Začiatkom roku 2011 sa Tunisko skloňovalo takmer vo všetkých médiách. Rok môže byť dlhá ale aj krátka doba na hodnotenie, mnohí Tunisania však povedia, že sa im žije lepšie. Ako vyzerá Tunisko rok po revolúcii?
Služby sú na vysokej úrovni a cenové relácie zájazdov sú miestami natoľko priaznivé, že sa ľudia akosi automaticky vyberú sem. Nielen kvôli spomínaným dvom faktorom, ale predovšetkým kvôli kultúrnemu dedičstvu a histórii, ktorá dýcha zo starobylých štvrtí tuniských miest, z ruín Kartága, Douggy či z amfiteátra v El Džeme, z bazárov, čajovní alebo v neposlednom rade zo starých pevností roztrúsených v pobrežných mestách.
„Turistov je menej ako pred dvomi, tromi rokmi, ale oni prídu,” rozhovoril sa Mohammed na streche domu s vyhliadkou na posvätnú Kairouanskú mešitu. „My Tunisania spravíme všetko preto, aby sa tu cítili bezpečne a prichádzali do našej krajiny”.
Ľudia vravia, že Tunisko sa zmenilo, že je akési voľnejšie a vzduch sa tam lepšie dýcha odkedy bývalý prezident ušiel z krajiny. Stačí prísť na pobrežie do niektorých z prímorských letovísk a len tak sa prechádzať uličkami mesta. Človek si hneď všimne rozdiely a najmä atmosféru. Žiadne napätie, len príjemní ľudia, ktorí sa radi pozdravia, prehodia pár slov a niektorí dokonca poďakujú, že ste prišli.
Kráčame medinou, spleťou starých ošarpaných uličiek v obľúbenom meste Sousse a obchodníci len sem tam presviedčajú, že by sme sa mali pozrieť do ich obchodov. Ostatní pozdravia, prihovoria sa, žiaden nátlak sa však nekoná. Pred pár rokmi vraj boli agresívnejší a nejeden turista doma opisoval zážitok, ako ho vzali do obchodu a postavili pred hotovú vec a nákup.
„Také veci sa tu teraz nedejú. Obchodníci chcú, aby sa turisti vrátili tak, ako tomu bolo pred revolúciou a preto vysielajú pozitívne signály,” hovorí miestny architekt na dôchodku. Je príjemne sa prechádzať miestami, kde sú rozlezené obchodíky, čajovne či malé hranaté minarety bez toho, aby človeka neustále niekto otravoval. Obchodníci sa tešia, ak ku nim človek nezáväzne zavíta a odhodlá sa zjednávať. Zjednávanie treba poňať ako hru, ako divadlo s dvomi hercami, pričom každý hrá svoju rolu až do konca.
„Povedzte doma, že sa tu nič nedeje a ľudia môžu prísť…” Aj takéto slová počuť od ľudí v Sousse. Sľub dodržím veľmi rád. Tunisko si to zaslúži.
V Monastire je situácia veľmi podobná. Ľudia križujú jej staré mesto bez prestávky a muži v kaviarni na rohu hlavného námestia si nenechajú ujsť pohľad na nováčikov v ich meste. Len čašník udiera kovovými pohárikmi o seba, aby sme prišli na pohár kávy či čaju s píniovými orieškami. Turisti sa sem vrátili, pomaličky objavujú mesto a napokon sa stretávajú za hradbami kamenného ribátu alebo v neďalekom prístave.
„Turizmus sa vracia do mesta a pomaličky ale isto ide všetko do svojich koľají,” prezradil mi mladík z obchodu pri informačnej kancelárii. Konské drožky cválajúce mestom, lákajú každého na okružnú jazdu. Odvezú človeka aj pod cenu, pretože každý dinár sa teraz hodí. Počas leta už bude jazda s nimi o tvrdom zjednávaní.
Hammamet na prvý pohľad pôsobí akoby sa mu zmeny v tuniskej spoločnosti vyhli. Turisti sú tu stále. Miestnu medinu a okolie kamennej pevnosti už tradične okupujú obchodníci. Sú iní ako na ostatných miestach v krajine. Vedia, že turisti sa sem nahrnú tak či onak a preto si dovolia dať na tovar vyššie ceny. Pozor si treba dať aj na taxikárov, ktorí nemajú taxameter v obľube a radi si k cene prihodia niekoľko dinárov. Pritom stačí prísť do neďalekého Nabeulu a ceny v obchodíkoch či na bazáre sú miestami tak nízke, že sa z nich zatočí hlava. „Hammamet je iný, pretože je tam veľa turistov,” hovoria obchodníci v Nabeule. Potom už nastane len jeden jediný problém. Kam dať všetky suveníry a ako sa pomestiť do váhového limitu pred odletom. Hotely sú pripravené, na úrovni, a zdá sa, akoby sa ešte viac snažili vyvolať príjemnú atmosféru. Takto sa dobrá reklama rozšíri sama.
„Majú sa turisti niečoho báť?” Pýtam sa mladého geológa v mestečku Skhira na polceste medzi Sfaxom a Sousse. Podľa jeho slov je krajina bezpečná. Možno bezpečnejšia ako predtým, pretože sa ľudia prestali báť a sú menej nervózni. „To, že prišla revolúcia je úžasné,” rozhovoril sa ekonóm z Mahdie, ktorý sa sám na protestoch zúčastňoval.
Tunisko ako turistickú destináciu možno jednoznačne odporučiť. Hotely aj strediská sú pripravené, jazyková vybavenosť Tunisanov krútiacich sa okolo cestovného ruchu je viac než dobrá, tuniská kuchyňa si každým dňom nachádza čoraz viac fanúšikov, hotely pokrývajú wifi, život v mestách je lacný a to všetko nahráva do karát práve Tunisku, ktoré by sa čoskoro mohlo stať najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou.
TOMÁŠ KUBUŠ
CESTOVATEL 07 2012
