Vietnam – turistický sprievodca

Napriek komunistickému režimu má Vietnam špecifický ekonomicko-politický systém s rozsiahlou účasťou zahraničného kapitálu. Dňa 1. januára 2007 sa stal 150. členom prestížnej Svetovej obchodnej organizácie WTO so sídlom v Ženeve. Na čele štátu je prezident s 5-ročným volebným obdobím, ktorý má spolu s vládou výkonnú moc, zákonodarnú vykonáva Národné zhromaždenie (Quôc Hôi) so 498 poslancami.

Názov: Vietnamská socialistická republika (VSR), vietnamsky Công hóa Xa hôi Chu nghia Viet Nam
Rozloha: 331 689 km2
Obyvateľstvo: 85 238 000 – Vietnamci, ktorí sa nazývajú Viet alebo Kinh 87 %, zvyšok tvorí okolo 60 ďalších národností, na severe – Tay a Nung (predtým spoločné Tho, severne od Červenej rieky), Thai (Thajčania, na sz. pri Dien Bien Phu), Muong, ďalej etnickí Číňania (Hoa, Dao, Meo alebo Hmong), na juhu Khméri (Khome alebo Krom, v delte Mekongu), Džarajovia, Edeovia, Čamovia a iní.
Náboženstvo: aj keď 86 % obyvateľstva má pôvod v budhizme, až 81 % je bez vyznania; z veriacich je mahajánový budhizmus (mahayana) 55 %, rímski katolíci 7 %, Hoa Hao + Cao Dai 2,6 % (synkretické učenia zostavené z prvkov budhizmu, kresťanstva a islamu), ďalej taoisti, konfuciánisti, protestanti, moslimovia.
Úradný jazyk: vietnamčina (dong viet) 87 %, ďalšie jazyky (asi 87) – tayčina (tay), čínština (kantončina), khmérčina, muongčina, nungčina, tai dam (Čierni Thajčania), tai dón (Bieli Thajčania), tai daeng (Červení Thajčania); v styku s cudzincami sa používa francúzština pred angličtinou.
Správne členenie: 59 provincií (tinh) a 5 samosprávnych miest – municipalít (thu do alebo thanh pho – Can Tho, Da Nang, Hai Phong, Ha Nôi, Thanh phô Hô Chí Minh)
Hlavné mesto: Hanoj (Hanoi, Ha Nôi) – 3 145 300 obyv. (2005)
Mena: 1 dong (dông, VND – Vietnamese New Dong) = 10 hao (hao) = 100 xu (obidve menšie jednotky sa však nepoužívajú už niekoľko rokov); 1 EUR = 22 027 VND, 1 USD = 15 982 VND, 1 SKK = 663 VND (k 15. 7. 2007)
MPZ automobilov: VN Športová skratka: VN, VIE, VNM Symbol web-domény: .vn

Prírodné pomery

Geograficky leží Vietnam v juhovýchodnej Ázii na východnom brehu polostrova Zadná India, v tzv. Indočíne. Na severe hraničí s Čínou – dĺžka hranice 1281 km, na západe s Laosom 2130 km a Kambodžou 1228 km. Celé pobrežie obmýva Juhočínske more s líniou dlhou 3444 km (okrem ostrovov), ktoré na severe vytvára Tonkinský záliv (Bac Bô) a na juhu Thajský záliv. Súčasťou územia Vietnamu je viac ako 1000 ostrovov – k najznámejším patrí Phu Quôc pri hranici s Kambodžou a Côn (Côn Dao) južne od delty Mekongu, ktorý bol za francúzskej nadvlády povestným väzením. Asi 200 km východne od prístavu Danang ležia Paracelské ostrovy (Hoang Sa), ktoré si nárokuje Čína po ich obsadení svojím námorníctvom v r. 1974. Podobný spor má Vietnam aj o južnejšie Spratleyove ostrovy (Truong Sa) s okolitými štátmi.
Povrch Vietnamu je veľmi členitý a hornatý – pohoria zaberajú asi 3/4 územia a 30 % leží nad 500 m n. m. Z Číny a Laosu zasahujú na sz. krajiny horstvá masívu Hoang Lien Son s najvyšším vietnamským vrcholom Fan Si Pan (3143 m n. m.), prevažne tvorenými vápencom. Severný okraj zaberá náhorná plošina Bac Phan (Viet Bac), rozčlenená hlbokými údoliami Červenej rieky (Sông Hong alebo Hong Ha) a jej prítokom Čiernou riekou (Sông Da), ktoré pramenia v Číne. Hranicu stredného a južného Vietnamu s Laosom a Kambodžou tvorí asi 900 km dlhá žulová a čadičová reťaz vrchov Annamského pohoria (Truong Son), ktoré na juhu vytvára jednotlivé vulkanické plošiny presahujúce 2000 m. V oblasti delty Červenej rieky je rozsiahla nížina, ktorá pokračuje smerom na juh úzkym pásom pozdĺž pobrežia a v južnom Vietname nadväzuje na nížinu v delte Mekongu. Delta Mekongu (Cúu Long) s plochou asi 70 000 km2 (z toho vo Vietname 52 000 km2) zaberá takmer celé územie bývalej Kočinčíny a na juhu prechádza do močaristého polostrova Ca Mau. Riečna sieť je veľmi hustá, ale najmä vodné toky stredného Vietnamu sú pomerne krátke. Jazier je málo, najväčším je Dac Lac (10 km2) na plošine Tay Nguyen v južnej časti Annamských Kordillier.
Lesy zaberajú asi 35 % územia Vietnamu. Rastlinstvo je rozmanité, vo vnútrozemí dominujú vždyzelené tropické lesy, aj so vzácnymi drevinami (Hoppea, Shorea, Dipterocarpus, Dahbelrghia), na severe je typický všadeprítomný bambus. V oblastiach nad 800 m pribúdajú druhy mierneho pásma – dub, gaštan a magnólia, v najvyšších lesných pásmach aj borovice (Pinus khasya a Pinus merkusii). Hornú hranicu lesa vo výške okolo 2800 m prekračujú už len kroviny a byliny. Stredný a južný Vietnam pokrývajú savany a savanové lesy, typickou rastlinou je kokosová palma a na močarinách husté mangrovové porasty. Pestré živočíšstvo patrí k indomalajskej oblasti. Najväčším zvieraťom je slon – pomocník pri lesných prácach. Obyvateľom stále zelených lesov je aj vodný byvol, pomocník na poli. K vzácnym druhom patrí nosorožec (rezervácia Cat Loc), tiger, horský leopard (irbis), na severe žije medveď himalájsky, cibetka ázijská, malý jeleň kabar pižmový a lesy tiež oživuje množstvo opíc makakov. Vodné toky, nádrže a pobrežné vody sú domovom mnohých druhov rýb a korytnačiek, na juhu žije aj krokodíl. Z jedovatých plazov sa vyskytuje kobra kráľovská, kobra indická, bungar, pestro sfarbené koralovce a morský had vodnár dvojfarebný. Vzácnym endemitom tropického lesa horskej skupiny Tam Dao je jedovatý mlok Paramesotryton deloustalii.

