Poľsko má aj inú tvár, ako tú z preslávených trhov s cenovo výhodným tovarom hneď za našimi hranicami. Tam celkom hore, na severe, obmýva biele pláže s jemným pieskom Baltské more. Prístavné mesto Gdansk má podobné čaro ako slávnejšia Kodaň a polostrov Hel je úžasným miestom pre dovolenkárov. Aj keď naši tieto končiny zatiaľ veľmi neobjavili.
Asi preto, že Baltik je studenší a logická rovnica hovorí: keď je leto, ľudia chcú teplo, a preto mieria na juh. No my sme si vybrali poľský sever v čase, keď u nás vládli tropické horúčavy. Bolo to veľmi príjemné osvieženie.
Vojna o Gdansk
Autom míňame Čadcu a cez Český Těšín vchádzame do Cieszynu. Hory sa celkom stratili. Navôkol je čistá rovina, a takto to vyzerá celých šesťsto kilometrov až po cieľ našej cesty, Gdansk. Najväčšie poľské prístavné mesto má za sebou pestrú históriu. O strategicky vynikajúci obchodný cieľ roky bojovali Nemci s Poliakmi. Práve Gdansk bol zámienkou Hitlera, keď v roku 1939 rozpútal 2. svetovú vojnu. Nemeckí vojaci sa vylodili len kúsok od mesta, na vojenskej základni Westerplatte.
Tri tváre
Na bicykloch prechádzame ulicami, ktoré pôsobia presne ako v iných veľkomestách. Naľavo rastie nová megastavba, vpravo obchodné centrum, míňajú nás autá, električky a autobusy. Vôňu šíreho mora vôbec necítime a ani architektúra v modernej časti mesta nám nedáva tušiť, že je takmer za rohom. Až kým sa nevynoríme v prístave. Ohuruje nás obrovitánsky trajekt, do ktorého vchádzajú stovky áut. Smeruje do Nórska a Švédska, a keď sa pohýna, niekoľkocentimetroví ľudia šťastne mávajú tým, čo zostali na pevnine.
Druhá tvár mesta nám ukazuje svoje čaro. More je šíre a rozbúrené. Plavia sa po ňom veľké rybárske lode s pripravenými sieťami, nákladné trajekty ale aj výletné loďky. Cyklocestou prechádzame z prístavu k plážam, na ktorých odpočívajú ľudia vo svetroch. Keď je tu na severe pod mrakom a fúka, len málokto sa vojde schladiť do vody. Navyše, na strážených plážach veje z vežičky červená zástavka a ratownici, teda poľskí záchranári, dohliadajú na to, aby turisti zostali len na brehu. V slnečný deň však pláže vyzerajú ako v južanskej destinácii. Ľudia si vyhradzujú miesto farebnými látkovými zátarasami proti vetru, slnko pečie, a to, že voda je o pár stupňov chladnejšia, neprekáža ani deťom.
Rozprávkový
Slnko zapadlo za obzor a na tvárach cítime jeho posledné lúče. Nasadáme na bicykle a po štyridsiatich minútach prichádzame do historického centra Gdanska. Spod vstupnej Zelenej brány počujeme známe diela Bacha. Okolo huslistu a harmonikára stoja ľudia a s úžasom sledujú ich výkony. Krajší vstup do srdca mesta, na preslávenú Dlhú ulicu, si nevieme predstaviť. Prechádzame bránou a ohurujú nás vysoké, farebné meštianske domy so zaujímavo tvarovanými strechami. Cítime sa ako v rozprávke Hansa Christiana Andersena. V žiari teplých svetiel sa predvádzajú pouliční umelci. Speváci s gitarami nôtia známe piesne, skupinka mladých Poliakov žongluje s horiacimi fakľami a od okoloidúcich vyberajú príspevok na benzín. Na malej stoličke sedí staršia pani a pri nohách má vázu s ružami. Masa turistov, ktorí si „Dlugu ulicu” prídu obzrieť cez deň a je ťažké pomedzi nich prejsť z jednej strany promenády na druhú, je teraz preč. Centrum mesta je pokojné a čarovné. Atmosféru umocňuje Neptúnova fontána, za ktorou sa týči budova súdu a najväčšia dominanta námestia, stará radnica. Len pár metrov za ňou stojí gotická Bazilika Najsvätejšej Panny Márie, jeden z najväčších tehlových chrámov na svete.
Na polostrove
Niečo vyše hodinu cesty západne od Gdanska leží polostrov Hel. Takmer štyridsaťkilometrová pevnina upokojuje rozbúrené more a naklonená k pobrežiu vytvára zátoku Pucka. V nej by ste vlny hľadali márne. Pokojná hladina dáva fantastické podmienky pre windsurfing, preto tu vzniklo mnoho škôl, kde si ho nadšenci vodných športov môžu vyskúšať. Druhú stranu Helu však omýva rozbúrené more. Vlny šibú nádherné biele piesočnaté pláže, po ktorých pred západom slnka behajú športovci. Polostrov je snáď najobľúbenejšou destináciou Poliakov. Ubytovať sa tu môžu v niekoľkých kempoch, v apartmánoch no aj v hoteloch, ktorých je najviac v meste Hel. Vedie tam len jedna cesta a železnica, pretože v najužších miestach má pevnina len niečo vyše dvesto metrov. No pohodlne sa tam dá prísť aj po cyklistickej trase, ktorá, s výnimkou niekoľkých malých úsekov, úplne míňa hlavnú cestu.
Na majáku
Po viac ako hodinovej ceste na bicykli prichádzame do mesta Hel. Smerovníky nás navigujú k majáku, hlavnému symbolu polostrova. Odstavíme bicykle, no náš športový výkon sa ešte nekončí. Do štyridsať metrov vysokého majáka vedie cez dvesto točitých schodov. Hore si vydýchneme pri pohľade na šíre more. Svetlo majáka vidia lode v okruhu osemnástich námorných míľ. Po tom, čo v druhej svetovej vojne padol za obeť okupácii, znova ho postavili a dnes plní okrem praktickej úlohy aj turistickú. Tých miest, kde môžu dovolenkári stráviť čas, je na polostrove Hel viac. Navštíviť môžu múzeum morského rybárstva, obranné bunkre z 2. svetovej vojny alebo obľúbené fokárium pre mladé a choré tulene, ktoré má pod palcom fakulta biológie, geografie a oceánológie Gdanskej univerzity.
TEXT A FOTO: DARINA KVETANOVÁ
CESTOVATEL 102013
