Objavte menej známu krajinu
Viete vôbec, kde leží historický Hont? Turisticky menej známa oblasť Slovenska, v ktorej nie sú vybudované významné centrá cestovného ruchu s hojnou návštevnosťou? Smerom od Zvolena sa Hont začína pri Krupine, významným centrom regiónu bola dlho Banská Štiavnica, Hont to je aj Hrušov so známou Hontianskou parádou i s okolitými dedinami Veľkokrtíšskeho okresu. Hont, to sú aj Šahy, niekdajšie sídlo župy a potom sa ťahá i smerom na juh, takmer až k Štúrovu. Na druhej strane hraníc, v Maďarsku je už len menšia časť niekdajšie historickej župy.
Rozhodol som sa, že celý Hont nijakovsky nezmapujem. Postupne sa predsa vytvárajú nové prirodzené regióny, ktoré vnímame v inom priestore. Chľaba je dnes prirodzeným miestom na výlety pre dovolenkárov v Štúrove. A Banská Štiavnica? To je samostatná turistická oblasť. S nádhernou históriou, fascinujúcimi jazerami, horami…Samostatnú pozornosť si zaslúžia aj Levice a okolie tohto mesta. Lebo aj tam zasahuje historický Hont.
Takže, ideme do menej známeho regiónu a už ho musíme deliť. Časť Hontu jednoducho vynechávame a obchádzame. Vrátime sa tam. Ale na samostatné spracovanie.
Časť Hontu, ktorú som si vybral na spracovanie, vytvára akýsi okruh okolo Dudiniec, významných kúpeľov a turistického centra nami zvoleného regiónu. S dostatočným počtom ubytovacích kapacít i celkovou infraštruktúrou. No a navštívime miesta, ktoré prekvapujú i napriek tomu, že sú vyňaté i z akejsi turistickej mapy, ktorú pred rokmi spracovalo Ministerstvo hospodárstva SR.
Ide totiž o to, aký pohľad si zvolíme. Či chceme rušné centrá s obrovskými parkoviskami a komerčnými lákadlami, s množstvom atraktivít prvej veľkosti, alebo dávame prednosť pokojnej dovolenke, počas ktorej využijeme bicykle, vlastné nohy, internet, turistické mapky a propagačné materiály. Bez toho si totiž neporadíme. Mohli by sme aj zablúdiť. Pri troche snahy však objavíme krásu histórie, zachovalú ľudovú architektúru, nádherné vinice a všetko tak trochu v nedokonalej podobe. Takmer nič tu neslúži výlučne turizmu. Všetko je súčasťou reálneho života.
Že už môj úvod trvá pridlho? Asi je to tým, že stále poriadne neviem, ako sa pustiť do písania, ako utriediť v sebe množstvo nazbieraných dojmov. A ako sa vyhnúť riziku, že niekoho nezaslúžene obídem.
Nedá sa nič robiť. Poďme do rizika. A pomôžem si barličkou. Žijem v Banskej Bystrici a tak sa na juh vyberám po ceste smerujúcej do Šiah.
Kúsok za Zvolenom, v Podzámčoku, urobím prvú zastávku. Nad obcou sa vypínajú malebné zrúcaniny hradu Dobrá Niva. Sú veľmi dobre udržiavané, je tam čisto, ľahký prístup, je kde zaparkovať, nechýba značenie, bol som veľmi príjemne prekvapený. Koľké roky som okolo zrúcanín chodil a až teraz som sa ich dotkol.
Viem, že toto ešte nie je Hont, ale vzdialenosti sú krátke, prečo sa nezastaviť tam, kde je pekne a kde si ľudia zaslúžia pochvalu za to, že sa o pamiatku starajú. Kúsok ďalej je dedina Dobrá Niva. Stojí za povšimnutie. Niektoré domy pripomínajú časy niekdajších slávnych gazdov. Sú tu historické kostoly, ten katolícky má dokonca románske základy a milovníci prírody si zamaškrtia v lokalite Gavurky, ktorá je samozrejme chránená. Na približne 100 hektároch je 500 dubov – zväčša 200 až 300 ročných, je tu vyše 100 druhov vtáctva a ďalšie zaujímavosti zo sveta prírody.