Ochrana prírody

V súčasnosti má Vietnam 16 národných parkov. Najvýznamnejšie sú: Ba Be (www.babenationalpark.org) – ochrana rovnomenného sladkovodného jazera na sv. krajiny s vápencovými formáciami a vždyzeleným tropickým lesom so vzácnymi druhmi flóry a fauny (popínavý bambus Ampelocalamus, čínska opica langur, jedovatý mlok), Bach Ma (www.bachma.vnn.vn) – v centrálnej časti Vietnamu, uchováva posledné zvyšky koridoru hôr tiahnucich sa od pobrežia Juhočínskeho mora po Annamské pohorie, od tropického monzúnového lesa na úpätí strmých vrchov po subtropický les nad hranicou 900 m, Cúc Phuong – jz. od Hanoja, zahŕňa skrasovatenú vápencovú pahorkatinu porastenú tropickým dažďovým pralesom, Tam Dao – pralesná oblasť pri Hanoji, Cat Ba – tropický ostrov s jaskyňami, Cat Tien, alebo Phong Nha-Ke Bang – zapísaný v zozname UNESCO. Vietnam je rajom pre biológov a milovníkov prírody. V pralesoch sú najväčšie náleziská orchideí a hmyzu na svete s mnohými doposiaľ nezaradenými druhmi. Bližšie o NP – www.activetravelvietnam.com/vietnam_national_parks.html .

Podnebie

Územie Vietnamu má vlhké tropické podnebie, ovplyvňované monzúnmi juhovýchodnej Ázie, ktoré sa líšia od monzúnov v Indii, Číne a Japonsku. Vietnamské suché zimné monzúny (október-apríl) charakterizuje hlboké prenikanie vzduchových más mierneho pásma od severu z vnútrozemia smerom na juh, čo sa v severnej časti krajiny prejavuje zimným ochladením (január 12-16 °C, ale júl 26-30 °C). Naproti tomu letné juhozápadné morské monzúny (máj-september) z Indického oceánu prinášajú od rovníka na sever zvýšené zrážky, v dôsledku čoho nemá Vietnam veľmi suché oblasti. Sever má tak tropickú klímu, ostatné územie zas subtropickú, najmä južne od Qui Nhonu, kde sa teploty v januári pohybujú v rozmedzí 22-26 °C, v júli 28-32 °C. V horách od nadmorskej výšky 600 m tropickú klímu strieda subtropická, ktorá vo výške 2000 m prechádza do horskej miernej klímy. Zrážky sú závislé na monzúnoch a nadmorskej výške, zvyšujú sa od severu na juh. Väčšina územia má 1000-2200 mm vlahy za rok, v horách aj vyše 4000 mm, v južných oblastiach v zime, napr. vo februári len do 5 mm zrážok, v horách sú časté hmly. Najmä na jeseň monzúny doprevádzajú aj ničivé tajfúny, hlavne na východnom pobreží.

Hospodárstvo

Vietnam je poľnohospodársky štát s rozvíjajúcou sa priemyselnou výrobou a sektorom služieb. Poľnohospodársky sa využíva asi 21 % územia štátu. Pestuje sa hlavne ryža, bataty, kukurica, maniok, zemiaky, citrusy, banány, ananás, tiež juta, sója, cukrová trstina, čaj, tabak, káva, sorgo, podzemnica olejná, bavlník, kaučukovník, korenie. Hlavnými oblasťami rastlinnej výroby sú nížiny v deltách Červenej rieky a Mekongu. Živočíšna výroba pre nedostatok pastvín nie je príliš rozvinutá. Hovädzí dobytok a byvoly sa používajú najmä ako ťažná sila, preto z hľadiska produkcie mäsa má väčší význam chov ošípaných a hydiny, na hodváb sa chová priadka morušová. Mimoriadny význam má rybolov, z toho asi 1/4 pripadá na sladkovodný výlov. Vietnam má tiež značné zásoby cenných druhov dreva – produkuje sa tzv. železné drevo, škumpa, mahagón, austrálsky karkas, palisander, santal.
Pôvodnú štruktúru priemyselnej výroby ešte pre trhy členských štátov RVHP (hlavne strojárstvo, kovoobrábací a chemický priemysel), postupne vytláča rozvíjajúci sa textilný, potravinársky, obuvnícky a najmä ťažobný priemysel, ďalej výroba stavebných a poľnohospodárskych strojov, umelých hnojív, cementu, skla, pneumatík, papiera. Významné sú zásoby čierneho uhlia, ropy a zemného plynu (juhovietnamský šelf a delta Mekongu), ťaží sa tiež apatit (oblasť Lao Cai na hornom toku Červenej rieky – najväčšie nálezisko v jv. Ázii), železná ruda, zlato, cín, chróm, meď, olovo, zinok, volfrám, bauxit, ďalej morská kuchynská soľ, kaolín, fosfáty, drahé kamene (zafír, rubín, pagodit) a iné suroviny. Veľmi rozšírená je tradičná remeselná a umelecká výroba.

Doprava

Cestná sieť má značne limitovanú priepustnosť v dôsledku malej šírky ciest, nízkej kvality vozovky a najmä kvôli zvýšenej premávke cyklistov a dedinských povozov. Z celkovej dĺžky 222 179 km (z toho len 42 167 km s pevným povrchom) bola modernizovaná najmä sieť spájajúca severné provincie s južnými, napríklad úseky štátnej cesty č. 1 z Hanoja do Ho Či Minovho Mesta, tiež č. 6 z Hanoja do Hoa Binh, alebo cesta pozdĺž hrebeňa Truong Son (predtým nazývaná Ho Či Minova cesta). Veľký význam pre spojenie hlavného mesta so severom krajiny majú dva mosty cez Červenú rieku – pôvodný Long-bien a novší Thang-long. Železnice tvoria v súčasnosti 2680 km dlhú sieť, z nich je len 178 km normálneho rozchodu (1435 mm), 2249 km je úzkorozchodných (1000 mm) a tri úseky v dĺžke 253 km sú kombinované s obidvomi rozchodmi, 85 % je jednokoľajných. Najdlhšou traťou je Transvietnamská železnica spájajúca Hanoj s Ho Či Minovým Mestom v dĺžke 1800 km. Bližšie o železniciach – www.vr.com.vn .
Rýchlym tempom sa rozvíja riečna lodná doprava, pre ktorú vytvára priaznivé podmienky 28 400 km splavných tokov, z veľkej časti prevádzaná tradičnými džunkami, z toho 17 702 km aj väčšími plavidlami (5149 km do ponoru 1,8 m). Mekong je splavný na celom svojom toku územím Vietnamu (220 km), rovnako Červená rieka na 510 kilometroch. Riečna doprava zabezpečuje spojenie vnútrozemských oblastí s morskými prístavmi, najmä kvôli obchodu. Najdôležitejšími námornými prístavmi sú Haiphong, Ho Či Minovo Mesto, Danang, Qui Nhon a Nhatrang.
Leteckú dopravu na vnútroštátnych a medzinárodných linkách z Paríža-letiska Charles de Gaulle, Frankfurtu a Moskvy-Domodedova do Hanoja a Ho Či Minovho Mesta zabezpečuje štátna vietnamská spoločnosť Vietnam Airlines (www.vietnamairlines.com.vn). Tretie, menšie medzinárodné letisko Danang, je prístupné leteckými spoločnosťami z Thajska. Ďalšou vietnamskou leteckou spoločnosťou sú nízkonákladové Pacific Airlines (www.pacificairlines.com.vn) so sídlom v Ho Či Minovom Meste, ktoré prevádzkujú domáce i medzinárodné lety, napr. do thajského Bangkoku. Spolu má Vietnam 32 letísk – 26 s pevnou pristávacou dráhou, 6 je nespevnených.

