O tom, že láska ide cez žalúdok niet pochýb. Ľudia si spájajú miesta s vôňami a chuťami, a ich podvedomie ich k nim ťahá, láka. Bryndzové halušky v Liptove neprekoná nič, rovnako tak terchovské korbáčiky, kysucké polesníky, žilinskú krúpnu babu či bosniaky Žofie Bosniakovej. Alebo ak chceme siahnuť po niečom sladkom, tak to budú šúľance s oravským tvarohom. Láska k Žilinskému kraju však nemusí ísť len cez chuťové poháriky, ale cez všetky zmysly. Poznávaním minulosti a objavovaním súčasnosti sa regióny Liptova, Oravy, Turca, Horného Považia a Kysúc môžu pripraviť na budúcnosť. Tou by malo byť neustále rozširovanie ponuky cestovného ruchu, kultúrneho turizmu a voľnočasových aktivít.
Siahnuť po skutočných dejoch, miestach, osobách, alebo využiť importované a neprirodzené danosti iných svetadielov, krajín, etník? Využiť miestne reálie, alebo hľadať komplikované spojenia a neautentické globalizované javy? Poodhaliť históriu a zdôrazniť jej zaujímavosti jazykom marketingu, zrozumiteľným nielen pre domácich, ale aj zahraničných návštevníkov, alebo súťažiť v hodnovernosti rekonštrukcie historickej udalosti, o ktorej sa dajú viesť celé hodiny odborné diskusie a výsledok nikdy nebude pre historikov dostatočne uspokojivý? Takéto a ešte všakovaké iné otázky si kládli odborníci, pripravujúci dva veľké projekty na podporu cestovného ruchu v Žilinskom samosprávnom kraji.
Záhadami opradený rád templárov, tajuplní rytieri, o ktorých legendy putujú po celom svete. O tom, ako ochraňovali pútnikov po cestách-necestách, na brodoch i významných križovatkách. O tom, ako prispeli k založeniu bankového systému, čím ho smelo môžeme nazvať templársky bezhotovostný styk. O tom, koľko gotických pamiatok zostalo po nich na našom území… Templári tu boli, a ak sú lákadlom pre objaviteľov nových krajín, hľadačov pokladov, ale aj milovníkov umenia a turistov vo Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, tak prečo by sme ich nemohli sprítomniť aj na hradoch, v kostolíkoch, pamiatkach, expozíciách múzeí, ale aj v reštauráciách, na trhoch ľudovej tvorivosti či kultúrnych podujatiach? Aj keď sa historici vo všetkom nezhodujú a asi sa nezhodnú ani pri iných historických javoch, pri templároch to platí dvojnásobne. Je to spôsobené faktom, že po Februári 1948 sa všetko, čo sa akokoľvek spájalo s cirkevnou históriou, potláčalo. Aj zo svätých vierozvestov urobil minulý režim len dvoch, skoro až proletárov. A tak sa niet čo čudovať, že cirkevní historici správne uvažovali, že keď boli templári vo všetkých okolitých krajinách, prečo by práve Slovensko, či presnejšie Uhorsko, mali obísť. Navyše, keď vieme, že sa s daným obdobím stredoveku na našom území spájajú sakrálne pamiatky (kostoly v Ludrovej, Martinčeku), hrady (Likavský, Oravský, Blatnica) aj obce (Sučany). Využijúc zmienky a fakty doplnené legendami a bohatosťou ústnej ľudovej slovesnosti, ako aj komparáciou dejov vo vtedajšej Európe, začala sa písať novodobá história Žilinského kraja templárov. Počuli ste napríklad o tom, že sa v krypte ludrovského Kostola Všechsvätých údajne nachádza strieborný sarkofág templárskeho hodnostára Gottfrieda z Herbersteinu? Vedeli ste o tom, že maľby v jeho interiéri vytvorila ruka rovnakého umelca nielen v neďalekých Ponikách, ale aj v rumunskej Malamcrave, v nemeckom Bruck an der Mur či Utsche? Tušili ste, že kostol svätého Martina v Martinčeku podľa dávnych dejepiscov vybudovali rytieri, ktorí pred siedmimi storočiami chránili pútnické miesta v Sýrii a Izraeli? A že ruky staviteľov citadely Oravského hradu či bašty hradu Blatnického patrili tým, ktorí v ďalekom zámorí chránili aj bezpečnosť Jeruzalemského kráľovstva? Po desaťročiach mlčania historické výskumy odkrývajú čoraz viac indícií o prítomnosti templárov nielen v Žilinskom kraji, čo je fakt, ktorý v čase ukotvenia templárskej tematiky dokonca i v popkultúre skrýva v sebe obrovský potenciál pre dobrodružstvo kultúrneho turizmu.
