky a pršiplášte, lepšie je kúpiť si pršiplášť, dáždnik často vyvráti vietor. Videl som škôlkárov, ktorí sa hrali na pieskovisku v pršiplášťoch, v obchode s obuvou bol zo všetkého najlepší výber čižiem. A predsa to ide. Marketing musí byť odvážny, propagácia pravdivá a vábivá.
Mojou orientáciou je regionálny rozvoj a cestovný ruch. Chápem i to, že potrebujeme veľké centrá cestovného ruchu, ktoré sú výrazne komerčné. Ale, Nórsko žije najmä z čistých a malých stredísk cestovného ruchu, kde ľudia nachádzajú prácu v tejto oblasti a kde je hlavnou atrakciou príroda a jej bohatstvo. Pred horskou chatou nám rástli osičníky a mňa až srdce bolelo, ako som ich chcel zbierať a sušiť. Tu však boli ozdobou pre všetkých návštevníkov. Nevidel som veľa služieb, nebolo ani veľa ľudí, ale bol to skutočný, na prírodu orientovaný cestovný ruch. Inak, aj lyžiarske strediská sú zväčša skromnejšie vybavené. Akurát všetky sú s osvetlením. Veď v zime by sa tam dalo denne lyžovať len tri, štyri hodiny.
Ja viem, že Nórsko má ropu. Predovšetkým má však morálku, česť a slušnosť. Bohatstvo sa tam nevypína, chudobu nevidieť a ono to pravdepodobne súvisí. Banská Bystrica ide dopredu. Nikdy nebude Nórskom a to je dobre. Nech je Bystricou. Ale cestu k zrýchleniu vidím práve v tom, čo ma naučilo Nórsko.