Turistika a cestovný ruch

Vietnam je krajinou so strhujúcou dvetisícročnou minulosťou a dramatickou prítomnosťou, položenou medzi kultúrnymi vplyvmi Indie a Číny, ktoré podnes fascinujú návštevníkov neuveriteľným bohatstvom historického odkazu dávnych civilizácií a pestrosťou ľudových zvykov. Napriek hrozným rokom vojen a útlaku, najmä za posledné dve storočia, si národ Vietov zachoval svoj povestný úsmev uprostred rozmanitej krajiny s drsnými krivkami horských hrebeňov a jemnej náruče Juhočínskeho mora.
Návštevníkovi by nemali uniknúť šarmantné bulváre Saigonu s pozostatkami koloniálnej éry a neďaleké tunely Cu Chi, hlavné mesto Hanoj, svieži prevoňaný vzduch Dalatu, prehriate piesky letovísk Nhatrang, Vungtau či Mui Ne, šnorchlovanie na súostroví Phu Quôc, národný park Cat Tien, plavba deltou Mekongu, Mramorové hory, tropická džungľa a 5 lokalít zapísaných v zozname UNESCO – kráľovský komplex Hue, historické mestečko Hoian, chrámy My Son, Národný park Phong Nha-Ke Bang a samozrejme Dračia zátoka Halong.
Vietnamská kuchyňa je rôznorodá a zvyčajne veľmi chutná – je mixom vietnamských, čínskych a francúzskych tradícií. Základom jedál sú ryža, rezance a ryby. Tradičné raňajky vypĺňa rezancová polievka známa pod názvom pho. Bagety, podobajúce sa francúzskym, sú prílohou rozšírenou vo všetkých kútoch Vietnamu. Typickým mäsitým jedlom je nem – bravčové zmiešané s rezancami, vajcom a hubami, vyprážané v ryžovom papieri, tiež banh chung – ryža, bravčové a cibuľa zavinutá do zelených listov, ktoré sa varia celých 48 hodín, aby sa nakoniec podávala za studena. Vietnamské jedlá by neboli kompletné bez nuoc mam (rybacia omáčka) alebo mam tom (omáčka z kreviet). Z nápojov je obľúbené ryžové víno, ktoré môže byť veľmi silné, ďalej zelený čaj, káva a pivo Bai Hoi.

Historický prehľad

Územie Vietnamu bolo v 10.-3. tisícročí pred Kr. centrom vyspelých mezolitických a neolitických kultúr Hoa Binh a Bac Son, v 1. tisícročí pred Kr. zas bronzovej kultúry Dong Son. V 3.-2. stor. pred Kr. tu existovali prvé historicky doložené štátne útvary (Nam Viet a Au Lac, ktorý bol r. 207 pred Kr. obsadený Nam Vietom), v r. 111 pred Kr. bol napokon aj Nam Viet anektovaný ríšou Chan. Od 2. stor. pred Kr. sú dejiny Vietnamu (najmä severná časť) poznačené odbojom proti čínskej expanzii. Od 2. stor. n. l. až do r. 1471 sa v južnom Vietname rozvíjala ríša Čampa, medzitým v 6. stor. po vyhnaní Číňanov vznikol na severe štát Van Xuan, po ďalšej nadvláde Číny od 7. stor. bola r. 939 obnovená nezávislosť na severe založením štátu Dai Viet, ktorý v r. 1069 dobyl severnú Čampu. V r. 1225-1400 vládla dynastia Tran, ktorá medzi rokmi 1257-1288 odrazila tri mongolské vpády. Za dynastie Le (1428-1627) bola Čampa r. 1471 obsadená Dai Vietom úplne. V 16.-18. stor. sa Dai Viet rozdelil na severnú časť (dynastia Trinh) a južnú časť (od r. 1627 dynastia Nguyen), roľnícke povstanie Tay-sonovcov (1772-1802) však ukončilo panstvo Trinhov na severe, čím sa uvoľnila cesta pre zjednotenie pod vládou južnej dynastie Nguyen (1802-1945) a v r. 1804 dostal tento zjednotený štátny útvar meno Viet Nam (Južný Viet) s hlavným mestom Hue.

V r. 1858 obsadili južný Vietnam Francúzi a počas francúzsko-vietnamskej vojny v r. 1883-84 ho dobyli úplne, kedy boli vyhlásené francúzske protektoráty Tonkin na severe, Annam v strede a kolónia Kočinčína na juhu Vietnamu, od r. 1887 pod názvom Indočínska únia. Počas japonskej okupácie (1940-45) zostala francúzska koloniálna správa formálne zachovaná. V r. 1941 bola založená národnooslobodzovacia Liga Viet Minh na čele s komunistickým vodcom Ho Či Minom, v auguste 1945 sa posledný annamský cisár Bao Dai vzdal trónu a 2. septembra (dnes štátny sviatok „Výročie nezávislosti“) na celom území Vietnamu vyhlásili Vietnamskú demokratickú republiku (VDR), ktorá sa stala terčom novej francúzskej intervencie (1946-54). Dňa 1. júna 1946 bola v južnom Vietname vyhlásená Autonómna republika Kočinčína, spojená v apríli 1949 s VDR a v máji 1954 boli francúzske vojská konečne porazené v bitke pri Dien Bien Phu.
Ženevské dohody v júli 1954 rozdelili krajinu pozdĺž 17. rovnobežky na komunistický sever (VDR) a Vietnamskú republiku na juhu. V r. 1956 sa v južnom Vietname sa začala vojna tamojšej komunistickej gerily Viet Cong proti juhovietnamskému režimu, od r. 1961 s pomocou USA, ktoré v r. 1964 začali širokú agresiu aj proti VDR. Vo vojne bol zo strany USA okrem iného použitý aj napalm a dioxín chlóru, známy ako defoliant „Agent Orange“ (zbavujúci stromy listov), ktorý hromadne rozprašovali na ničenie tropických pralesov, kvôli odhaleniu základní nepriateľa. Na oslobodenom juhu bola v júni 1969 vyhlásená Juhovietnamská republika (Južný Vietnam), v septembri zomrel Ho Či Min a až 27. 1. 1973 bola v Paríži podpísaná mierová zmluva o ukončení vojny. K zjednoteniu Vietnamu došlo 2. 7. 1976, kedy bola na celom území vyhlásená Vietnamská socialistická republika (VSR).

I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: okrem leteckej spoločnosti Vietnam Airlines (www.vietnamairlines.com.vn) lieta do Hanoja a Ho Či Minovho Mesta z Paríža – letiska Charles de Gaulle tiež Air France, z Moskvy-Šeremeteva Aeroflot a do Ho Či Minovho Mesta z Frankfurtu aj Lufthansa. Inou alternatívou je Praha – Bangkok s prestupom na Hanoj, Ho Či Minh City alebo Danang. Let z Európy trvá okolo 14 hodín.