Môžu byť podujatia chutné? Skôr, ako odpoviete záporne, skúste sa na okamih zamyslieť a spomenúť si na nejakú slávnosť, akciu, festival či predstavenie, na ktorom ste si aspoň raz oblizli pery či prsty a na ktorom si pochutila nielen vaša duša, ale aj telo, či presnejšie chuťové poháriky a žalúdok. Alebo si snáď niekto myslí, že jedlá, pochutiny, chuťovky či maškrty nepatria ku kultúrnym podujatiam, spoločenským sviatkom a náučným udalostiam? Veď ak hovoríme o dejinách ľudstva, tak si neraz pomáhame aj definovaním stravovacích návykov, spôsobu obživy a zaobstarávania si potravy. Ak spomíname na niektoré dejinné okolnosti, tak nám priam ako pečené holuby do úst padajú zoznamy o dodaných množstvách a kvalite potravín, zaznamenané slávnostné menu pri konkrétnej príležitosti alebo výška odvádzaných kontingentov, ktoré vyprodukovali mozoľnaté ruky našich prapredkov. Aj podujatia teda môžu byť chutné, ak sa spájajú s chuťami súčasnosti, nedávnej minulosti alebo pradávnej uplynulosti. Stredovek chutil inak ako novovek, a obyvateľ gotiky uprednostňoval úplne iné sústa ako človek romantizmu. Kultúrne inštitúcie patriace pod Žilinský samosprávny kraj už dávno pochopili a uchopili genius loci kuchýň starých materí, transcendentno kulinárskeho majstrovstva a symfóniu chutí. A výsledné menu premenili na stovky podujatí prezentujúcich kultúrny a historický potenciál Liptova, Oravy, Turca, Horného Považia a Kysúc, pričom ich dochutili gastronómiou od jej ľudových foriem až po vysokošpecializovanú kuchynskú modernu.
Zastavme sa na okamih, trvajúci sedem storočí, a hľadajme súvislosti medzi stredovekými rytiermi i gotickými stavbami a súčasnosťou, ktorú tvoria ubytovacie zariadenia, reštauračné služby, šikovné ruky remeselníkov a marketingové nástroje agentúr a informačných kancelárií. „Do tejto aktivity je zahrnutých aj množstvo aktivistov, rytierov, rôzne občianske združenia,“ doplnil žilinský župan Juraj Blanár kultúrne inštitúcie, pracujúce na spomínaných projektoch. „Pevne verím, že vznikne naozaj pekná templárska cesta, ktorá bude produktom pre cestovný ruch a bude reprezentovať históriu nášho kraja,“ dodal župan Žilinského kraja templárov. A slová najvyššieho predstaviteľa tohto kraja sa po dvojročnej príprave začali realizovať na jar 2012. Žilinský rytiersky cech Terra de Selinan sa zhostil úlohy náročnej, no na prvý pohľad i počutie vnímanej každým návštevníkom ktorejkoľvek z templárskych výprav. Dvadsiatka udatných bojovníkov sa premenila na skupinu ozbrojencov, ktorá odprezentovala nielen výzbroj a výstroj stredovekého ťažkoodenca, ale dokázala ponúkať stredoveké jedlá, cvičiť mládež i staršinov v rámci templárskych akadémií v obratnosti, šikovnosti, zručnosti, ale aj vedomostiach a ostrovtipe. K nim sa pridala vokálna skupina Arcus zo Strečna, využívajúca silu hlasov na koncertné prevedenie stredovekých piesní. Aby toho nebolo málo, tak sa do templárskeho zástupu pridali múzeá Oravské, Liptovské, Považské a Kysucké, tiež Oravské kultúrne stredisko a obec Blatnica. Úspešne im sekundovali a ešte stále sekundujú remeselníci, ktorí vlastnoručne vytvorili výrobky hodné templárskych nadšencov. Od