Maroko patrí medzi krajiny, ktorým hovoríme exotické. Čoraz častejšie sa začína objavovať vo výkladoch cestovných kancelárií. Preto sme sa aj my v Cestovateľovi potešili pozvaniu cestovnej kancelárie Kartágo tours na poznávaciu cestu po Maroku, ktorú zorganizovala v spolupráci s Marockým národným turistickým úradom vo Viedni. Keď ideme cestovať do novej krajiny, často nám v mysli víria viaceré otázky. Aká tam bude príroda, more, ľudia, jedlo či ceny? Čo tam uvidíme? Budeme tam v bezpečí? Ako nám tam bude? Na ceste po Maroku som na všetky otázky postupne nachádzala odpovede.
Prívetiví ľudia
Prvé stretnutie s Marokom prežívame v Oujde, do ktorej sme prileteli z Bratislavy za tri hodiny dvadsať minút. Víta nás moderný terminál a prívetivý personál. Keď po druhýkrát podávam pas čakám, čo sa bude diať. Maročan ho otvorí, prečíta moje meno a povie mi – Anna wellcome. „Ahá, Maročania majú turistov radi“ – pomyslím si. Presviedčam sa o tom celý týždeň na ceste naprieč Marokom dlhej vyše 2000 km. Celou cestou nám miestni priateľsky mávajú. Hlavne muži, ženy tie skôr pozerajú s akousi nedôverou. A ani sa im nečudujeme. Veď do ich krajiny prichádzajú milióny odhalených turistiek. Čo sa týka marockých detí, tie sú veľmi krásne. Snedá pokožka, veľké čierne oči a kučeravé vlasy. Dievčatká odeté v pestrofarebných šatách. Tí starší sú ihraví, majú z turistov zábavu. Napríklad v uličkách Fezu za nami pobehovali asi desaťroční chlapci a núkali svoje tváre na fotografovanie.
Maročania dobre vedia, že turisti, to je práca a práca sú peniaze. V roku 2005 bolo u nich 1 a pol milióna turistov. Avšak v roku 2010 to už bolo 9 miliónov. Marocký kráľ Mohamed VI., ktorý je v krajine veľmi obľúbený a jeho fotografia sa nachádza takmer všade, podporuje cestovný ruch a snaží sa aby aj domáci dovolenkovali. Hlavne v rozvíjajúcej sa Saidii, v ktorej sme boli ubytovaní i my. Bolo veľmi príjemné tráviť čas v hoteli spolu s niekoľkými mladými marockými rodinami a jedným okom pozorovať ich spôsob života. Všetci boli veľmi kultivovaní, ženy častokrát moderne oblečené.
Rozmanitá krajina
Maroko je veľmi pestrá krajina. Okrem toho, že ihrá všetkými farbami je i veľmi rôznorodá. Sú tu roviny i vysoké vrchy, more i oceán, horúca púšť, ale aj lyžiarske strediská. Jedným z nich je i Ifrane, ktorým sme prechádzali aj my. Domy so sedlovým strechami naznačujú, že sneh tu nie je neznámy pojem. Aj marocký kráľ má rád lyžovačku a chodí práve sem. Cestou zo Saidie do Fezu vidíme rozostavanú diaľnicu, ktorá skráti sedemhodinovú cestu na polovicu. Má byť otvorená teraz v júli. V Maroku je i 60 000 km železničných tratí. Cestovný ruch bez dobrej infraštruktúry sa robiť nedá. Naša cesta bola ešte dlhá, ale veľmi zaujímavá.
Pred očami sa nám mihajú obrazy bežného života – ženy pri ceste perú a rozvešiavajú pestrofarebné koberce, iné čistia v rieke mrkvu, v jednej z priehrad, ktorých je v Maroku až sto sa kúpu deti, starší muž nesie plnú náruč mäty. Cestu lemujú kopce, údolia s riečkami s brehmi nahusto posiatymi ružovými oleandrovými krikmi, ktoré sa striedajú s úhľadne vysadenými olivovými či pomarančovými sadmi. Pôda má farbu do červena, je podobná farbe antuky. Pomedzi to všetko sa pasie nespočetné množstvo oviec, kráv či kôz.. Maroko je poľnohospodárska krajina. Poľnohospodárstvo tu tvorí 45 % z celkovej produkcie. Farmári majú od štátu značnú podporu – neplatia dane.