Kúsok za Dobrou Nivou môžeme odbočiť smerom na Pliešovce, do obce, ktorá má tak trochu mestský charakter. Ono, svojho času to bolo mestečko. Odtiaľto odporúčam malý výlet do Zaježovej, kde je ako pamiatka ponúkaný zrubový dom. No nielen to. V Zaježovej žije komunita ľudí, ktorá sa vzdala obáv z burzových výkyvov a hrozby kríz. Snaží sa žiť v súlade s prírodou, hľadať iný spôsob života ako je ten náš komerčný.
Cestou ďalej znovu a znovu prekvapujú dediny, cez ktoré prechádzate. Či už je to Senohrad, kde pôsobili v minulosti významné osobnosti, okrem iných tu učil aj známy slovenský spisovateľ Jozej Cíger Hronský, alebo Dačov Lom…
Z turistického hľadiska osobitne odporúčam návštevu obce Sucháň. Treba len od Senohradu pokračovať smerom na Veľký Krtíš. Všade na okolí, aj v Senohrade, aj v Sucháni sa zachovala tradícia Hontianskej čipky. V Sucháni je ako múzeum upravený starý gazdovský domček. A tu je aj zaujímavá príležitosť na výlet. Peši, či na bicykli. Cestička k trúbiacemu kameňu je označená. A čo je to za kameň? Skúste si to. V hornej časti niekoľkotonovej skaly je malý otvor. Treba si našpúliť pery a fúkať, akoby ste chceli rozozvučať trúbku. Skala odpovie skutočným trúbením. Vraj ju ako varovanie používali za tureckých čias.
No a keď ste už v Sucháni, odskočte si do Modrého Kameňa. Hrad ponúka zaujímavú expozíciu historickú, ale aj múzeum bábok. Je to príjemné spestrenie výletu. I keď už vlastne za hranicami Hontu.
Keď pôjdete po tejto odbočke, ktorá sa začína za Dobrou Nivou, často uvidíte laznícke usadlosti. Niektoré sú obývané, niektoré už pustnú. Je to chuťovka pri poznávaní Slovenska. Celá Krupinská vrchovina je posiata lazmi. Najbližší sused mohol byť tak kilometer vzdialený. Inak by to vraj už bola tlačenica. Na lazoch dodnes vidieť staré ovocné stromy s jablkami, aké jedávali naši otcovia a povestné sú najmä krupinské Dudečky, veľké tmavé čerešne. Už ich takmer nikto neoberá, hoci to by tiež mohla byť jedna z turistických zaujímavostí regiónu.
Krupina
No, poďme už do Krupiny. I keď zastávok by mohlo byť ešte viac ako dosť. Mesto dnes dopláca na to, že má akýsi tranzitný charakter. Podobne, ako južnejšie Šahy. Vedie tu medzinárodná cesta a drvivá väčšina ľudí so škrípaním zubov dodržiava predpísanú rýchlosť a snaží sa dostať ďalej.
Kto ostane, trochu sa poprechádza po námestí a najčastejšie sa vyberie na výlet nad Krupinu, na Vartovku. Jednoznačne tento výlet odporúčam. Je to veľmi zaujímavý objekt, pôvodne protiturecká pozorovacia veža postavená ešte pred rokom 1564. Výsledok je natoľko pôsobivý, že určite uspokojí aj mierne znudené deti.
Skúsme však ostať v centre mesta. Ihneď zaujme Mestský dom, v blízkosti ktorého je dostatočný počet parkovacích miest.