A. Severný Vietnam:
HANOJ (Hanoi, Ha Nôi) – hlavné mesto VSR a 2. najväčšie po Ho Či Minovom Meste, 3 145 300 obyv., leží na ramenách Červenej rieky, 160 km od jej ústia do Tonkinského zálivu. Na mieste dnešného Hanoja stála od 5. stor. n. l. pevnosť, ktorá mala v rôznych dobách rôzne mená, v r. 1010 sem preniesol svoje sídlo prvý panovník dynastie Ly, kráľ Ly Thai-to, a nazval ho Thang Long (Vzlietajúci drak), od 15. stor. niesol názov Dong-do až do nástupu dynastie Nguyen v r. 1802, kedy sa sídlom cisára stalo Hue. Názov Hanoj („Medziriečie“) bol zavedený v r. 1831, od r. 1902 sa stal hlavným mestom francúzskej Indočíny a po skončení okupácie a zjednotení krajiny aj celého Vietnamu. Počas agresie USA v r. 1966-1972 bolo mesto veľmi zničené. Zaujímavosti: Staré mesto – už v 16. stor. tu bolo „mesto 36 ulíc remeselných cechov“, ktoré aj dnes tvoria štvrť úzkych uličiek (každá s určitým druhom tovaru), rozprestierajúcu sa severne od Jazera vráteného meča až po tržné námestie Dong Xuan. Hô Hoan Kiem (Jazero vráteného meča) – leží v samom strede mesta, uprostred na malom ostrovčeku s miniatúrnou Korytnačou pagodou a ďalším chrámom Den Ngoc Son (Nefritová hora) z 19. stor., ktorý je prístupný mostíkom. Hô Tay (Západné jazero) – má plochu takmer 600 ha, za jeho hrádzou, ktorú lemujú žiarivo kvitnúce sapany, sa rozkladá menšie jazero Hô Truc Bach, pri južnom konci hrádze stojí chrám Quan Thanh (alebo tiež Tran Vo = ducha-ochrancu severu krajiny) – Francúzmi nazývaná Pagoda Veľkého Budhu, postavená za vlády dynastie Ly (1009-1225), v chráme je umiestnená bronzová socha Tran Vo z r. 1677, vysoká 3,72 m s hmotnosťou 4 tony. Chua Môt Côt (Pagoda na jedinom stĺpe) – najstaršia pamiatka Hanoja z r. 1049 (za cisára Ly Thai Tonga) sa podobá lotosovému kvetu vyrastajúcemu z jazierka, bola zničená Francúzmi pri ústupe z mesta a podľa zachovaných dokumentov obnovená v pôvodnej podobe. Van Mieu (Chrám literatúry) – postavený v r. 1070 ako kultové miesto konfucianizmu, bol tiež určený na výuku a výchovu následníka trónu, o 6 rokov neskôr tu založili prvú vietnamskú vysokú školu (Quoc tu giam). Chrám literatúry (dnes symbol hanojského znaku) pretína dláždená aleja vedúca k bráne, nad ktorou sa vypína Pavilón významných činiteľov s 82 stélami absolventov z r. 1484-1787, ktoré spočívajú na kamenných korytnačkách. Ba Dinh – priestranné námestie v rovnomennej štvrti s budovou parlamentu a Ho Či Minovým mauzóleom z mramoru a žuly dovezených z rôznych krajov celej krajiny, v ktorom je v sklenenej rakve uložené zabalzamované telo tohto prvého prezidenta VDR. Hai Ba Trung – chrám z 12. stor. zasvätený dvom sestrám Trungovým v rovnomennej štvrti na JV mesta, ktoré v r. 40-43 n. l. viedli boj proti čínskej nadvláde. Okrem takmer 600 ďalších chrámov a pagod sú zaujímavé budovy z francúzskych koloniálnych čias – opera z r. 1911, Štátna banka, Prezidentský palác (z 1900-1906), katolícka Katedrála sv. Jozefa z 19. stor. v gotickom štýle, Hanojská univerzita, historický Hotel Sofitel Metropole z r. 1901, ďalej vlajková veža Côt co Ha Nôi z r. 1812 (vysoká 42,5 m), múzeá (histórie, revolúcie, etnologické). V Hanoji je veľa hotelov, turistických kancelárií, reštaurácií, kaviarní (aj internetových), banky, pošta, či veľká železničná stanica. Najväčšie letisko v severnom Vietname je medzinárodné letisko Noi Bai International Airport, 45 km od centra mesta (taxíkom 30-45 min.). Okolie: Chua Huong (Voňavá pagoda) – budhistické pútnické miesto 65 km na JZ, tvorí komplex skalných a jaskynných pagod či oltárov, prístupný len po rieke plnej lekien; NP Cúc Phuong – jz. od Hanoja, zahŕňa skrasovatenú vápencovú pahorkatinu porastenú tropickým dažďovým pralesom so stromami starými až 1000 rokov; NP Tam Dao – známa výletná pralesná oblasť neďaleko Hanoja; Thác Ban Giôc – veľmi pôsobivé 35 m vysoké vodopády Ban Giôc na rieke Quy Xuan v provincii Cao Bang (272 km severne od Hanoja, pri čínskej hranici), tvoria tri časti vzájomne oddelené skalnými útvarmi porastenými vegetáciou (www.caobang.gov.vn). INFO: www.hanoi.gov.vn, www.livinginvietnam.com/hanoi.htm, http://wikitravel.org/en/Hanoi

SAPA (Sa Pa) – nádherné horské mestečko v Tonkinských Alpách (1560 m n. m.), 37 km od mesta Lao Cai, blízko čínskej hranice, je domovom čínskych etnických skupín Hmong a Dao [zao], miestom festivalov a pestrých trhov, najmä v sobotu. Priamo nad obcou sa vypína najvyšší vietnamský vrch Fan Si Pan (3143 m n. m.), preto je táto oblasť hôr a ryžových terasových polí vhodná aj na treking, horskú turistiku a návštevu susedných etnických usadlostí. Prístup: z Hanoja 376 km na SZ do Lao Cai železnicou 9 hod., odtiaľ do Sapa autobusom. INFO: www.sapatours.com, www.adventuresapa.com, http://wikitravel.org/en/Sa_Pa
DIEN BIEN PHU – mesto s 80 000 obyv. na SZ krajiny pri hraniciach s Laosom, kde v r. 1953 Francúzi vybudovali pevnosť a jej dobytie vietnamskými vlastencami 7. mája 1954 znamenalo porážku francúzskeho kolonializmu. Známa bitka pri Dien Bien Phu (tzv. Vietnamský Stalingrad) dala základ dekolonizácie celej Indočíny podľa dohôd zo Ženevy. Zaujímavosti: Vietnamské vojenské múzeum s exponátmi z francúzskej vojny. INFO: www.dienbienphu.org HAIPHONG (Hai Phong) – 3. najväčšie mesto Vietnamu (2,2 milióna obyv.) a najdôležitejší vietnamský prístav leží na rieke Cam, 20 km od pobrežia Tonkinského zálivu a okolo 100 km od Hanoja. V r. 1965-1972 bol ako jediný severovietnamský námorný prístav cieľom amerických bombardérov, bol zamínovaný, napriek tomu vydržal – jeho obrana nad ním zostrelila 317 amerických lietadiel. Za československej pomoci tu bola postavená nemocnica, ktorá nesie názov Vietnamsko-československého priateľstva. Zaujímavosti: Phu Lien observatórium – postavené Francúzmi v r. 1902 na kopci blízko mesta, ďalej pagody, katolícka katedrála, budova pošty a iné francúzske koloniálne budovy. INFO: www.haiphong.gov.vn; Okolie: Doson (Dô Són) – známy prímorský rezort a kúpele, 22 km na JV, ležia na 4 km dlhom polostrove s 2,5 km piesčitým pobrežím, ktorého pokračovaním je reťaz skalnatých ostrovčekov v mori. Na skalnatom myse sa dvíha 9 kopcov, ktorým polostrov vďačí za poetický názov – Mys deviatich drakov. Mestečko je tiež známe ako každoročné dejisko byvolích zápasov (od júna, s finále 9. augusta na Mestskom štadióne). Cat Ba (Cát Ba) – Perlový ostrov východne od Haiphongu s nár. parkom, tropickou džungľou, kvapľovými jaskyňami a panenskými plážami, je prístupný rýchloloďou asi za 1 hod., alebo asi 60 km po ceste k dvom trajektom.
HALONG (Halong Bay, Vinh Ha Long) – Dračia zátoka 170 km východne od Hanoja sa zaraďuje k prírodným divom našej planéty. V zálive na rozlohe 1553 km2 je rozhodených 1969 bizarných skalnatých vápencových ostrovčekov najrôznejších tvarov, ktoré priamo vystupujú z mora. Väčšie ostrovy dosahujú výšku do 200 m, obsahujú jaskyne so stalaktitmi a stalagmitmi (napr. Hang Dau Go), menšie ostrovčeky majú výšku 5-10 m. V r. 1962 bolo územie vyhlásené za chránenú oblasť a od r. 1994 je zapísané na listine UNESCO. Rezort Au Lac má krásne pláže, na ostrove Tuan Chau je atrakciou delfinárium. INFO: www.halong.org.vn, www.halongbay-vietnam.com, http://wikitravel.org/en/Ha_Long_Bay