Čo tam uvidieť – jednoznačne kráľovské mestá.
Starobylý Fez
Keď vkročíme do starej mediny, akoby sme cestovali v čase. Zrazu sme o storočie späť. Spleť starých úzkych uličiek je sťaby jeden obrovský labyrint. Najrozličnejší remeselníci tu priamo v uličkách predvádzajú svoju prácu. Všade cítiť vôňu koží. Jej spracovanie tu má dlhú tradíciu. Objavíme tu i tkáčov, farbiarov, kotlárov, nožiarov, obuvníkov. Všetko robené starými postupmi. Človek má pocit že sa ocitol uprostred deja starého filmu. Len súčasné oblečenie naznačuje že sme v 21. storočí. Predáva sa tu všetko. Od kožených tašiek, topánok, šatiek cez brokátové látky, pantofle až po živé holuby či kohúty. Kopy pomarančov, fíg sa striedajú s pestrofarebnými koreninami a zeleninou. Pomedzi dav kupujúcich sa predierajú osly s kárami naloženými tovarom. Hoci teplota vzduchu je 40 stupňov, v medine je príjemne chladno. Úzke uličky vytvárajú akúsi prirodzenú klimatizáciu. Ale Fez to nie je len staré mesto, ale i nespočetné množstvo pamiatok. Napríklad krásna brána z fajansových kachličiek Bab Boujeloud, mešita Karaoine, mauzóleum Idrisa II., Medersa Attarine – bývalá škola koránu a ďalšie. Veľmi zaujímavá bola večerná jazda mestom, kde okolo 14 km hradieb posedávali stovky a stovky zahalených klebetiacich žien a množstvo detí a teenegerov, ktorí tam postávali do neskorých večerných hodín. Odfotografovať sa však nechceli. Ženy sa fotografovať nechcú. Ak sa opýtate zavrtia hlavou, ak ich fotografujete len tak, všimnú si to a sklonia alebo otočia hlavu. Treba to rešpektovať. V skratke povedané, Fez je ojedinelé mesto s neopakujúcou sa atmosférou.
Marrákeš – červené mesto
Mesto je preslávené námestím Jemaa El Fna. na ktoré každý deň smeruje tisíce turistov. Nevieme, na čo sa máte skôr pozerať. Sú tu zaklínači hadov, vystúpenia s opicami, artisti, rozprávači, maľovanie hennou, množstvo obchodníkov s tovarmi od výmyslu sveta Cez deň žije námestie bežným životom, ale podvečer sa začína napĺňať ľuďmi a stáva sa tak jedným z najrušnejších na svete. Hlasitá vrava tisícok ľudí sa mieša so zvukmi afrických bubnov, trúbiacimi a krížom-krážom jazdiacimi motorkami. Táto trma-vrma vytvára takú kulisu, ktorá sa nikde inde na svete nedá zažiť, len tu. Je to ako jedno obrovské divadlo s množstvom malých scén. Ale za divadlo treba i platiť. Najlepšie je, ak máte plné vrecká drobných. „Hercom“ v pestrofarebných kostýmoch, ktorí sú tam na to, aby ste si ich odfotografovali, musíte niečo dať. Ak sa to pokúsite urobiť tajne veľmi rýchlo vás odhalia, pribehnú za vami a vypýtajú si svoje. Na internete sú popísané aj negatívne skúsenosti. Nám sa nikomu nič zlé nestalo. Na veci si treba dať pozor, tak ako všade inde na svete. I v starej medine som bola milo prekvapená správaním predávajúcich. Samozrejme, že chceli predať prvú vec, na ktorú sme sa pozreli, ale neboli dotieraví. Stačí s úsmevom odmietnuť ponúkaný tovar. Z námestia sme odchádzali plní dojmov, ktoré sa nám premietali v hlave a nedali zaspať.