Kúsok odtiaľ je Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie zo začiatku 13. storočia, je tu rodný dom Andreja Sládkoviča, ale aj Múzeum Andreja Sládkoviča. Ozaj, v múzeu sme sa dohodli, že kto im pošle zaľúbenú báseň, ten ich poteší a oni ľúbostnú poéziu aj vyhodnotia. Raz darmo, tvorba Andreja Sládkoviča nám pripomína časy, keď sa srdcia žien nedobýjali briliantmi a autami, ale poéziou. A dodnes je šťastná tá žena, ktorá má vo svojich veciach odloženú, hoc aj nedokonalú, báseň od zaľúbeného mládenca. A možno by to aj dnes mali dámy vyžadovať….
Po Krupine je ideálne chodiť so sprievodcom, najlepšie živým, alebo sa zásobiť literatúrou. Prípadne hľadať pomoc v miestnom informačnom centre, ktoré je tiež vlastne na námestí. Je tu bývalý piaristický kláštor, budovy významných osobností národného a kultúrneho života. Krupina vždy zapaľovala srdcia k vlastenectvu a Slovensku dala mnoho významných osobností.
Na miestnom cintoríne leží napríklad svetoznámy šľachtiteľ ruží Rudolf Geschwind, tu sa narodil spomínaný Andrej Sládkovič a tu sú pochovaní aj rodičia Jozefa Cígera Hronského.
Z hľadiska atraktívnosti sú najväčšou budúcnosťou Krupiny miestne pivnice a podzemné chodby. Dnes ich možno vidieť viac-menej len po známosti. Nie sú totiž zabezpečené, pripravené na riadny turizmus. Treba sa zoznámiť s Krupinčanom. Domy sú doslova podkopané systémom chodieb a pivníc. Videl som jednu pod Múzeom Andreja Sládkoviča, bol som nadšený. A akú fantáziu to prebúdza v človeku, keď dôjde na miesto, kde je chodba zavalená? Ktovie čo je za ňou.
Krupina je krásne mestečko. Čaká však ešte na objavenie. Ponúka pokoj, históriu a malebnosť slovenského mestečka, ktoré je nesmierne bohaté na minulosť. Som presvedčený, že práve turizmus je jednou z príležitostí, ako sa preniesť aj do budúcnosti. Krupina si rozhodne zaslúži, aby sme ňou iba neprechádzali, ale aby sme sa tu aj zastavili. Prípadne, aby sme sa tu aj ubytovali. Z Krupiny sa dá podniknúť viacero pekných výletov. Napríklad na Štrampľoch, východne od centra Krupiny. Časť tohto objektu sa nazýva Turecké studne. Historicky nie je potvrdený zmysel celého objektu, no asi ide o vodou zaliate staré pivnice.
My však už ideme ďalej s pocitom, že sme o Krupine nenapísali dosť. Spolieham sa jednoducho na to, že región navštívia vnímaví hostia, ktorí sa dobre pripravia.
Staré hrady
Nakoniec, ďaleko ani nezájdeme. Nech sa páči, smer Bzovík. Je to ďalšia pekná Hontianska obec. S pamiatkou, ktorá je majestátna aj zvonku. Ona je totiž zamknutá. Opevnený kláštor, alebo Vodný hrad, sú rôzne názvy tejto pamiatky. Od obce ju človek nájde len vďaka značeniu. Zastavte na poľnej cestičke k hradnej bráne. Vodná priekopa je zarastená, v čase mojej návštevy som si zajedol aj slivky a vlastne až na moste nad niekdajšou vodnou priekopou sa otvorí úžasný pohľad. Bašty, múry…Najlepšie vidieť majestátnosť niekdajšieho kláštora z cesty na Čabraďský Vrbovok.
Viem si predstaviť, keby sa tak kríky vo vodnej priekope vyrúbali, aký úžasný pohľad by sa otvoril. A snívam ďalej. O vodou naplnenej priekope, otvorenom hradnom nádvorí i štýlovej reštaurácii. Samozrejme aj o malom múzeu….