B. Južný Vietnam:
HO ČI MINOVO MESTO, alebo Hočiminovo Mesto (Ho Chi Minh City, Thánh phô Hô Chí Minh = TP.HCM) – najväčšie mesto Vietnamu so 6,39 milióna obyv., prístav na pravom brehu rieky Saigon, 80 km od pobrežia Juhočínskeho mora, neďaleko delty Mekongu, do 2. 7. 1976 sa ako hlav. mesto Južného Vietnamu nazývalo Saigon. Celá južná časť Vietnamu bola od nepamäti súčasťou Khmérskej ríše, na mieste dnešného Ho Či Minovho Mesta bolo vtedy nevýznamné mesto Prey Nokor. Až od začiatku 17. stor. sem začal smerovať silný emigračný prúd z Vietnamu kvôli obrábaniu novej pôdy a začiatkom 19. stor. tu vytvorili provinciu Gia Dinh. Na brehu rieky Ben Nghe (Prístav byvola) vznikla osada s jedinou ulicou „Sai Gon“ a veľké trhovisko „Cho Lon“. Dnešné mesto má svoje „downtown“ s modernými výškovými budovami, je centrom obchodu, dopravy, financií a priemyslu. Zaujímavosti: Cho Lon – svojrázna mestská štvrť, v ktorej sa za posledné dve storočia usadzovali Číňania väčšinou z Kantonu a v ktorej sa ešte v 60. rokoch na 6 km2 tiesnilo až 220 000 obyvateľov – ovládli celý obchod s ryžou, dopravu a textilný priemysel, sú tu aj lacné hotelíky. Ben Thanh – veľká budova tržnice s ďalšími krámkami nalepenými v priľahlých uličkách, má 4 brány pomenované podľa svetových strán. Palác zjednotenia (Dinh Thong Nhat) – bývalý kráľovský a juhovietnamský prezidentský palác postavený v r. 1873 stojí v centre mesta, tiež radnica (Uy ban Nhan dan Thanh pho), mestské divadlo (Nha hat Thanh pho), hlavná pošta (Buu dien Thanh pho), Múzeum revolúcie a indočínskej vojny (Bao tang Cach mang), Štátna banka (Ngan hang Nha nuoc), Mestský ľudový súd (Toa an Nhan dan Thanh pho), Katedrála Notre-Dame (Nha tho Dúc Ba), hinduistický chrám Mariamman a niekoľko budhistických chrámov a pagod (Jadeitového cisára, Giac Vien, Tam Son Hoi Quan, Phung Son, Xa Loi, Le Van Duyet a najstaršia Giac Lam). Historické múzeum, zoo, botanická záhrada a rôzne ďalšie zábavné atrakcie sú v rozľahlom parku založenom v r. 1861. Medzinárodné letisko Tan Son Nhat International Airport, 8 km od mesta, je najväčšie v krajine (www.tsnairport.hochiminhcity.gov.vn). INFO: www.hochiminhcity.gov.vn, http://wikitravel.org/en/Ho_Chi_Minh_City

VUNGTAU (Vung Tau) – námorný prístav, centrum naftárskeho priemyslu a prímorské letovisko Ho Či Minovho Mesta (HCM), 125 km na JZ od neho, stredisko provincie Ba Ria-Vung Tau, 240 000 obyv.; Zaujímavosti: veľká socha Krista na kopci zo začiatku 70. rokov, budhistická pagoda Thich Ca Phat Dai a chrám Niet Ban Tinh Xa. Od doby sovietskej éry v meste ostala veľká ruská komunita bývalých naftárov. V okolí sú pekné pláže – Front Beach (Bai Truoc) a najmä vyše 10 km dlhá Back Beach (Bai Sau) so svojím jemným pieskom, stredisko má aj najznámejšie golfové ihriská v krajine. Vláda schválila projekt výstavby veľkého komplexu Saigon Atlantis za 300 miliónov USD s turistickými rezortmi, nákupnými strediskami a možnosťou jachtingu, v blízkosti má stáť akvárium a zábavný park Bau Trung na spôsob Disneylandu. Prístup: z TP.HCP 2 hod. po diaľnici 51A, alebo 1,15 hod. rýchloloďou. INFO: www.vietscape.com/travel/vung_tau/, www.bariavungtautourism.com, www.baria-vungtau.gov.vn, www.bariavungtau.com

CU CHI tunely (Dia dao Cu Chi) – podzemné katakomby sa nachádzajú 70 km na SZ od HCM, sú významnou vojnovou pamiatkou – počas vietnamsko-americkej vojny hrala dôležitú úlohu ako „podzemná dedina“ s približne 200 km labyrintom chodieb a tunelov, v oblasti, kde prebiehali obzvlášť ťažké boje, najmä v r. 1968. Tunely začali spĺňať obrannú funkciu už v r. 1948 proti náletom francúzskych lietadiel i pozemných vojsk. INFO: http://wikitravel.org/en/Cu_Chi
TAY NINH – mesto 90 km na SZ od HCM, je centrom náboženskej synkretickej monoteistickej komunity Cao Dai, jej hlavná svätyňa Than That Cao Dai (Veľký chrám Cao Dai) bola založená v r. 1926 a je unikátnym architektonickým dielom svojím zovňajškom aj interiérom. INFO: www.tayninh.gov.vn, www.daocaodai.info a www.caodai.net (o kaodizme).