výšiviek cez medovníčky, cínových templárikov, až po drevené štíty a meče. Každý prispel tým, v čom je najlepší, pričom tvorivo rozvíjal templársku tematiku. Ba dokonca sa k Žilinskému kraju templárov začínajú pripájať aj podnikatelia. Napríklad, jeden výrobca lahodných oblátok zvažoval, do akého obalu dať svoje výrobky. Slovo dalo slovo a už vyrába Templárske oblátky. Boli sme veľmi prekvapení, keď sa na prvej templárskej výprave v Radoli krátko po obede začal baliť a odchádzal. Jeho zdôvodnenie však bolo viac než prozaické – všetko vypredal. Nuž, nie každému výrobcovi sa to podarilo hneď a na počkanie, ale dôležité je, aby sme popri prezentovaní templárskej kultúrnej ponuky a pamiatok s nimi spojenými ponúkli domácim a najmä zahraničným návštevníkom niečo navyše. Pridanú hodnotu z umu a šikovnosti slovenských majstrov, ktorí svoj fortieľ vedia zvečniť hoci aj do výrobku s červeným templárskym krížom. A tak už v tomto momente, keď prebehli aj ďalšie templárske výpravy, putuje posolstvo o znovuobjavenej stredovekej histórii krížom-krážom po Slovenskej republike, ba súdiac podľa cudzokrajných návštevníkov, aj v zahraničí. Ide len o začiatok, ale predsa je dôležité niekde začať. A tak sa k chutiam z čias templárov, ktoré tvorcovia projektu zhmotnili aj do knižnej podoby Stredovekej kuchárky zo 6. až 15. storočia s moderným popisom prípravy, pridali rádio Jemné melódie a Vinárske templárske sklepy Čejkovice. Aj keď to zrejme bude pre mnohých prekvapujúce, príprava dobových jedál a stravovanie podľa chutí stredovekej kuchyne v mnohom zodpovedali prísnym kritériám dnešnej zdravej výživy – aspoň tak sa to dočítate v knihe, ktorú si nielen s chuťou prelistujete, ale i obohatíte svoje kulinárske zručnosti o originálne receptúry dávnych kuchárov, cukrárov a ďalších profesií pod tradičným patronátom svätého Vavrinca.
A to nie je konečný počet všetkých, ktorých táto téma oslovila, už teraz templársky tím pripravuje rozmanité novinky. Web (www.templarskykraj.sk), geocachingové pátranie po pokladoch, internetový predaj výrobkov s templárskou tematikou, prezentáciu reštaurácií, v ktorých sa návštevníci najedia ako v stredoveku, tiež poskytovateľov jazdeckých hodín a ďalších možností poznávania prekrásneho Žilinského kraja z chrbtov koní, čiže presne tak, ako vnímali krajinu našich predkov templári.
Ak ste teda zvedaví, či sa ruky templárskych rytierov dotýkali cti a slávy kostola v Ludrovej, Oravského hradu či hradu Blatnice, prijmite pozvanie do Žilinského kraja, ktorý má už úspešne za sebou dve templárske výpravy. V poradí druhá templárska výprava sa konala 1. septembra v priestoroch amfiteátra pod hradom Likava. Tí, čo ste nestihli prvé templárske výpravy, nezúfajte. Aj na ďalších miestach Žilinského kraja sa môžete vydať do čias stredoveku. A popri tom spoznať zaujímavých ľudí súčasnosti, ktorí odovzdali svoje srdcia minulosti, a tiež tvorcov zhmotňujúcich genius loci histórie pre budúcnosť. Bude to 13. októbra hrad Strečno, alebo 17. novembra Oravský hrad? Alebo to bude templárska konferencia, ktorá sa uskutoční na jar v roku 2013 v Sobášnom paláci v Bytči? Máte si skutočne z čoho vybrať.