Smerom na Čabraďský Vrbovok uvidí návštevník viacero pekných a upravených obcí. Každá z nich stojí za to, aby si ju človek všimol. Za Vrbovkom pokračujú lazy a za posledným lazníckym domom odporúčam auto odstaviť. Po necelej hodinke pešej chôdze nádherným lesom, kde mizne akýkoľvek mobilný signál, sa otvorí lúka, objaví sa chata, nový objekt, dva staré s prepadnutými strechami a nad tým všetkým zrúcaniny hradu Čabraďský Vrbovok.
Výstup nie je náročný. Bol som tam dvakrát a hada vo voľnej prírode som nevidel. Prečo to spomínam? V každom bedekri sa píše, že je tu najviac hadov. Pôvodne v Československu a teraz na Slovensku. Neviem to potvrdiť.
V každom prípade sa človek dostane do nádhernej nefalšovanej prírody, predurčenej na pokojnú turistiku. Alebo cykloturistiku.
Všímate si, koľko zaujímavostí cestou človek vidí? A koľko pritom preskakuje. Všade žijú ľudia. A o niečo sa snažia. Napríklad aj o spomínané zrúcaniny, o povznesenie krajiny, ktorá je ich domovom. A aj o turizmus. Pribúdajú značenia. Turistických i cykloturistických chodníkov. Pribúda príležitostí na peknú dovolenku a oddych.
Sebechleby
Preto mi je trochu ľúto, ak niečo preskakujem a idem ďalej. Tak ako v prípade Hontianskych Nemiec, peknej obce, ktorá si tiež zaslúži pozornosť. Mňa to však už ťahá do Sebechlieb, ktoré sú súčasťou 30 kilometrového cykloturistického chodníka. Sebechleby majú v rámci turizmu Mladú Horu i Starú Horu. Pri Mladej hore, kde sú desiatky pivníc s vínom je aj vodná nádrž. Stará Hora je dokonca pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry.
Pre mňa je akosi každá architektúra najvzácnejšia vtedy, keď žije. Preto asi dlho nezabudnem na dôchodcu oddychujúceho na priedomí jedného z domčekov v Starej Hore. Pod ním pivnica aj s archívnym vínom, v domčeku izbička s nízkym stropom a v nej je okrem iného dvojpromilový gauč. To je taký, kde ostane domáci pán spať, keď trochu preberie.
Atmosféra je tu úžasná. Nečudujem sa, že sa tu už dá aj ubytovať a že počas oberačkových slávností sem prídu tisíce ľudí. Inak, v tomto roku budú v Starej Hore – Sebechleboch oberačkové slávnosti 1. októbra.
Dá sa sem dostať autom, peši i na bicykli. A pre zaujímavosť, vedie tadeto aj krásna cykloturistická trasa. Je vraj trochu náročná, nezvláda ju každý a dlhá je vyše 30 kilometrov. Podstatné je, že sa na nej dá občerstviť, zohnať ubytovanie a vidieť všeličo zaujímavé.
12 kilometrov od Dudiniec je, v rámci cyklotrasy obec Drážovce, ktorá má len 120 obyvateľov. Mňa osobne veľmi zaujímajú Ladzany na úpätí Štiavnických Vrchov. Obec má veľké ovocinárske tradície a je tu aj sad na zachovanie genofondu.
Biele dráhy, to je vinárska osada na cyklotrase nad obcou Ladzany, nasleduje Stará Hora, Sebechleby, Mladá hora, Nemčianske vinice, Hontianske Nemce a Kráľovec – Krnišov. Na konci cesty je zachovalá ľudová architektúra a aj 400-ročný, takzvaný Koháryho dub. Vedie k nemu samostatný turistický chodník.
Prečo sa tomuto kúsku Hontu venujem viac? Možno aj preto, lebo podľa turistickej mapy vraj nemá perspektívu. Podľa mňa má. V súvislosti s rastom záujmu o kultúrny turizmus a o poznávanie vôbec. Lebo, to je budúcnosť, nie bezmedzná komercia.
