Koľko je to? Dva, či tri kilometre od námestia? Naozaj, je to ešte súčasť Banskej Bystrice, v blízkosti činžiakov a rodinných domov.
Je to také typické miesto vhodné na nedeľnú prechádzku. Všade lavičky, mnohé z nich obsadené. Je predsa príjemné pozerať sa na tichú vodnú hladinu a kačky, ktoré sa asi už vôbec neboja.
A ako si kráčame, informačné tabule. Veď je to ako náučný chodník. A tu hľa, kačka na brehu s mláďatami. Len trochu našuchorila perie pri fotení.
Potom sa to však stane. Lebo, my ideme ďalej. V diaľke vidíme mostík smerujúci na druhú stranu, no cesta k nemu vedie cez divoký mostík, neveľmi súci pre skôr narodených.
A tak ideme ďalej. Romantika nadobúda divokú podobu. Už rastie pŕhľava a šachorina. O jedno dva týždne to bude tak akurát divoké. Lužný les sa mení do pralesnej podoby. Chodník sa prepletá pomedzi močarinu. Tak, ako som si to kedysi predstavoval, keď sa tadeto vôbec nedalo prejsť.
Listy lekna akoby nás volali.”Príďte znovu, bude to tu ešte krajšie. Už ideme kvitnúť.”
Krajina sa otvára.Zase sú tu záhradky, lavičky pri vode. A hľa. ideálne miesto na odfotenie ukážky náučného chodníka.
No a sme na konci cesty. Úprimná vďaka lesom Slovenskej republiky, že dali rybníku Pod rybou takúto krásnu podobu. Aj civilizovanú, aj romanticky divokú.
Sme v Banskej Bystrici. Na obrovskom parkovisku bude stáť hala. A rybník je hneď vedľa. Prosím vás, nedovoľme ho zničiť. Zachovajme mu takúto podobu. Je to ďalšia atraktivita mesta. Cudzinci z budúcej haly ju určite objavia. A možno aj Bystričnia. Tú civilizovanú časť už vlastne aj objavili.
