Obec Žibritov nájdeme učupenú na polceste medzi mestami Banská Štiavnica a Krupina vo východnej časti Štiavnických vrchov. Nenápadná dedinka s menej ako stovkou obyvateľov ukrýva viacero kultúrnych a prírodných zaujímavostí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1266. Sídlo založili nemeckí kolonisti, ktorí ho pomenovali Rázdelie.
Zvonica bez zvona
Obec patrila pod Čabradské hradné panstvo, v 16. storočí prešla pod správu dnes už zaniknutého hradu Sitno a napokon majetky prebrali Koháryovci a neskôr Coburgovci, ktorí sídlili v blízkom kaštieli vo Svätom Antone (bývalý Antol). V centre obce dodnes stojí pozostatok niekdajšieho hrádku zo 16. storočia. Z opevnenia sa zachovala len nárožná bašta, ktorá až do roku 2009 slúžila ako zvonica. Avšak dnes vo veži zvon nenájdeme, ale môžeme sa pokochať pekným pohľadom na upravenú obec z jej plošiny. V roku 1540 vznikol na mieste pevnôstky kostol s cintorínom, ktorý obklopoval kamenný múr. V roku 1586 ho nahradil svätostánok z čias cisára Rudolfa II. Strážna a obranná veža vznikla v období tureckých nájazdov. Novšou dominantou obce je evanjelický kostol z roku 1836, ktorý je postavený z neomietnutých tehál.
Cieľ filmárov
Obec so zachovanou ľudovou architektúrou (kamenné trojpriestorové domy s dvormi uzavretými oblúkovou kamennou bránou) sú atraktívne pre tvorcov filmov, ktorí tu a v okolí natočili prvý koprodukčný maďarsko-slovenský film Dáždnik svätého Petra (udalosť pripomína drevená socha v centre), ďalej tu boli natočené filmy Stopy na Sitne a Cesta ženy.
Žibritov drží slovenský primát a to najvyššie položenej obce s vlastnými vinicami. Najstaršie vinice siahali až do výšky 520 m n. m. a dnes sa vínna réva pestuje na južných svahoch Viničného vrchu (Veinperg) v nadmorskej výške 460 – 485 metrov, čo je údajne najvyššie pestovaný vinič na Slovensku.
Coburgovské majetky
Zo Žibritova vychádzajú dve turistické trasy a to modrá značka na sever cez Buzalkov vrch (711 m) do Banského Studenca a zelená značka cez Krupinské bralce (Štangarígel) do Krupiny. Z najbližších cieľov sú to vodná nádrž Žibritov (rybník) a hájovňa Rázdiel (Razdelie) na vrchu Tomper, ktorá bola oddychovým miestom bulharského cára Ferdinanda Coburga v jeho revíroch. Dnes objekt prevádzkuje štátny podnik Lesy SR ako ubytovacie zariadenie. Približne 1 kilometer od chaty rastie cca 280-ročný dub zimný, ktorý domáci volajú Vlčím dubom.
Krupinské bralce
Výlet ku skalnému útvaru Štangarígel je hodnotnou 1,5 hodinovou vychádzkou po zelenej značke. S návratom trasa meria 5 kilometrov a vedie prevažne údolím potoka Bebrava (vodné kaskády), kde treba pozorne sledovať značky, keďže chodník často prechádza z jedného brehu na druhý a obchádza súkromné pozemky. Prírodnú pamiatku Štangarígel tvorí rozpadnutý andezitový lávový prúd treťohornej sopky. Na vrchole návršia môžeme sledovať pravidelné päťboké stĺpy s priemerom 1,1 metra a maximálnou výškou hranolov 6 metrov. Kolmé skaly vytvárajú dojem mesta s vežovitými stavbami. Avšak útvary sú pokryté machom a obklopené sutinovým lesom, ktorý udržiava stabilitu celého stĺporadia. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1975. No už v roku 1900 ho spomína Andrej Kmeť v jeho diele Tovaryšstvo, ktorý ho pomenoval Krupinskými bralcami. Na jednom z hranolov je doteraz neobjasnený nápis, označovaný za slovenskú verziu starokeltského písma so znením: „ASTAIBOV DOM TU OO HAVUBO“.
Zatopený lom
Podobným výtvorom ako Štangarígel je Sixová stráň na pol ceste do Krupiny. Taktiež prírodná pamiatka, avšak vyhlásená v roku 1985 ako ukážka pravidelnej 5 a 6-bokej stĺpovej odlučnosti andezitov, ktoré majú hornú časť ohnutú. Od roku 2009 je chránené územie sprístupnené žltou značkou, ktoré sa ešte nedostalo do papierových turistických máp. Trasa s dĺžkou 1,5 km začína v lokalite Kuštrovka (zastávka autobusu), kde možno odstaviť auto a za štvrťhodinu ste v priestore bývalého kameňolomu. Dnes je dobývací priestor zatopený vodou a vzniklo malé jazierko, porastené trstinou. Nad jazierkom je vybudované oddychové miesto s dreveným posedením a ohniskom.
Mgr. Tomáš Trstenský
CESTOVATEL 12/2011