Santovka
Keď som sa dostal už do Sebechlieb, poďme ďalej až poza Levice, smerom na Brhlovce, ktoré sú všeobecne známe ako obydlia vysekané v skalách. Celý tento kraj má sopečný pôvod, mäkké túfové skaly umožnili vysekávanie nielen podzemných obydlí, ale aj množstvo vínnych pivníc.
Brhlovce treba vidieť a potom sa treba ísť okúpať trebárs do Santovky. Bližšie k Leviciam je ešte termálne kúpalisko Margita Ilona, no Santovka je viac k Hontu ako Leviciam. Kúpalisko nemá tobogány, voda nie je dohrievaná. Je však naozaj prírodná, je tu pokoj a v reštauácii robia čerstvé langoše. Nie mrazené. V rámci kúpaliska je aj ubytovanie a wellnes centrum, takže je to dobrá základňa celoročného charakteru.
Santovka ponúka veľmi pôvabné kúpalisko s tradičnými službami. Spomínané čerstvé langoše dnes už naozaj nie sú samozrejmosťou. Príjemným prekvapením je aj to, že varená kukurica je z poľa a nie z mrazničky. Voda dobre pôsobí na pohybové ústrojenstvo, ale aj na kožné choroby.
Viem o tom, že do života sa vracia aj plnička minerálnej vody v Santovke. Dostať sa na trh nie je jednoduché, v každom prípade držím ľuďom, ktorí sa o to pokúšajú, palce. Na miestnom kúpalisku Santovku už ponúkajú.
Teraz sa však vráťme na hlavnú cestu do Hontianskych Nemiec. Na to, aby sme pokračovali smerom na Šahy. A predsa ponúkam ešte jednu odbočku. Smerom na Lišov. V celom údolí tiahnúcom sa k Štiavnickým vrchom je niekoľko malebných dediniek. A Lišov je malý klenot. Ukazuje zároveň jednu z ciest v rozvoji turizmu. Tu príde človek do oblasti a týka sa to viacerých obcí, kde nebola intenzívna výstavba, odkiaľ mladí ľudia tradične odchádzali za prácou do miest. Zachovala sa teda tradičná architektúra a do značnej miery aj tradičný spôsob života.
Lišov je veľmi pekná dedina. Upravená a ľudia si tu žijú svojim životom. Možno práve to je ďalšie lákadlo v cestovnom ruchu. Návštevník chodí okolo dvorov s kačicami, husami, kde-tu sa pasie koza, všade pritom cítiť ruku starostlivého hospodára. Všetko je tu zaujímavé práve tým, že tu sa domáci neponúkajú turizmu, ale žijú si svoj život. A pritom je tu množstvo zaujímavých podujatí.
Podobných príkladov nájde človek v Honte viac. Avšak Lišov začína byť samostatný fenomén.
Na druhej strane, v Krupinskej vrchovine sú podobné Rykynčice, ktoré sa v neďalekých Dudinciach stali známe výborným vínom. Takže, každý si hľadá svoju cestu, čo prináša pestrosť a pôvab do krajiny.
Dudince
No a konečne sme v Dudinciach, mestečku, ktoré má do istej miery vidiecky charakter, no predovšetkým sú tu kúpele a množstvo ďalších ponúk na ubytovanie a stravovanie. Je fakt, že z turistického hľadiska sa práve Dudince stali akýmsi prirodzeným centrom Hontu a aj akcelerátorom rozvoja. Tu je najväčšia koncentrácia návštevníkov, odtiaľto je najväčšia šanca získať ľudí na rôzne výlety.
Medzi kúpeľnými destináciami Slovenska patrí malebným Dudinciam hneď viacero prvenstiev. Sú najjužnejšie situované, čomu vďačia za najvyšší počet slnečných dní v roku. Ich ekologicky čisté a tiché prostredie ich predurčuje byť tým najlepším miestom na rýchle načerpanie energie.
