Uvedomujem si, že chodím po tenkom ľade. V oblasti domáceho cestovného ruchu aj preto, že cítim, ako sú moje vedomosti zbytočné, nikto ich nepotrebuje, aj preto, že mi v hlave lieta množstvo údajov a neviem si z nich vybrať a aj pre istý pocit bezmocnosti nad neuváženým vývojom.
Majitelia viacerých objektov a zariadení sú na Slovensku často už doslova kriminálnici. Sedia a odtiaľ „kočírujú“ svoje majetky. Nič Ich nezaujíma , žiadna myšlienka, len kšeft. Spomínam si, ako svojho času, v divokých rokoch privatizácie Ján Bočkay, vtedy riaditeľ hotela LUX v Banskej Bystrici a prezident Zväzu hotelov a reštaurácií vyhlásil. „ Niekto si myslí, že keď v hoteli otočí kohútik, začne tiecť zlato . A hovno. Tečie voda, za ktorú treba ešte aj platiť.“
Mnohí vstupovali do cestovného ruchu s takýmito predstavami a niektorým to ostalo dodnes v cenovej politike. Bez príslušného obohatenia služieb. Páči sa mi, ak je niekto drahší, ale zásadne používa len kvaitné a ešte aj domáce suroviny, ak ľudí slušne platí… Zle je, ak kazí nielen sebe, ale celému Slovensku meno. Lebo, cestovný ruch má tú veľkú moc, že sa podieľa na dobrom i zlom mene krajiny.
Jasné, je tu aj vysoké DPH, množstvo nezmyselných opatrení a komplikácií. Nad dopadmi svojich nápadov sa byrokracia jednoducho nezamýšľa. Najlepšie je ukázať sa v svetle zákazov a obmedzení. Úradníkom, ale aj politikom. Tak sa dnes ukazuje, ako slúžia občanom.
Cestovnému ruchu na Slovensku pomohli školy v prírode a lyžiarske výcviky, rekreačné poukážky, ale aj premyslená podpora cez oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu. Takto sa peniaze dostávajú cez dotácie aj k malým hráčom na trhu cestovného ruchu. T Í veľkí vedia aj sami, ako sa k dotáciám a prostriedkom z EU dostať.
Čo stále pretrváva? Okrem iného aj amaterizmus spojený s istou mierou nadšenia. Kde kto chce do cestovného ruch hovoriť. Povrchne, naivne, za štátne, či obecné peniaze. Príklady sú všade, i v Banskej Bystrici.
Problémy sú aj v neochote spolupracovať. Koľko máme nevyužitých chát a chalúp na prírodný cestovný ruch? A tu sa netajím. V tomto smere mám opäť prehry aj v Banskej Bystrici. Napríklad v rámci mestských lesov. Človek je niekedy príliš sám.
Pod zámienkou rozvoja cestovného ruchu sa už preflákalo množstvo peňazí. Aj to škodí samotnému cestovnému ruchu. Tí, ktorí do toho trochu vidia, majú pocit, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Iste, sú. Ale, nie vinou cestovného ruchu.