Dozviete sa, či rytieri chránili pútnikov a kupcov v povodí Váhu, Oravy a Kysuce, a možno vám stredovek templárov napokon začne chutiť. Alebo si vaše zmysly podmania vône tých najrozmanitejších jedál starých materí, oslovia vás chutné podujatia a vyberiete sa po stopách chuťopisu od Kysúc a Horného Považia, cez Turiec a Oravu až po Liptov. Možno budú vašimi sprievodcami oddaní templári, alebo spravodlivý a mocný palatín Turzo, dobrosrdečná Žofia Bosniaková či nezabudnuteľný Juraj Jánošík. Akákoľvek historická postava je dostatočne kvalifikovaným sprievodcom po turistických chodníkoch, pamiatkach a pamätihodnostiach, a tiež podujatiach, ktoré by bez návštevníkov boli ako polievka bez soli, rytier bez meča či zakliata kráska bez svojho vysloboditeľa.
Peter KubicaFoto: archív ŽSK
S templármi na cestách do minulosti 3- dňový program: Ružomberok a jeho templárske okolie
Mesto Ružomberok sa nachádza v Liptove. Je úzko spájané s templárskou históriou a poprepájané jej križovatkami. Bolo významným bodom na ceste popri Váhu, ktorá bola strategickou komunikáciou pre pútnikov, obchodníkov a všetkých pocestných po hornom Uhorsku.
Program:
- deň: príchod, mesto Ružomberok, ubytovanie a prehliadka mesta.
- deň: predpoludním návšteva Kostola Všechsvätých v Ludrovej, ktorý priam dýcha templárskou prítomnosťou. Kostol patrí vďaka ojedinelým vnútorným maľbám medzi najvýznamnejšie ranogotické pamiatky nie len na Liptove, ale aj na celom Slovensku.
Po jeho návšteve vás čaká Kostol svätého Martina v Martinčeku. Nachádza sa takmer 6 km od okresného mesta Ružomberok a leží na výbežku dolomitného vrchu Mních. V podvečer si môžete oddýchnuť a načerpať nové sily pri prameni s názvom Medokýš. Nachádza sa v mestskej časti Ružomberka, na pravom brehu Váhu. Voda z prameňa je prírodná, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo–sírová, vápenato–horečnatá, uhličitá, studená a vhodná na verejné využívanie. A vrátite sa do stredoveku, keď sa napijete z prameňa ako templárski rytieri – rovno z vlastných dlaní.
Pre tých, ktorí uprednostnia turistiku sa ponúka ako celodenný výlet výstup na vrch Šíp. Pripomenú si tým zároveň aj spôsob boja v stredoveku, kedy templári často čelili šípom svojich nepriateľov. Táto turistická vychádzka však, práve naopak, zapôsobí priateľsky na váš organizmus a navyše ponúkne unikátne pohľady až do troch regiónov, do ktorých histórie patria i templári. Nazriete tak popri Liptove aj na Oravu a do Turca.
- deň: návšteva hradu Likava. Spoznajte tajomstvá tohto hradu, ktorého majiteľom bol templársky hodnostár Radmír, ospievaný básnikom Svetozárom Hurbanom Vajanským v rovnomennej poéme. Z Likavy môžete zamieriť do archeoskanzenu Havránok na vŕšku Úložisko pri vodnej nádrži Liptovská Mara. Aj keď sa táto kultúrna pamiatka spája predovšetkým s keltskou tradíciou, obranná priekopa, most, dláždené nádvorie, zvyšky obytnej veže a kostola nenechajú nikoho na pochybách, že pochádzajú zo stredoveku. Práve na tomto mieste podľa historických záznamov stálo sídlo templárov, postavené v roku 1197. Podľa povesti ho spájala podzemná chodba s Liptovským Starhradom, ktorého ruiny sú vzdialené viac ako 6 kilometrov.
Po prehliadke hradu na vás bude čakať HIPPOCLUB – jazdecký klub, kde môžete aj vy zažiť jazdu na koňoch ako praví templári. Pre tých, ktorí budú chcieť pokračovať v stopách templárov, je pripravená možnosť lukostreľby v Čutkovskej doline. Po dni plnom zážitkov si pri rozlúčke s Ružomberkom spomeňte na templárskeho vizitátora Gottfrieda z Herbersteinu, ktorý nemal také šťastie ako vy, že sa vraciate domov, ale zložil svoje kosti pred 700 rokmi práve v týchto miestach.
CESTOVATEL 092012