MEKONG (vietnamsky Cúu Long) – juhovietnamskú deltu rieky Mekong možno navštíviť s drahým organizovaným zájazdom alebo sa sem dá pricestovať aj „na vlastnú päsť“ a prenajať si čln so sprievodcom. Vstupnou bránou Mekongu je mesto My Tho, oplatí sa pozrieť najstaršiu pagodu v delte – Vinh Trang v „kokosovej dedinke“, obrovský plávajúci trh na člnkoch v Cai Be, či mestečká Sa Dec, Long Xuyen a mesto Chau Doc na kambodžskej hranici. Okolie: Najkrajšie juhovietnamské pláže ležia okolo historického mesta Ha Tien pri západnej hranici s Kambodžou. INFO: www.mekongriver.org, www.mrcmekong.org
PHAN THIET – letovisko a sídlo provincie Binh Thuan, 198 km východne od HCM, je známe krásnymi plážami a obrovskými piesočnými dunami Mui Ne. Mesto s 205 000 obyv. je známe aj kúpeľmi a vynikajúcimi rybími špecialitami (rybou omáčkou, ktorá je nevyhnutná vo vietnamskej kuchyni), v okolí rastú háje orieškov kešu. INFO: www.binhthuan.gov.vn, www.binhthuantoday.com, www.muinebeach.net, http://wikitravel.org/en/Mui_Ne

NHATRANG (Nha Trang) – prístavné mesto, známe rekreačné stredisko a sídlo provincie Khánh Hoa (380 000 obyv.) severne od HCM, je so svojimi krásnymi plážami a excelentným potápaním najvyhľadávanejším plážovým rezortom Vietnamu. Záliv Nha Trang Bay sa priraďuje k najkrajším zátokám sveta. Každoročne v júni sa tu koná „Sea Festival“. V okolí sú tiež belostné pláže s hájmi kokosových paliem a niekoľko zaujímavých tropických ostrovov (Ebony Island, Hon Tam a Mieu s morským akváriom pod šírym nebom). Oceánografický inštitút obsahuje zbierku tropických morských živočíchov. Z historických pamiatok je zaujímavý hinduistický chrám Po Nagar Cham na kopci Cu Lao, z dôb kráľovstva Čampa (postavený v 9. stor.), alebo pagody Tháp Cham či Long Son s bielou sochou. Okolie: Buon Ma Thuot – kopcovitá folklórna oblasť s osadami horských kmeňov, s nepriechodnými pralesmi, kde žijú posledné divoké vietnamské slony (oblasť je tiež známa pestovaním vynikajúcej kávy); Poklong Garai – známe veže z doby dávneho čamského kráľovstva. INFO: www.nhatrang-travel.com, www.ven.vn/festivalbien/, http://wikitravel.org/en/Nha_Trang, http://baokhanhhoa.com.vn/, www.khanhhoa.gov.vn

DALAT (Da Lat) – horské letovisko v lesnatej oblasti Tay Nguyen na JZ od Nhatrangu (188 000 obyv., 1500 m n. m.), kedysi vyhľadávané Francúzmi, v okolí sú jazerá (najkrajšie Xuan Huong), vodopády Prenn, Pongour, vzdialenejšie Dambri, rázovité horské mestečká – napr. na JZ od Dalatu je Bao Loc, tiež chrám Truc Lam na brehu priehradného jazera Quang Trung. Možnosť výpravy do odľahlých horských osád Lat a Chicken Village osídlených kmeňmi Chill, Ma a Koho. INFO: www.dalat.gov.vn, www.vietscape.com/travel/dalat/, http://wikitravel.org/en/Dalat

HOIAN (Hoi An, Hôi An) – starobylé mesto (88 000 obyv.), 30 km južne od Danangu, v 1. stor. bolo známym mestom ríše Čampa ako Lam Ap Pho, za francúzskej nadvlády sa nazývalo Faifo, v 17. stor. centrum holandských a portugalských obchodných kancelárií, od 18. stor. francúzskych. Zaujímavosti: mesto je od r. 1999 v zozname UNESCO zapísané ako výnimočne dobre zachovaný príklad obchodného prístavu v jv. Ázii z obdobia 15.-19. stor.; budovy, množstvo pagod (napr. Phuoc Kien), chrámov (Quan Cong) a sieť starých malebných uličiek odráža kombináciu pôvodných i cudzokrajných vplyvov. Ďalšou zaujímavosťou je Cau Nhat Ban – japonský zastrešený most z r. 1593. Okolie: široká pláž je 5 km na východ – okrem malých reštaurácií sú tu aj luxusné hotelové rezorty. INFO: www.hoianoldtown.vn, http://wikitravel.org/en/Hoi_An

DANANG (Da Nang) – veľké prístavné mesto v strednej časti Vietnamu (752 500 obyv.), 964 km severne od HCM po Transvietnamskej cestnej magistrále č. 1 a 759 km južne od Hanoja, vošlo do dejín krajiny 31. mája 1858 výstrelmi z francúzskych lodí, ktorými sa začalo dlhé obdobie národnej poroby. O 115 rokov neskôr, 29. marca 1973, zase poslední americkí vojaci súčasne odplávali z Danangu, Hue a Saigonu. Skôr sa Danang nazýval Han alebo Cua Han, čo v preklade značí Ústie rieky Han, za francúzskej nadvlády Tourane. Zaujímavosti: Dong Giang – stará historická štvrť s niekoľkými kostolmi a budhistickými svätyňami, Múzeum čamského umenia (Bao Tang Cham) – jediné v celej jv. Ázii, uchováva najcennejšie zbierky tohto starobylého národa od 2. po 15. stor., najviac z náleziska posvätného brahmanského mesta My Son. Z čias agresie USA tu vidno rozbité americké tanky a exponáty v Ho Či Minovom vojenskom múzeu. Pri meste je dlhá pláž Non Nuoc Beach so zlatým pieskom a luxusným plážovým rezortom. Medzinárodné letisko Da Nang International Airport sa nachádza v západnej časti mesta, počas invázie USA bolo veľkou základňou amerického a juhovietnamského letectva. Okolie: Veľmi populárnym turistickým miestom sú 9 km južne vzdialené Mramorové hory (Ngu Hanh Son), ktoré predstavujú skutočný zázrak prírody – nad piesčitým pobrežím sa dvíhajú mramorové a vápencové skaly bielomodrej, sivej a ružovej farby. Ich hrebeň – „Vrchy piatich živlov“ sa skladá zo Zlatého, Lesného, Ohňového, Zemného a tiež Vodného vrchu, na ktorom sa týčia skalné ihlany premenené na budhistické pagody. Krajina v okolí Danangu je posiata tisíckami hrobov – jeden z najväčších vojenských cintorínov na svete sa nazýva Truong Son. Neďaleko mesta Quang Ngai (južne od Danangu) je iným vojnovým pamätníkom My Lai – americkými vojakmi 16. marca 1968 kompletne zmasakrovaná osada; známa je fotografia dievčatka utekajúceho z horiacej dediny. INFO: www.danang.gov.vn, http://wikitravel.org/en/Da_Nang

