Hovorí sa, že Štokholm je jedno z najkrajších hlavných miest na svete. Rozkladá sa na štrnástich mostmi prepojených ostrovoch jazera Mälaren, tesne pri Baltskom mori. Prvá zmienka o meste pochádza už z roku 1252, kedy sa tu nachádzal dôležitý trh so železom pochádzajúcim z baní v Bergslagene. Mesto bolo údajne založené z dôvodu obrany iného mesta – Sigtuny, kvôli útokom z mora a plieneniu. Hlavným mestom Švédska sa Štokholm stal v roku 1523.
Priame letecké spojenie z Bratislavy robí mesto ľahko dosiahnuteľným pre každého. Po necelých dvoch hodinách letu zosadáme na druhom najväčšom štokholmskom letisku Skavsta, ktoré je od mesta vzdialené približne 100 kilometrov. Po prílete si vyberáme jednu z niekoľkých autobusových spoločností, ktoré premávajú medzi letiskom a mestom. Cesta trvá približne hodinu a pol a autobus má konečnú neďaleko centra, na obrovskej stanici T-Centralen. Tá je akýmsi hlavným dopravným uzlom mesta, odchádzajú odtiaľto autobusy, vlaky a stretáva sa tu všetkých päť liniek štokholmského metra.
Samo metro si zaslúži pozornosť, jeho stanice sú totiž jednými z najkrajších v Európe. Skala je tak pevná, že pri razení niektorých staníc nebolo treba robiť žiadne ďalšie stavebné práce. Človek sa po vstupe do podzemia cíti ako pri návšteve jaskyne.
Je chladný večer, ale aj tak sa rozhodujeme ísť zo stanice do hostela peši. Zrazu počujeme zvonenie bicyklového zvončeka. To sme omylom prešli na cyklistickú časť chodníka. Prechádzame most a ocitáme sa v starom meste. Začína sa ochladzovať, tak pridáme do kroku a o pár minút sa už vybaľujeme v izbe v hosteli, ktorý sídli v dome zo 17. storočia.
Srdcom mesta je jeho stará časť Gamla Stan, ležiaca na ostrove Stadsholmen. Túlame sa spleťou úzkych dláždených uličiek až prichádzame na jedno z najstarších námestí – Stortorget. Každoročne sa na ňom cez Vianoce otvorí trh, kde predavači ponúkajú tradičné jedlo a ručné výrobky. Námestie obklopujú nádherné farebné úzke domy a taktiež Börshuset, budova v ktorej sídli Nobelovo múzeum a Nobelova knižnica a taktiež sa tu odovzdáva Nobelova cena za literatúru.
Na ostrove sa nachádza aj Kráľovský palác, ktorý je so svojimi 608 komnatami najväčším palácom, stále obývaným hlavou štátu – kráľom Carlom XIV. Gustavom. Samotný palác obsahuje hneď niekoľko najväčších zaujímavostí Štokholmu – kráľovské komnaty, pokladnicu, komnaty rytierov, sieň štátu, zbrojnicu a múzeum starožitností Gustava III. Palác bol postavený na základoch pôvodného stredovekého hradu Tre Kronor. Ten pochádzal z 13. storočia, avšak v roku 1697 vyhorel. Stavba paláca trvala dlhých 57 rokov a v tej dobe sa jednalo o najväčší projekt samostatnej budovy v celej Európe. Palác je prístupný verejnosti po celý rok a patrí k najvyhľadávanejším turistickým cieľom v meste. Slávnostné striedanie stráží sa koná vždy v stredu a v sobotu o 12.15 hod., v nedeľu a počas štátnych sviatkov o 13.15 hod.
Od kráľovského paláca prichádzame ku kráľovským záhradám, kde je pre obyvateľov vybudované dočasné klzisko využívané hlavne deťmi. Odtiaľto to je iba na skok do centra nového mesta, na hlavné námestie Sergels Torg, ktorému dominuje 37,5 metra vysoký sklenený obelisk – Kristallvertikalaccent. Táto konštrukcia bola dokončená v roku 1974. Pozostáva z 80 000 sklenených hranolov, ktoré sú po zotmení efektne osvetlené zvnútra. Osvetlenie však bolo nainštalované neskôr, v roku 1993. Na námestí stojí aj kontroverzná budova domu kultúry, po švédsky Kulturhuset, ktorá až do roku 1983 slúžila ako dočasné sídlo parlamentu. Kritici jej vyčítajú, že je zbytočne veľká, nevhodne umiestnená a neestetická.
Ešte šťastie, že je na námestí aj pobočka jedného zo známych reťazcov rýchleho občerstvenia. Pri švédskych cenách sme obed v reštaurácií rýchlo zavrhli. Z námestia prechádzame po hlavnej pešej ulici Drottninggatan na námestie Hötorget, kde je plno stánkov s ovocím a zeleninou. Nachádza sa tu Konserthuset – hlavná koncertná hala pre orchestrálnu hudbu v meste. Budova tu stojí už od roku 1926 a je sídlom Kráľovského štokholmského filharmonického orchestra.
Metrom sa vezieme na stanicu Skärmarbrink. Prechádzame okolo obytných domov až sa pred nami objaví známa štokholmská multifunkčná aréna – Globen. Primárne je využívaná na hokej a je paradoxom, že tu nikto nehráva domáce zápasy. Hala má tvar gule s priemerom 110 metrov a jedná sa o najväčšiu stavbu tohto typu na svete. Pri koncertoch je k dispozícií 16 000 miest, pri zápasoch sa kapacita zníži a na štadión sa vojde 13 850 divákov.
V zime prichádza tma skoro. Metrom sa vraciame do mesta, tentoraz sa však vezieme až za Gamla stan a vystupujeme na zastávke Slussen. Prichádzame k jednému z hlavných štokholmských kostolov – kostolu Kataríny. Všade vládne ticho a pokoj, len kde tu po parku, ktorý kostol obklopuje, prejde osamelá postava. Schádzame na ulicu Hornsgatan. Cestou sa na chvíľu zastavíme na futbalovom štadióne, jeho trávnik je teraz ukrytý pod vrstvou ľadu, na ktorom práve mladíci hrajú hokej. Po vyše dvoch kilometroch sme na konci. Na Zinkensdamm nastupujeme od metra a vraciame sa späť do hostela, zajtra ráno totiž mesto opúšťame. Teraz môžeme potvrdiť, že keď sa o Štokholme hovorí ako o jednom z najkrajších hlavných miest na svete, je to pravda. A to sme ho videli v zime, v lete musí byť zážitok z neho ešte krajší.
ROMAN HERDA