Zároveň sa pýšia dvojitým superlatívom, aký sa len tak ľahko nevidí – sú najmladšími, a zároveň najstaršími kúpeľmi na Slovensku. Ako je to možné? Najmladšími sú z pohľadu začatia budovania kúpeľných hotelov až v novodobej povojnovej histórii, a najstaršími preto, lebo miestny minerálny prameň pomáhal ľuďom už pred dvomi tisícročiami. Tento zaujímavý kontrast, v ktorom sa snúbi tradícia s moderným ponímaním liečby, z nich v posledných rokoch spravil obľúbenú destináciu, ktorej popularita a význam prekročili hranice Slovenska.
Začali to starí Rimania
Najväčším pokladom a magnetom pre všetkých, ktorí potrebujú liečbu, alebo si chcú len oddýchnuť a načerpať nové sily, je dudinská minerálna liečivá voda. Známa miestna legenda pripisuje jej blahodárne účinky magickej sile víly Dudinky, rozprávkovej bytosti, ktorá touto vodou vrátila život synovi rímskeho vojvodcu a ponechala jej liečivú moc aj pre nasledujúce generácie. Samotní Rimania si počas pobytu na našom území nenechali ujsť príležitosť liečiť si ňou svoje choroby a zranenia z bojov v travertínových prírodných bazénoch, ktoré tu dodnes môžu návštevníci obdivovať ako pamiatku príznačne nazvanú Rímskymi kúpeľmi.
Špecialisti z Viedne a najvzácnejší hosť
V stredoveku sa dudinská voda využívala na liečbu reumatizmu, zápalov očí, kožných ochorení a chorôb tráviacich orgánov – ako sa uvádza v dielach Mateja Bela a profesora von Crantza z 18. storočia. Okolo roku 1890 zavítali do Dudiniec špecialisti z Viedne. Ich úlohou bolo uskutočniť prieskum prameňov, ktoré sú na základe jeho výsledkov od roku 1894 oficiálne uznané ako liečivé, čo predstavovalo výrazný prelom v šírení povedomia o ich účinkoch. Presvedčil sa o nich aj najvzácnejší hosť– obľúbená cisárovná Alžbeta, známejšia ako Sisi.
Kráľovná minerálnych stolových vôd
Podzemný poklad Dudiniec sa spočiatku využíval prevažne na pitné kúry – vo fľašiach sa začiatkom 20. storočia dokonca exportoval do Ameriky a Egypta. V rovnakom čase vznikol reklamný slogan „Dudinská liečivá voda, kráľovná minerálnych stolových vôd“ a do prevádzky boli uvedené aj prvé minerálne bazény – jeden dal postaviť vlastník prameňov Hugo Oberndorff pre svoju rodinu, druhý Filip Gutmann, po ktorom vzal bazén a pramene do prenájmu Kálmán Brázzay z Budapešti.
www.floradudince.sk www.diamant.sk
Patrí medzi najvzácnejšie na svete
Vzácnym zložením obdarená voda umožňuje liečbu rôznych ochorení súčasne. Je silne mineralizovaná, s prirodzenou teplotou 27,2 °C a celkovou mineralizáciou 5 923 mg/l. Ojedinelou v celosvetovom meradle ju robí súčasný výskyt takmer 1 450 mg oxidu uhličitého a takmer 6 mg sírovodíka v jednom litri. Voda podobného zloženia sa údajne nachádza už iba v Japonsku a v známych francúzskych kúpeľoch Vichy. Vy tak ďaleko cestovať nemusíte – stačí vám navštíviť juh Slovenska.
Legendy ožívajú
Víla Dudinka nepatrí len minulosti. Jej menom bolo nazvané miestne kúpalisko, ktoré ožilo aj vďaka príspevkom z fondov Európskej únie prostredníctvom SACR. Tento rok návštevníkov potešili aj novinky – zumba, animačné programy či nočné kúpanie. Dudinka poskytuje to pravé letné osvieženie pre všetkých domácich obyvateľov, kúpeľných hostí, aj výletníkov, ktorí do mesta zavítajú len na krátky čas. V troch rekreačných bazénoch si oddýchnu všetky vekové kategórie, dospelým je k dispozícii aj štvrtý bazén s minerálnou vodou. Tú môžu zvedavci aj ochutnať – pri pitných vázach v parku. Liečba dudinskou vodou (aj na poukaz poisťovní) sa poskytuje v dvoch kúpeľných zariadeniach – štátnom Diamante a v Kúpeľoch Dudince, a.s. čiže v kúpeľných hoteloch Rubín a Smaragd. Hotely ako Hviezda, Prameň či Flóra vás radi privítajú na rekreačnom pobyte.
