A čo si pamätám?

V prvých rokoch búrlivého rozvoja nášho cestovania do zahraničia bolo zvykom brať novinárov na štandadné informačné cesty pre predajcov zájazdov. Silné cestovné kancelárie brali na cesty tie menšie a agentúry, ktoré nemali svoj produkt a predávali zájazdy tých silnejších. Za províziu. Nejdem sa rozpisovať o tom, kto je kto, to nie je podstatné. Vďaka takýmto cestám, kde sme denne prešli niekedy až 10 hotelov a chodili sme od 7. hodiny ráno do noci, som postupne videl stovky hotelov. A už som na väčšinu z nich, chvalabohu, aj zabudol. Postupne pribúdalo dní, keď sme aj niečo videli a nakoniec dve cestovky, SATUR a HYDROTOUR začali robiť špeciálne cesty pre novinárov. V nádeji, že o danej krajine niečo napíšu. O hoteloch predsa podrobne informujú v cestovných kanceláriách a agentúrach. Chytili sa rozumu.

Ja som však už bol viacmenej hotelový odborník. Hneď som poznal a rozoznal dobrý a zlý hotel. Napríklad, ak na balkónoch štvorhiezdičového hotela boli najlacnejšie plastové stoličky, hneď som vedel, žo to nie je ono. Ak boli na stoloch v reštaurácii lacné plastové obrusy, nadvihol som jeden a hľa. staré, hrdzavé stoly.

A predsa, stále to nestačilo k dôkladnúmu poznaniu. A tak som začal chodiť na takzvané dovolenkové cesty. V rámci pobytu som chodil na výlety. Či už autom, alebo som využíval pripraenú ponuku cestovky.

Tak som s úžasom všeličo zistil. Napríklad, spoznal som hotely bez pláže. Fotky boli pekné, aj more nádherné, ale chýbala pláž. Všade pod vodou len a len skaly. To sa stávalo vtedy, keď sa cestovkár pri podpisovaní kontraktu ani nepozrej na pláž. Stačil mu hotel. Alebo vedel čo berie a bolo mu to jedno. Lebo, cena. Keď som uvidel jeden unikátny hotel v Egypte, práve si tam staval, skoro až zámok, pyšný cestovkár, ktorý mal takýto plážový hotel so samými skalami v ponuke. Vonku 40 stupňov a k moru viedla dvojkilometrová cesta po vyprahnutej planine. So šancou, odviesť sa, za peniaze, lanovkou. Ale, nesťažujme si. Kto v.ie, kde je. Zbankrotoval.

Chodil som od dverí k dverám a hľadal svoju izbu. Po hodine hľadania na recepcii zistili, že som dostal číslo od izby, ktorú ešte nepostavili.

Na ostrove Lesbos, v časoch, keď nebol známy utečencami, ale antickou poetkou Sapfo, ktorá ospevovala krásu žien, bol dobrý hotel a krásna pláž. Ibaže, uprostred leta sa zmenil pohyb morských prúdov, čo je každý rok a z morských hlbín pláž osviežovala 17 stupňová voda.

S podobným javom som sa stretol na jednom mieste na ostrove Korfu. Pri krásnom, ale cenovo výhodnom hoteli. Nuž, za každou nižšou cenou vždy niečo je.

Tak isto si tí, čo pozorne sledujú ceny na ostrove Rodos, určite všimli, že sever je lacnejší. Od severu totiž často fúka silný vietor a juh je pokojný.Niektoré hotely na severe oddeľujú od pláže akési steny z plexiskla. Aby aspoň tam bola oáza pokoja..

Na jednej hotelovej pláži – už tam nikto nechodí- na Sicíii bola studená voda. Keď donieslo more konečne teplé prúdy, prišli aj nepríjemne pŕhliace medúzy. Manželka mala dva mesiace na ruke fľak..

Čo myslíte, nevyzerá toto ako nejaká antipropaganda mora? Neberte to tak. Len som si zaspomínal. A u nás máme zase komáre, kliešte, medvede, či zmije. A najkrajší bol asi prípad, keď si na Táľoch nechali v stane dvaja mladí ľudia od večere špekáčiky. Maco dostal chuť a hystericky vrieskajúcu dievčinu ľahostajne vytiahol zo stanu za hlavu. Našiel si čo mu voňalo a šiel preč. Takže, ako na Slovensku. Skutok sa vlastne nestal A aj tak stanovali na zakázanom mieste.
.