MY SON – starodávne brahmanské mesto v horách, 60 km južne od Danangu, s unikátnou kultúrou zo 4.-13. stor., ktorá za svoj duchovný pôvod vďačí indickému hinduizmu. Miesto bolo po väčšinu svojej existencie hlavným náboženským i politickým centrom kráľovstva Čampa. V r. 1999 bola lokalita zapísaná do Zoznamu UNESCO. Zaujímavosti: Zvyšky pôsobivých vežovitých chrámov a svätýň. INFO: http://wikitravel.org/en/My_Son
HUE (Hué) – bývalé hlavné a sídelné mesto dynastie Nguyen na Voňavej rieke (Huong Giang alebo Sông Huong), leží 644 km severne od HCM, 540 km južne od Hanoja a 15 km od morského pobrežia (340 000 obyv.). Hue sa stalo súčasťou Vietnamu pred 600 rokmi, kedy sa panovník susedného kráľovstva Čampa oženil s vietnamskou princeznou a venoval ho jej otcovi ako svadobný dar. Počas ďalších 200 rokov, v dobe feudálneho rozdelenia krajiny, bolo v rukách rodu Nguyenov ovládajúcich juh. V r. 1802, kedy sa Nguyen Anh za pomoci Francúzov zmocnil celej krajiny, bolo hlavné mesto prenesené z Hanoja do Thuan Hoa (dnešné Hue) až do r. 1945. Zaujímavosti: komplex Cisárskeho mesta so Zakázaným mestom a Opevneným mestom v štýle francúzskeho staviteľa pevností Vaubana bol v r. 1993 zapísaný na listinu UNESCO, ako vynikajúci príklad starého vietnamského feudálneho mesta v čase jeho najväčšieho rozkvetu (1802-1885). Najväčšie pamiatky: centrom starého mesta bola Citadela (Pevnosť Zlatého draka) z r. 1804-1831 severne od rieky, s Poludňajšou bránou (Cua Hien Nhan), južnou bránou Ngo Mon z r. 1833, korunovačným palácom Thai Hoa, tiež Chrám The z r. 1821 a ďalšie paláce a pavilóny. Na pahorku blízko mesta sa týči pagoda Chua Thien Mu (pagoda Nebeskej starej panej) z r. 1858, prvýkrát postavená už r. 1601, so sedempodlažnou vežou. V okolí mesta sú roztrúsené kráľovské hrobky – napr. Khai Dinh so stélami kamenných strážcov, hrobka Minh Mang, alebo Tu Duc (vládol v 19. stor.). Prístup: na malé letisko Phu Bai denne z Hanoja alebo HCM, tiež vlakom z HCM za 23 hod. (lístok 2. tr. v spacom vozni pre 6 osôb stojí 455 000 dongov – okolo 720 SKK). INFO: http://wikitravel.org/en/Hue, http://english.thuathienhue.gov.vn/

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Víza: Občania SR musia mať platný cestovný pas s dobou platnosti najmenej 1 mesiac, presahujúci dobu požadovaného víza. Žiadosť o víza sa podáva na Veľvyslanectve Vietnamu vo Viedni, na letiskách vo Vietname sa zásadne nevydávajú. Dieťa do 14 rokov, ak už je uvedené v žiadosti plnoletej osoby, nemusí žiadosť o víza podávať osobitne. Víza majú všeobecnú platnosť nie dlhšiu ako 6 mesiacov. Pri súkromných a obchodných cestách na pozvanie je potrebné, aby pozývajúce osoby predložili na správe pasov a víz MV Vietnamu (tzv. Správa A/18) pozvanie na návštevu. Veľvyslanectvo Vietnamu vyžaduje na základe vyplneného vízového dotazníka súhlas MV VSR na vydanie víza. Turistické vízum bez hostiteľského pozvania sa vydáva na dobu max. 15 dní na základe podanej žiadosti na predpísanom formulári, predloženého platného pasu a fotografií žiadateľa. Nad 15 dní je potrebné pozvanie od súkromnej osoby alebo cestovnej kancelárie. Víza sa vydávajú bezplatne, ale ambasáda v praxi vyžaduje „manipulačný poplatok“ vo výške od 1500 Sk. Na hraničnom priechode je potrebné vyplniť vstupný a výstupný deklaračný list, ich strata môže spôsobiť komplikácie pri odchode z krajiny. V termíne do dvoch pracovných dní je potrebné policajne sa zaregistrovať (tlačivá sú k dispozícii v ubytovacích zariadeniach). Cudzinec je povinný pri vstupe alebo výstupe deklarovať peňažnú hotovosť vyššiu ako 3000 USD (alebo ekvivalentnú hodnotu v inej valute), príp. 5 000 000 VND.
Zastupiteľský úrad VSR pre SR: Botschaft der Sozialistischen Republik Vietnam, Felix-Mottl-Strasse 20, A-1190 WIEN, Rakúsko – tel.: 0043-1-368 0755-10, fax: 368 0754-55, e-mail: embassy.vietnam@aon.at (Veľvyslanectvo VSR vo Viedni)
Honorary Consulate of the Czech Republic, 28 Mac Dinh Chi, Quan 1, Ho Chi Minh City, Vietnam – tel.: +84-(0)8-829 0585, fax: 822 6043, e-mail: HoChiMinh@honorary.mzv.cz, prac. doba PO-PI 9.00-11.00 a 14.00-16.00 hod.
Zastupiteľský úrad SR pre VSR: Veľvyslanectvo SR v Hanoji bolo uzavreté k 30. 6. 2004, v súčasnosti je akreditovaný veľvyslanec v thajskom Bangkoku – Embassy of the Slovak Republic, 25/9-4, BKI/YWCA Building, 9-th Floor, South Sathorn Road, Bangkok 10120, Thailand – tel.: +66-2-677 3445, fax: 677 3447, mobil po prac. dobe: 0066-81-617 4611, e-mail: slovakemb@actions.net, slovembassy@bangkok.truemail.co.th, www.bangkok.mfa.sk
Spoločenská organizácia: Vietnamská komunita na Slovensku (VKS), Nobelova 5, 831 02 Bratislava (zástupca – Le Hong Quang, Belinského 2, 851 01 Bratislava), alebo Lesnícka 5, 040 11 Košice – e-mail: ongyan@seznam.cz, tiež Rozkvet 2059/126, 017 01 Považská Bystrica – mobil: 0905-446 941 (Viet Nguyen), e-mail: vietphuong@bb.telecom.sk, http://congdongvietnam.eu/

Dôležité kontakty: polícia – 113, požiarnici – 114, záchranka – 115, presný čas – 117, informácie – 1080, telefónne čísla – 116, medzinárodný operátor – 110, správa pasov a víz – +84-(0)4-826 4026;

Nemocnice – a) Hanoi: Hanoi French Hospital, 1 Phuong Mai Str., tel. +84-(0)4-577 1100, pohotovosť 574 1111; Family Medical Practice, Unit 109-112, Van Phuc, Blog A1, Kim Ma Str., tel. 843 0748 (24 hod.); International SOS, 31 Hai Ba Trung Str., tel. 934 0666, pohotovosť 934 0555; Vietnam-Korea Friendship Hospital, 12 Chu Van An Str., tel. 843 7231;

b) Ho Chi Minh City: International SOS, 65 Nguyen Du Str., tel. +84-(0)8-829 8520, pohotovosť 829 8424, Saigon International Clinic, 8 Alexandre de Rhodes Str., District 1, tel. 823 8888, Gia Dinh International Hospital, 1 Trang Long Str., Bin Thanh District, tel. 803 0678, Franco Vietnamese Hospital, 6 Nguyen Luong Bang Str., District 7, tel. 411 3333;

c) Danang: Family Medical Practice Danang, 50-52 Nguyen Van Linh Street, Nam Doung Ward
Hai Chau Dist., tel. +84-(0)511-582 699/700 (24 hod.).