Tekutá bodka za Hontianskym kultúrnym letom
Dudince majú ešte jedno „naj“ – boli prvým kúpeľným mestom, kde bol založený klaster. Združenie cestovného ruchu, ktoré si dalo názov Balnea Cluster Dudince, už stihlo založiť Turistickú informačnú kanceláriu a obnoviť krásnu tradíciu Hontianskeho kultúrneho leta. Aj tohtoročné si získalo mnohých priaznivcov a čaká na ten najkrajší záver, aký môže vinárstvu prajúci, rázovitý Hont ponúknuť – Dudinské vinobranie. Na tom tohtoročnom sa na vás tešíme 24. 9. popoludní, v poslednú septembrovú sobotu.
Hneď za Dudincami sú Hokovce. Dokonca, do viacerých hotelov sa odbočuje práve z tejto obce. Miestny kaštieľ má všetky predpoklady lákať návštevníkov. Najmä teraz, po rekonštrukcii. Prechádzka v parku, medzi umeleckými dielami – plastikami a sochami zaujme a hneď v hoteli Park zase je možnosť občerstvenia i ubytovania. Vzhľadom na vonkajší bazén a vnútorné wellnes sú tu podmienky na celoročný turizmus.
Šahy. / Ipolyság/
Podobne ako Krupina aj Šahy trochu doplácajú na povesť tranzitného mesta. Pritom je tu dosť pamiatok a zaujímavostí na zastavenie sa, oddych a aj na poznanie. Historické centrum ponúka zaujímavé budovy a nechýbajú ani pamätné tabule a teda informácie. Jednoznačne odporúčam dve návštevy. Hontianskeho múzea a Kalvárie. Hontianske múzeum je svojimi zbierkami príťažlivé i pre deti, či pre starších návštevníkov. Ponúka množstvo exponátov a pozrieť si dobové oblečenie, nástroje a náradie z minulosti stojí za to. Kalvária, ako to už býva, núka pekné výhľady. Mňa zaujala skutočnosť, že pred sto rokmi, v časoch chudoby ju občania postavili z vlastnej zbierky. Žiadna Únia, ani Budapešť, pomohli si sami. A vytvorili miesto, ktoré dnes občania a návštevníci radi vidia. Šahy sa historicky spájajú s väznením slovenského básnika Janka Kráľa, to sa učíme, či aspoň učili sme sa v školách. Kto však vie, že župný dom v tomto meste odovzdávali v roku 1857 za účasti cisára Františka Jozefa I? Šahy boli totiž župným mestom. Iste, minulosti sa človek ťažko dotkne, ale miestna synagóga plná umeleckých diel si zaslúži návštevu. Je inak zaujímavé, že židovská komunita pomohla pri oprave synagógy na umelecké účely. Po tom, ako miestna židovská náboženská obec zanikla. Namiesto náreku a pomsty, namiesto nenávisti, prišla služba prítomnosti a budúcnosti.
Šahy sú pohraničné mesto, čo bolo dlho jeho handicapom. Dnes hranice prakticky nehrajú žiadny význam. Kto má chuť, môže sa vybrať teda aj za rieku Ipeľ. V miestnych kopcoch nájde výborné služby, cyklotrasy, maďarská časť Hontu už dávno úspešne žije turizmom. Nezáviďme, učme sa.