Na druhý deň sme si prezreli záhrady Menara, mešitu Koutobia s prekrásnou záhradou, palác Bahia s nádhernými mozaikami, drevenými vyrezávanými stropmi či stĺpmi. V záhrade paláca sme obdivovali pestrofarebné kríky, stromy a fontánu ktorá je spolu so zeleňou symbolom raja. Fontány sú v Maroku všade. I na kruhových objazdoch – tá najkrajšia bola práve v Marrákeši. Navštívili sme i berberskú lekáreň, z ktorej sme si odnášali plné tašky byliniek, olejčekov či mastičiek. Veľmi pekná je i moderná časť mesta – bulvár Mohameda VI. s modernými budovami divadla, kongresového paláca, banky či impozantnej železničnej stanice.
Mondénna Casablanca
Cestou do tohto slávneho mesta už ideme po diaľnici, v diaľke vidíme vrchy Vysokého Atlasu. Farba okolitej pôdy sa mení z červenej na hnedú. Onedlho sa už ocitáme v najväčšom meste Maroka s dvomi letiskami a s prístavom, ktorý je najväčší na africkom kontinente. Kroky každého turistu smerujú k mešite Hasana II. Je najväčšia v Maroku a piata najväčšia na svete. Zmestí sa do nej 25 000 ľudí do interiéru a 80 000 do exteriérov. Minaret má 210 metrov a je najvyšší na svete. Časť podlahy v mešite je zo skla a je vykurovaná. Má posuvnú strechu a je zabezpečená proti zemetraseniu. Môžete si ju pozrieť i zvnútra, vstupy sú o 9. 10., 11. a 15. hodiny okrem piatka, kedy je to povolené len ráno. Vstupné je 130 dirhamov. Táto impozantná stavba sa nám nadlho vryje do pamäte tak isto ako šantenie vo vlnách Atlantického oceánu.
Rabat
Predposledným mestom, ktoré sme navštívili bol Rabat – hlavné mesto Maroka. Poprechádzali sme sa v romantických bielo-modrých uličkách opevnenej časti mesta na kopci – Kasbah des Oudayas, kde boli pekné výhľady na rieku Bou Regreg. Navštívili sme mauzóleum Mohameda V., v ktorom bolo veľmi veľa návštevníkov. Nielen zahraničných, ale aj domácich. Večer sme zavŕšili krátkou návštevou mesta Meknes, ktoré je malou napodobeninou Marrákeša. Krátka prehliadka pamiatok a rušného večerného námestia dala bodku za ďalším zaujímavým dňom.
Bezpečnosť, ceny a jedlo
Ak sa vyberiete do Maroka cez cestovnú kanceláriu o svoju bezpečnosť sa nemusíte báť. Zabezpečené rezorty, domáci sprievodcovia na výletoch, ktorým ešte vypomáhajú pracovníci turistickej polície zabezpečia, aby ste sa nikde nestratili a cítili bezpečne. Iné je to, ak pôjdete cestovať po tejto krajine na vlastnú päsť, vtedy sa musíte spoľahnúť sami na seba. O cenách len toľko – sú také isté ako u nás, ba až nižšie. Strava v Maroku je rozmanitá a pestrá ako ich krajina. A čo chutilo nám? Netradične ochutené mrkvičky, fazuľky, šošovica ako predjedlo. Tajin-mäsové ragú udusené s ovocím, kuskus so zeleninou a mäsom, taštičky z lístkového cesta plnené mäsom alebo zeleninou a pastilla – pláty z lístkového cesta preliate jemným vanilkovým krémom s ovocím.
Po piatich dňoch prežitých v kráľovských mestách odchádzame naspäť do turistického strediska Saidia, tiež nazývaného Modrá perla. Dobre nám padne oddych na krásnej širokej a dlhej piesočnatej pláži, s miernym klesaním do mora, ktorá je vhodná i pre rodiny s deťmi. Niektorí sa nechajú kolísať vlnami Stredozemného mora. Iní si idú zaplávať do niektorého z bazénov hotelového komplexu Iberostar. Ešte využijeme služby all inclusive. Posedíme na miešaných drinkoch v prekrásnej vstupnej hale. Urobíme posledné zábery či dokúpime posledné suveníry v hotelovom obchodíku. Plní dojmov, zážitkov a emócií odchádzame na letisko v Oujde. Hoci na tele unavení z náročnej cesty, ale v duši nadmieru spokojní, odchádzame domov s nádejou, že sa sem ešte niekedy vrátime.
Anna Páričková
CESTOVATEĽ 7/2011