Dopravné možnosti: Vodičský preukaz SR ani medzinárodný na území VSR neplatí. Pri krátkodobom pobyte sa odporúča prenajať vozidlo aj s vodičom (asi 35-50 USD na deň), alebo motocykel do 50 cm, tiež s vodičom, vzhľadom k chaotickej situácii najmä v mestách a nerešpektovaniu dopravných predpisov, aj keď sa oficiálne uvádzajú rýchlostné limity 60, 80, 100 a 120 km/h na uzavretú obec, mimo obce, diaľnicu triedy B a A. Vnútroštátne letecké linky, železničné spojenia a plavbu loďou sú na www.vietnamopentour.com (Flights).

Zdravotná starostlivosť: Vietnam je rozvojová krajina, a preto treba počítať s podstatne nižšou úrovňou zdravotníctva a hygieny ako na Slovensku a s ďaleko slabšou zdravotníckou sieťou mimo veľkých miest. Aj vo veľkých mestách sa cudzincom odporúča navštevovať súkromné nemocnice, alebo nemocnice prevádzkované so zahraničnou pomocou. Tam často pracujú zahraniční lekári a hlavne majú lepšie vybavenie. Služby v súkromných klinikách sú drahé. Pri ceste do Vietnamu sa odporúča dobré zdravotné poistenie. Vietnam sa stáva rizikovou oblasťou z hľadiska výskytu AIDS a vtáčej chrípky. Pri cestovaní v teréne hrozí nebezpečenstvo ochorenia maláriou, horúčkou Denge (na juhu), japonskou encefalitídou, proti ktorej sa odporúča očkovať, podobne aj proti hepatitíde A,B, poliomyelitíde (detskej obrne), brušnému týfusu a proti malárii užívať účinné antimalariká (tab. Lariam 250 mg).

Bezpečnostná situácia a riziká: Pohyb po území krajiny je neobmedzený s výnimkou zakázaných zón, ku ktorým sú prístupové cesty vyznačené tabuľami. V Ho Či Minovom Meste, Nhatrangu a Hanoji sú časté prípady okradnutia turistov na ulici aj v centre mesta. Pohyb po väčšine územia VSR je voľný, výnimkou sú zakázané vojenské zóny a horské oblasti obývané menšinami, preto individuálne cesty do odľahlých oblastí sa neodporúčajú bez skúseného sprievodcu alebo s povolením. Zvýšenú pozornosť je treba venovať osobnej hygiene, veľmi dôležité je preváranie pitnej vody aspoň 20 min. a lúpanie surovej zeleniny a ovocia.
Elektrina: Obvykle sa napätie pohybuje v rozmedzí 220 a 240 V, 50 Hz, no niekde sa používa aj 110 V, tiež s 50 Hz cyklami. Viac rozšírené sú zástrčky pre dva kolíky, menej pre tri, preto je potrebný adaptér, najlepšie univerzálny AC adaptér.

Časový posun: Vietnam má posun + 6 hod. oproti SEČ a + 5 hod. oproti letnému SEČ (+ 7 hod. oproti GMT)
Telekomunikácie: Telefonický smerový kód Vietnamu je 0084, Hanoj +84-4, Ho Či Minovo Mesto +84-8, Haiphong +84-31, Hue +84-54, Nhatrang +84-58, Hoian +84-510, Danang +84-511.

Mobilnú sieť obstarávajú štátne spoločnosti – VNPT, Viettel a ďalšie, zahrňujúce GSM (Vinaphone kód 91, Mobiphone 90, Viettel 98), CDMA (S-phone 95 a EVN-Telecom 96). Použitie GSM 900/1800 so štandartnou SIM kartou je pre roaming kompatibilné s Európou, kódové predčíslo sa používa v tvare 098-XXX XXXX.
Platobný styk: V hoteloch, reštauráciách, cestovných kanceláriách, tiež pri vnútroštátnych letoch, sú použiteľné kreditné karty VISA, MASTER, JCB a American Express. Odporúča sa mať pri sebe aj väčšiu finančnú hotovosť.
Turistické úrady: Vietnam National Administration of Tourism, 80 Quan Su, Hanoi, Vietnam – fax: +84-4-942 4115, e-mail: titc@vietnamtourism-info.com, www.vietnamtourism.com

Letecké spoločnosti: Vietnam Airlines (Tông Công ty Háng không Quôc Viet Nam), 200 Nguyen Son Street, Long Bien District, Hanoi, Vietnam – tel.: +84-(0)4-873 2732, fax: 827 2291, 872 2375 (alebo 1 Quang Trung Street, Hanoi – tel. +84-(0)4-832 0320; 116-118 Nguyen Hue Blvd., Saigon – tel. +84-(0)-8-829 2118), e-mail: vna@hdg.vietnamair.com.vn, www.vietnamairlines.com.vn

Pacific Airlines (Công ty Háng không Cô phán Pacific Airlines), Airport Ticket Office, Domestic Terminal – Tan Son Nhat Airport, Ho Chi Minh City, Vietnam – tel.: +84-(0)8-848 7176 (od 5.00 do 20.30 hod.), non-stop služba +84-8-955 0550; Hanoi +84-4-955 0550, Danang +84-511-583 583; www.pacificairlines.com.vn
Lodná doprava: Vnútroštátne i medzinárodné lodné linky Vietnamu sú k dispozícii na: www.starcruises.com, www.starcruises.com/Fleet/Leo/, www.crystalcruises.com
Železničná doprava: Vietnam Railway Corporation (Duong sat Viet Nam), 118 Le Duan Street, Hanoi, Vietnam – fax: +84-4-9422 866, e-mail: dsvn@vr.com.vn, www.vr.com.vn, www.worldbank.org/transport/rail/sys_maps/vietnam.gif (mapka tratí)
Požičovňa áut: V Hanoji, Saigone (HCMC), Hue a Danangu si možno zapožičať auto aj so šoférom na celý deň za 35 USD (poldňa 25), mikrobus (van) za 37 USD (poldňa 29) alebo autobus za 50 USD (poldňa 40 USD) – Active Travel Vietnam Network, Hanoi (303, 3rd Floor, Building 30 Nguyen Du Street), Saigon (50 Bis Co Bac, District 1), Danang (367 Ngo Quyen Road, Son Tra District) – tel.: +84-(0)4-944 6230, fax: 944 6231, e-mail: info@activetravelvietnam.com, www.activetravelvietnam.com, prac. doba PO-SO 8.30-18.30 hod. (+ 6 hod oproti SEČ);

Sinhcafe Travel – Vietnam Opentour, 30 Hang Be Street, Hanoi, Vietnam – tel.: +84-(0)4-836 4212, 756 8868, 926 1288, fax: 756 7862, Hotline: +84-(0)9-1322 4473, e-mail: sinhcafetour@hn.vnn.vn, www.vietnamopentour.com
Internet: www.mofa.gov.vn (MZV VSR), www.vietnamtourism.com, www.vietnamtourism-info.com, www.activetravelvietnam.com, www.asianventure.com/vietnam/, www.guidevietnam.com, www.vietnamopentour.com, www.vn-tourism.com, http://vietnamvoyage.com/, www.vietnamstay.com, www.livinginvietnam.com, www.visit-mekong.com/vietnam/, www.vietnam-culture.com, www.vietnamhotels.biz (hotely), www.vietnamesehotels.net (hotely), http://hotel.guidevietnam.com/ (hotely), www.activetravelvietnam.com/vietnam_national_parks.html (národné parky)

Text: Ing. STANISLAV ŠIMEK
Foto: Vladimír Polák
(Zmena údajov vyhradená)