Ja osobne v Šahách ešte odporúčam miestnu malú tržnicu. Tam človek kúpi ovocie z viníc, záhrad a sadov. A prechádzky popri Ipli. Nájdu sa ešte aj nezregulované úseky tejto rieky. Sú plné života, počas pekných víkendov je i dosť návštevníkov, ktorí sa v hlbokých tôňach Ipľa okúpu, ktorí tu chytajú ryby. Je to krásna nížinná rieka. Dlhé roky bola viac-menej symbolom hranice, človek sa jej akosi vyhýbal, ale dnes….
Smer Hrušov
Skúsme sa vybrať smerom na Veľký Krtíš. Ani tam nedôjdeme, lebo nás zláka Hrušov.
Viem, že treba ísť aj do Plachtiniec. Dolných, Stredných i Horných. Je to nádherná oblasť, kde s úsmevom tvrdím, že minisukne prišli z Hontu. Miestny kroj, inak dodnes živý – sú ženy, ktoré ho nenosia len na folklórne festivaly, ponúka sukne nad kolená.
Alebo také Príbelce. Tie zaujmú milovníkov tajomna. V miestnom kameňolome už kde-kto našiel žraločí zub. Ako dôkaz o tom, že kedysi tu bolo more a žraloky si asi na niečom vylamovali zuby.
Čo vám povie slovo Vinica? Aha, mrazená zelenina v obchodoch. Je tu však aj množstvo viníc a to dokonca i s veľmi kvalitným vínom. Dlhou dolinou potom stúpa auto až do Hrušova. Tu až také povestné vinice nie sú. Hrušov má predsa svoju hruškovicu. A slávnu Hontiansku parádu. A veľmi zaujímavý náučný chodník. Čo takto dotknúť sa pece na pečenie chleba, vidieť originálne gazdovské dvory? Stojí to za to. Je to dnes už i miesto, kam sa pravidelne ponúkajú fakultatívne výlety napríklad z Dudiniec. Hrušov rozhodne stojí za to.
Môjmu srdcu sú blízke i ďalšie obce Hontu. Na Krupinskej vrchovine i pod Štiavnickými Vrchmi. S gazdovskými domami, ktoré už majú svoju slávu za sebou. S pivnicami, veľkými humnami, ktoré dokazujú, že ľudia sa tu kedysi živili dorábaním chleba každodenného.
Do značnej miery to platí aj dnes. Ibaže, dnes je to aj miesto na oddych a výlety. Je to kraj, ktorý ponúka hrozno, ovocie, poznanie krásneho kraja. Rozmanitého, osobitého a skutočne čarovného. S nákupom medu, jabĺk zo starých jabloní…
Na cestách, ktoré niekam vedú, to cyklisti majú ťažké. Kamióny hľadajú všetky možné cesty, aby sa vyhli mýtu. Našťastie je tu dosť cestičiek, ktoré nikam nevedú a tie sú pokojné. Nevraviac o poľných cestičkách na usadlosti a do viníc. Nemajú charakter turistických trás. Aspoň väčšinou nie, lebo si ich človek musí nájsť. Nie sú špeciálne značené. Aj v tom je však istý pôvab.
Človek sa stretne i s etnickou rôznorodosťou. Pod Dudincami sa hovorí po slovensky i po maďarsky. Ľudia sú tu aktívni a pripravujú množstvo kultúrnych podujatí. Človek si teda užije aj kultúrnej pestrosti.
Škoda, že tento kraj nie je až taký známy. Zaslúžil by si hojnejšiu návštevnosť. Alebo, že by práve tým bol aj príťažlivý? Nikde tu nie sú zástupy turistov, všade vládne skôr pokoj a pohoda. Služby nie sú všade samozrejmosťou, neraz je človek odkázaný na miestny obchodík, v lepšom prípade na miestny hostinec. V mestách je samozrejme všetko a to už nehovorím o Dudinciach, ktoré vracajú zdravie. Avšak aj Dudince sú pokojné, nakoniec ako sa na kúpele patrí.
Hont je krásny a zaujímavý. Skúste to. Očarí vás.
Ľubomír Motyčka.
Cestovateľ 09/2011
